7. schôdza

Pán poslanec Svrček.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kuffa, zaujalo ma vaše aj vyjadrenie alebo načrtnutie témy, že predškolské vzdelávanie by nemalo byť povinné. No tak ja vám poviem, že napriek silnej tradícií predškolského vzdelávania na Slovensku a kvalitne prepracovaného obsahu predprimárneho vzdelávania v našej krajine počet detí navštevujúcich materské školy nie je vysoký. Pritom investícia do vzdelávania sa spoločnosti a jednotlivcom, viete dobre, že mnohonásobne vracia, ak sa deti zveria do rúk pedagógov už v predškolskom veku.
Ja vám poviem tak pre informáciu, podľa štúdie Svetovej banky sa každé euro vložené do materských škôl vráti spoločnosti až štvornásobne. Ešte aj Európska komisia sa preto snaží v sociálnej oblasti dosiahnuť čo najvyššiu mieru zaškolenosti detí od štyroch rokov do začiatku školskej dochádzky. Európska komisia vyzvala aj členské štáty, aby do roku 2020 dosiahli minimálne 95-percentnú účasť a tomuto cieľu sa absolútne nepribližujeme. I preto došlo k zmene zákona predprimárneho vzdelávania minulý rok.
Na Slovensku je podľa štatistických údajov Eurostatu podiel detí na predškolskom vzdelávaní pod hranicou 80 %, z európskej 28-ky je na tom horšie už len Chorvátsko a priemer Európskej únie je necelých 95 %. Len pre vašu informáciu, z výsledkov PISA vyplýva, že u 15-ročných mladých ľudí, ktorí neabsolvovali predprimárne vzdelávanie, je trikrát väčšie riziko, že budú dosahovať slabé výsledky, než u tých, ktorí absolvovali viac ako rok takéhoto vzdelávania. A investícia do vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve znižuje potrebu väčšej miery výdavkov v neskorších fázach vzdelávania.
Preto absolútne nesúhlasím s vaším vyjadrením, že predprimárne vzdelávanie by malo byť na dobrovoľnej báze. Tá účinnosť zákona, ktorá bola schválená minulý rok, i podľa môjho názoru mala platiť. Je to dobre nastavený systém.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Filip Kuffa.

Ďakujem. Ja tiež budem reagovať na tvoj úvod, dotkli sa viacerí predrečníci a v podstate Milan Mazurek mi trocha zobral vietor z plachát, pretože ten tvoj úvod, kde si pani poslankyňu Marcinkovú označil za matku, podľa mňa to vôbec nebolo ani neslušné, ani dehonestujúce.
A ja sa pýtam, či naozaj títo moralisti a liberáli, ultraliberáli považujú označenie ženy ako matky za nejaké ponižujúce, neslušné a dehonestujúce. Ale označenie za vizuálnu pomôcku je akože v poriadku?
A ak ťa žiadajú o to, aby si sa ty ospravedlnil pani Marcinkovej za to, že si ju označil ako matku, ja žiadam podpredsedu Gábora Grendela, aby sa jej ospravedlnil za to, že ju označil ako vizuálnu pomôcku.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Kuffa, áno, transrodoví ľudia si často siahnu na život, ale nie preto, že sú transrodoví ľudia, ale najmä kvôli reakciám svojho okolia, kvôli reakciám ľudí, ako ste vy alebo váš kolega Mazurek, alebo ďalší vaši kolegovia. Ja teraz už naozaj neviem, ale ne, nerozlíšiť, ako sa muž má normálne, slušne a citlivo správať voči žene, notabene citlivej žene, teda tehotnej žene, to je, to je tiež príznak, príznak čohosi veľmi, veľmi zvláštneho. A môžte sa aj vy, aj vaši kolegovia tváriť, že ste to mysleli nejako inak, všetci vieme, že nie. A mali by ste si byť vedomý toho, akým spôsobom, spôsobom sa správate.
Spomenuli ste tu, že parlament trikrát odmietol Istanbulský dohovor, no trikrát musel parlament hlasovať o Istanbulskom dohovore, lebo vaši ideoví predchodcovia na čele s Andrejom Dankom v tomto parlamente nevedeli naformulovať na prvýkrát to uznesenie tak, aby to znamenalo odmietnutie Istanbulského dohovoru, tak sa im to podarilo konečne až na tretíkrát.
Ja pevne verím, že raz tu budeme mať parlament, ktorý vysloví súhlas s Istanbulským dohovorom a s jeho ratifikáciou napriek tomu, že v minulom volebnom období bol odmietnutý.
Posledná vec, musím vás upozorniť, že svoj pozmeňujúci návrh ste nepredložili v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. A keďže nejde o schvaľovanie zákona v prvom alebo druhom čítaní, ide o pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 zákona o rokovacom poriadku, ktorý je potrebné predložiť písomne a ešte pred jeho prednesením v rozprave, takže o ňom nedáme hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Taraba.

Štefan, táto vládna koalícia dokázala za dva mesiace de facto na kolená položiť slovenské hospodárstvo, a preto týchto útlocitných debát, kedy každý druhý príspevok je nejaké morálne ponaučenie, že akým spôsobom máme vystupovať, akých tém sa môžeme dotýkať, ako si čo máme predpripraviť, tak to len bude pribúdať, pretože nervozita v uliciach bude narastať.
A ja som rád, že si sa nebál dotknúť agendy ochrany života, som totálne prekvapený z toho cynizmu, že niekto tu povie, že nie 13-tisíc detí sa zabíja, ale iba 7 150. To je neskutočný cynizmus.
Ďakujem pekne.

Na faktické bude reagovať pán poslanec Kuffa.

Pani Cigánkovej (Cigánikovej, pozn. red.) chcem povedať, viete, vy ste to tak veľmi hrubo, cynicky, taká útlocitná žienka, tie vaše očká jak sa smejú milo a vy by ste tak ako dokázali zavraždiť dieťa, jedno, jedno dieťa by ste zavra... (Reakcia poslankyne.)
Pozrite sa, aký je rozdiel medzi, ja neviem, 30-tisíc, 15-tisíc, 7-tisíc? A vy ste šéfka zdravotníckeho výboru? Vy viete... (Reakcia poslankyne.) Však, viete čo, keď chcete, môžte mi potom rozprávať tuná od mikrofónu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prosím, dodržujte...

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Nech sa páči, môžte sa postaviť od ambónu, vystúpte v rozprave a môžte rozprávať.
Taká útlocitná žienka. Pozrite sa, vy si myslíte a vaša predstava je úplne delikatesná, to je úchvatné. Vy máte predstavu takú, že ľudia v 18. storočí, iba nejakých dvesto rokov dozadu, žili v jaskyniach. Vaši prastarí rodičia žili v jaskyniach? To vy ste z rodu opíc alebo vaši predkovia, čo boli opice, z jaskyne povyliezali, zvieratká? V 18. storočí. Viete, ja som z mesta, ktoré bolo postavené pred osemsto rokmi. A my máme nádherné, krásne gotické domy, renesančné domy, príďte sa pozrieť do nášho mesta. Ja som z Kežmarku, príďte sa pozrieť do Levoče, na Spiš, ako ľudia žili pred 800 rokmi.
A vy máte asi takú predstavu, že ľudia možno pred 2-tisíc rokmi žili v týchto jaskyniach. To je obrovský omyl. A vy si takto trúfalo tuná poviete, že v 18. storočí, že kdekto v jakej jaskyni žil.
Ak som sa dotkol pani kolegyne, ja sa jej ospravedlním, ale ja som ju dehonestujúco neoznačil. Ja som ju označil za matku, ku ktorému sa materstvu priznala. Ona sa sama priznala, ja som si to nedovolil, ja som len na to nadviazal. A za nejakú komparzistku som ju neoznačil, vizuálnu, to by som si nedovolil takto označiť budúcu matku za nejakú komparzistku. Vysoko si cením každé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)