7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov vo výboroch Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 120 zo dňa 12. mája 2020 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
2. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet.
Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správe č. 1 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 32 z 13. mája 2020. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, deba..., rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím rozpravu.
Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie.
Pán spravodajca? Áno, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sa o tomto bode hlasovalo o 11.00 hod. v súlade s rokovacím poriadkom.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme v prerušenej správe, resp. rozprave k správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019 (tlač 23). (Kýchnutie v sále.) Na zdravie, pani poslankyňa!
Prosím pani verejnú ochrankyňu práv, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a takisto prosím spravodajkyňu pani poslankyňu Vladimíru Marcinkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Prvou v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pani poslankyňa Anna Andrejuvová, ktorej odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania o Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019, tlač 23.)

.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, občania Slovenska, my všetci potrebujeme vrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov dôvery občanov v právny štát je ochrana základných ľudských práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva.
Ústava Slovenskej republiky zverila zodpovednosť za ochranu základných práv a slobôd v zákonoch ustanovených prípadoch aj verejnému ochrancovi práv. Jeho úlohou v zmysle zákona je podieľať sa na ochrane základných ľudských práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
Verejný ochranca práv má raz do roka predložiť Národnej rade správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
Vážení prítomní, musím povedať, že obsah predloženej Správy o činnosti verejného ochranu práv za rok 2019 ma sklamal. Na str. 8 správa uvádza, citujem: „Poslaním verejného ochrancu práv je aktívna participácia v naplnení právneho štátu ako funkčného princípu. Preskúmavaním individuálnych podnetov zisťuje tie porušenia právneho poriadku alebo princípov demokratického právneho štátu v konaní, v rozhodovaní alebo v nečinnosti orgánov verejnej správy“ (ruch v sále a zaznievanie gongu), „ktoré ohrozujú základné práva a slobody. Ak sa závery preskúmavania podnetov alebo prieskumov z vlastnej iniciatívy dotýkajú väčšieho počtu osôb alebo majú systémový charakter, verejný ochranca práv navrhuje zmenu príslušnej legislatívy, resp. podáva návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky.“ Tak sa teda pozrime na to ako svoje poslanie podľa predloženej správy napĺňa pani verejná ochrankyňa práv.
Predložená správa o činnosti vrátane návrhov odporúčaní má takmer 100 strán. Ako správa konštatuje, prieťahy v súdnom konaní sú dlhodobo v činnosti verejného ochrancu práv najčastejšie konštatovaným porušením základným práv a slobôd. Viete, vážené kolegyne a kolegovia, koľko strán sa venuje správa tomuto najčastejšie konštatovanom porušeniu základných práv a slobôd? Konkrétne jeden a pol strany.
Ešte smutnejšie je pohľad na tie, tú časť správy, kde sa hovorí návrhy, ktorý hovorí o návrhy, odporúčaniach. Tam sa problémom prieťahom v súdnom konaní nevenuje pani verejná ochrankyňa práv vôbec. Čiže ešte raz, verejný ochranca práv konštatuje, že najčastejším porušovaním základných práv a slobôd z podnetov k nemu doručených sú dlhodobo prieťahy v súdnom konaní, no napriek tomu medzi návrhmi odporúčaní nie je ani jedno jediné odporúčanie, ktoré by sa tomuto problému venovalo. Považujem to za, považujem to za natoľko kľúčový nedostatok predloženej správy, že nebudem hlasovať za zobratie predloženej správy na vedomie. Naopak, budem iniciovať komunikáciu s verejnou ochrankyňou práv, ktorej cieľom bude predloženie mimoriadnej správy verejného ochrancu práv do parlamentu.
Jedinou témou mimoriadnej správy má byť problematika porušovania základných práv a slobôd prieťahmi v súdnom konaní a najmä predloženie konkrétnych návrhov na riešenie tohto problému verejným ochrancom práv. Ak tému porušovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepovažovala v roku 2019 verejná ochrankyňa práv za svoju prioritu, verím, že sa nám podarí nájsť cestu, ako vrátiť toto jej úradom najčastejšie konštatovanie porušenie základných práv a slobôd do jej pozornosti. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vyzývam vás, aby ste toľko srdca, koľko vkladáte do svojich srdcových tém, vkladali aj do sfunkčnenia justície, chrbtovej kosti nášho právneho systému. Zároveň budem vo veci riešenia problémov prieťahu v súdnom konaní iniciovať aj rokovanie s ministerkou spravodlivosti.
Vážení prítomní, druhým dôležitým bodom je rozsah tém, ktorým sa pani verejná ochrankyňa práv venuje v porovnaní s tým, čo jej ústava zveruje ako kľúčové poslanie. Po prečítaní správy sa neviem ubrátiť, ubrániť dojmu, že verejná ochrankyňa práv a jej kolegovia majú pomerne difúzne zaberanie, ktoré súvisí s ochranou základných, ktorých súvis s ochranou základných práv a slobôd sa hľadá vskutku ťažko.
Ako nás napríklad informuje na strane 44 predloženej správy, medzi priority kancelárie verejného ochrancu práv zaradila pani Patakyová s cieľom podporiť zlepšenie podnikateľského prostredia, citujem: „... aj prioritu zameranú na preverenie fungovania obchodných registrov a ich digitálneho prepojenia. Samotné zisťovanie bolo realizované prostredníctvom dotazníkového prieskumu adresovaného“ registrovaným, „registrovým súdom.“
Dámy a páni, zlepšenie podnikateľského prostredia je nepochybne dôležité. Ak by sme nemali v oblasti porušovania základných práv a slobôd žiadne problémy, ak by právo našich občanov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo napĺňané, možno by sa problému obchodných registrov mohol venovať ktokoľvek vrátane Kancelárie verejného ochrancu práv. No v časoch, keď sa podľa predloženej správy, citujem: „súdne orgány opakovane dopúšťajú niektorých pochybení, a nielen nečinnosť a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže viesť k porušeniu“ ústavnou, „ústavne garantovaného práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov“, by som predpokladala, že všetky dostupné kapacity sústredí verejný ochranca práv na riešenie dlhodobo najčastejšie konštatovaného porušenia základných práv a slobôd, hoci aj s dotazníkovým prieskumom.
Vážené dámy a páni, v tejto veci stojí za hlbšiu analýzu možné skoncentrovanie pozornosti verejného ochrancu práv na problematiku ochrany základných práv a slobôd, tak ako ju, tak ako mu ju zveruje ústava, a to aj s možnou úpravou zákona o verejnom ochrancovi práv a presnejším špecifikovaním jeho pôsobnosti a pozornosti.
Vážení prítomní, občania Slovenska, my všetci potrebujeme navrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov preto je ochrana základných ľudský práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva. Je dôležité, aby sa verejný ochranca práv vrátil k tomu, čo mu zveruje ústava, a tak prispel k obnoveniu dôvery ľudí na Slovensku v spravodlivosť a právny štát.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja len chcem zvýrazniť tuná jedna vec, ktorá tuná bola možno veľmi rýchla ako prečítaná, ale zvýrazním ju znova. Vlastnícke právo a právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, to je zhruba nejaká štvrtá kapitola predkladanej správy.
Čo mi chýba tuná veľmi, je tu veľmi veľká skupina mladých začínajúcich poľnohospodárov, a nielen tých, ale malých poľnohospodárov, ktorí chcú podnikať na poľnohospodárskej pôde. Boli tu aféry také, kde už v krajnosti tí poľnohospodári štrajkovali, s traktormi tu prišli, hnoj tu dokonca vykydali pred Národnú radu a nikto nič s tým nerobí. Tu je nespravodlivý zákon, dovolím si povedať, že je protiústavný zákon o prenájme poľnohospodárskeho pozemku č. 504/2003 Z. z., a je to obrovská skupina ľudí, ktoré sú dlhodobo diskriminované tuná. Jednoducho vlastník pozemku je druhoradý, treťoradý alebo kdesi úplne na konci. Či už je to nový nadobúdateľ vlastníctva alebo, už aj starý vlastník, nemôžu sa títo malí poľnohospodári dostať k vlastnej pôde. To je úplne absurdné. Ten, ktorú si, ten, ktorý si prenajme tú pôdu, je zvýhodňovaný oproti vlastníkovi, a keď chcete, pani ombudsmanka, dostať naspäť svoju vlastnú pôdu, nechcú vám títo agrobaróni vydať ani meter štvorcový. To je čosi, čo je neprijateľné v tejto krajine.
Buďte taká láskavá, pozrite sa aj na, aj na túto skupinu ľudí, ktorá tu nie je malá, a iste si pamätáte aj tie protestné akcie, ktoré tuná boli. Nie je tu ani zmienka. ani čiarka.
1 584 eura, nechcem podceňovať, to, čo ste dali do tej správy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalšia v poradí v rozprave je pani poslankyňa Zemanová, ktorú nevidím, takže stráca poradie, potom pán poslanec Dostál, ktorý tu takisto momentálne nie je, takže nasleduje pán poslanec Kočiš. Tiež tu nie je. Aj pán Kočiš stráca poradie.
A, pán poslanec, Filip Kuffa, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, v podstate včera, ja, ja len v podstate len krátko, nevyužijem ani celý ten čas, len tak vo všeobecnosti skúsim poukázať na tú správu a na nejaký môj pohľad, že ako ju vnímam ja.
Včera sa tu na vás vzniesla spŕška, niektoré veci boli hodnotené pozitívne, väčšina, väčšina je hodnotená asi negatívne, ale v podstate bola tu spomenutá napríklad jedna skutočnosť, že mesačne vaša inštitúcia len na mzdových nákladoch stojí 80-tisíc euro. Niekomu sa to môže zdať veľa, niekomu málo, ja to ale skúsim tak prirovnať k skutočnosti, k Ústave Slovenskej republiky.
V druhej hlave ústavy Slovenskej republiky sú v 8 oddieloch uvedené základná práva a slobody. Sú tam napríklad uvedené politické práva, súdna ochrana, práva národnostných menšín a etnických skupín, právo na ochranu a na priaznivé životné prostredie a v druhom oddiele, konkrétne v čl. 15 sa píše: „Každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ To je trocha, je trocha, to je úplné v rozpore, v rozpore s tou právou, so správou, kde, kde máte uvedené v podstate pod takým rúškom, pod takým pojmom, že reprodukčné práva žien, že treba nejako zvýšiť tú ochranu a chrániť ich, ale v skutočnosti tento pojem znamená vraždenie detí a v podstate ponechanie, ponechanie tu potratov. Vy si to členíte aj včera tu v tých rozpravách bolo, niekto to, niekto povedal potrat, potom sa to tak snažili zamiesť, že ale časť z toho je len umelé prerušenie tehotenstva, ako keby to umelé prerušenie tehotenstva bolo niečo iné. Je to tiež len vražda nenarodeného, čiže tu je, tu je absolútny rozpor už, už vôbec s tým, ako, ako vnímam, že keď ste ochranca práv, tak by ste ich mali chrániť.
Keby ste sa zamerali len na týchto osem oddielov, čo sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky, a možno aj na tento konkrétny čl. 15, tak ja si dovolím tvrdiť, že možnože aj tých 80-tisíc euro by vám bolo málo v tom rozpočte, keby ste sa tomu chceli fakt kvalitne venovať.
Druhý článok, ktorý, ktorý ma zaujal, a v podstate pred chvíľkou to aj vo faktickej poznámke spomenul otec, tak v čl. 20 v Ústave Slovenskej republiky je napísané: „Každý má právo vlastniť majetok.“ Dneska síce máme právo vlastniť, my sme zapísaní na listoch vlastníctva, ale my sa nevieme domôcť k tomu, aby sme mali aj reálne právo užívať tieto pozemky a brať z nich úžitky, pretože dneska je tu užívacie právo nadradené nad právo vlastnícke. Áno, samozrejme, sú tam nejaké špecifiká ohľadom, ohľadom hlavne toho spoločenského vlastníctva, alebo teda podielového vlastníctva, kedy, kedy o majetku rozhoduje ten väčšinový vlastník, ale, ale je tu aj druhá stránka veci.
Ja v podstate k tejto správe asi toľko a na záver by som uviedol ešte jednu takú pozitívnu skúsenosť s vami. Včera zhruba v polčase bola vyhlásená prestávka, a keď sme sa znova vracali k tým rozpravám, ja som si vás všimol, ako ste vstúpili tu do tej miestnosti, a zaujal vás, zaujala vás tá kytica, ktorá je tu pred rečníckym pultom. Nebudem na ňu ukazovať, lebo by ma možnože obvinili, že používam vizuálne pomôcky, ale vy ste ku nej pristúpili a zaujala vás až natoľko, že ste asi pochybovali, či je umelá, alebo živá, a dotkli ste sa jej a ja som videl vo vašich očiach vtedy taký záblesk radosti, že ona je skutočne živá, skutočne tu majú živé kvety.
Pani ombudsmanka, ja vám želám, aby ste takú skúsenosť vo svojom živote nadobudli aj pri nenarodenom človeku, aby ste zažili takýto dotyk a aby ste uznali, že aj to dieťa, ktoré je v lone matky, je naozaj živé a zaslúži si našu radosť a ochranu.
Ďakujem, toľko.