7. schôdza

Pán poslanec Kuffa.

Pán poslanec Antal, oceňujem vašu rozpravu, oceňujem to, že ste tam uviedli príklady z vášho života, z vašej praxe, z vášho profesijného zamerania, mali ste tam nejaké podnety na zlepšenie, ale dovolím si reagovať to, že ste boli vo svojej rozprave osobný (ruch v sále a zaznievanie gongu), a vlastne teda zacitujem vás, čo ste vy povedali: „Nebuďte osobný, lebo akonáhle sa otočíte na niekoho, je to veľmi osobné, je to veľmi nevhodné, je to veľmi neetické, je to veľmi nesprávne a tým ste zmazal všetko, čo ste dovtedy povedal.“
Takže ak chcete byť autentický, tak skúste dodržiavať to, čo vlastne iným vytýkate a čo vám na druhých vadí.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Antal.

Ďakujem. Pán Kuffa, ďakujem, že ste si zapamätal moje slová a ste ich zobral, si ich k srdcu, určite o nich budete ešte dlhšie rozmýšľať. Tých problémov, ktoré sú v informatizácii, je tak veľa, že naozaj by sa dalo o nich ešte oveľa, oveľa viac rozprávať.
A, pán Muňko, ja oceňujem to, čo hovoríte aj vy, a, a naozaj asi natrafíme ešte na také problémy, aké, aké dnes nevidíme. Stále je náš entuziazmus väčší ako tie problémy, o ktorých nevieme.
Napríklad vám poviem takú vec, že áno, tie zmluvy, predstavte si, že niekto podpísal zmluvy, kde sa v nich vzdal autorských práv, autorských práv v prospech dodávateľov. My sme to zaplatili, oni nám to dodali, ale je to ich majetkom. Áno, takéto zmluvy existujú. Máme takú organizáciu, že NASES, predstavte si, že, že Govnet kábel, ktorý je v zemi, si prenajímame, servre a infraštruktúru si prenajímame, sedí to v budove, v priestoroch, ktoré si prenajímame.
Ako tých problémov je strašne veľa. Naozaj zatiaľ ten náš entuziazmus je oveľa väčší ako problémy, ktoré nevidíme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Keďže to boli všetci prihlásení poslanci aj písomne, aj ústne, ktorí mali záujem vystúpiť v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem ešte povedať, že v zmysle rokovacieho poriadku v súvislosti s tým, čo povedala pani poslankyňa Zemanová, keďže nebol ten pozmeňujúci návrh, pardon, procedurálny návrh doručený písomne, nedám o ňom hlasovať, pretože to isté sa stalo včera v súvislosti s pánom poslancom Kuffom, ktorý takisto podal návrh, ktorý nepozná rokovací poriadok v zmysle § 83, teda nie je to návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie, odložiť rokovanie o ňom alebo nepokračovať v rokovaní o ňom. To znamená, v takomto prípade musí byť doručený procedurálny návrh písomne. Hovorím to preto, aby bolo úplne jasné, že pravidlá platia pre všetkých rovnako. Zároveň v zmysle rokovacieho poriadku, ak je záujem odložiť rokovanie, pardon, ak je záujem odložiť hlasovanie, to môže urobiť jedine pani spravodajkyňa a je to plne v jej dispozícii. Ďakujem.
Teraz pýtam sa, chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o Správe o činnosti pani komisárky pre deti za rok 2019, je to tlač č. 19.
Poprosím pani komisárku Tomanovú, aby zaujala určené miesto pre navrhovateľov, rovnako pani poslankyňu Vaňovú.
A kým prídu, chcem povedať, že jedinou písomne prihlásenou rečníčkou do rozpravy je pani poslankyňa Hatráková, ktorá vystúpi v rozprave a potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ale, priznám sa, že neviem, či tu je pani komisárka Tomanová. Môžte ju, prosím, niekto zavolať? (Reakcia z pléna.) Aha, no dobre. Takže vyhlasujem 5 minút prestávku s tým, že o 17.00 hod. budeme hlasovať. (Reakcia z pléna.) Dobre, takže tri minúty prestávka.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, a to v rokovaní v rozprave o správe o činnosti pani komisárky.
Pani komisárka je už tu. Ďakujem. Pani spravodajkyňa je takisto tu.
A teraz poprosím pani poslankyňu Hatrákovú, ktorá bola jediná písomne prihlásená do rozpravy, nech sa páči, pani poslankyňa.

(Pokračovanie rokovania o Správe o činnosti komisárky pre deti za rok 2019, tlač 19.)

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka pre deti, panie poslankyne, páni poslanci, tak ako každý rok aj teraz, i keď inou optikou, som si prečítala správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2019. Priznávam ale, že rok čo rok to bolo pre mňa menej a menej obľúbené čítanie predovšetkým preto, že rozdiel medzi textom a realitou sa neustále zväčšoval.
Realitou, ktorú som vnímala najskôr z pozície psychológa, metodika na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny a neskôr z vlastnej praxe, dennodenného kontaktu s klientami, ktorí žili svoje tragické príbehy, z ktorých mnohé, pani komisárka, poznáte. A, a túto realitu som roky komunikovala s advokátmi, sudcami, znalcami, sociálnymi pracovníkmi, psychológmi vo všetkých kontextoch, na rôznych seminároch, konferenciách, supervíziách, oficiálne, samozrejme, aj privátne. Preto sa téma práv detí a sociálnoprávnej ochrany detí stala podstatnou oblasťou môjho záujmu a ako som naznačila v rozprave o programovom vyhlásení vlády, aj témou, ktorej sa mienim naďalej venovať. Z tohto uhla som si správu o činnosti komisárky pre deti prečítala a dovoľte mi teda pár postrehov, poznámok a otázok, ktoré by som chcela adresovať pani komisárke Tomanovej.
V prvom rade oceňujem, pani komisárka, že ste zostavili správu podľa jednotlivých práv dieťaťa, tak ako sú garantované v Dohovore OSN o právach dieťaťa. Ku každému článku ste vybrali jeden či dva prípady, ktoré, ktoré ste riešili. Myslím však, že by bolo lepšie zovšeobecniť pozorovania z viacerých prípadov a tieto zhrnúť, vychádzať z jedného alebo dvoch prípadov nie je optimálne, zvlášť v situácii, v akej sa táto krajina nachádza, kde základné práva detí porušujeme na dennej báze, často pod priamou egidou štátu.
V roku 2019 ste vybavili 865 podnetov, materiál na analýzu pri jednotlivých právach dieťaťa teda bol. Vy ako komisár sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti podieľate na ochrane práv detí. Zákon po vás nechce, aby ste jed..., aby ste suplovali jednotlivé profesie, ktoré sa zúčastňujú na poručenskom konaní. A práve túto disproporciu ilustrujú jednotlivé pasáže správy.
K tým sa teda rada teraz dostanem, kde napríklad na strane 15 sa v správe uvádza, že príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zisťuje na základe § 20 ods. 2 zákona o sociálnej ochrane detí rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa. Pri zisťovaní pomerov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, ich záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a názory na zistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti. Na margo citovaného ustanovenia uvádzate, že túto právomoc komisár nemá. Práve preto je zástupcom, možno skôr obhajcom najlepšieho záujmu dieťaťa vždy orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nie komisár. A k tomu mi práve dovoľte, pani komisárka, adresovať vám dve otázky.
Ako by ste z vašej pozície zlepšili metódy činnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností? A tiež, že podľa zákona o komisárovi ste aj vy sama oprávnená zisťovať osobne názor dieťaťa, a že teda ako ho zisťujete, akými metódami a že čo v prípade, že sa stane, že názor dieťaťa, aký zistíte, je v príkrom rozpore s názorom dieťaťa, ktorý zistilo, zistil napríklad orgán SPL. Ako v takých prípadoch postupujete?
Na viacerých miestach v správe, pani komisárka, spomínate, že vstupujete do konaní pred súdmi. Zaujíma ma teda aj na základe akých kritérií sa rozhodnete vstúpiť do konania a za roky činnosti vo funkcii či sa nejaké kritériá vyprofilovali napríklad aj u vás osobne.
V prípade popisovanom na strane 20 uvádzate, že ste navrhli na riešenie situácie rodiny, prácu s rodinou na príslušnom úrade sociálnych vecí a rodiny na referáte poradensko-psychologických služieb. Ako bývalého metodika referátov (povedané so smiechom) ma teda osobitne zaujíma, že aké máte skúsenosti s činnosťou referátov, či máte pocit, že sú dostatočne personálne obsadené a vybavené, aby vedeli uspokojiť potreby rodín a obyvateľov.
Ďalej na strane 36 spomínate v inom príbehu, že deti požiadali o osobný rozhovor s komisárkou, počas ktorého jej opísali celú situáciu, ako sa tie deti vyjadrili, otec ich pri výchove neprimerane trestal, preto sa ho báli a nechceli sa s ním stretávať. Následne tieto informácie potvrdila ich matka. V tejto súvislosti by ma zaujímalo, akým spôsobom vás deti kontaktujú, či vám píšu listy, alebo vám telefonujú, ako vieme zabezpečiť, že jeden z rodičov napríklad nestojí nad tým dieťaťom a nediktuje mu čo má napísať. A tiež, že ako sa rozhodujete, ak sa rozhodnete dieťa osobne vypočuť, na základe čoho sa rozhodujete. Ako vediete rozhovor s dieťaťom, či sa z neho spracováva nejaký záznam z vypočutia.
Spomínate tiež prípad, relatívne známy, keď došlo k zraneniu dieťaťa pri výkone rozhodnutia. V tejto súvislosti ste sa obrátili na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s požiadavkou o poskytnutie obrazovo-zvukového záznamu z daného výkonu, tento vám však nebol poskytnutý z dôvodu, že okresný súd odmietol záznam vydať. Poznámka k danému prípadu, že ak ste teda vstúpili do konania, mohli ste možno efektívnejšie využiť svoje právo účastníka konania. Podľa môjho názoru ste, asi nebolo dobré sa uspokojiť len s tým, že vám záznam odmietli vydať. Podľa § 53 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch ste mali možnosť kontaktovať predsedu súdu, ten dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti súdneho konania a jeho plynulosti. A ďalej podľa § 17 ods. 3 vyhlášky platí, že záznam sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. To znamená, že ten záznam musí byť v spise ešte aj dnes, čiže by ste si ho ako účastník konania mohli vyžiadať.
Vo viacerých prípadoch uvádzate, že súdy ukladajú dieťaťu a rodičom výchovné opatrenie vo forme podrobenia sa psychologickému poradenstvu v súčinnosti s miestne príslušným úradom sociálnych vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny. Zaujíma ma teda, či sledujete v konkrétnych prípadoch, ako súd vyhodnotil účinky výchovných opatrení, a že či máte poznatky o tom, ako úrady práce napĺňajú obsahovo-výchovné opatrenia. Je totiž zákonnou povinnosťou súdu podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine sledovať vykonávanie výchovných opatrení, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.
Z pozorovaní, ktoré mám v praxi, zisťujem aj to, na čo poukazujete aj vy na str. 79, kde uvádzate, že rodičia disponujúci rozhodnutím súdu, ktoré často subjekt nemôže realizovať, ide napr. o prípady, keď súd určí realizáciu výchovného opatrenia, kde akredit..., pre akreditovaný subjekt, ktorý napr. nepracuje cez víkendy, a pri tom, pri tom rozhodnutí súdu to takto kľudne môže byť popísané, alebo je určený za, na výkon výchovného opatrenia subjekt, ktorý akreditáciu ani nemá.
Rovnako súhlasím s vašimi zisteniami, že súd často, často v niektorých prípadoch určí nedostatočný rozsah hodín realizácie výchovného opatrenia a že ani neexistujú subjekty, resp. inštitúcie, ktoré by daný problém naozaj kom..., problém tej rodiny komplexne vyriešili, a že problémom eskalujúcim napätie je často úplne neskorá intervencia subjektu. Ide o prípady, keď je rodina v hlbokom konflikte a súdom nariadené výchovné opatrenia absolvujú rodičia v podstate iba formálne. Aj tu by určite bola vhodná skoršia intervencia zo strany sociálnoprávnej ochrany, čo by viedlo k možnosti dobrovoľného, resp. reálneho naplnenia výchovného opatrenia.
Toto všetko však bolo spomínané aj v predošlých správach, takže to otvára otázku, aké kroky ste k náprave tohto stavu vykonali, lebo nezdravý trend stále komplikovanejších a vyhrotenejších rodičovských sporov vo veciach rozhodnutí súdov o maloletých naberá naozaj obludnú podobu.
A na tomto mieste mi ešte nedá krátko sa nevyjadriť k listu, ktorý ste adresovali poslancom Národnej rady pod názvom „Kauza Tomanová: ako sa dá prekrútiť pravda alebo hon na čarodejnice“ aj preto, že ma tam, hoci v iniciálkach, ale spomínate. Ako, ako terapeut chápem psychologicky komplikovaný proces subjektívneho vnímania reality. Nemožno ale opomenúť istú spirituálnu rovinu osobnosti, kde nám do procesu vstupuje niečo ako morálny imperatív, nazvime ho pracovne svedomie, a toto zo subjektívneho vnímania reality napokon tvorí pravdu, polopravdu alebo nepravdu. Obsah vášho listu je prekrútenou pravdou a ja to viem preto, lebo zhruba pred rokom sme o klientke v liste spomínanej spolu hovorili u vás v kancelárii, a chcem veriť, že to viete aj vy, hoci rozumiem zúfalstvu, v akom ten list poslancom adresovaný bol písaný.
A práve toto vaše vnímanie reality ochrany práv detí na Slovensku je pre mňa dôvodom, pre ktorý, žiaľ, nemôžem vašu správu podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dve faktické poznámky.
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, sú veci, ktoré ste vo svojom vystúpení hodnotila, že pani Tomanová nedostatočne reagovala hlavne procesne na niektoré úkony, ktoré podľa vás mali byť urobené, a asi že netrvala dôsledne na týchto veciach. Toto, toto sú veci, nakoľko som dnes čítal spisy, ku ktorým sa neviem úplne objektívne vyjadriť.
Zaujala ma však poznámka, ktorú ste povedali na koniec, a ktorá, ktorej, ktorá sa týka predmetného listu, kde hovoríte, že v každom prípade pri týchto veľmi komplikovaných veciach, kde často prichádza k vydieraniu rodičov navzájom, používania detí ako nástroja boja medzi rodičmi a veľmi často ide o subjektívne vnímanie pravdy.
A moja otázka, keďže vy ste položili veľa otázok na pani Tomanovú, znie, ako môžete byť presvedčená, že vaše vnímanie reality je to správne a objektívne a postupy, ktoré použila pani Tomanová, sú neobjektívne a čisto subjektívne, bez reálnej snahy posúdiť realitu tak, ako skutočne ju vidí.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja nepriamo nadviažem na to, o čom hovoril pán kolega Petrák, ale v prvom rade chcem oceniť u pani poslankyne Hatrákovej ten taký konštruktívny, konštruktívny spôsob pýtania sa, resp. konštruktívny spôsob kladenia otázok, bez takej tej nejakej zloby a toho červeného súkna, ktorý majú mnohí pred očami. Proste padli tuná nejaké otázky normálne, padnú, predpokladám, aj normálne odpovede.
Ja sa len chcem spýtať jednu vec pani poslankyne a bol by som veľmi rád, aby mi na to úprimne odpovedala, či vôbec má zmysel z jej strany sa pýtať, či dopredu nechce prejudikovať nejaké odpovede, o ktorých si myslí, že tie odpovede, či budú také, alebo onaké, jej myslenie sa v tomto smere nezmení, či vôbec tento dialóg má zmysel. Hej, či naozaj očakávate nejaké odpovede, ktoré by mohli z vašej strany poopraviť isté domienky, domnienky, či existuje, a verím, že existuje z vašej strany istá, istá normálna reakcia na tie veci, ktoré sú vám neznáme, a či to vlastne toto všetko nie je zbytočné ako mnoho tých rozpráv, ktoré tuná prebehli, či nemáte dopredu pripravené odpovede na to, čo budete počuť.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.