7. schôdza

Pán poslanec Antal, oceňujem vašu rozpravu, oceňujem to, že ste tam uviedli príklady z vášho života, z vašej praxe, z vášho profesijného zamerania, mali ste tam nejaké podnety na zlepšenie, ale dovolím si reagovať to, že ste boli vo svojej rozprave osobný (ruch v sále a zaznievanie gongu), a vlastne teda zacitujem vás, čo ste vy povedali: „Nebuďte osobný, lebo akonáhle sa otočíte na niekoho, je to veľmi osobné, je to veľmi nevhodné, je to veľmi neetické, je to veľmi nesprávne a tým ste zmazal všetko, čo ste dovtedy povedal.“
Takže ak chcete byť autentický, tak skúste dodržiavať to, čo vlastne iným vytýkate a čo vám na druhých vadí.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán Kuffa, ďakujem, že ste si zapamätal moje slová a ste ich zobral, si ich k srdcu, určite o nich budete ešte dlhšie rozmýšľať. Tých problémov, ktoré sú v informatizácii, je tak veľa, že naozaj by sa dalo o nich ešte oveľa, oveľa viac rozprávať.
A, pán Muňko, ja oceňujem to, čo hovoríte aj vy, a, a naozaj asi natrafíme ešte na také problémy, aké, aké dnes nevidíme. Stále je náš entuziazmus väčší ako tie problémy, o ktorých nevieme.
Napríklad vám poviem takú vec, že áno, tie zmluvy, predstavte si, že niekto podpísal zmluvy, kde sa v nich vzdal autorských práv, autorských práv v prospech dodávateľov. My sme to zaplatili, oni nám to dodali, ale je to ich majetkom. Áno, takéto zmluvy existujú. Máme takú organizáciu, že NASES, predstavte si, že, že Govnet kábel, ktorý je v zemi, si prenajímame, servre a infraštruktúru si prenajímame, sedí to v budove, v priestoroch, ktoré si prenajímame.
Ako tých problémov je strašne veľa. Naozaj zatiaľ ten náš entuziazmus je oveľa väčší ako problémy, ktoré nevidíme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka pre deti, panie poslankyne, páni poslanci, tak ako každý rok aj teraz, i keď inou optikou, som si prečítala správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2019. Priznávam ale, že rok čo rok to bolo pre mňa menej a menej obľúbené čítanie predovšetkým preto, že rozdiel medzi textom a realitou sa neustále zväčšoval.
Realitou, ktorú som vnímala najskôr z pozície psychológa, metodika na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny a neskôr z vlastnej praxe, dennodenného kontaktu s klientami, ktorí žili svoje tragické príbehy, z ktorých mnohé, pani komisárka, poznáte. A, a túto realitu som roky komunikovala s advokátmi, sudcami, znalcami, sociálnymi pracovníkmi, psychológmi vo všetkých kontextoch, na rôznych seminároch, konferenciách, supervíziách, oficiálne, samozrejme, aj privátne. Preto sa téma práv detí a sociálnoprávnej ochrany detí stala podstatnou oblasťou môjho záujmu a ako som naznačila v rozprave o programovom vyhlásení vlády, aj témou, ktorej sa mienim naďalej venovať. Z tohto uhla som si správu o činnosti komisárky pre deti prečítala a dovoľte mi teda pár postrehov, poznámok a otázok, ktoré by som chcela adresovať pani komisárke Tomanovej.
V prvom rade oceňujem, pani komisárka, že ste zostavili správu podľa jednotlivých práv dieťaťa, tak ako sú garantované v Dohovore OSN o právach dieťaťa. Ku každému článku ste vybrali jeden či dva prípady, ktoré, ktoré ste riešili. Myslím však, že by bolo lepšie zovšeobecniť pozorovania z viacerých prípadov a tieto zhrnúť, vychádzať z jedného alebo dvoch prípadov nie je optimálne, zvlášť v situácii, v akej sa táto krajina nachádza, kde základné práva detí porušujeme na dennej báze, často pod priamou egidou štátu.
V roku 2019 ste vybavili 865 podnetov, materiál na analýzu pri jednotlivých právach dieťaťa teda bol. Vy ako komisár sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti podieľate na ochrane práv detí. Zákon po vás nechce, aby ste jed..., aby ste suplovali jednotlivé profesie, ktoré sa zúčastňujú na poručenskom konaní. A práve túto disproporciu ilustrujú jednotlivé pasáže správy.
K tým sa teda rada teraz dostanem, kde napríklad na strane 15 sa v správe uvádza, že príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zisťuje na základe § 20 ods. 2 zákona o sociálnej ochrane detí rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa. Pri zisťovaní pomerov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, ich záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a názory na zistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti. Na margo citovaného ustanovenia uvádzate, že túto právomoc komisár nemá. Práve preto je zástupcom, možno skôr obhajcom najlepšieho záujmu dieťaťa vždy orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nie komisár. A k tomu mi práve dovoľte, pani komisárka, adresovať vám dve otázky.
Ako by ste z vašej pozície zlepšili metódy činnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností? A tiež, že podľa zákona o komisárovi ste aj vy sama oprávnená zisťovať osobne názor dieťaťa, a že teda ako ho zisťujete, akými metódami a že čo v prípade, že sa stane, že názor dieťaťa, aký zistíte, je v príkrom rozpore s názorom dieťaťa, ktorý zistilo, zistil napríklad orgán SPL. Ako v takých prípadoch postupujete?
Na viacerých miestach v správe, pani komisárka, spomínate, že vstupujete do konaní pred súdmi. Zaujíma ma teda aj na základe akých kritérií sa rozhodnete vstúpiť do konania a za roky činnosti vo funkcii či sa nejaké kritériá vyprofilovali napríklad aj u vás osobne.
V prípade popisovanom na strane 20 uvádzate, že ste navrhli na riešenie situácie rodiny, prácu s rodinou na príslušnom úrade sociálnych vecí a rodiny na referáte poradensko-psychologických služieb. Ako bývalého metodika referátov (povedané so smiechom) ma teda osobitne zaujíma, že aké máte skúsenosti s činnosťou referátov, či máte pocit, že sú dostatočne personálne obsadené a vybavené, aby vedeli uspokojiť potreby rodín a obyvateľov.
Ďalej na strane 36 spomínate v inom príbehu, že deti požiadali o osobný rozhovor s komisárkou, počas ktorého jej opísali celú situáciu, ako sa tie deti vyjadrili, otec ich pri výchove neprimerane trestal, preto sa ho báli a nechceli sa s ním stretávať. Následne tieto informácie potvrdila ich matka. V tejto súvislosti by ma zaujímalo, akým spôsobom vás deti kontaktujú, či vám píšu listy, alebo vám telefonujú, ako vieme zabezpečiť, že jeden z rodičov napríklad nestojí nad tým dieťaťom a nediktuje mu čo má napísať. A tiež, že ako sa rozhodujete, ak sa rozhodnete dieťa osobne vypočuť, na základe čoho sa rozhodujete. Ako vediete rozhovor s dieťaťom, či sa z neho spracováva nejaký záznam z vypočutia.
Spomínate tiež prípad, relatívne známy, keď došlo k zraneniu dieťaťa pri výkone rozhodnutia. V tejto súvislosti ste sa obrátili na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s požiadavkou o poskytnutie obrazovo-zvukového záznamu z daného výkonu, tento vám však nebol poskytnutý z dôvodu, že okresný súd odmietol záznam vydať. Poznámka k danému prípadu, že ak ste teda vstúpili do konania, mohli ste možno efektívnejšie využiť svoje právo účastníka konania. Podľa môjho názoru ste, asi nebolo dobré sa uspokojiť len s tým, že vám záznam odmietli vydať. Podľa § 53 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch ste mali možnosť kontaktovať predsedu súdu, ten dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti súdneho konania a jeho plynulosti. A ďalej podľa § 17 ods. 3 vyhlášky platí, že záznam sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. To znamená, že ten záznam musí byť v spise ešte aj dnes, čiže by ste si ho ako účastník konania mohli vyžiadať.
Vo viacerých prípadoch uvádzate, že súdy ukladajú dieťaťu a rodičom výchovné opatrenie vo forme podrobenia sa psychologickému poradenstvu v súčinnosti s miestne príslušným úradom sociálnych vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny. Zaujíma ma teda, či sledujete v konkrétnych prípadoch, ako súd vyhodnotil účinky výchovných opatrení, a že či máte poznatky o tom, ako úrady práce napĺňajú obsahovo-výchovné opatrenia. Je totiž zákonnou povinnosťou súdu podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine sledovať vykonávanie výchovných opatrení, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.
Z pozorovaní, ktoré mám v praxi, zisťujem aj to, na čo poukazujete aj vy na str. 79, kde uvádzate, že rodičia disponujúci rozhodnutím súdu, ktoré často subjekt nemôže realizovať, ide napr. o prípady, keď súd určí realizáciu výchovného opatrenia, kde akredit..., pre akreditovaný subjekt, ktorý napr. nepracuje cez víkendy, a pri tom, pri tom rozhodnutí súdu to takto kľudne môže byť popísané, alebo je určený za, na výkon výchovného opatrenia subjekt, ktorý akreditáciu ani nemá.
Rovnako súhlasím s vašimi zisteniami, že súd často, často v niektorých prípadoch určí nedostatočný rozsah hodín realizácie výchovného opatrenia a že ani neexistujú subjekty, resp. inštitúcie, ktoré by daný problém naozaj kom..., problém tej rodiny komplexne vyriešili, a že problémom eskalujúcim napätie je často úplne neskorá intervencia subjektu. Ide o prípady, keď je rodina v hlbokom konflikte a súdom nariadené výchovné opatrenia absolvujú rodičia v podstate iba formálne. Aj tu by určite bola vhodná skoršia intervencia zo strany sociálnoprávnej ochrany, čo by viedlo k možnosti dobrovoľného, resp. reálneho naplnenia výchovného opatrenia.
Toto všetko však bolo spomínané aj v predošlých správach, takže to otvára otázku, aké kroky ste k náprave tohto stavu vykonali, lebo nezdravý trend stále komplikovanejších a vyhrotenejších rodičovských sporov vo veciach rozhodnutí súdov o maloletých naberá naozaj obludnú podobu.
A na tomto mieste mi ešte nedá krátko sa nevyjadriť k listu, ktorý ste adresovali poslancom Národnej rady pod názvom „Kauza Tomanová: ako sa dá prekrútiť pravda alebo hon na čarodejnice“ aj preto, že ma tam, hoci v iniciálkach, ale spomínate. Ako, ako terapeut chápem psychologicky komplikovaný proces subjektívneho vnímania reality. Nemožno ale opomenúť istú spirituálnu rovinu osobnosti, kde nám do procesu vstupuje niečo ako morálny imperatív, nazvime ho pracovne svedomie, a toto zo subjektívneho vnímania reality napokon tvorí pravdu, polopravdu alebo nepravdu. Obsah vášho listu je prekrútenou pravdou a ja to viem preto, lebo zhruba pred rokom sme o klientke v liste spomínanej spolu hovorili u vás v kancelárii, a chcem veriť, že to viete aj vy, hoci rozumiem zúfalstvu, v akom ten list poslancom adresovaný bol písaný.
A práve toto vaše vnímanie reality ochrany práv detí na Slovensku je pre mňa dôvodom, pre ktorý, žiaľ, nemôžem vašu správu podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, sú veci, ktoré ste vo svojom vystúpení hodnotila, že pani Tomanová nedostatočne reagovala hlavne procesne na niektoré úkony, ktoré podľa vás mali byť urobené, a asi že netrvala dôsledne na týchto veciach. Toto, toto sú veci, nakoľko som dnes čítal spisy, ku ktorým sa neviem úplne objektívne vyjadriť.
Zaujala ma však poznámka, ktorú ste povedali na koniec, a ktorá, ktorej, ktorá sa týka predmetného listu, kde hovoríte, že v každom prípade pri týchto veľmi komplikovaných veciach, kde často prichádza k vydieraniu rodičov navzájom, používania detí ako nástroja boja medzi rodičmi a veľmi často ide o subjektívne vnímanie pravdy.
A moja otázka, keďže vy ste položili veľa otázok na pani Tomanovú, znie, ako môžete byť presvedčená, že vaše vnímanie reality je to správne a objektívne a postupy, ktoré použila pani Tomanová, sú neobjektívne a čisto subjektívne, bez reálnej snahy posúdiť realitu tak, ako skutočne ju vidí.

Ďakujem pekne. Ja nepriamo nadviažem na to, o čom hovoril pán kolega Petrák, ale v prvom rade chcem oceniť u pani poslankyne Hatrákovej ten taký konštruktívny, konštruktívny spôsob pýtania sa, resp. konštruktívny spôsob kladenia otázok, bez takej tej nejakej zloby a toho červeného súkna, ktorý majú mnohí pred očami. Proste padli tuná nejaké otázky normálne, padnú, predpokladám, aj normálne odpovede.
Ja sa len chcem spýtať jednu vec pani poslankyne a bol by som veľmi rád, aby mi na to úprimne odpovedala, či vôbec má zmysel z jej strany sa pýtať, či dopredu nechce prejudikovať nejaké odpovede, o ktorých si myslí, že tie odpovede, či budú také, alebo onaké, jej myslenie sa v tomto smere nezmení, či vôbec tento dialóg má zmysel. Hej, či naozaj očakávate nejaké odpovede, ktoré by mohli z vašej strany poopraviť isté domienky, domnienky, či existuje, a verím, že existuje z vašej strany istá, istá normálna reakcia na tie veci, ktoré sú vám neznáme, a či to vlastne toto všetko nie je zbytočné ako mnoho tých rozpráv, ktoré tuná prebehli, či nemáte dopredu pripravené odpovede na to, čo budete počuť.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za otázky, kolegovia. Ja myslím, že ten dialóg má zmysel, preto som tie otázky kládla. Faktom je a o tom sa môžeme porozprávať, že či má zmysel na tomto pléne (povedané so smiechom), to neviem, lebo je to vysoko špecifická téma, a nekládla som tie otázky preto, lebo mám prejudikovanú nejakú odpoveď. Ja túto problematiku sledujem naozaj roky, a keď hovorím, že nemyslím si, že je to téma na toto plénum, tak to hovorím preto, lebo hovoríme o osudoch detí, o, o vzťahoch v rodinách, čo sú hlboko intímne momenty, a pre mňa ako pre psychológa je to vždy o tom, že jeden subjekt, druhý subjekt a kontext, v akom sa to odohrávalo.
A preto som spomínala, a to je možno aj otázka na..., teda odpoveď pre pána kolegu, že prečo si ja myslím, že mám pravdu, keď to veľmi zjednoduším, a tvrdím, že pani ombudsmanka ju nemá. No preto, lebo nie je možné ani to zo zákona, ani to teda zákon od úradu ombudsmanky nevyžaduje, aby nahliadala hlbokou sondou do tých problémov rodín, ktoré rieši. Nie je to, nie je to možné v intenciách úradu, je to možné v intenciách iných odborných pracovísk, napr. u psychológa, a keďže ja zo svojej pozície inej, teda povedzme, že v poradni som túto možnosť mala, preto si myslím, že tú pravdu mám. Keď to poviem veľmi hrubo, ale inak je to, samozrejme, otázka pravdy a nepravdy je vec viac, je vec viac filozofická.
A áno, myslím si, že tento, že tento dialóg má zmysel, možnože viac na výbore, možnože viac na odbornej pôde, ale dotýka sa toho, aké kompetencie úrad komisárky pre deti má, ako v kontexte toho, čo sa v našej krajine a v tejto problematike deje, funguje, a či by sa to nedalo vylepšiť.

Ja sa nesmierne ospravedlňujem, lebo veľmi zle sa mi dýcha, je to indispozícia zdravotná a to rúško mi robí skutočne obrovský problém.
Ale v prvom rade vám chcem poďakovať za vystúpenie, pani doktorka, to si povedzme úprimne. (Rečníčka očami hľadá adresáta.) Hore je, pardon. Veľmi, veľmi pekne ďakujem a musím povedať, že je to prvé konštruktívne vystúpenie, ktoré som počula... (Poslankyňa z pléna priniesla rečníčke ochranné rúško na tvár.) Ste veľmi láskavá, ja si to skúsim. (Rečníčka si vymieňa rúško na tvári.)
Veľmi pekne ďakujem a trvám na tomto, čo som povedala, vzhľadom na to, na liste, ktorý som poslala, že je pravdivý, a nech sa páči, ja som pozvala aj ľudí z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby sa prišli pozrieť, a môžeme si rozdiskutovať tieto problémy. Každá práca sa dá zlepšiť, to je bez diskusie.
Chcem upriamiť vašu pozornosť na str. 105, kde je návrh prostriedkov nápravy, a týka sa to skvalitniť činnosť kolíznych opatrovníkov s cieľom profesionality ich aktivít, personálne posilniť úrady sociálnych vecí a rodiny, odbory a tak ďalej, zvýšiť platy pracovníkov orgánov sociálnoprávnej ochrany a podobne ďalších. Sú tam dokonca aj ostatných orgánov, kde je potrebné zlepšiť činnosť predovšetkým pri medzinárodných únosoch a podobne, činnosť Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a súčasne skvalitniť činnosť centra právnej pomoci a prehodnotiť podmienky poskytovania pomoci.
Je to veľmi dôležité, pretože sme sa opakovane obracali práve na toto centrum v prípade jedného dieťaťa, ktoré vlastne bolo, je v cudzine a chcelo zostať doma u matky a nepodarilo sa to. Nechcem to rozoberať do podrobnosti, myslím si, že je to na takú skutočne odbornú debatu. V tejto súvislosti čiže jednoznačne navrhujem tam opatrenia.
V zmysle Civilného mimosporového poriadku ja nie som, pardon, že ja, ale komisár ani úrad komisára nie je automaticky účastníkom konania. Iba nás súd na základe našej žiadosti môže pribrať do konania, nie vždy to urobí, pani doktorka. Čiže to je ďalší problém, ktorý je relatívne obmedzujúci.
Pokiaľ ide o to, že prídu deti, áno, prídu deti aj samé. Máme také prípady, ja som to spomínala v úvode, keď som hovorila, že niektoré deti prídu a utiekli konkrétne od rodiča a v jednom prípade ich doniesol vodič autobusu, v jednom prípade prišli železnicou ako čierni pasažieri a volali nám zo stanice, ale budiž. Sú deti, ktoré prídu samé, prídu deti s psychologičkou, ktorá ich ošetruje. Dokonca máme prípady, kedy dieťa dovedie právnik, advokát protistrany, ktorá teda vystupuje proti jednému z rodičov. Ale vy to viete sama veľmi dobre, že vzťahy medzi rodičmi sú čím ďalej horšie a je veľmi ťažko vstupovať do toho a nejakým spôsobom ich naprávať.
Ak príde ku mne rodič, ktorý už má vyčerpané všetky mimoriadne opravné prostriedky, nasleduje už iba proces mimoriadneho dovolania, prípadne obrátenie sa so sťažnosťou na Ústavný súd a následne pokračovať teda ďalej, ak sa to dá až do, na Európsky súd pre ľudské práva.
V tejto súvislosti tam už musí byť, samozrejme, musí mať rodič aj advokáta. Nie všetci rodičia sú zastúpení advokátmi a ja si myslím, dokonca že v tých prvopočiatkoch je to úplne zbytočné, pretože tak či tak súd vypočúva jedného rodiča, druhého a sú, je to zbytočné odčerpávanie finančných prostriedkov zo strany tých rodín, kde tie súdy sa naťahujú. Máme prípady súdov, ktoré sa nám ťahajú z roku 2011, kde sme, sa nám teda podarilo dodatočne v roku 2016, keď bol ustanovený úrad komisára, vstúpiť.
Čiže jednak tie súdy veľmi dlho trvajú a nie je to, musím teraz úprimne povedať, len v dôsledku rozhodovania súdov, ale je to aj v dôsledku toho, že tie protistrany si navzájom robia určité príkoria. Je mi veľmi ľúto, ale nechce sa mi tu hovoriť o tom, s čím všetkým sa stretávame v praxi a o čom všetkom sa dozviem od detí.
V tejto súvislosti odpovedám aj na tú otázku, že deti keď prídu, nikdy s nimi nehovorím sama a snažím sa, aby prítomný pri rozhovore so mnou bol aj psychológ. Som veľmi nerada, bola by som veľmi rada, ak by sa dieťaťa nejaká otázka, ktorú by som mohla ja nevhodne položiť. Nie vždy sa podarí, pani doktorka, vy to viete zase určite veľmi dobre, každé dieťa rozhovoriť na prvý pokus. Niekedy skutočne to dieťa nepovie, ale mám aj také prípady, kde som zašla do akreditovaného subjektu, tam dieťa dochádzalo a bola som prítomná toho, ako dieťa sa vzpieralo, kričalo na pomoc a nechcelo vstúpiť do akreditovaného subjektu. Nechcelo počuť tieto ani nechcelo sa s nikým stretnúť napriek tomu, že som hovorila v budove, kde je bábkové divadlo, a že sa pôjdeme pozrieť a podobne, nie. Čiže tie detí prežívajú rôzne traumy. A ak by sa dalo, ak by ste vedeli pomôcť a tými konkrétnymi opatreniami, ba dokonca poviem, pani doktorka, že som vás pozývala, že či by ste nechceli ku nám ísť robiť psychológa. Neviem, či mám pravdu a či si to pamätáte, ale ja som vás pozývala.
Nemôžeme robiť bez odborníkov napríklad v oblasti špecialistov, teda hovorím o špeciálnom pedagógovi. Nemôžeme robiť bez psychológa. Pani doktorka, nemôžeme robiť bez psychiatra skutočne renomovaného, pretože v poslednej dobe sa stretávame stále s väčším a väčším počtom detí, a podľa toho, čo som sa dozvedela, pretože sme už okolo tohoto robili viacej, zvolali sme dve konferencie, pri ktorých pomáhalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré pomohlo s organizáciou, zúčastnené boli rezort spravodlivosti, rezort práce, prokuratúra, boli zastúpení, zastúpení sudcovia, boli zastúpení psychiatri. Sú aj výstupy a na záver v jednej prílohe nájdete aj výstupy z týchto, z týchto konferencií, ktoré visia aj na webovej stránke strediska pre ľudské práva. Čiže v každom prípade súhlasím s vami a veľmi ďakujem za vaše pripomienky.
Ešte chcem sa vyjadriť k jednému. Ak, ak hovoríme o konkrétnom prípade, a trvám na tom, že to, čo som napísala, je absolútna pravda, ak rozprávate s rodičom a ten vám aj podpíše záznam, urobí mierne úpravy a je šokovaný z toho, že dieťa sa musí vrátiť, pretože ja si neželám, aby prechádzalo dieťa výkonom rozhodnutia. Ten výkon rozhodnutia je pre dieťa tak strašne traumatický, jeden sme vám tu popísali v jednom prípade, a hovoríte, že som si mala... Ja som si vypýtala zo všetkých stupňov a dokonca som navštívila predsedníčku súdu, krajského súdu v..., konkrétne v Žiline v tejto veci. A nie s cieľom, aby som ju nejakým spôsobom ovplyvňovala, už bolo rozhodnuté, boli vydané právoplatné rozhodnutia, len som upozornila na to, že je problém.
Ak na súde sa proti vám postaví sociálny kurátor dieťaťa, kolízny opatrovník dieťaťa, prokurátor prizvaný a samotná sudkyňa a povedia, že po piatich rokoch okamžitá vykonateľnosť, prezveriť deti od jedného rodiča k druhému, to je pre dieťa taká trauma, ktorú si neviete predstaviť. Naviac, ak sa jedná o dve deti a príde výkon rozhodnutia do školy alebo príde domov 2. januára ráno o 8.00 hod., 2. januára ráno o 8.00 hod., alebo keď príde do školy a dieťa je v škole samé. Pán riaditeľ ide pre dieťa, dovedie ho do pracovne, tam sa stane úraz a kolízny pracovník, kolízny opatrovník na základe našich požiadaviek, jednak požadovaných dokladov, že ten celý priebeh, samozrejme, je monitorovaný kamerou, sa dozviete iba toľko, že ho nemôže vydať, pretože sudkyňu nie je možné, ale na to zábere je, nie je možné vidieť.
Kolízny opatrovník je priamo účastný, má právo na to, aby dostal tento záznam. Nedostal ho ani kolízny opatrovník. Obrátila som sa až na ministra spravodlivosti a na odbor organizácie a riadenie súdov. Alebo dozvedela som sa (ruch v sále), čo všetko nemôže urobiť na jednej strane, a na druhej strane som sa dozvedela aj to, že na tento záznam nemám nárok. A najviac, viete, čo ma mrzí? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
A, pani komisárka...

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
Už končím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
... ak vás môžem dovoliť si požiadať...

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
Áno.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
... môžme prerušiť teraz rokovanie o tomto bode programu s tým, že, samozrejme, ak budete potom, ako budeme pokračovať v rokovaní, mať záujem vystúpiť, tak vystúpite, ak, ak súhlasíte.

Tomanová, Viera, komisárka pre deti
Ja si myslím, že toto je lepšie odkomunikovať pri našej osobnej návšteve a prebrať to dopodrobna.
Ale všetky veci, ktoré sme urobili, musím povedať, že viacej sa nedalo urobiť z našej strany. (Ruch v sále.)
Ďakujem.

Vymazať rámček!!!

Poprosím kolegov, aby sa dostavili na zdravotnícky výbor ihneď. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci (zaznievanie gongu), účelom návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, je, aby sa monitorovanie osôb, ktoré sa na základe preukázateľného súhlasu podrobujú nariadenej izolácii v domácom prostredí, mohlo vykonávať pomocou mobilnej aplikácie.
Chcem len uviesť, že vzhľadom na veľmi dobrú epidemiologickú situáciu na... (zaznievanie gongu), vzhľadom na veľmi dobrú epidemickú situáciu na území Slovenskej republiky je záujem tisícov repatriantov a občanov Slovenskej republiky o návrat do, na Slovensko a veľmi dobre vieme, že v súčasnosti vzhľadom na to, že máme len 365 v podstate pozitívnych občanov, ktorí momentálne sú vo svojom infekčnom štádiu, tak situácia na Slovensku je veľmi dobrá. Uvoľňujú sa opatrenia a jedno z najdôležitejších opatrení vlády Slovenskej republiky je, aby sme každého jedného občana, ktorý sa vracia na územie Slovenskej republiky, podrobili dvojtýždennej karanténe. Týmto spôsobom sa nám podarí v podstate zachytiť potencionálne ochorenie COVID-19 a po vyliečení títo pacienti budú môcť, samozrejme, sa zapojiť do bežného života. A vzhľadom na to, že povinnosť dvojtýždennej karantény bola realizovaná len v štátnych zariadeniach, veľmi dobre vieme, že tieto boli preplnené a viac-menej ich kapacity sa úplne naplnili, preto prichádza vláda Slovenskej republiky so smart riešením, ktoré by umožňovalo len po súhlase dotknutej osoby a po nainštalovaní aplikácie, kde by bola umožnená domáca karanténa v prípade, že domáca karanténa bude hygienicky vyhovovať, a takéto osoby by potom mohli byť testované už doma a v prípade, v prípade, že by boli teda aj negatívne, tak celú túto karanténne, karanténne obdobie by si mohli viac-menej realizovať v domácom prostredí. Táto aplikácia by neposielala dáta preč, dáta by, citlivé dáta by zostávali iba v telefóne, a ešte raz teda opakujem, bola by možné alebo bolo by možné ju použiť len s vysloveným súhlasom dotknutej osoby, ktorá tým pádom by nemusela podstúpiť štátnu karanténu, ktorá zostane aj naďalej ako povinná.
Ďakujem zatiaľ veľmi pekne a verím, teda že predložený návrh na skrátené legislatívne konanie aj vzhľadom na tú situáciu, ktorá pred našimi hranicami je, podporíte.
Ďakujem pekne.