7. schôdza

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory vyslovili súhlas s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV. tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 21 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 17 a 19 až 21 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode 18 samostatne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 19 z 15. mája 2020, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rokujeme tu o ďalšom návrhu zákona, ktorý určitým spôsobom obmedzuje základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky, a to konkrétne ústavné právo podľa čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý, ktorá hovorí, že právo na slobodu pohybu a pobytu sa zaručuje.
Ďalej ústava hovorí, že toto právo môže byť obmedzené, ale môže byť obmedzené len zákonom a príslušné zákony, ktorým jedným z nich je ten, ktorý predkladá, novelu ktorého predkladá pán minister a ďalší ústavný zákon o opatreniach v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, krízového stavu a tak ďalej hovorí, v akých medziach možno obmedziť tieto základné ľudské práva a slobody a tieto zákony hovoria, že to môže obmedziť len vo vzťahu ku, z hľadiska izolácie vo vzťahu ku chorým osobám. Ďalej treba jednoznačne povedať, že tento návrh zákona evokuje, že bol vypracovaný a predložený do Národnej rady Slovenskej republiky aj v súvislosti s tým, že Ústavný súd pred dvomi dňami pozastavil účinnosť schváleného zákona, kde sa novelizoval zákon o elektronických komunikáciách s tým, že pozastavil túto účinnosť s odôvodnením, že neboli najmä dostatočne, dostatočne účinná ochrana, alebo dostatočne určitá úprava tohto zákona a ďalej, že nebola, neboli dostatočné záruky proti zneužívaniu zásahov do ochrany osobných údajov a osobnosti a že keď čím hlbšie štát obmedzuje práva jednotlivca, tým precíznejšia úprava pred nežiaducimi zásahmi do jeho práv by mali v takejto úprave byť. Ďalej jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd pozastavil účinnosť, je, tohto zákona o elektronických komunikáciách je, že obmedzenia nemôžu byť vykonávané podzákonnými normami, medze základných, obmedzenia základných práv môže stanoviť len Národná rada Slovenskej republiky zákonom a ďalej, že nebol dostatočne určený účel a spôsoby nakladania s takto získanými údajmi.
Predpokladám, že práve táto úprava reagovala aj na toto rozhodnutie Ústavného súdu s tým, že predložila nám sem úpravu, ktorá iným spôsobom obmedzuje toto základné právo. Obávam sa však, že táto úprava nie je opäť dostatočná na to, aby boli zabezpečené tie konštatovania Ústavného súdu, pre ktoré bol tento pôvodný návrh zákona schválený a pozastavená jeho účinnosť. Na výbore, na ústavnoprávnom výbore bol predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Dostála, ktorý určitým spôsobom reaguje na tieto zmeny a vylepšuje tento návrh. Obávam sa však, že ani tento pozmeňujúci návrh dostatočným spôsobom nerieši túto situáciu tak, aby tento návrh bol v súlade s týmito princípmi ústavnosti.
Vážení kolegovia, je to spôsobené aj legislatívnym procesom, ktorý zase pri tomto návrhu zákona tu prišiel. Návrh zákona bol predložený včera o sedemnástej hodine. O 17.45 sa hlasovalo o skrátenom legislatívnom konaní. Ja dosť rýchlo čítam, ale priznám sa, že od 17.00 do 17.45 som si ani nestihol prečítať celé znenie tohto pozmeňovacieho, tohto návrhu zákona, respektíve skráteného legislatívneho konania a odôvodnenie už vôbec nie. Do 17.00 hodiny sa odhlasovalo už prvé čítanie. Dnes tu hlasujeme za pár minút o druhom čítaní. Ja sa pýtam, viete všetci, čo v tomto návrhu zákona je? Stihli ste si to prečítať? Stihol to niekto skonzultovať s odbornou verejnosťou, s dotknutými subjektami a vyhodnotiť, či naozaj tuná je dostatočne zabezpečená ochrana fyzických osôb pred zhromažďovaním údajov o ich osobách? No ja sa domnievam, že to nikto nemohol stihnúť. Naozaj, ako ja si uvedomujem, že je tu dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale aj to skrátené legislatívne konanie sa dá urobiť tak, aby sme sa tomu textu navrhovaného zákona vedeli dostatočne venovať. A obávam sa, že v tomto prípade to teda vôbec dostatočné nebolo.
Ďalšou vecou, ktorú v tomto návrhu zákona považujem za, za problematickú, je vytváranie určitej diskriminácie, a to diskriminácie v dvoch rovinách. Jedna diskriminácia je z hľadiska veku, pretože sa stanovujú iné podmienky pre tieto opatrenia, ktoré sú tam urobené z hľadiska používania mobilnej aplikácie pre izoláciu v domácom prostredí pre osoby do 65 rokov veku a pre osoby nad 65 rokov veku. Ďalšia diskriminácia, ktorú vidím v tomto návrhu zákona, je diskriminácia na základe technológie. V zásade zvýhodňujú sa tu všetky osoby, ktoré majú dostatočné prostriedky na to, aby si zadovážili technické prostriedky, ktoré umožňujú identifikáciu na základe tváre, resp. prostriedky, aby si zadovážili také mobilné zariadenia, ktoré sú smartfónmi, ktoré vedia byť pripojené na internet a vedia komunikovať po dátovej sieti. Čiže toto považujem za ďalšiu diskrimináciu.
A to, čo povedal pán minister v úvodnom slove, že ide o možnosť slobodného výberu každého, či pôjde do štátnej karantény, alebo nepôjde do štátnej karantény, si myslím, že je týmto úplne narušená, pretože ten slobodný výber tu nie je. Ten, kto nespĺňa či už vekové podmienky alebo nespĺňa technologické podmienky, tak nemá slobodný výber si vybrať, či pôjde do domácej karantény alebo pôjde do štátnej karantény.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že nie sú zabezpečené tie záruky, ktoré konštatoval Ústavný súd, a že je tu porušený princíp diskriminácie rovnakého prístupu k všetkým a k obmedzeniu základných ľudských práv a slobôd.
Preto dávam návrh, pán spravodajca, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Susko, súhlasím s vami, čo ste povedal. Najdôležitejšia vec, ktorá tu je, je nedostatok času. Možnože kolegovia sú rýchlejší, rýchlejšie to pochopili, ale ako vidieť, v predchádzajúcom zákone Ústavný súd rozhodol ako rozhodol a ja si myslím, že toto je ten istý prípad, len v inej farbe. Takže súhlasím s vaším návrhom, aby sme v tomto ďalej nerokovali.
A takisto mám problém, kto a ako bude nakladať so získanými údajmi, aká je tam kontrola? Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Pán kolega, vy ste povedali, že vnímate v tom návrhu zákona akúsi diskrimináciu, že buď teda ten človek sa rozhodne ísť do tej karantény, alebo spolupracovať s tým telefónom. No ja by som to nazval trošku ostrejšie. Však to je vydieranie. To je vydieranie, že ten, čo nechce ísť do karantény, sa bude musieť hlásiť nejakej obrazovke. Ale veď presne o tomto je George Orwell a 1984, že ľudia sa museli hlásiť obrazovkám a dnes to tu máme tu úplne v jasnej podobe, a v kontexte so stanoviskom Ústavného súdu si nemyslím, že Ústavný súd svoje stanovisko myslel tak, že sledovanie občanov cez mobily sa má nahradiť povinným hlásením do obrazoviek, to asi určite nie. Čiže my váš návrh podporíme. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Susko, je to sedem strán, čiže neviem, ako dlho vám trvá prečítanie s porozumením teda jednej strany, mne tak asi päť minút, takže do nejakých trištvrte hodinky sa to dá zvládnuť s tým, že tie argumenty sú tam pomerne jednoznačné. Hovorí sa o nezbieraní údajov, hovorí sa o tom, že údaje ostávajú v mobilnom zariadení, že snímanie obrazovky ostáva v mobilnom zariadení, nikam sa tie dáta neposielajú, takže, takže je to niečo iné, ako tu bolo v predchádzajúcom teda návrhu, a myslím si, že aj to vystúpenie bolo len také, také z nutnosti, také len, aby ste teda prišli a povedali, že aj tak je to zlé, bez nejakých argumentov, aby ste vyvolali dojem, k tomu sa, samozrejme, pridajú aj poslanci Ľudovej strany s argumentmi o Orwellovi a 1984 atď., lebo je to asi po dlhšej dobe kniha, ktorú prelúskali, takže (povedané so smiechom), takže chápem, tak asi toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Susko, no na rozdiel od predrečníka ja si myslím, že treba rozlišovať vecnú, právnickú debatu od politických útokov a teda ja som v tom vašom vystúpení registroval vecnú argumentáciu, lebo naozaj toto nie sú jednoduché veci, toto nie sú veci, ktoré, ktoré by sme s definitívou vedeli povedať, že je to úplne čisté, nie je tam žiadny problém a, samozrejme, súhlasím aj v tom, že to skrátenie legislatívneho procesu sťažuje to, aby sme, aby sme vedeli vychytať všetky muchy, aby sme vedeli odstrániť všetky pochybnosti. V tejto dobe asi to nejde robiť normálnym legislatívnym procesom, lebo to by sme potom, to by sme potom vlastne, možno sa tá pandémia už skončí, kým by sme prijali takýto zákon, čiže v tomto prípade naozaj je odôvodnené riešiť to skráteným legislatívnym konaním, len možno aj v rámci toho skráteného legislatívneho konania by sme si mohli dávať trochu väčšie lehoty, ako zo dňa na deň, ja som sa za to vždycky prihováral.
Čiže áno, sú tam problémy a nevieme, či tie riešenia sú dobré, však možno nám dá na to odpoveď Ústavný súd, možno tie veci budeme, budeme aj meniť a vylepšovať, pokúšame sa o to čiastočne aj týmto návrhom zákona, aby tie zásahy do základných práv a slobôd boli menšie, ako sú dnes. Lebo keď schválime ten zákon, tak zásahy do základných práv a slobôd budú menšie. Časť ľudí dostane možnosť neísť do štátnej karantény, ak budú súhlasiť s podmienkami, ktoré sú ustanovené týmto zákonom pre domácu izoláciu.
A ja sa vás teda pýtam, keď to nedokážeme zabezpečiť, čo je úplne pre všetkých, lebo sú tam nejaké technické a iné podmienky, tak to vlastne nemáme radšej robiť vôbec a nechať to tak, ako to je teraz dobehnúť? Lebo ja si myslím, že toto je návrh zákona, ktorý zlepšuje situáciu, nie zhoršuje situáciu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Boris, dovoľ mi reagovať na tvoje vystúpenie. Áno, je to už v krátkej dobe druhýkrát a znova v skrátenom legislatívnom konaní novela zákona o elektronických komunikáciách. Keď to nevyšlo prvýkrát pani ministerke spravodlivosti, tak to predkladá teraz v druhom pokuse pán minister zdravotníctva a ja si tiež myslím, že je to obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd a dokonca aj Európska komisia, a nielen Ústavný súd Slovenskej republiky, vyslovila určité obavy v tých členských krajinách Európskej únie, ktorá zavádza takúto podobnú legislatívu v súvislosti so šírením koronavírusu a s ochorením COVID-19 v niektorých členských krajinách a práve z tohoto nezákonného zberu údajov a dát o týchto, o týchto ľuďoch. Takže nie je to len Ústavný súd Slovenskej republiky, ale je to už aj európska, Európska komisia.
Občan si má právo vybrať, či pôjde do štátnej karantény a na druhej strane musí súhlasiť svojím podpisom s tým, že budú zbierané dáta do jeho, do jeho mobilu. Tiež súhlasím s tebou, Boris, že je tam určitá diskriminácia nielen z pohľadu veku, ale aj z pohľadu využitia týchto technológií, pretože nie každý má takýto smartfón, ktorý túto technológiu umožňuje, a takýmto spôsobom tento človek, ktorý túto technológiu nemá, tak bude musieť ísť do štátnej, štátnej karantény. Ja si stále myslím a tvrdil som to od začiatku, že najlepším riešením je používanie technológie náramkov, je jedno akých, takým spôsobom, že doma človek bude v tej domácej karanténe využívať práve takýto, takýto náramok.
To je všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať, že ste mi umožnili vystúpiť, som v tej rýchlosti nevedela trafiť rýchlo gombík, tak sa ospravedlňujem, dám si na to už pozor v budúcnosti.
Tento zákon bol prinesený do Národnej rady kvôli tomu, že občania, ktorí sa chcú vrátiť na Slovensko, tak sa sťažujú na podmienky v štátnej karanténe. Preto sa vláda Igora Matoviča snažila vymyslieť spôsob, aby do tej štátnej karantény nemuseli ísť a zároveň chrániť občanov Slovenskej republiky stále ešte pred hroziacou infekciou COVID-19. Takže urobila to.
Ja som tušila, že sa niečo takéto chystá, ale nevedela som, kedy to príde, kedy sa to stihne, kedy to bude na vláde, tak pre pána poslanca Suska, ja mám zamestnanú asistentku, ktorá je právnička, legislatívec, ona mi monitorovala túto situáciu a stihla som si prečítať ten zákon a ona mi stihla dať právne stanovisko, môže vám to potvrdiť aj pán minister, takže som sa pána ministra ešte predtým, ako vystúpil, mohla na to opýtať a takisto aj v pléne. Takže dalo sa to stihnúť, nie je to nič také náročné, to nie som právnik, ale chápem, úplne chápem vaše výhrady k tomu. Vždy je vyššie riziko chybovosti v tom zákone, keď to ide skráteným legislatívnym konaním. Chceme vyjsť v ústrety občanom, ktorí sa tej štátnej karantény obávajú, a aj pri znížených, zníženej incidencii tohto ochorenia a pri nízkom výskyte na Slovensku je veľmi dôležité, aby sme sa naďalej chránili, a ja túto iniciatívu veľmi vítam. A tak ako nám to bolo aj na výbore vysvetlené, aj tu v pléne bola možnosť sa pýtať, pevne verím, že to bude fungovať a že ochránime našich občanov a zároveň zjemníme podmienky pre repatriantov tak, aby sa radi vrátili na Slovensko a aby sa cítili bezpečne aj tí ostatní občania. Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. No musím povedať, pán poslanec, že keby bolo, keby ste to nerobili v takomto chvate legislatívnom, tak by bolo aj viac času si pripraviť vystúpenie. My sme dnes od ôsmej rána sedeli do pol desiatej na ústavnoprávnom výbore, kde sme rozoberali tieto, tieto otázky ústavnosti a ja som sa snažil a vždy sa snažím vystupovať krátko a vecne, myslím si, že to je aj účelom, účelom parlamentarizmu, a nie stáť a rozprávať rozprávky. Takže toľko k tomu vystúpeniu.
A k pánovi poslancovi Dostálovi, ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ja som aj v svojom vystúpení povedal, že chápem a uznávam dôvody na skrátené legislatívne konanie, len skrátené legislatívne konanie sa dá robiť tak, aby sme tú legislatívu urobili, urobili dobre a aby bol priestor na nejakú minimálnu diskusiu a možno aj nejaké relevantné úpravy. Určite som za to, aby sa, aby sa takáto nejaká právna úprava urobila, aby sa pomohlo ľuďom, ktorí nemusia ísť do štátnej karantény. Na druhej strane som ale za to, aby sa to urobilo takým spôsobom, aby boli dodržané všetky náležitosti a princípy ústavnosti. A to sa obávam, že v tomto prípade princípy ústavnosti už vôbec v súvislosti so štátnou karanténou dodržané nie sú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať aj za to vystúpenie a myslím aj za tú prácu, ktorú ste odviedli, najmä poslanci ústavnoprávneho výboru. Uvedomujem si, že to bolo predložené tak, ako to bolo predložené. Vzhľadom na to, že tá situácia na hraniciach bola naozaj veľmi napätá a takisto aj niektoré technologické, ako by som to povedal, také vymoženosti sa stále neustále vyvíjajú a ako iste viete, tak táto platforma v podstate bude kooperovať s týmito vymoženosťami. Takže aj kvôli tomu ten zákon a teda to riešenie prichádza až teraz.
Ja rozumiem tomu, že sa tu zdá, ako keby boli diskriminovaní tí občania, ktorí nebudú mať tieto smartfóny, eventuálne s vekom, ale ja keď sa na to tak, nie som právnik, ale keď sa na to pozriem tak jednoducho, tak aj v súčasnosti v krajine sú rôzne typy služieb, ktoré skrátka buď niečo stoja, alebo potrebujeme k nim mať nejakú, nejaké technologické zariadenie, aby sme ich mohli využívať. Pýtam sa, či je to diskriminácia pre tých ľudí, ktorí si to buď nemôžu dovoliť zaplatiť, alebo takéto zariadenie si nezakúpia. A ja mám pocit, že keď sa pozrieme na túto právnu úpravu spôsobom, že je tu definovaná povinná štátna karanténa, s ktorou, predpokladám, že každý z nás si uvedomuje, že je to v záujme ochrany verejného zdravia v súvislosti s týmto ochorením a my naozaj potrebujeme izolovať potenciálnych občanov, ktorí by mohli šíriť toto ochorenie, aby sme mohli postupne uvoľňovať opatrenia v tejto krajine, aby sa tu mohol naozaj postupne rozbehnúť život, po ktorom 5,4 milióna obyvateľov tejto krajiny volá. Tak toto stále platí, s týmto, myslím, že nikto problém nemá, a toto je len možnosť, určitá možnosť, ktorú, pre ktorú sa niekto môže rozhodnúť, keď ju chce využiť.
Pokiaľ sa pre ňu nerozhodne alebo nebude sa môcť z nejakých dôvodov pre túto možnosť rozhodnúť, osobne si myslím, že tí ľudia, ktorí sa vracajú, keby naozaj veľmi chceli, tak ten telefón si snáď zakúpiť môžu, povedzme si, že je to v úrovni stoeurového poplatku. Rozumiem, že nie je to možno málo, ale kto by to veľmi chcel využiť, tak podľa mňa takáto možnosť tu je, tak v tom páde by tá diskriminácia tu vôbec nebola, ale ja by som sa stále chcel na to pozrieť spôsobom, že je tu povinnosť štátnej karantény, a pokiaľ by niekto chcel túto štátnu karanténu nejakým spôsobom neabsolvovať, má tu aj nejakú možnosť B, pre ktorú sa môže dobrovoľne rozhodnúť na základe možností, samozrejme ktoré má, a ešte raz hovorím, myslím, že aj v iných prípadoch sú takéto rôzne služby v našej krajine, pre ktoré niektorí ľudia sa rozhodujú, niektorí nie. Takisto aj každý z nás si vyberá nejakú dovolenku, niekto má na inú dovolenku, niekto nemá na takú dovolenku, a myslím si, že nie je to v rovine zasahovania do ľudských práv.
Ale to je v podstate len môj pohľad taký, taký možno trošku amatérsky, keďže ja som lekár, ja sa skôr na to pozerám z pohľadu tej ochrany verejného zdravia. Takže verím, že sa správne rozhodnete, veľmi ďakujem pekne za podporu tohto návrhu zákona.