7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám veľmi za vašu plodnú rozpravu a všetky príspevky. Som veľmi rada, že vzniká medzi nami priestor na ďalšiu prácu, na riešenie podnetov, s ktorými sa vy stretávate. A prosím vás, určite kontaktujte buď mňa osobne, alebo úrad, kedykoľvek môžete na úrad prísť alebo poslať mail, proste vieme sa dohodnúť aj, že prídem do vašich výborov alebo klubov, aby sme sa dohodli na riešení, ako čo najviac pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím.
25. júna je desiate výročie ratifikácie dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vždy, pri každej prednáške, keď hovorím o našej práci, musím naozaj spomenúť významný podiel ľudí so zdravotným postihnutím na tom, že tento dohovor má také vážne vízie, také obrovské námety na zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím, pretože kým iné medzinárodné zmluvy išli z dielne právnikov, tento dohovor si písali samotní ľudia so zdravotným postihnutím a presne menovali to, čo potrebujú skvalitniť, zlepšiť, aby ich život bol čo najviac príbuzný ľuďom bez zdravotného postihnutia.
Aj dobré zákony, ktoré Slovenská republika prijala od ratifikácie tohto dohovoru, a musím naozaj potvrdiť a veľmi rada to hovorím, že tá zmena prichádza, možno neprichádza až tak rýchlo, ako by sme si to predstavovali, ale od toho je tu, samozrejme, aj Výbor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý hodnotí, ako Slovenská republika aplikuje dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím do svojho právneho poriadku. Tento rok sa pripravuje druhá a tretia správa o plnení dohovoru, verím tomu, že tých pripomienok výboru OSN bude stále menej a menej.
Ďakujem vám veľmi pekne ešte raz a teším sa na spoluprácu.

Ďakujem za slovo. Zdraví ľudia si len ťažko vedia predstaviť, čo všetko musí prekonať zdravotne znevýhodnený občan a jeho rodinní príslušníci pri bežných životných situáciách, najmä pri hľadaní pomoci, ktorá by v týchto prípadoch mala byť čo najadresnejšia a čo najprístupnejšia. Aj ja osobne mám niekoľko priateľov, ktorých postihlo nešťastie a zmenilo im to život, ako zmenilo život aj ich rodinným príslušníkom. Nebolo pre nich vždy jednoduché dostať sa k pomoci, ktorá takýmto osobám bezpochyby prináleží. Preto by som chcela vyjadriť poďakovanie pani komisárke za to, ako bola predmetná správa spracovaná a teda že bola vecná a že popísala množstvo príbehov a poznatkov z prešetrovaní, ktoré poukázali aj na nedostatky v systéme. Nedostatky musia byť do budúcna odstránené, aby sme týmto občanom čo najviac zjednodušili riešenie ich potrieb a odstránili tak zbytočnú byrokraciu, ktorá je snáď jednou z najväčších prekážok pri uplatňovaní si práv, ktoré im na základe ich zdravotného stavu prináležia.
Na záver by som chcela vyjadriť presvedčenie, že si toto plénum za jedno zo svojich hlavných priorít osvojí pomoc občanom, ktorí sa nachádzajú v ťažkých životných situáciách. Zároveň chcem poďakovať mojim predrečníkom, ktorí už vyjadrili obdobné presvedčenie, a vám, pani komisárka, prajem veľa pracovných úspechov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Keďže vystupujem v pléne Národnej rady v tomto volebnom období prvýkrát, dovoľte mi predstaviť sa vám všetkým, ktorým sa vám podarilo prvýkrát zasadnúť do poslaneckých lavíc. Ale dovoľte mi takisto srdečne pozdraviť všetkých tých služobne starších, ktorí zaznamenali opäť úspech a vrátili sa sem do pléna Národnej rady.
Verte, že vôbec pre mňa nie je teraz jednoduché po téme, ktorú, ktorou ste sa hodiny a hodiny zaoberali, mám na mysli tému života zdravotne postihnutých, ktorej sa dotkla, samozrejme, správa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, lebo to je téma, ktorá sa dotkne každého človeka a je plnohodnotná z pohľadu pochopenia ľudí a občanov.
Ja teraz prichádzam so správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za minulý rok, ktorá je plná čísel. A tak ako Národná banka Slovenska, tak ako Európska centrálna banka sa pasuje s problémom pochopenia, čo vlastne centrálne banky v Eurosystéme a v Európe alebo vôbec vo svete robia. Ja vás chcem len ubezpečiť, že to, čomu sa centrálne banky venujú predovšetkým v Eurosystéme a predovšetkým cez účasť napríklad aj Národnej banky Slovenska na formovaní a nastavení monetárnej politiky v eurozóne, ktorá sa z hľadiska nastavenia základných parametrov ekonomického života dotýka naozaj každého; nie každý tomu verí, že to je tak, ale v podstate z hľadiska, z hľadiska základného fungovania ekonomiky to tak naozaj je a dokonca sa to týka napríklad aj ľudí so zdravotným postihnutím.
Dovoľte mi teda predložiť vám Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenskej za rok 2019. Robím tak na základe zákona.
Národná banka Slovenska sa v minulom roku aktívne podieľala na výkone jednotnej menovej politiky, ktorú pre eurozónu určuje a nastavuje Európska centrálna banka. Základná úroková sadzba pre refinančné operácie v rámci 19 krajín používajúcich euro bola ku koncu minulého roka na úrovni nula percent, pričom depozitná sadzba zostala na úrovni negatívnych mínus 0,5 percenta.
Uvoľnenie nastavenia menovej politiky bolo a stále zostáva potrebné pre dosiahnutie inflačného cieľa blízko alebo o niečo menej než sú dve percentá. A to je v súlade s mandátom Európskej centrálnej banky. Zároveň to napomáhalo postupnému oživovaniu ekonomického rastu a tvorbe pracovných miest v Európe.
V rámci nášho balíka opatrení sme v priebehu minulého roka uskutočnili aj nákupy štátnych dlhopisov do tzv. portfólia PSPP alebo, ak chcete, Public Sector Purchase Programme s medziročným nárastom o 542 mil. eur. Z týchto minuloročných nákupov sme do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky odviedli vo forme zrážkovej dane 35 mil. eur, čo je o 6 mil. eur viac, ako tomu bolo v roku 2018.
Za minulý rok sme vykázali zisk vo výške 212 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o približne 23 % alebo, ak chcete v absolútnom vyjadrení, o 40 mil. eur. Z celkového medziročného nárastu zisku tvorilo 30 mil. konzervatívne nastavenie investičného portfólia, čo znížilo potrebu navyšovať v Národnej banke Slovenska rezervy. Sedem miliónov je navýšenie obchodovania s investičnými rezervami, z toho výnosy z obchodovania so zlatom sa navýšili o 0,5 mil. euro. Dva milióny priniesli zvýšenie operácie s klientami a cirka 2 mil. vyššie výnosy z menovopolitických operácií.
Hlavným zdrojom zisku Národnej banky Slovenska boli finančné operácie, z ktorých bol v roku 2019 dosiahnutý celkový zisk 284 mil. eur oproti roku 2018, v čísle 244 mil. eur. Najväčší podiel na tomto výsledku mal zisk z výkonu menovej politiky, ktorý reprezentuje suma 163 mil. eur, a zisk z operácií s klientami, 87 mil. eur.
Z prerozdelenia menového príjmu Eurosystému v roku 2019 banka prijala 91 mil. eur a podiel na zisku Európskej centrálnej banky bol 21 mil. eur.
Čisté náklady na zabezpečenie prevádzky banky rástli medziročne o 2 % na úroveň 67 mil. eur s tým, že ku koncu minulého roku pracovalo vo všetkých organizačných útvaroch Národnej banky Slovenska v Bratislave, ale aj v expozitúrach po celom Slovensku 1 109 zamestnancov, čo je o jedného menej ako v roku 2018.
Národná banka Slovenska zároveň vykonáva dohľad nad finančným trhom v rámci jednotného mechanizmu dohľadu v Eurosystéme a tu úzko spolupracuje s Európskou centrálnou bankou, národnými centrálnymi bankami a zapája sa do spoločných dohľadov nad bankami v Eurosystéme.
Odborne a organizačne zabezpečuje pôsobnosť a právomoci Rady pre riešenie krízových situácií a vykonáva ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.
NBS pokrýva svoju prevádzku výlučne, výlučne z vlastných zdrojov. Nie je financovaná zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov verejnej správy.
Banka dôsledne uplatňuje vnútorné postupy riadenia a kontroly na zabezpečenie hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov. V zmysle platnej legislatívy sa vytvorený zisk používa na úhradu straty z minulých rokov, prípadne na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraného zo zisku. Banka nemôže odvádzať prípadné voľné zdroje pri rozdeľovaní zisku do štátneho rozpočtu. Prečo? Pretože má záporné vlastné imanie.
V zmysle zákona banková rada rozhodla, že zisk za rok 2019 sa v plnej výške 212 mil. eur použije na zníženie strát z minulých rokov. Kumulovaná strata z minulých rokov tvorí najväčší podiel na zápornom vlastnom imaní, ktoré bolo ku koncu, k ultimu minulého roka v objeme 2 mld. 276 mil. eur.
Národná banka Slovenska odhaduje, že svoje negatívne základné imanie takýmto spôsobom, to znamená použitím zisku na umorovanie strát z minulých období, umorí v rokoch 2039 až 2040. Tu by som vás len chcel upozorniť na to, že pri prechode na euro 1. 1. v roku 2009 bolo záporné vlastné imanie našej centrálnej banky skoro 5 mld. eur, presne 4 mld. 727 mil. eur. No a aktuálny stav znamená zlepšenie o 2,5 mld., to znamená postupným umorovaním tejto straty z vygenerovaného zisku.
Súčasťou vlastného imania je aj všeobecná rezerva na finančné riziká. Rezerva je každoročne prehodnocovaná a o jej výške rozhoduje Banková rada Národnej banky Slovenska V súlade s rozhodnutím bankovej rady zo dňa 28. januára roku 2020 bola všeobecná rezerva na finančné riziká ponechaná na úrovni 660 mil. eur.
Všeobecná rezerva na finančné riziká sa tvorí za účelom eliminovať neistotu vývoja na finančných trhoch a zabezpečiť sa voči kurzovému, úrokovému a úverovému riziku a rizikám vyplývajúcim z pohybu cien zlata.
Predkladaný materiál obsahuje aj auditovanú účtovnú závierku a v prípade centrálnej banky musí byť nezávislý expertný audítor odporúčaný Radou guvernérov Európskej centrálnej banka a schválený Radou Európskej únie. Audit bol vykonaný spoločnosťou Deloitte Audit, s. r. o., v súlade s medzinárodnými autorskými štandardmi a audítor vydal k účtovnej závierke NBS správu s nepodmieneným názorom, to znamená, že vyjadril názor, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie banky k 31. decembru 2019.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za minulý rok, na základe priloženej textovej správy a správy nezávislého audítora, aby Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2019 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Ďakujem vám za pozornosť. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2019 (tlač 21).
Správu o výsledku hospodárenia rozhodnutím č. 27 z 31. marca 2020 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 22 zo dňa 12. mája 2020.
Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2019 vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 24 zo dňa 12. mája 2020. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, ctené kolegyne, kolegovia.
Pán guvernér, ďakujem pekne za prednesenie správy. Mám, mám v podstate tri otázky. Čo sa týka správy, chcel by som sa spýtať, ako pokračuje vaša snaha o zefektívnenie Národnej banky Slovenska. Správa hovorí o znížení stavu zamestnancov v minulom roku o jedna. V čom vidíte problém, že sa nejak nedarí viacej znížiť počet, počet zamestnancov, tak ako sa zefektívňuje aj vôbec teda komerčný finančný sektor?
Chcem však na druhej strane pozitívne vyzdvihnúť, že od svojho založenia Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sídli v budove národnej rady Slovenska (pozn. red.: správne malo byť "Národnej banky Slovenska") a takto dochádza aspoň k nepriamemu šetreniu nákladov, keď postupne sa znižujúca úloha Národnej banky Slovenska pre našu spoločnosť z dôvodu spoločnej menovej politiky a spoločného dohľadu je nahradzovaná, naopak, postupne sa zvyšujúcou úlohou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pre našu spoločnosť. Je veľmi, veľmi pozitívne vidieť takéto synergie, a teda verím, že to bude pokračovať aj, aj v budúcnosti.
Čo sa týka aktuálnej situácie, všetci sme si prečítali vaše odhady o dramatickom poklese ekonomiky. Myslím, že všetky relevantné inštitúcie, či už Európska únia, alebo aj Inštitút finančnej politiky, alebo teda aj Národná banka vidia situáciu s ekonomikou veľmi podobne a veľmi dramaticky. Čaká nás, myslím, bezprecedentný pokles ekonomiky, ktorý, na ktorý sa teda musíme pripraviť a na ktorý budeme musieť všetci spoločne reagovať.
Čo sa týka; dobre. Čiže keďže nemáme na Slovensku k dispozícii menovú politiku, stále máme k dispozícii tzv. makroprudenciálnu politiku. Táto sa snaží cez zvyšovanie a znižovanie kapitálových požiadaviek a cez sprísňovanie a uvoľňovanie úverových štandardov vplývať na trh úverov. Zatiaľ čo v minulosti sa ekonomika prehrievala a bolo správne brzdiť úverovanie, situácia v súčasnosti, ako som už spomínal, je dramaticky iná. Štát sa snaží úverovanie ekonomiky zachrániť aj pomocou garancií a, čo je však veľmi prekvapivé, Národná banka tomuto zatiaľ vôbec nepomáha. Máme najvyšší tzv. proticyklický vankúš v eurozóne na úrovni 1,5 %, ktorý vyslovene zdražuje úverovanie, pričom iné banky v eurozóne, ktoré tento vankúš mali, sa ho okamžite rozhodli dramaticky a razantne znížiť na nulu. Aby som bol úplne presný, tak jedine Luxembursko toto drží na úrovni 0,5 %.
Treba povedať, že teda Národná banka mala naplánované ešte pred krízou teda jeho zvýšenie z 1,5 % na 2 %, čo sa teda neurobilo. Ale stále si myslím, že toto 1,5 % je proste veľmi, veľmi vysoké, a ťažko sa mi chápe, že teda NBS-ka je v tejto oblasti takto byrokraticky pasívna.
Podobne čo sa týka úverových štandardov, tu takisto nedošlo k žiadnej zmene, pričom pozrime sa napríklad do Českej republiky, kde je úverový trh veľmi podobný ako slovenský vrátane úverových štandardov. Česká národní banka okamžite znížila proticyklický vankúš na nulu a, ako som už spomínal, a uvoľnila úverové štandardy. Táto pasivita NBS-ky nevyzerá dobre, preto sa pána guvernéra pýtam, kedy Národná banka Slovenska pomôže našej ekonomike aj týmto spôsobom a zníži proticyklický vankúš na nulu, ako aj odstráni sprísnené úverové štandardy z minulosti, čo bude vlastne v súlade teda aj so snahou vlády, aby sme teda pomáhali aj úvermi ťažko skúšanej ekonomike.
Pán guvernér, verím, že aj naďalej, že banka bude pod vaším vedením nezávislá a odborne orientovaná a bude sa snažiť byť maximálnou oporou pre našu ekonomiku. Ešte raz ďakujem za vypracovanie správy.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Dobrý deň. Vďaka, pán predsedajúci. Vážený pán guvernér, kolegovia, kolegyne, budem veľmi stručný, pretože správu som pozorne prečítal a v podstate nemám voči nej výhrady. Mám len jednu otázku na pána guvernéra a týka sa, samozrejme, kvantitatívneho uvoľňovania a nedávneho rozhodnutia súdu v Karlsruhe.
V správe spomínate to nakúpenie dlhopisov v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania, ten Public Sector Purchase Programme Európskej centrálnej banky. Pre tých, čo to sledujú, viete, že toto bol dôležitý nástroj pri riešení krízy. Takéto napumpovanie likvidity do bánk bolo dôležitou súčasťou toho, že banky prežili tú minulú krízu, tú v roku 2009 až ´11 relatívne úspešne, bez väčšej ujmy na zdraví, čo bolo dôležité aj pre našu prosperitu, aj pre našu ekonomiku.
Pre tých, čo to sledujete, možno viete, 5. mája, hneď len pred zhruba dvoma týždňami, najvyšší nemecký ústavný súd vyhlásil práve pre potreby nemeckej Bundesbanky tento program kvantitatívneho uvoľňovania za nelegálny. Argumentoval tým, že Európska centrálna banka neodôvodnila dostatočne detailne, prečo zasahuje mimo monetárnej politiky, prečo zasahuje do ekonomických oblastí, kde vraj nemá svoje kompetencie. Otázka na vás, samozrejme, nie, či súhlasíte alebo nesúhlasíte so súdom, to, to ne, prináleží iným. Takisto som si vedomý, že toto rozhodnutie viaže nemeckú centrálnu banku, nie slovenskú Národnú banku Slovenska, ale, samozrejme, dopad to bude mať aj na nás. A ešte je otázne, ako bude musieť zareagovať Európska centrálna banka.
Čiže otázka na vás, pán guvernér, zhruba v dvoch-troch rovinách: Aký si myslíte, že bude dopad na konanie Európskej centrálnej banky? Čo by mala v tejto situácii Európska centrálna banka robiť a aký je možný ten rozsah scenárov týchto možných dopadov aj na našu ekonomiku a na hospodárstvo Slovenska? Pretože, ako opakujem, v prípade, že Európska centrálna banka bude musieť s týmto programom prestať a, samozrejme, plánuje sa ďalšie pokračovanie na riešenie tejto krízy spôsobenej COVID-om, ak s ním prestane, predpokladám, že to bude mať dosah aj na nás.
Ďakujem vopred za vysvetlenie. A ako hovorím ešte raz, správu som čítal a nemám s ňou problémy. Takže ďakujem ešte raz za kvalitnú prácu.

Ja ďakujem pánom poslancom za vystúpenia aj za položené otázky, aj za vlastne v prípade pána Viskupiča aj za vyslovenie názoru k úlohe centrálnej banky ako takej, s ktorou sa úplne nestotožňujem, ale taký je, taký je svet. Je úplne legitímne o týchto veciach hovoriť a je legitímne o nich hovoriť práve na tomto mieste.
A začal by som odpoveďou, ktorú, ktorá sa týkala rozhodnutia nemeckého ústavného súdu. Európsky súdny dvor je jedinou ale autoritou, ktorá, ktorá má právomoc rozhodovať o tom, či kroky a politika ECB je alebo nie je v súlade s mandátom. Čiže my sa týmto rozhodnutím v podstate nepriamo stávame bodom sváru medzi, medzi, medzi dvomi mohykánmi, medzi Európskym súdnym dvorom, ktorý sa k tomuto programu jednoznačne už pred niekoľkými rokmi vyjadril pozitívne, to znamená, schválil ho a nevidel na ňom žiadny, žiadny problém, a medzi ďalším mohykánom ústavnosti, ktorý reprezentuje nemecký ústavný súd so sídlom v Karlsruhe.
Je pravdou, že načasovanie tohto rozhodnutia je možno pre nás naozaj problematické. Problematické z hľadiska vnímania vôbec zákonnosti celej Európskej únie, pretože asi ste si všimli, interpretácie takéhoto rozhodnutia národného ústavného súdu aj vo vzťahu k dodržiavaniu zákonnosti (Rule of Law) a vôbec celkového európskeho práva v ďalších členských krajinách Európskej únie; nechcem ich zo slušnosti a zdvorilosti menovať, ale asi si dobre pamätáte, ktoré krajiny– a niektoré z nich sú aj našimi susedmi – s potleskom reagovali na to, že áno, toto je správny postup, európske právo si budeme vysvetľovať my doma, každý ústavný súd sám si rozhodne o tom, že čo je v súlade a čo nie je v súlade so záujmom v podstate Európanov.
Táto situácia podľa nás je riešiteľná. Najprv si musia ale odpovedať na otázku v Nemecku, kto bude odpovedať. Či to bude, či to bude nemecká vláda Angely Merkelovej, alebo to bude Bundestag vedený, vedený ministrom financií Wolfgangom Schäubleom, alebo to bude Bundesbanka, to znamená nemecká centrálna banka. Na tento nemecký rébus si budú musieť odpovedať samotní Nemci. Teda znamená, nebudem komentovať, kto má čo robiť, ja nie som právnik. Nemecká kancelárka nedávno navrhla isté riešenie, takže počkajme, ako sa tento problém bude ďalej vyvíjať.
Čo je dôležité ale povedať, že Európska centrálna banka nie je žiadnym nepriateľom Európy. Práve naopak, nik nemôže spochybniť, že opatrenia a kroky Európskej centrálnej banky za posledných desať rokov, ale aj v týchto posledných mesiacoch počas vypuknutia koronakrízy, ktorá bude mať naozaj ďalekosiahle ekonomické dopady, že Európska centrálna banka sa nespráva v súlade so svojím mandátom. Toto mu naozaj nikto vyčítať nemôže, pretože práve, práve monetárna politika nastavená vo Frankfurte umožnila vytvorenie pracovných, skoro desiatky miliónov pracovných miest za posledné roky, umožnila, umožnila oživenie ekonomiky po globálnej finančnej ekonomickej kríze a reaguje aj veľmi, veľmi adresne naprieč celou eurozónou, naprieč všetkými sociálnymi štruktúrami, všetkými dotknutými svojimi programami aj dnes.
Pracujeme v Európskej centrálnej banke a v národných bankách, ktoré sú súčasťou Eurosystému, pre celú Európu, či pre portugalských občanov, či pre nemeckých právnikov, alebo holandských bankárov, alebo našich výrobcov áut. ECB je tu pre všetkých v eurozóne. Hlavný spor, ktorý, ktorý sa týkal tzv. komplementarity, to znamená primeranosti, ak to chcete trošku aj do slovenčiny preložiť, je, samozrejme, veľmi právne teoretický. ECB pracuje s mnohými nástrojmi, súčasťou ktorých je aj kvantitatívne uvoľňovanie. Nedá sa vytrhnúť jeden alebo druhý nástroj z toho celého, celého, celej ponuky, s ktorými, s ktorými proste v prípade monetárnej politiky pracujeme, pretože to nie sú len záporné a hlboko záporné úrokové sadzby, ale to je aj kvantitatívne uvoľňovanie, to je financovanie likvidity jednotlivých subjektov finančného trhu v celej eurozóne.
No a samozrejme, ak hovoríme o proporcionalite a týmto trošku prejdem vlastne aj k otázke, ktorú nastolil pán predseda výboru Viskupič, tak sa môžme opýtať, ako proporcionálne fungujú vlády eurozóny a ministerstvá financií eurozóny, pretože riešenie ekonomických kríz nemôže byť úlohou iba centrálnych bánk. V podstate ani centrálne banky nie sú schopné v rámci svojho mandátu legálne tento problém vyriešiť a nie sú to proste panny zázračnice, ktoré sú schopné každého zachrániť.
Situácia, akej čelíme dnes, je; absolútne principiálne dôležité je účasť fiškálnej politiky alebo, ak chcete, zasahovanie cez transfery do ekonomiky nástrojmi, ktoré sú dávno vymyslené. Myslím si, že tu mnohokrát nemusíme vymýšľať koleso. A ja by som z tohto pohľadu povedal, že tu je aj nezastupiteľná, ak sa vrátime úplne domov, úloha vlády akéhokoľvek zafarbenia v pravý čas a primerane reagovať. A ak tu pán poslanec Viskupič hovoril o dôležitosti garančných schém napríklad – a ja ich potvrdzujem, že, že ak sa urobil prvý krok a prvý krok sa urobil pred mesiacom a prijali ste zákon, ktorý, ktorý smeroval na odloženie splátok pre klientov bánk, ale aj ďalších finančných spoločností, tak tento jednoznačne, ako viete, funguje; vyše 140-tisíc retailových klientov požiadalo o odklad splátok, čiže 7-tisíc podnikov požiadalo o odklad splátok. A toto opatrenie je aj zo strany bánk jednoznačne zvládnuté.
Ale to, čo zatiaľ nefunguje, sú garančné schémy. A bez garančných schém, ktoré sa takisto musia dostať, samozrejme, aj do portfólia nástrojov vlády a ktorý prejde, samozrejme, aj Národnou radou bez garančných schém a bez účasti komerčných bánk na rizikových obchodoch, pretože dnes poskytovanie a úverovanie podnikov, ktoré sú v kríze, je z pohľadu vykonávania povolania bankára rizikové, bez garančných schém to proste nepôjde.
Takže ak sa pán Viskupič pýta na to, prečo, kedy, kedy prestane NBS pôsobiť byrokraticky a pasívne, tak toto vyjadrenie považujem skoro na úrovni invektív vo vzťahu k fungovaniu NBS, pretože NBS sa nevie; nie je ani pasívna a v tomto prípade určite ani nie byrokratická.
Ak pán poslanec Viskupič hovorí o znižovaní tzv. proticyklického balíka, prepáčte, proticyklického vankúša, ktorý je na úrovni 1,5 %, tak jednak chcem upozorniť a správne to pripomenul, že, že tento vankúš mal byť navýšený na 2 % splatnosti od 1. augusta, čo sme pred dvoma týždňami zrušili.
A takisto chcem povedať, že tento proticyklický balík, ktorý je v kompetencii národných bánk a je súčasťou makropotenciálnej politiky, vždy má slúžiť na krytie rizík, ktoré boli generované situáciou na danom finančnom trhu s úvermi v danej krajine. A Slovensko patrilo v rámci oživenia ekonomiky v pokrízových obdobiach medzi krajiny s najväčším nárastom zadlženia domácností v celej Európe. A tu chcem povedať, že tu nás nikdy neznervózňovala ani tak, povedal by som, celková úroveň, ale dynamika toho nárastu, ktorá bola mnohé roky nebezpečná a dosahovala dvojciferné čísla, a centrálna banka ešte v minulom období, v období, keď som ja v nej ani nepôsobil, ale väčšina členov bankovej rady už áno, reagovala úplne správne, navýšením tohto, tohto, tohto vankúša, ktorý neznamená nič iné len to, že banky si zo zákona alebo z regulácie musia udržiavať kapitál na to, ktorý by, kapitál na to, aby vedeli riešiť potom následné krízy neschopnosti splácania týchto úverov.
A treba priznať, že my sa dostávame, samozrejme, teraz k hodine pravdy. Tá hodina pravdy nenastáva ani dnes, ani o týždeň, ale ani o mesiac, ale nastane zrejme o deväť mesiacov, pretože ak si dobre pamätáte, tak posunutie splátok pre retailových aj korporátnych klientov je na deväť mesiacov a nikto z nás dnes v krajine – ani tu v Národnej rade, ani v Národnej banke, ani v komerčných bankách – nevie, koľko z tých napríklad 140-tisíc klientov, ktorým teraz boli posunuté splátky, koľko z nich bude schopných o tých deväť mesiacov pokračovať v splácaní. A to, samozrejme, vytvára obrovské riziko na to, že časť týchto, týchto ľudí alebo časť týchto podnikov bude v podstate musieť banka schopná vyhlásiť alebo klasifikovať za neschopných splácania a bude ich musieť, samozrejme, na úkor svojho zisku a na úkor svojho kapitálu sanovať. Preto chcem na úplne konkrétnu otázku konkrétne reagovať.
Pán Viskupič sa pýtal, kedy dostaneme tento balík, tento vankúš na nulu z 1,5 percenta. Ináč to číslo 1,5 % predstavuje asi necelú pol miliardu eur, ktorú banky dnes musia viazať navyše v svojom kapitále. Tak my sme jasne povedali, že sme pripravení aj tento vankúš rozviazať, rozpustiť v momente, keď to bude proste potrebné, keď budú banky naozaj musieť v rámci svojho sanovania, sanovania svojich strát tieto, tieto vankúše použiť. Na to máme dostatok dát, aby sme pružne, pružne reagovali.
Chcem ešte povedať, že popritom funguje ale aj to, že v Eurosystéme sa ďalšie regulačné balíky už rozpustili na základe konsenzuálneho súhlasu. Čiže oproti koncu minulého roku, keď celkový voľný kapitál v našich slovenských komerčných bankách bol niekde na úrovni asi 850 mil. eur toho najkvalitnejšieho kapitálu, tak dnes po rozpustení niektorých regulačných balíkov a vankúšov po tom, čo banky na základe výzvy Národnej banky Slovenska nedistribuovali svoje dividendy do materských firiem, ale nechali si ich doma a navýšili zase kapitál, po týchto opatreniach je celkový voľný kapitál tej najvyššej kvality na úrovni skoro 2,7 mld. eur. Len pre vaše rozmýšľanie, behom pár mesiacov 800 miliónov verzus 2,7 miliardy. To znamená dostatok kapitálu, ktorý, ktorý ak sa potom multiplikuje, je schopný asi číslom sedem, šesť alebo sedem, tak toto je celkový objem úverov, ktorý je pripravený do ekonomiky.
Vždy sme tvrdili, že peňazí je dosť, je, je, peňazí je dosť na záchranu ekonomiky vďaka rozhodnutiam ECB aj vďaka regulačnej politike, ktorú som vám teraz trošku, v krátkosti opísal. Čo ale, čoho nie je dosť, nie je dosť záruk a ambície financovať ekonomiku. A tu už musí proste pomocnú ruku podať, podať jednoznačne vláda s garančnými schémami, na ktorých sa musí dohodnúť s bankami.
Poslednú vec, ktorej sa chcem dotknúť, je racionalizácia. Tu chcem len vás všetkých ubezpečiť, že tak ako som minulý rok po nástupe do centrálnej banky avizoval, tak pokračujeme v projekte procesného a personálneho auditu, pokračujeme formou obstarávania tohto auditu, čo je, čo je bežný problém všetkých subjektov, ktoré musia obstarávať. Ale sme a, samozrejme, bojujeme aj s problémom, problémami koronavírusu a problémami rôznych obmedzení z hľadiska poskytnutia súčinnosti v prípade takéhoto auditu. Takže platí náš záväzok, že centrálna banka po vyše dekáde prejde prísnym procesným a personálnym auditom, výsledkom ktorého má byť absolútne nastavenie efektivity, ale aj schopnosti reagovať na, na; z hľadiska celkovej štruktúry a skladby zamestnancov centrálnej banky mať schopnosť reagovať na potreby dnešnej doby, pretože tieto potreby sa radikálne menia vo vzťahu k cudzím slovám, ako sú FinTechy alebo proste nové, používanie nových technológií, ako je otázka Cyber Security a otázka proste nových, nového bankovania, ak to máte, ak to chcete počuť. Takže tento proces budete môcť, samozrejme, sledovať a my z neho zložíme, zložíme účty.
Toľko asi z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť a prajem vám príjemný pekný deň ešte. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, každoročnou povinnosťou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu je podávať Národnej rade Slovenskej republiky správu o kontrolnej činnosti úradu za predchádzajúci rok. Túto povinnosť si plním v čase, ktorý je poznačený viacerými osobitosťami oproti rokom minulým. Súčasný najvyšší zákonodarný zbor v novom zložení vykonáva svoje poslanie iba od marca tohto roku. Mesiac marec sa spája s nástupom pandémie koronavírusu v našej krajine a opatreniami, ktoré boli na jej elimináciu prijaté a budú mať závažné ekonomické, sociálne dopady.
Dlho som sa zamýšľal nad tým, ako mám v tejto situácii uviesť správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2019, aké hlavné posolstvo z kontrolnej činnosti vám odovzdať, keď je zrejmé, že ak nie všetko, ale určite sa veľmi veľa v našich životoch a v živote spoločnosti zmení. A veľa toho, čo sme dlhé roky považovali za takmer nemenné, asi už nikdy nebude také, ako bolo, čo v plnej miere platí o verejnej správe, o zdrojoch, s ktorými zabezpečuje svoje funkcie. Má teda zmysel, aby som vo svojom úvodnom slove hovoril o kontrolných zisteniach, ktoré poukazujú, ako sa u nás v minulom roku obchádzala rozpočtová disciplína, kde všade boli rozpočtové pravidlá porušované, rozprávať o tom, že v decembri 2018 schválený štátny rozpočet sa v podstate menil už od januára 2019 rozpočtovými opatreniami alebo zmenami zákonov a sen o vyrovnanom rozpočte sa rýchlo rozplynul? Má zmysel zaoberať sa kontrolnými zisteniami o nehospodárnosti, neefektívnosti či neúčinnosti použitých prostriedkov v mnohých rozpočtoch a rezortoch, či v mnohých projektoch, keď je zrejmé, že mimoriadna situácia si vyžaduje a možno aj dlhšie vyžiada výdavky, ktoré týmto dôležitým parametrom vynakladania verejných zdrojov nebudú z dôvodov neodkladnosti a naliehavosti vždy zodpovedať? Má zmysel hovoriť o neplnení stratégií, koncepcií a ich cieľov, za ktoré zodpovedali konkrétne rezorty a ich organizácie, keď pár týždňov pandémie aj bez kontroly ukázalo, ako sú zle nastavené a že často peniaze vynaložené na dosiahnutie zle nastavených cieľov sú akoby vyhodené von oknom? Máme toto poznanie z minulých období hodiť za hlavu a tváriť sa, že dnes už na tom nezáleží a zistenia sú neaktuálne, pretože dnes rozpočtové pravidlá a princípy rozpočtovej zodpovednosti sa pod vplyvom pandémie výrazne menia a nemožné sa mení na nutné?
Napriek tomuto všetkému, čo som pred chvíľou povedal, že má zmysel aj v tejto situácii vás informovať o tých výsledkoch kontroly, ktoré poukazujú na zásadné problémy efektívnej verejnej správy i o tom, ako sme nedokázali využiť v jednotlivých verejných politikách priaznivé obdobie hospodárskeho rastu a štedrých europeňazí na riešenie problémov, ktoré sú pre našu krajinu podstatné. História učí, že ten, kto sa nebojí poznať chyby a nedostatky, ktorých sa dopustil, a poučí sa z nich, môže aj tie najväčšie problémy prekonať. Preto budem rád, ak predloženú správu o kontrolnej činnosti za rok ´19 budete považovať predovšetkým ako nástroj objektívneho poznania situácie v mnohých oblastiach využívania verejných zdrojov. Pevne verím, že vám ako najvyššej inštitúcii na kontrolu vládnych rozhodnutí, ktorej predovšetkým majú slúžiť výsledky našej kontroly, by toto poznanie mohlo pomôcť. Pomôcť pri snahe nastavení takých legislatívnych a systémových opatrení, ktoré pomôžu Slovensku v primeranej dobe nielen prekonať dôsledky pandémie, ale predovšetkým naštartovať podmienky jeho udržateľného rozvoja hospodárnejšie, efektívnejšie a účinnejšie. Iba tak sa zmysel našej kontroly naplní v plnej miere a výsledky našej kontroly budú slúžiť na zdokonaľovanie riadenia štátu a jeho inštitúcií, čo je hlavné poslanie Najvyššieho kontrolného úradu. A takto treba chápať našu inštitúciu.
Po tomto krátkom úvode mi dovoľte prejsť k tomu, aby som zdôraznil, čo považujem za najdôležitejšie poznanie z minuloročnej kontrolnej činnosti úradu a ktoré hlavné posolstvá z kontroly vám chcem odovzdať. Najprv trochu štatistiky. V roku ´19 sme vykonávali 39 kontrol, z ktorých časť bolo ukončenie kontrol z roku 2018 a časť kontrol sa ukončí až v tomto roku. Obsahom správy sú výsledky 29 kontrol a troch analytických štúdií, ktoré boli v minulom roku ukončené. Záverečné správy zo všetkých ukončených kontrol v plnom znení sú obsahom CD nosiča, ktorý je priložený ku každému výtlačku správy. Štruktúra a obsah záverečných správ svedčí o snahe Najvyššieho kontrolného úradu riešiť podstatné a významné problémy verejných financií, čo znamená potrebu posudzovať tieto problémy najmä z hľadiska výkonnosti zdrojov a ich pridanej hodnoty. Preto kontroly výkonnosti, respektíve kombinácia prvkov výkonnosti s kontrolami súladu a finančnej kontroly majú v našej štruktúre viac ako 52-percentné zastúpenie. Preverili sme 426 subjektov, u ktorých sme identifikovali viac ako 1 700 zistení. Najvyšší kontrolný úrad kontrolovaným subjektom odporučil takmer 400 odporúčaní na prijatie potrebných opatrení. Niektoré zistenia mali znaky trestnej činnosti, a preto bolo podaných sedem trestných oznámení. Na prokuratúru bolo zaslaných aj 16 netrestných oznámení a na Úrad pre verejné obstarávanie sme postúpili sedem podaní.
Ako som už uviedol, významnou úlohou, ktorú plní Najvyšší kontrolný úrad, je vyhodnotenie stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu, ktoré predkladáme Národnej rade pri jeho schvaľovaní a je výsledkom kontrolnej a analytickej činnosti úradu. Aj keď dnes je viac ako jasné, že parametre schváleného rozpočtu na rok 2020 nebudú naplnené, dovoľte mi uviesť zásadné pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtu a hospodáreniu verejnej správy v kontexte súčasného vývoja. A ide o nasledovné záležitosti:
Dobrý makroekonomický vývoj v roku 2019 i prognóza na rok 2020 a ďalšie roky sa neprejavili v štruktúre rozpočtu a tým zaistení podmienok pre budúcu udržateľnosť verejných financií dostatočným spôsobom. Ide o dlhodobý problém rozpočtu, kedy priaznivý hospodársky rast uplynulých rokov nebol dostatočne využitý na reálne dosiahnutie vyrovnaného, až prebytkového rozpočtu a tým tvorby rezerv pre zostupné fázy ekonomického cyklu. Dnes je jasné, že Slovenská republika nedisponuje významnými ľahko mobilizovateľnými rezervami, ktorými by bolo možné zmierniť dopady pandémie a nastupujúcich hospodárskych problémov.
Najvyšší kontrolný úrad bude naďalej pozorne sledovať rozpočtový proces a upozorňovať Národnú radu Slovenskej republiky i širokú verejnosť na jeho súvislosti s makroekonomickým vývojom, fázami ekonomického cyklu a cieľmi udržateľného rozvoja krajiny a formulovať potrebné opatrenia, ktoré z aktuálnych kontrol vyplynú. Najvyšší kontrolný úrad, podobne ako aj iné autority, hodnotil navrhovaný rozpočet ako vysoko rizikový, pretože riziko neplnenia jeho parametrov na strane príjmov a výdavkov sa na základe makro- i mikroanalýz javili ako príliš veľké. Rast najmä bežných výdavkov sa viaže predovšetkým na daňové príjmy, ktoré sú podmienené ekonomickou aktivitou a spotrebou, ktoré v období, predpokladáme, menej priaznivého makroekonomického vývoja klesajú, čo nebolo v jasnej miere akceptované.
Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo poukazuje, že rastúce bežné výdavky štátu, najmä obligatórne, a vysoká závislosť príjmov štátneho rozpočtu na ekonomickom vývoji bez podstatných reformných zmien ohrozujú budúcu udržateľnosť verejných financií. Reálne sa málo uplatňuje politika dosiahnutia vyššej efektívnosti a účinnosti a účelnosti využívaných zdrojov. Dosahovaniu cieľov hodnoty za peniaze bráni v mnohých prípadoch nízka úroveň zodpovednosti, nekvalitné riadenie a nedostatočná či formálna kontrola.
Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo upozorňuje na skutočnosť, že zostavovanie a plnenie štátneho rozpočtu nie je dostatočne viazané na výkonnostné ukazovatele a na konkrétne merateľné ciele politík, tak aby boli skutočne záväzné pre jednotlivých správcov kapitol. Z rozpočtu kapitol, ktoré majú zabezpečovať najvýznamnejšie ciele rozvoja krajiny, bolo zrejmé, že nie sú schopné plniť programové ciele vlády. Išlo o také kapitoly, ako je školstvo, zdravotníctvo, sociálna oblasť či dopravná infraštruktúra. Aj súčasná situácia ukazuje, akú dôležitú úlohu hrajú tieto oblasti spoločnosti a aké problémy spôsobuje dlhodobé neriešenie cieľov ich rozvoja, ale aj neuplatňovanie princípov racionalizácie, stratifikácie, hodnoty za peniaze, efektívnosti a podobne. Tieto závery podporujú kontrolné zistenia z kontroly služobných bytov, ochrany kultúrneho dedičstva, vedeckých parkov či mýtneho systému.
Viaceré legislatívne opatrenia, ktoré boli prijaté súbežne so štátnym rozpočtom, nemali vyčíslený dopad na rozpočet verejnej správy – daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov, trináste dôchodky. Toto všetko sa dialo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Prijatím takýchto opatrení najvyšší zákonodarný orgán porušuje ním prijaté pravidlá a zákony, čo by sa v budúcnosti nemalo opakovať. Programové rozpočty jednotlivých kapitol by mali byť najzrozumiteľnejšou formou toho, ako štát hospodári s prostriedkami rozpočtu a do akých oblastí smeruje. Teda možnosť kontroly efektívnosti, účelnosti využitia zdrojov. Tento nástroj sa dlhodobo nevyužíva v takej kvalite, aká je potrebná. Merateľné ukazovatele sú stanovené často iba formálne, ich kontrola je veľmi zriedkavá a povrchná.
Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo poukazuje na skutočnosť, že zostavovanie a plnenie štátneho rozpočtu nie je dostatočne viazané na výkonnostné ukazovatele a na konkrétne merateľné ciele politík, tak aby boli záväzné pre jednotlivých správcov kapitol. Toto hodnotenie v plnej miere platí aj pre programovanie rozpočtu pre rok 2020. Veľkou výzvou pre súčasné obdobie bude, aby sa verejná správa čo najrýchlejšie vyrovnala s týmto problémom a programové rozpočtovanie pri očakávanom nedostatku zdrojov sa stalo skutočným nástrojom politiky rozpočtového procesu a jeho požadovaných výsledkov.
Stanovisko k štátnemu záverečnému účtu je ďalším dôležitým výstupom Najvyššieho kontrolného úradu, ktorým sa na základe kontrolnej činnosti vyjadruje k hospodáreniu verejnej správy za predošlý rok. Štátny záverečný účet je v zásade zrkadlom, ktoré zobrazuje, ako sa naplnili ciele štátneho rozpočtu i rozpočtu verejnej správy ako celku. V roku 2019 sme tak, sme sa tak vyjadrovali k plneniu rozpočtových cieľov roku 2018. Aj v tomto prípade sme konštatovali, že najväčšou slabinou je rozdiel medzi plánom a realitou, kedy cieľ vyrovnaného, resp. prebytkového rozpočtu sa nepodarilo dosiahnuť. Podobne sa nepodarilo naplniť ciele zníženia dlhu či štrukturálnych reforiem, pričom podmienky na ich dosiahnutie boli priaznivé. Vážnym problémom je aj nedostatočné vykazovanie vybraných výdavkov, keď jesenná notifikácia deficitu a dlhu bola vyššia ako jarná.
Je dôležité poznamenať, že rozdiely medzi plánom a realitou vo väčšine prípadov neboli spôsobené nepredvídateľnými skutočnosťami, skôr išlo o politické rozhodnutia, ktoré navyšovali jednotlivé výdavkové položky.
Podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu nedosiahnutie stanovených rozpočtových cieľov svedčí o nízkej rozpočtovej disciplíne krajiny najmä v dobrých ekonomických časoch, ktoré sa majú využiť najmä na znižovanie dlhu a potrebné štrukturálne reformy. Navyše u občanov tejto krajiny to vyvoláva dojem, že ani zákon roka, ktorým je zákon o štátnom rozpočte, alebo iné zákony týkajúce sa rozpočtovej politiky sú iba nezáväzným dokumentom. Takýto postoj k plneniu stanovených cieľov, záväzkov je značným morálnym hazardom a tiež znižuje kredibilitu Slovenska v očiach našich európskych partnerov.
Teraz prejdem k niektorým zásadným zisteniam z vybraných kontrol. Z kontrolovaných akcií ukončených v minulom roku by som rád upriamil pozornosť na viaceré závažné problémy, ktoré sme zistili pri kontrole plnenia cieľov verejných politík, a tým aj využívanie verejných zdrojov na ich dosiahnutie.
Prvou oblasťou, ktorú spomeniem, je elektronizácia verejnej správy, ktorá je dlhodobo spoločenskou výzvou, aby sa služby verejnej správy stali dostupné všetkým občanom i podnikateľským subjektom v prijateľnej užívateľskej forme, to jest šetrili čas i peniaze. Výdavky na elektronizáciu služieb verejnej správy predstavujú značnú kapitálovú a prevádzkovú záťaž pre rozpočty subjektov verejnej správy. Len v rokoch 2016 a ´19 sa ročné výdavky na IT podporu pohybovali na úrovni cirka 500 mil. euro a na roky ´20 až ´22 sa plánovali výdavky presahujúce 700 mil. eur. Rozhodnutie o elektronizácii vybraných služieb verejnej správy a tým aj rozhodnutie o rozpočtových zdrojoch na takýto projekt je veľmi dôležitým medzníkom v živote každej organizácie, pretože toto rozhodnutie ovplyvní spôsob plnenia jej úloh dlhodobo a dlhodobo ovplyvní aj jej výdavkovú politiku.
Výdavky na služby spojené s vybudovaním IT podpory, ale najmä služby spojené s údržbou a rozvojom informačných systémov patria k najrýchlejšie rastúcim výdavkom. Preto je mimoriadne dôležité, aby projekty naplnili požadovaný účel udržateľným spôsobom a zdroje boli využité efektívne a hospodárne. Aj keď výsledky informatizácie sa postupne mierne zlepšujú, zďaleka nezodpovedajú očakávaniam i potrebe Slovenska v tejto oblasti; Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie. Nakoniec o reálnom stave elektronizácie v mnohých oblastiach sme mohli sa presvedčiť aj v súčasnom období na príklade školstva, zdravotníctva či mnohých zložiek štátnej správy či samosprávy. Ani jeden z týchto systémov nebol schopný zabezpečiť potrebné informačné a edukačné či iné služby pre všetkých, ktorých potrebovali a potrebujú.
Problematike využívania verejných zdrojov na IT podporu na NKÚ; NKÚ sa venuje dlhodobo. Výsledky kontrol ukazujú značné rezervy v efektívnom a účinnom použití zdrojov. Jedným z vážnych problémov je väzba rôznych IT projektov na prijaté koncepcie a prijatie štátnych či samosprávnych subjektov, ktoré nie sú finančne kryté, v dôsledku čoho zámery a výsledky projektov sú diametrálne odlišné a neplnia pôvodný účel. Realizácia mnohých projektov prekračuje výrazne stanovené termíny, čo v prípade projektov z Európskej únie znamená riziko vrátenia peňazí, predražené poradenské služby a podobne. Napríklad projekt elektronické služby katastra ako jeden z desiatich top IT projektov hodnotil NKÚ ako príklad zlej praxe, kedy sa v priebehu jeho realizácie prejavili takmer všetky uvedené problémy IT projektov. Projekt v pôvodnej hodnote 33 mil. eur hradených z eurozdrojov sa začal v roku 2009 a mal byť ukončený v roku 2012. No ešte ani v roku ´19 neposkytoval všetkých 45 služieb v predpokladanom rozsahu. Z dôvodu nedodržania termínov je riziko vrátenia viac ako 15 mil. eur do rozpočtu EÚ a tento výpadok bude sanovať, samozrejme, štátny rozpočet. Projekt mal množstvo problémov a to aj napriek tomu, že externá firma poskytovala poradenské služby pre oblasť riadenia a kvality projektu za sumu 4,5 mil. eur. Je zrejmé, že prinajmenšom vynaloženie týchto prostriedkov nesplnilo účel a nemožno ich považovať ani za efektívnosť.
Príkladom nedostatočne zvládnutej IT podpory vzdelávania je aj národný projekt elektronizácie vzdelávacieho systému regionálneho školstva v hodnote 46 mil. eur, ktorý mal napĺňať koncepciu informatizácie a digitalizácie rezortu školstva do roku 2020. Po rôznych problémoch s jeho financovaním, stanovením cieľov projektu a podobne sa projekt realizoval. Časť projektu, časť peňazí bolo vynaložené na samostatný model pre psychológov za 8,8 mil. eur, ktorý je momentálne nevyužiteľný, pretože neexistuje register zákonných zástupcov dieťaťa. Systémovým problémom projektu je, že napriek jeho implementácii regionálne školstvo nemá povinnosť tvorby školského vzdelávacieho programu prostredníctvom tohto systému a edukačný obsah nebol v rámci projektu vytvorený v celom rozsahu. Aj tento projekt ukazuje, že elektronizácia školstva nie je riešená ako systém, čo spochybňuje chápanie vzdelávania ako národnej priority.
Pri projektoch elektronických služieb samospráv sa ako hlavný problém javí nedostatok finančných zdrojov najmä v podmienkach menších obcí. Narastajúce náklady vznikajú z nárokov na technické zabezpečenie, inštaláciu nových programov, napojením informačných systémov a podobne. Podľa vyjadrenia samospráv enormne rastie objem predpisov v danej oblasti, absentujú vykonávacie smernice pre vytváranie a podpisovanie elektronických rozhodnutí, legislatíva často nezodpovedá potrebám praxe a podobne. Menšie obce majú tiež značné problémy so zabezpečením ochrany osobných údajov, ktorá vyplýva zo zákona.
Najvyšší kontrolný úrad kontrolou systému ochrany a bezpečnosti údajov vo verejnom sektore, ktorú sme vykonali u 62 subjektov verejnej správy, zistil mnohé vážne problémy s aplikáciou tohto zákona, a preto odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby opätovne preskúmala obsah viacerých článkov nariadenia Európskej únie na odstránenie nesúladu našej legislatívy s právom Európskej únie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zabezpečiť elektronizáciu služieb verejnej správy ako systému je nielen významnou výzvou, ale aj oblasťou mimoriadne náročnou na zdroje a ich efektívne a účelné využitie. Pre ďalšie obdobie bude podľa nášho názoru potrebné častejšie uplatňovať nadrezortný prístup v mnohých oblastiach elektronizácie, preskúmať možnosti výraznejšieho zastúpenia IT pracovníkov v štruktúre štátnych zamestnancov s cieľom dosiahnuť nižšiu závislosť na externých službách v danej oblasti.
Kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu sa dlhodobo zameriava nielen na hospodárenie rozpočtových a príspevkových organizácií a ich výkonnosť, ale pozornosť venuje aj štátnym podnikom a štátnym akciovým spoločnostiam. Kontrola ôsmich štátnych podnikov rezortu poľnohospodárstva a dvoch podnikov životného prostredia bola zameraná na spôsob a výsledky hospodárenia, ako aj na to, akým spôsobom rezort tieto podniky riadi a kontroluje. Výsledkom kontrol, výsledky kontroly poukázali na viaceré systémové problémy, z ktorých najdôležitejšie považujeme:
Zo štatútu všetkých kontrolovaných štátnych podnikov vyplýva, že svojou činnosťou majú napĺňať verejnoprospešné funkcie v rôznych oblastiach. Poskytujú najmä netrhovú produkciu tovarov a služieb, resp. majú charakter monopolu. Väčšina z nich je preto príjmovo výrazne napojená na štátny rozpočet prostredníctvom systému národných podpôr, dotácie, štátna pomoc alebo formou zmlúv s rezortným zakladateľom. Takýto systém podpory je z pohľadu financovania bežných, ale najmä rozvojových potrieb štátnych podnikov značne rizikový. Konkrétna výška podpory závisí od mnohých premenných a nie je výnimočné, že podnik nezíska ani finančné prostriedky, na ktoré má zákonný nárok a ktoré sú úzko späté s realizáciou verejného záujmu, napríklad zachovanie genetického fondu, ochrana obyvateľstva pred povodňami a podobne. Podniky hospodária väčšinu rokov svojho pôsobenia so stratou; nedostatok finančných prostriedkov sa podpisuje pod zlý technický stav objektov, zanedbanú údržbu, nerealizované opravy a podobne.
Existujúci zákon o štátnom podniku nevytvára pre všetky kontrolované štátne podniky vhodné legislatívne prostredie, obmedzuje prístup k eurofondom. Zo strany zakladateľov sa prejavuje nedostatočné koncepčné riadenie týchto podnikov a kontrola plnenia verejného záujmu. Na základe týchto zistení sme zakladateľom navrhli iniciovať určité legislatívne zmeny a tiež zvážiť, či viaceré štátne podniky, či pre viaceré štátne podniky nie je vhodnejšia iná forma existencie, napríklad rozpočtové alebo príspevkové organizácie, resp. uvažovať aj o odštátnení niektorých z nich, napríklad ako Agrokomplex alebo Agroinštitút.
Na riziko problematickej realizácie verejného záujmu, konkrétne na cenovú dostupnosť kvalitnej a nezávadnej pitnej vody pre občanov Slovenskej republiky, poukázala aj kontrola Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá vznikla – tak ako všetky vodárenské spoločnosti – v procese transformácie začiatkom tohto storočia. Transformácia bola založená na viacerých podmienok, na viacerých podmienkach, ktoré mala uvedený záujem zabezpečiť predovšetkým, že akcionármi vodárenských spoločností majú byť výlučne obce a akcie týchto spoločností sú verejne neobchodovateľné. Tým sa malo zabrániť privatizácii tejto významnej kritickej infraštruktúry a zabezpečiť jej rozvoj na základe potrieb obcí a miest ako akcionárov. Služby spojené s vodárenstvom v zmysle zákona má zabezpečovať iba oprávnená osoba, ktorá musí preukázať odborné spôsobilosti. Príklad Bratislavskej vodárenskej spoločnosti poukazuje na porušenie všetkých vyššie uvedených princípov ako dôsledok platnej legislatívy, ktorá nedostatočne chráni verejný záujem vodárenských, ale aj iných akciových spoločností plniacich verejný záujem. Akcionármi vodárenskej spoločnosti nie sú iba obce a mestá. Opravy a údržbu infraštruktúry ako ziskových činností zabezpečuje dcérska spoločnosť, založenie ktorej podporil samotný akcionár, mesto Bratislava, pričom dcérska spoločnosť doteraz nespĺňa zákonné podmienky na výkon takýchto odborných činností. Na druhej strane stav vodárenskej infraštruktúry v meste Bratislava je alarmujúci, vyžadujúci si stovky, tisíce eur investovať do infraštruktúry.
Tiež kontrola a dohľad štátu nad vodárenstvom je roztrieštená a nedostatočná, prístup k informáciám vodárenskej spoločnosti často problematický. Vzhľadom na závažnosť rizík spojených s obdobným vývojom aj v ďalších vodárenských spoločnostiach považujeme za vhodné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky problematikou vodárenskej spoločnosti zaoberala a boli prijaté také opatrenia, ktoré zabezpečia fungovanie vodárenskej spoločnosti na princípoch, na ktorých funguje rozhodujúca časť tejto infraštruktúry v Európe, t. j. ako skutočne municipálne vodárenské spoločnosti, ktorú sú pod efektívnou kontrolou štátu.
V rámci svojej kompetencie Najvyšší kontrolný úrad sa pravidelne venuje tomu, ako samospráva využíva verejné zdroje pri zabezpečovaní svojich originálnych a prenesených kompetencií. V minulom roku sme sa zamerali na to, akým spôsobom zabezpečuje regionálna samospráva dôležité funkcie štátu v oblasti školstva a zdravotníctva. Sú to oblasti, ktoré sú pre rozvoj spoločnosti mimoriadne dôležité a v živote jednotlivca majú nezastupiteľné miesto a funkcie.
Výsledky kontroly ukázali, že napriek či vďaka viacerým novelizáciám kompetenčného zákona je pre zabezpečenie presunu výkonu štátnej správy na samosprávu táto právna norma zastaralá a nedostatočná. V oblastiach školstva, zdravotníctva, humánnej farmácie boli prijaté osobitné zákony, ktoré nanovo definovali úlohy a povinnosti odlišné od toho, ako sú uvedené v kompetenčnom zákone. To vytvára právny chaos, pretože pre vyššie územné celky vyplývajú z rôznych zákonov odlišné práva a povinnosti k tej istej veci. Osobitným problémom je financovanie týchto kompetencií, kedy náklady takto preneseného výkonu štátnej správy má v zmysle ústavy a ďalších zákonov uhrádzať štát, čo nie v každom prípade sa aj deje.
Rovnako dôležitým zistením je, že štát zastúpený rezortnými ministrami, ministerstvami venuje malú až minimálnu pozornosť tomu, akým spôsobom sa v regiónoch zabezpečujú ciele politík verejného zdravotníctva a školstva. To, že sa na samosprávu preniesli kompetencie, sa štát nezbavil zodpovednosti za napĺňanie práva na vzdelanie a zdravie, k čomu ho zaväzuje ústava. Školská politika a politika zdravia realizovaná samosprávou musí byť vykonávaná tak, aby tieto práva boli adekvátne zabezpečené vo všetkých krajoch a štát musí mať informácie o tom, či sa tak deje alebo nie. Je preto nevyhnutné, aby výkonu prenesených kompetencií štátu na samosprávu ich finančné a personálne zabezpečenie bolo príslušnými ministerstvami usmerňované, kontrolované a pravidelne hodnotené. Aj v tomto prípade Ústava Slovenskej republiky, čl. 71, jasne hovorí, že výkon štátnej správy prenesený na obec alebo vyšší územný celok riadi a kontroluje vláda Slovenskej republiky. Zistenia kontroly však jasne deklarujú, že tomu tak nie vždy aj v skutočnosti je. Považujem preto za mimoriadne dôležité, aby sa problematike preneseného výkonu štátnej správy na samosprávy venovala v Národnej rade osobitná pozornosť.
Ďalšia kontrolná aktivita úradu na príklade samosprávy Bratislavy poukázala na veľmi rozdielne možnosti zabezpečovania služieb jednotlivých mestských častí či financovanie i efektívnosť konania. Systém administratívneho kompetenčného členenia Bratislavy a jej mesta, mestských častí je zložitý a pre občana je náročné sa v ňom orientovať a zistiť, aké kompetencie vôbec mesto má, aké má mestská časť a aké má samotná Bratislava ako vyšší územný celok. Obyvateľ Bratislavy je považovaný za obyvateľa mesta, ale aj mestskej časti, avšak v mnohých prípadoch nemôže priamo ovplyvniť dianie v inej mestskej časti, aj keď sa ho problém bytostne dotýka a chcel by ho riešiť. Mnohé rozvojové zámery mesta, ktoré sa týkajú viacerých mestských častí, sú podmienené zložitými schvaľovacími postupmi na úrovni samosprávy i okresnej štátnej správy a často na rozdielnych prístupoch týchto subjektov sa nedaria realizovať. Najmä analýzu ekonomických údajov vzťahujúcich sa k hospodáreniu hlavného mesta a jednotlivých mestských častí považujeme za príspevok nášho úradu k potrebnej diskusii o reforme samosprávy, ktorú považujeme za kľúčovú z pohľadu zlepšovania efektívnosti poskytovania služieb obyvateľom Bratislavy. Sme presvedčení, že situácia rozpočtovej verejnej správy v čase pandémie, ale najmä po nej, potrebu reformy samosprávy ešte posilnia.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o ďalších kontrolných zisteniach nebudem hovoriť, sú podrobne uvedené v správe alebo im bola venovaná značná diskusia v médiách po zverejnení záverečných správ. Na jeden problém by som však ešte rád upozornil. Je to zákon o štátnej službe. Úsilie úradu byť autoritou pre výkon kontroly v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, ale aj v zmysle medzinárodných štandardov stojí a padá na kvalite zamestnancov úradu, ich vedomostiach, zručnostiach, ktoré ju, ktorú je potrebné neustále rozvíjať a zdokonaľovať, ale aj, samozrejme, preverovať. Zároveň je dôležité, aby organizácia mala k dispozícii nástroje motivácie a stimulácie, rozvoja, kariérneho rastu založeného na kvalite osobnosti a zručnosti pri výkone štátnej služby, ktorú je možné pravidelne overovať na základe našich skúseností.
Súčasný zákon o štátnej službe v tejto oblasti nespĺňa takéto požiadavky, zamestnávateľovi kladie najmä povinnosti a takmer žiadne reálne možnosti zabezpečiť reálny rozvoj zamestnancov, ich odmeňovanie a kariérny rast na základe výsledkov práce založených na preukázateľných vedomostiach a zručnostiach a nielen na základe absolvovaných vzdelávacích aktivít. Kontrolujú v súčasnosti, ale v blízkej budúcnosti kontrolórovi nestačí splniť len podmienky získavania vysokoškolského vzdelávania a bezúhonnosti, prípadne prax. Potrebuje celý rad iných vedomostí a zručností, ktoré je potrebné overovať obdobným spôsobom ako mnohé iné certifikované povolania v tejto oblasti, ako je napríklad vnútorný audítor, vládny audítor alebo externý audítor. Pre tieto, ale aj iné dôvody považujeme zákon o štátnej službe v súčasnej podobe za nedostatočnú právnu normu upravujúcu najmä práva a povinnosti zamestnanca a menej už zamestnávateľa, tak ako je tomu v prípade NKÚ. Najvyšší kontrolný úrad preto v rámci svojich možností bude podporovať všetky iniciatívy, ktoré v zákone o štátnej službe posilnia požiadavky na taký spôsob osobnostného rozvoja a kariérneho rastu štátnych zamestnancov, ktoré nebudú založené na formálnych kritériách, ale na reálnom a pravidelnom preverovaní vedomostí a schopností vykonávať náročné úlohy správy vecí verejných.
Na záver vám chcem všetkým poďakovať za pozornosť, ale predovšetkým vám chcem zaželať, aby Národná rada Slovenskej republiky so cťou zvládla náročné obdobie, ktoré priniesla pandémia koronavírusu, aby prijaté opatrenia v maximálnej možnej miere podporovali hospodárenie, efektívne a účelné využívanie verejných zdrojov. Ani mimoriadna situácia nemôže dlhodobo paralyzovať uplatňovanie základných princípov rozpočtovej politiky štátu, jej orgánov a organizácií.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2019 (tlač 27).
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti rozhodnutím č. 28 z 1. apríla 2020 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 23 zo dňa 12. mája 2020. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 25 zo dňa 12. mája 2020. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Žiadam, prosím o opravu hlasovania v prípade hlasovania č. 62, teda Správa o činnosti komisárky pre deti za rok 2019, nefungovalo mi hlasovanie zariadenie, chcel som byť proti. Ďakujem.