7. schôdza

Ďakujem pekne. Chcem len pozvať kolegov, o dvanástej máme pracovné stretnutie výboru pre zdravotníctvo. Príde pán nový generálny riaditeľ Strapko aj zástupcovia poskytovateľov a pacientov, čiže aj členovia výboru, ale aj iní kolegovia, ktorí by, by ich toto zaujímalo, sú pozvaní, nech sa páči.

Ja si dovolím pripomenúť členom výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, že dnes máme schôdzu o 12.15 v rokovacej miestnosti č. 71 ubytovacieho zariadenia. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som pripomenúť poslancom, ktorí sú členmi výboru pre hospodárske záležitosti, že máme mimoriadne zasadnutie tohto výboru dnes o dvanástej hodine, tak ako bolo v pozvánke. Prosím, nezabudnite. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod poďakovať sa pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za predloženie dobre pripravenej správy o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za predchádzajúci rok. (Ruch v sále.) V tejto súvislosti mi taktiež dovoľte vyjadriť presvedčenie, na ktorom sa pravdepodobne všetci zhodneme, že odborne a dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti NKÚ by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale aj každému z našich občanov dať obraz o tom, ako štát zaobchádza s našimi peniazmi, kde sú najväčšie systémové chyby a čo treba v našom štáte upraviť tak, aby sa chyby neopakovali. No nielen to. Podľa môjho názoru by výsledky kontrol, ktoré vykonal NKÚ, umožnili kontrolovanému subjektu vyvodzovať osobnú zodpovednosť za nedostatky a škody, ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku, a žiadať od nich zaplatenie náhrady škody.
Prvou zásadnou vecou, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť pri rokovaní o Správe o kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2019, je činnosť kontrolórov NKÚ. Všetkým tým odvážnym, dobre pripraveným kontrolórom NKÚ patrí poďakovanie za ich každodennú, odborne vykonanú neľahkú prácu a za ich dosiahnuté výsledky, ktoré sú premietnuté v predloženej správe. Verím, že kontrolóri vynaložili maximálne, všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku. Je to vidieť aj na výsledkoch, ktoré sú uvedené v predloženej správe, pretože v roku 2019 kontrolóri NKÚ vykonali celkom 426 kontrol, čo je v porovnaní s rokom 2018 o 96 kontrol viac. V roku 2019 zistili 1 711 nedostatkov, čo je o 775 nedostatkov viac v porovnaní s rokom 2018.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov NKÚ napríklad pri kontrolnej akcii zameranej na elektronizáciu vzdelávacieho systému regionálneho školstva, ktorú vykonali kontrolóri na ministerstve školstva, o ktorej hovoril aj pán predseda. V rámci tejto kontrolnej akcie sa kontrolóri pozreli na koncepciu informatizácie a digitalizácie rezortu školstva a na jej realizáciu národného projektu Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva, do ktorých bolo zapojených 4 543 škôl. Do týchto škôl boli nakúpené interaktívne tabule, notebooky, farebné tlačiarne, tablety, wifi routery v počte skoro 35-tisíc. Kontrolóri však zistili, že na sklonku roka 2019 nemalo uspokojivé internetové pripojenie až 34 % regionálnych škôl. Načo asi budú školám, ktoré nemajú pokrytie internetom tieto IT prostriedky?
V rámci tohto projektu boli vynaložené aj ďalšie prostriedky, ktoré neplnia svoj účel. Príkladom sú finančné prostriedky určené napríklad na samostatný model pre psychológov za vyše 8,8 mil. eur, ktorý sa nepoužíva. To sú podľa mňa peniaze vyhodené do vetra a nik za to nenesie zodpovednosť?
Ďalej by som vašu pozornosť upriamil na kontrolnú akciu vykonanú na Úrade geodézie, kartografie a katastra. Konkrétne na projekt elektronických služieb katastra nehnuteľností, kde kontrolóri identifikovali viaceré porušenia zákonov. Ide pritom o jeden z desiatich finančne najnáročnejších IT projektov Slovenska v hodnote približne 35 mil. eur, ktorý sa začal realizovať ešte v roku 2009 – aj o tom hovoril pán predseda – s tým, že všetky požadované služby budú nasadené v roku 2012. Podľa zistenia kontrolórov NKÚ projekt nebol ani v novembri 2019 ukončený.
Taktiež ma zaujala kontrola čerpania prostriedkov z programu záchrany, obnovy národných kultúrnych pamiatok, ktorú vykonali kontrolóri NKÚ na ministerstve kultúry. Kontrola bola vykonaná aj u 33 prijímateľov, ktorým bola z uvedeného programu poskytnutá dotácia. Kontrolóri však zistili paradox, štát nedisponuje informáciami, na základe ktorých by mohol reálne vyčísliť objem peňazí preinvestovaných do ich obnovy.
Vychádzajúc zo správy, to sú prípady nehospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch školstva, kultúry a na Úrade geodézie, kartografie a katastra, za ktoré boli zodpovední príslušní ministri, v prípade úradu predseda. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené, je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vaším názorom, vážený pán predseda NKÚ, ktorý prezentujete v predkladanej správe, že, citujem: "Zmyslom činnosti NKÚ nie je iba na tieto nedostatky poukazovať – to by bolo príliš málo. Rovnako dôležité je, aby sa najmä podstatné problémy, na ktoré poukázala kontrola, aj skutočne riešili, aby sa prijímali rozhodnutia, ktoré menia správu vecí verejných k lepšiemu. (...) Ak problémy, na ktoré kontrola dlhodobo poukazuje, neriešia zodpovedné orgány, hrozí riziko, že ich začne riešiť ulica so všetkými dôsledkami takéhoto konania." Koniec citátu.
Ale položme si otázku, je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je. Najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú NKÚ vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy. V tejto súvislosti sme mali na rokovaní Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet s pánom predsedom NKÚ korektnú odbornú diskusiu o oznamovaní nedostatkov, ktoré by boli zistené kontrolórmi NKÚ vykonanými na ústredných orgánoch štátnej správy. Konkrétne sa jednalo o realizáciu ustanovenia § 20 zákona o NKÚ, podľa ktorého nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy NKÚ oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády. Z tohto ustanovenia § 20 zákona o NKÚ teda vyplýva pre NKÚ povinnosť predkladať na rokovanie vlády výsledky kontrol vo forme, v ktorej by boli jasne stanovené úlohy na odstránenie nedostatkov zistených NKÚ v ústredných orgánoch štátnej správy. V prípade, že predseda vlády tento materiál nepredloží na rokovanie vlády, z ustanovení odsekov 3 a 4 vyplýva povinnosť predsedu NKÚ predložiť vec Národnej rade.
Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až ´19, nenašiel som tam jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy, tak ako to je v súčasnej správe. Teda ministerstvo školstva, ministerstvo kultúry a Úrad geodézie, kartografie a katastra. Vláda Slovenskej republiky v rokoch 2015 až 2019 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontrol vykonanej Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri NKÚ pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z tejto kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu. Ba naopak, nedostatky hospodárenia ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú.
Oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu NKÚ z ustanovenia § 20 zákona o NKÚ si NKÚ plní pri kontrolách v subjektoch podriadených ústrednému orgánu štátnej správy tým, že kontrolou zistené nedostatky oznamuje tomu orgánu, ktorý koná v mene štátu. Takým príkladom bola kontrola NDS-ky, teda Národnej diaľničnej spoločnosti, so zameraním sa na efektívnosť elektronického výberu mýta, kde kontrolóri zistili, že zo sumy 1,5 mld. eur získala za roky existencie systému spoločnosť SkyToll 48 %, čo predstavuje 760 mil. eur, a Národná diaľničná spoločnosť získala 709 mil. eur, teda 47 %. Zvyšnú sumu z výberu mýta, 108 mil. eur získali iní zmluvní partneri. Z tejto sumy NDS-ka použila 47 % percent primárne na opravu siete diaľnic a rýchlostných ciest, 26 % išlo na jej vlastnú prevádzku a iba zvyšných 20 % sa použilo na to, čo malo byť prioritou, na rozvoj diaľničnej siete. Závery z kontroly boli prerokované s vedením Národnej diaľničnej spoločnosti a boli oznámené aj ministerstvu dopravy s tým, aby boli prijaté nové systémové opatrenia až na úrovni vlády.
Ďalej si túto oznamovaciu povinnosť NKÚ plní aj pri kontrolách, ktoré vykonáva v samospráve realizáciou § 20 a zákona o NKÚ, kde závery z vykonanej kontroly, teda kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec alebo mesto, alebo vyšší územný celok správu NKÚ.
Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách subjektov podriadených ústrednému orgánu štátnej správy, respektíve pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Preto si vás, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dovolím požiadať o prijatie takých opatrení, prostredníctvom ktorých budú nedostatky zistené NKÚ pri kontrolách na ústredných orgánoch štátnej správy oznamované vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády a budú prijímané také opatrenia, ktoré zamedzia ich opakovaniu sa a zabránia ich vzniku.
Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dovoľte mi, aby som vám na záver ešte raz poďakoval za predloženú správu, za dosiahnuté výsledky a za vecnú diskusiu k uvedeným otázkam na výbore a verím, že v nej budeme aj naďalej pokračovať tak, aby sme spoločne našli spoločné, vhodné riešenia. Aj napriek uvedeným výhradám si vám dovoľujem, si vás, vážený pán predseda NKÚ, dovoľujem ubezpečiť, že podporím vzatie na vedomie predloženú správu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Rovnako by som sa chcela pripojiť k poďakovaniu pána spravodajcu Jozefa Hlinku pánovi riaditeľovi Karolovi Mitríkovi a kontrolórom NKÚ Slovenskej republiky. Podľa mojich informácií primátori miest a starostovia obcí, ktorí sú aktívni pri čerpaní štrukturálnych fondov, veľmi oceňujú ústretovosť pri vykonávaní kontrol, ktoré vykonáva NKÚ Slovenskej republiky. Nie sú iba výpočtom negatívnych zistení, úlohou kontroly je poukázať aj na dobrú prax a poskytnúť tak návod ostatným, aby hospodárne, efektívne a účelne využívali svoje zdroje a plnili svoje úlohy. Elektronizácia verejnej správy je významnou výzvou a v jej napĺňaní v súlade s európskou legislatívou máme ešte veľké rezervy. Informatizácia katastra, využívanie kataster portálu, nehovoriac o využívaní portálu slovensko.sk.
Tak ako tu odznelo, hlavne malé obce sa potykajú s obrovskou byrokraciou a zvládnuť 4 000 kompetencií je priam nemožné. Štát preniesol na mestá a obce množstvo kompetencií bez financií. V oblasti výkonu, v oblasti územného rozhodovania a stavebného poriadku sa potykáme s nedostatkom financií hlavne v oblasti personálu. Verím, že sa nám aj na základe zistení NKÚ Slovenskej republiky a skúseností pána riaditeľa NKÚ, ktoré získal v pozícii primátora mesta Spišská Nová Ves, podarí urobiť v oblasti verejnej správy pokrok smerujúci k efektívnej verejnej správe.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Súhlasím so svojím predrečníkom aj s pani Pleštinskou. Bývalá vláda zlyhala vo viacerých oblastiach. Správa NKÚ je aj naozaj veľmi rozsiahla a objektívna pri hodnotení viacerých pochybení a nedostatkov. Veľmi pekne im ďakujem, kontrolórom, ktorí vykonali veľa dobrého pre samosprávu aj pre Slovenskú republiku.
Osobne ma veľmi mrzí najmä toto: Mýtny systém na Slovensku funguje od roku 2010 a za svoju existenciu dokázal zarobiť viac ako 1,5 mld. eur. Bohužiaľ, viac ako polovica týchto prostriedkov putovala do súkromných rúk. Spoločnosť SkyToll zinkasovala približne 750 mil., to znamená takmer 50 % z celkového výnosu a ďalších 108 mil. získali ďalší súkromníci. To znamená, len 20 % výnosu putuje na výstavbu nových ciest.
NKÚ negatívne hodnotí prístup bývalej vlády k informatizácii. Kým mestá a obce sa podľa správy úspešne snažia vybavovať čo najviac agendy cez počítač, vláda im v tejto oblasti nepomáhala dostatočne informovať občanov o možnosti riešiť veci cez internet.
Z analýzy takisto vyplýva, že obedy zadarmo stáli Slovensko takmer 123 mil. eur. NKÚ zároveň dodáva, že toto opatrenie bolo nepripravené a výrazným spôsobom zaťažilo rozpočty samospráv. Zároveň NKÚ poznamenáva, že efekt pre zdravú výživu detí vôbec nie je podložený, takže obedy nielenže nepriniesli žiadne merateľné výsledky, ale neboli ani pripravené zo strany vlády a všetky problémy opäť padli na plecia samospráv. Môžeme teda povedať, že bývalá vláda sa štedro postarala o súkromné spoločnosti, ale pokiaľ sa jednalo o samosprávy, tak týmto pridávala len zodpovednosť za svoje omyly.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predseda NKÚ, v prvom rade by som vás chcel pochváliť za vašu správu aj za vašu činnosť. Myslím si, že Najvyšší kontrolný úrad funguje najlepšie od svojho založenia. Boli tu doby, kedy sme si ani nevšimli, že NKÚ existuje, a som rád, že Najvyšší kontrolný úrad prešiel takýmto pekným, dá sa povedať, že až prerodom vo fungujúcu inštitúciu. Mohla by si od vás zobrať príklad napríklad aj pani komisárka pre deti; dúfam, že aj tam k takémuto prerodu na fungujúcu inštitúciu raz príde.
To, čo ma primalo k tomu, aby som dneska vystúpil, bola teda vaša správa, ktorá je veľmi, veľmi obsiahla a zaujímavá pre... a ten konkrétny príklad alebo teda konkrétna kontrola bola kontrola Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, kde som členom dozornej rady ako nominant mesta Bratislava, kde pôsobím ako komunálny poslanec, a preto mám aj teda o niečo viac informácií a na základe môjho pôsobenia v komunálnej politike, a teda aj v dozornej rade, dozornej rade BVS-ky som za tie roky nadobudol pomerne, pomerne skepsu pri správe, teda pri kontrole nakladania s verejnými zdrojmi v komunálnej politike a obzvlášť v mestských podnikoch.
Musím povedať, že považujem v tomto prípade úlohu Najvyššieho kontrolného úradu za nezastupiteľnú, lebo reálne v tomto štáte neexistuje žiadna iná entita, ktorá by normálnym spôsobom kontrolovala nakladanie s verejnými zdrojmi v samospráve a mestských podnikoch. Preto musím povedať, že ja by som bol za to, aby sme, aby sme posilnili ešte právomoci a hlavne schopnosti Najvyššieho kontrolného úradu vykonávať tento typ kontrol.
Pozeral som sa, že váš rozpočet je zhruba 13 mil. a máte asi 300 zamestnancov. Podarilo sa vám vykonať 39 kontrol za minulý rok. No ja by som bol rád, keby sme vám prostriedky aj navýšili, aby to nebolo tie ďalšie roky 39 kontrol, ale napríklad 139 kontrol, to by ma veľmi, veľmi potešilo.
A taktiež by ma potešilo, keby sa s vašimi zisteniami aj naozaj reálne narábalo a napríklad by si iniciatívne niektoré inštitúcie alebo konkrétne Úrad vlády brali vašu správu, brali vašu správu naozaj na vedomie, dávali jej vážnosť, lebo, samozrejme, sme tu síce my poslanci, je nás tu 150, ale ten náš náhľad zvrchu je, samozrejme, do určitej miery povrchný a koľko tých správ a tých rôznych činností tu máme, podstatne viacej, takže z povahy veci sa nie každej veci každý venujeme dopodrobna. A hlavne správy a teda činnosť nezávislých orgánov, ako je Najvyšší kontrolný úrad, by si zaslúžili väčšiu vážnosť, aby sme naozaj dokázali z toho aj niečo vyťažiť. Lebo ako sa hovorí, kde niet žalobcu, tam niet sudcu, takže pri niektorých tých zisteniach a pochybeniach by ten žalobca sa naozaj hodil.
No, vrátim sa k tej BVS-ke. Veľmi pekne ste napísali, že dôvodilo sa, teda keď sa stali vodárenské spoločnosti, keď boli transformované zo štátnych na municipálne, keď to tak povieme, tak sa dôvodilo tým, že práve obce sú k životu občanov a ich potrebám najbližšie. No prax ukázala, že to je síce pravda, ale, žiaľbohu, to prepojenie medzi občanmi a komunálnymi politikmi je veľmi slabé. Médiá celoslovenské sa nevenujú komunálu, pokiaľ naozaj nejde o nejakú, nejakú strašne vypuklú vec, tak komunál veľmi nepokrývajú. A keď už sú občania v tej svojej obci alebo mestskej časti informovaní, tak sú informovaní cez médiá, ktoré sú väčšinou v područí starostu. A pokiaľ máme takého povedzme že kreatívneho starostu, tak ktorý ešte veľmi kreatívne vedie aj to miestne médium, tak de facto je, sú tí občania udržiavaní v sladkej nevedomosti. A potom sa nám v komunálnej politike a na takých, a na zodpovedných miestach, kde sa narába s verejnými zdrojmi, recyklujú rôzne postavičky, ktoré tam išli robiť všetko možné a len nie správu vecí verejných, tak ako by mala byť. No toto, tomuto sme boli svedkami aj vo vodárenskej spoločnosti a takisto v podstate v každom mestskom podniku, ktorý v Bratislave máme.
Ja len, ja mám iba taký príklad, že akým spôsobom sa neskutočne rozkrádali zdroje vo vodárenskej spoločnosti. Ako všetci viete – a je to spomenuté aj v správe –, tak pred asi desiatimi, pred, v dvetisícôsmom bola taká čiastočná privatizácia de facto urobená, kedy bola založená spoločnosť Infra Services a následne polovicu získali podnikatelia, ktorí teraz po verejne známych, verejne známych teda udalostiach sa k tomu konečne dostal alebo priznal pán Kmotrík, k tej, k tomu 50-percentnému podielu v Infra Services. No a Infra Services odčerpávala z BVS-ky ročne tak 30 – 40 miliónov. Našlo sa, našli sa predraženia prakticky, 100-percentné predraženie bolo pomaličky minimálne, ktoré tam bolo.
Rád by som poukázal aspoň na jednu takú zlodejinu, ktorá úplne krásne ukazuje, ako je ten systém chorý. Ide o, ak ste náhodou niekto čítali správu hlavného kontrolóra mesta Bratislava alebo teda sledujete správy kontrolóra, tak pred pár mesiacmi bola, bolo zverejnené a prebehlo aj médiami, ako Infra Services pred približne desiatimi rokmi predalo všetky mechanizmy, ktoré používalo na opravy infraštruktúry. Bolo to zhruba 60 vozidiel a strojov, predali ich, myslím, že 6-tisíc eur, to znamená 100 eur za jeden stroj, ani nie cena šrotu. Predali to spoločnosti, ktorá vznikla krátko predtým, ktorú napriamo oslovili. Táto spoločnosť mala nulové tržby a v tom istom roku, ako uskutočnila túto výhodnú kúpu, mala zrazu tržby okolo 2,9 mil. a následne, myslím, že zanikla. No keďže Infra si predala všetko, čím mohli vykonávať tú činnosť, na ktorú boli založení, tak, samozrejme, to museli nejakým spôsobom sanovať. Sanovali to tak, že prenajali síce lízing, nové zariadenia, za ktoré zaplatili za 10 rokov približne 9 mil. eur. Ešte navyše boli takí šikovní, že prenajali si dokonca zariadenia, ktoré nakoniec zistili, že ani ich nevedia využiť, lebo jednoducho nie sú upotrebiteľné. Takže boli tam dokonca stroje, ktoré tých osem, ktoré tých osem rokov stáli na dvore a oni za ne len platili, platili nájom. A ešte plus s tými strojmi nevedeli ani omylom vykonávať to, čo vykonávali predtým s tými pôvodnými strojmi, takže na subdodávkach zaplatili za tých ďalších, za tých 10 rokov ďalších, už si to nepamätám, bolo to možno 15 miliónov. Súhrnná škoda na tejto jednej zlodejine bola tak 25 – 30 mil. eur. No a prišlo sa na to po desiatich rokoch, kedy konečne po rokoch odmietania pustila Infra Services k sebe mestského kontrolóra, kedy sa podarilo zhodou okolností, no, tak trošku ovládnuť to predstavenstvo a aj za súčinnosti minoritného akcionára tam bolo dovolené prísť hlavnému kontrolórovi a on takto po desiatich rokoch zistil, ako sa šafárilo s našimi prostriedkami. No samozrejme, tá firma, ktorá vtedy takto krásne zarobila, už je dávno ktovie kde. Predstavenstvo, ktoré tam vtedy bolo, dozorná rada už je dávno tiež preč. Nie sú ani povinní, teda aj boli pokusy hlavného kontrolóra pýtať sa, tak odpovede buď neboli žiadne, alebo boli, že nepamätám si. Úmysel nedokážete. Častokrát mnohé veci sú už aj premlčané.
Rovnako ďalšia vec, ktorá je ale teda len v rovine dohadov a tá neni nejako verejne známa, takže poviem, že počul som. Počul som napríklad o rekonštrukcii vodovodného potrubia, ktoré bolo že vraj zrekonštruované za 3 mil. eur a po pár rokoch bolo niekomu divné, že je na tom zrekonštruovanom období predsa len, na tom zrekonštruovanom potrubí predsa len nejako veľa porúch na to, že bolo rekonštruované. Tak niekto si navliekol montérky, zliezol do rúry, teda do toho kanálu, a zistil, že žiadna rekonštrukcia neprebehla a tie 3 mil. boli vyplatené asi len tak. Opäť neni ani dohľadateľné, kto to podpísal, kto to prevzal a opäť je to niečo staré iks rokov a opäť nikto nevie; ale síce, síce tam je podľa mojich informácií podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ale myslím, že výsledok všetci poznáme dopredu.
No. Taktiež by som ešte asi krátko povedal k tej zmluve medzi BVS-kou a Infra Services, tzv. SLA zmluva. Tak napríklad jedna z pikošiek, tiež to už bolo zverejnené a celá tá SLA zmluva už bola zverejnená, takže už to neni predmetom tajomstva. Tak BVS-ka napríklad za správu informačného systému platila viac ako 100-tisíc eur mesačne, to znamená 1,2 mil. ročne. A keď som sa pýtal, že čo teda, v čom teda spočíva tá správa informačného systému, či vedia predložiť počet úkonov, ktoré boli vykonané napríklad za ten mesiac, tak de facto doteraz som nedostal odpoveď a som rád, že rokovaním sa napríklad táto položka z tej SLA zmluvy už vyškrtla.
No, ešte by som asi k tým miestnym médiám. Tiež som aj poslancom v Petržalke. A napríklad u nás sme mali 20 rokov pomaličky Petržalské noviny a keďže som vedel, že zmluva končí a bude sa musieť opäť predlžovať pred nejakými dvomi rokmi, tak som si vypýtal jej znenie. A až tam som zistil, z tohoto znenia, že síce vydavateľom je mestská časť, ale príjmy z inzercie inkasuje súkromná spoločnosť roky rokúce a nemá to základ v zmluve. Takže 20 rokov vlastne prichádzala, prichádzali, prichádzala mestská časť odhadom o 100- – 150-tisíc ročne a došiel na to až Cmorej, keď si vypýtal končiacu zmluvu. No, takže asi takto vyzerá, vyzerá hospodárenie alebo nakladanie s verejnými zdrojmi v samospráve. A zopakujem ešte raz, že vidím veľkú úlohu NKÚ ako jedinej inštitúcie, ktorá s týmto niečo môže robiť, a preto by som sa prihováral za to, aby sme dávali NKÚ väčšiu vážnosť.
Taktiež ma teší, že NKÚ dala odporúčania, a tiež sa prihováram za to, aby bolo upravené právne postavenie spoločností, ktoré vykonávajú činnosť vo verejnom záujme, ako napríklad BVS-ka, a týmto spôsobom bolo dané opäť trošku viacej kontroly. Taktiež je veľmi dôležité určiť povinnosť, že kto má vykonávať údržbu vodárenskej infraštruktúry. Môžem potvrdiť, že vodárenská infraštruktúra je dneska v Bratislavskom kraji v katastrofálnom stave. Ten dlh je naozaj okolo, ten investičný dlh je 550 mil. eur, z toho 270 mil. na tej infraštruktúre, na opravách a podobne.
Len aby ste mali predstavu, tak situácia je až taká zlá, že napríklad ak by sa stala taká tragédia ako v Prešove u nás v Bratislave, že by bol nejaký výbuch plynu a začal horieť 12-poschodový panelák, tak ja mám veľmi veľkú obavu, ako by to dopadlo, lebo keď prídu hasiči s tou veľkou cisternou, tak tá cisterna je prázdna za päť alebo šesť minút. A následne musíte pripojiť alebo tí hasiči sa musia pripojiť na... na... (reakcia navrhovateľa) na hydranty; ďakujem, pán predseda; na rúry, ktoré sú, ktorú sú dole v podzemných kanáloch. No a tieto sú v tak zanedbanom stave, že na väčšinu z nich sa dnes nevedia hasiči pripojiť. Dokonca je zanedbávaná aj povinnosť zakresľovať tie nové hydranty, ktoré sa stavajú, do nejakej tej mapy hydrantov alebo ako sa to volá. Takže reálne napríklad je naozaj že výrazne ohrozený, je výrazne ohrozené obyvateľstvo aj niečím takýmto. A je mi veľmi ľúto, že tak ako v mnohých veciach, aj tu sa k tomu pristupuje spôsobom, že všetci sa tvária, že to nepočuli alebo že to neni až taká priorita, až kým sa nestane nejaká katastrofa.
Tu by som ešte spomenul Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý sa tiež nachádza v správe NKÚ, kde je napríklad, kde je spomenuté, že tiež nedostatok finančných prostriedkov sa podpisuje pod aktuálny zlý technický stav a udržateľnú prevádzkyschopnosť vodných diel. No, tu máme opäť nejaký investičný dlh, o ktorý sa ale nikto nestará a opäť, ak sa stane, že nám niečo z toho vybuchne, vypadne niečo, tak zistíme, že potrebujeme investície za desiatky, za desiatky miliónov, lebo zrazu nebude splavný vodný tok, ak som to správne pochopil z tej správy, no. Tak toto je opäť ďalší z príkladov, ako sa veľmi zle staráme o majetok nás všetkých, keď je to takto pod rúškom tmy niekde, niekde v nejakom komunálnom podniku alebo v štátnom podniku, kde je tá verejná kontrola taká poslabšia.
Dobre. Asi aj všetko. Ďakujem pekne. Vyčerpal som asi to, čo som chcel povedať. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za správu a teším sa na diskusiu.

Ďakujem vám pekne. Ja naviažem na vaše slová. Aj keď to nebude úplne k tejto správe, ale tak zoberiem si tie slová, že situácia je veľmi zlá. Napríklad ako hovoríte, že kontrolórku nepustili do objektu, keď ste rozprávali o mestách, obciach. Ja musím pochváliť NKÚ, keď boli v Humennom v dvetisícdesiatom, tak takisto nám nepustili kontrolórku do Humenskej energetickej spoločnosti. NKÚ tam vykonalo kontrolu v našich spisoch a zistili pochybenia tohto monopolného dodávateľa, kde 68 % vlastnila firma CHEMES. Vážení, dneska je v Humennom štrajk v Nexisu, 400 ľudí štrajkuje, tisíc ľudí, matky, otcovia prídu o príjem. Nezaoberajme sa len ex post, ja vyzývam všetkých.
Presne táto firma v Humennom, pán, pán predseda NKÚ, kúpili, poslanci odsúhlasili za milión euro kúpiť podiely v eseročke, kde končil nájom, aby páni z CHEMES-u vykúpili, ja neviem, za čo zaplatili, ak potrubia, v októbri končí nájom a mali patriť mestu. A preto vás chcem všetkých poprosiť, aby títo ľudia neprišli o prácu. Boli pred parlamentom. Dneska zúfalo kričia v Humennom. Boli pred Úradom vlády. Prosím vás pekne, zaoberajme sa tým, lebo tento miestny oligarcha teraz dostane od mesta milión, dostal na 15 rokov nájom potrubia, čo je dačo absurdné od, od poslancov a od vášho nominanta primátora. Je absurdné, že sa ne, ne, vôbec nerešpektuje súdne rozhodnutie. Že Protimonopolný úrad povedal, aby túto firmu nevypli; nič sa nerešpektuje.
Vážení, vy tu rozprávate, čo všetko bolo, ako všetko sa zle robilo, a vám sa pred oknami deje, čo sa deje, a nikto sa k tomu nevie postaviť čelom, aby týchto ľudí zachránil. Tak vyzývam predsedu vlády, vyzývam všetkých: Prosím vás, zaoberajte sa touto vecou. Aj NKÚ vtedy konštatovalo, že porušujú zákon v Humennom. My sme sa to snažili napraviť. Snažili sme sa to cez rôzne inštitúcie. Tento človek prekračuje medze a táto firma prekračuje medze. A takto to bude robiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán Cmorej, ja som si pozorne vypočul vašu správu, veľmi pozorne a ja nechcem s vami súhlasiť a nemôžem v tom, že ste povedali, že všetci vieme, ako to dopadne, to vyšetrovanie. A ja nechcem, aby to vyšetrovanie dopadlo tak, ako to vyšetrovanie dopadlo vždy, keď vyšetrovali vyšetrovatelia, ktorým bývalý minister vnútra alebo ministerka vnútra za SMER prikazovali, ako to má dopadnúť. Tak ja si myslím a môžem povedať aj za svojich kolegov, že práve opak musíme dôrazne žiadať, aby tie veci, ktoré sa tu diali, nezostali zabudnuté, ale aby sa vyšetrili. A všetky tieto veci, ktoré ste vy povedali, to je niečo neskutočné, čo sa tu dialo, aby páchatelia týchto trestných činov, ktorí nás okradli o obrovské, obrovské sumy, boli potrestaní. Takže nie tak, ako to dopadne, veď všetci vieme, ale nech to dopadne, ako spravodlivo má. A absolútne s vami súhlasím, to, čo sa tu dialo, bolo katastrofálne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Súhlasím so svojím predrečníkom, ktorý poukázal na hospodárenie, netransparentné hospodárenie v Slovenskom vodohospodárskom podniku.
Ja chcem poukázať na ďalší závažný problém, a to je prenájom štátnych pozemkov v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku. Konkrétne sú to pozemky v okolí našich vodných nádrží, napr. na Zemplínskej šírave. Pláže sa menia v posledných rokoch na privátne zóny, kam sa rekreanti, turisti ani rybári nedostanú. Slovenský vodohospodársky podnik prenajal tieto pláže a zátopové územia na desiatky rokov za smiešne sumy firmám a súkromným osobám, ktoré si tieto územia ohradili. Toto svojvoľné správanie Slovenského vodohospodárskeho podniku obmedzuje rozvoj cestovného ruchu a športového rybárstva na našich vodných nádržiach. Slovenský vodohospodársky podnik prenajíma tieto pozemky, ktoré využívali rekreanti a rybári, bez toho, aby to prejednal so Slovenským rybárskym zväzom, s oblastnými organizáciami cestovného ruchu, ale aj s krajskými organizáciami cestovného ruchu. Bude preto potrebná zmena legislatívy, aby Slovenský vodohospodársky podnik nemohol takto nezodpovedne a svojvoľne konať. Ale aj bude potrebná vyššia kontrola zo strany ministerstva životného prostredia.
Ďakujem veľmi pekne.