7. schôdza

Ďalej vystúpi pán poslanec Potocký.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Súhlasím so svojím predrečníkom, ktorý poukázal na hospodárenie, netransparentné hospodárenie v Slovenskom vodohospodárskom podniku.
Ja chcem poukázať na ďalší závažný problém, a to je prenájom štátnych pozemkov v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku. Konkrétne sú to pozemky v okolí našich vodných nádrží, napr. na Zemplínskej šírave. Pláže sa menia v posledných rokoch na privátne zóny, kam sa rekreanti, turisti ani rybári nedostanú. Slovenský vodohospodársky podnik prenajal tieto pláže a zátopové územia na desiatky rokov za smiešne sumy firmám a súkromným osobám, ktoré si tieto územia ohradili. Toto svojvoľné správanie Slovenského vodohospodárskeho podniku obmedzuje rozvoj cestovného ruchu a športového rybárstva na našich vodných nádržiach. Slovenský vodohospodársky podnik prenajíma tieto pozemky, ktoré využívali rekreanti a rybári, bez toho, aby to prejednal so Slovenským rybárskym zväzom, s oblastnými organizáciami cestovného ruchu, ale aj s krajskými organizáciami cestovného ruchu. Bude preto potrebná zmena legislatívy, aby Slovenský vodohospodársky podnik nemohol takto nezodpovedne a svojvoľne konať. Ale aj bude potrebná vyššia kontrola zo strany ministerstva životného prostredia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo.
Peter, veľmi dobre si zhodnotil správu a vlastne veľmi ma zaujalo aj tvoje poznámky ku kontrole Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ako samotnej organizácie, ale aj v podstate príklad, že takéto obdobné správanie sa môže byť aj v iných spoločnostiach vodárenských. Treba si uvedomiť, že naozaj pitná voda je čosi, čo je absolútne ne, kľúčové pre našu spoločnosť. Je to naozaj naše biele zlato a tieto snahy o privatizáciu tohto nerastného bohatstva, ktoré proste je potrebné pre každého jedného človeka, sú tu.
A ďakujem za tie podnety, ktoré ste dali naozaj na, boli dané aj v správe, na legislatívne opatrenia, aby sme zabránili nekalej privatizácii a potom vlastne nejakého vydierania štátu. To, čo považujem za veľmi dôležité, je tam poukázanie na ten obrovský investičný dlh modernizačný, ktorý vodárenské spoločnosti majú. Nesúvisí to len s neusporiadaním majetkov, pozemkov, kde tie potrubia sú uložené. Samozrejme, aj to je komplikácia, ale toto je čosi, čo nás do budúcna dobehne a presne, ako povedal aj môj predrečník vo faktickej, netýka sa to len vodárenských zariadení ako pre rozvod pitnej vody, ale aj ďalších zariadení, ktoré štát zanedbáva, ako napr. pri tom Slovenskom vodohospodárskom podniku. Tomu sa ešte budem venovať samostatne v svojom vystúpení v rozprave.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie.

Ďakujem pani poslankyni Zemanovej.
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cmorej. Alebo s reakciou.

Ďakujem. Rád by som zareagoval na kolegu Joža Pročka. Ja by som si tiež želal, aby to nedopadlo tak ako, tak ako vždy, že skutok sa nestal, resp. nebol preukázaný. Ale treba si uvedomiť, že pokiaľ zistíme nejakú zlodejinu takto po rokoch, tak skoro vždy je tam dôkazná núdza a je veľký problém preukázať úmysel, že ten, kto, ten, kto o tom rozhodoval, naozaj konal s úmyslom poškodiť. Preto som skeptik aj ja aj naďalej a chcel by som sa zamerať na to, aby sa to už nestávalo. To je to hlavné, lebo tie minulé hriechy už niekedy, už je veľmi ťažko niekedy napraviť, ale, samozrejme, bol by som rád, keby sa to stalo.
A ešte by som spomenul jednu vec, ktorú som zabudol. Napríklad, a to by ma možno zaujímal názor pána, pána, pána predsedu Mitríka, napr. podľa, či by náhodou nebolo, či by nebolo fajn, keby existovala určitá podriadenosť alebo keby, keby podliehali NKÚ hlavní kontrolóri obcí a miest, či by toto náhodou nebolo prínosné, keby predseda NKÚ by si mohol cez hlavného kontrolóra vyžiadať niečo, keby im niečo bolo divné. Alebo naopak, hlavní kontrolóri mesta by boli povinní niektorý typ zistení odstupovať na ďalšiu kontrolu NKÚ. Toto by možno bola jednoduchá zmena, ktorá by mohla napomôcť ku efektívnejšej kontrole samospráv.

Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čepček. Neprítomný? Prepadá poradie. Ďalší písomne prihlásený alebo písomne prihlásená je pani poslankyňa Anna Zemanová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila tiež k správe NKÚ za činnosti za rok 2019. Vždy som sa, každoročne, keď bola v parlamente, som sa k týmto správam vyjadrovala a vyberám si v podstate agendu tej kontroly, ktoré sa prioritne zaoberajú aktivitami, ktorým sa ja venujem. To znamená oblasti životného prostredia, resp. pôdohospodárstva, pretože naozaj tých zistení aj v tejto agende je veľmi veľa. Chcem ich aj porovnať trošičku so zisteniami, resp. informáciami, ktoré som mala v minulosti, napr. pri projekte elektronických služieb katastra nehnuteľností ako príklad zlej praxe, ako uvádzate vo vašej správe.
V minulých rokoch, v podstate každoročne, keď nám predkladá pani riaditeľka úradu geodézie a katastra správu o činnosti, tak práve o týchto informačných službách sme sa opakovane rozprávali aj o tých zisteniach, ktoré malo ÚVO, aj o pokute, ktorú úrad musel zaplatiť. Zo strany úradu geodézie a katastra boli vždy námietky, ako to nie je pravdivé, v podstate si obhajujú svoju prácu. A musím povedať, že to, čo čítam vo vašej správe, tak je pre mňa pomerne, akože dosť šokujúce a určite to budú aj moje otázky smerovať potom na pani riaditeľku, keď nám bude predkladať tento, svoju správu o činnosti.
Touto kontrolou ste sa teda začali zaoberať bez nejakého podnetu. To, že ide o projekt v podstate približne 33 mil. eur, ktorý sa začal ešte realizovať v roku 2009 s tým, že všetko malo byť ukončené v roku 2012, a treba konštatovať, že do dnešného dňa ešte to nie je funkčné a pri preverovaní prevádzky ste zistili, že systém funguje na ôsmich katastrálnych odboroch a zvyšných 64 v podstate nefunguje tak ako, ako to má. Pre mňa sú toto naozaj šokujúce informácie, pretože kataster Poltár a správa, úrad katastra je jedno z dôsledkov, jeden zo základných organizácií, kde sa zapisujú majetkové práva občanov, a považujem to za vážne, vážne zlyhania. Uvádzate, že protokol a výsledky kontrol boli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. Zrejme nás nebudete vedieť informovať, či vôbec začali nejaké konania alebo či tieto boli, boli založené, že či naozaj to dochádzalo aj k trestnej činnosti.
Ďalšou skupinou, ktorá, kontroly, ktorou ste sa zaoberali a tiež pre mňa naozaj veľmi závažné zistenia, sú kontroly štátnych podnikov v rezorte ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstva životného prostredia, konkrétne teda v tom druhom ministerstve Slovenský vodohospodársky podnik. Zistenia, ktoré poukazujete na činnosť podnikov v, ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia, štátny podnik Agroinštitút, Agrokomplex, Národný žrebčín Topoľčianky, Plemenárske služby a Závodisko a samotný, ministerstvo pôdohospodárstva ako zakladateľa sú pre mňa, to, čo sa týka po finančnej stránke veľmi, veľmi šokujúce. Pretože z toho, ako píšete, tak vyplýva, že tieto štátne podniky naozaj nefungujú ako štátne podniky, a celkom zdieľam váš názor, že by malo dôjsť k zásadnej transformácii a reorganizácii ich činnosti. Odporučím pánu ministrovi Mičovskému, aby si, sa podrobne oboznámil s vašou kontrolou a zvážil, že vaše návrhy by, či by naozaj nemali dozrieť svetlo sveta.
Najväčšie nedostatky s nehospodárnym nakladaním, poukazujete na podnik Závodisko, ale aj Agrokomplex, ktorý, sú tiež organizáciou, ktorá pohlcuje obrovské, obrovské množstvo peňazí. A celkom ma zaujala aj informácia o teda nesprávnej, zaúčtovania alebo teda okolností po požiari, ktorý, tam vyhorela hala a tieto peniaze teda neboli asi, ako tak, ako aj iné veľmi efektívne použité.
To, čo považujem za problematické, sú aj veľké finančné transfery alebo, teda nenazývate ich ako transfery, ale finančné dotácie pre tieto štátne podniky. Neviem, či vôbec je možné, aby štátny podnik dostával dotácie na svoju činnosť. Môže ísť o nejakú zmluvu, kde pre výkon vo verejnom, zabezpečovaní činností vo verejnom záujme, ale tak ako mi to vyplýva z vašej správy, zdá sa, že žiadna koncepcia nejaká, ako by tieto podniky mali plniť, čo vlastne majú tú verejnú službu vo verejnom záujme realizovať, aby takéto zmluvy boli podpisované. Skôr mi to vyplýva naozaj, stotožňujem sa s tým, čo aj vy uvádzate v správe, že sa menia priority v hospodárskych aktivitách podnikov. Chýba aj stratégia nejaká, strednodobá stratégia, ale taktiež aj nejaká koncepcia riadenia zo strany štátu.
Súhlasím s tým, že naozaj tá transformácia, ako aj vy odporúčate, je, že či naozaj iná forma, napr. forma príspevkovej organizácie, by nebola vhodnejšia pre zabezpečovanie týchto činností.
Samotný Agroinštitút, si myslím, že by si vyžadoval samostatnú kontrolu, pretože si myslím, že je to skôr také naozaj trhovisko ako nejaký inštitút, ktorý, ktorý poskytuje, poskytuje, alebo vrátane činností Agrokomplexu teda, ktorý je tam takým tým trhoviskom, že či ozaj je to niečo, čo by mal zabezpečovať štát. Ako treba rozhodnúť o nejakom ďalšom strategickom, rozhodnutia o ďalšej existencii aj týchto organizácií.
Ďalším štátnym podnikom, ktorým ste sa zaoberali, je kontrola Slovenského vodohospodárskeho podniku. V minulosti ste sa touto kontrolou zapodievali, a nielen vy, ale bola to aj, aj ministerstvo, životné prostredie, odbor Útvaru hodnoty za peniaze, kde tie zistenia alebo tie odporúčania z tých predchádzajúcich kontrol mi trošku vychádzali inak, ako ste, ako ste poukázali vo svojej kontrole vy teraz. Priznám sa, že tie predchádzajúce závery mi nie celkom sedeli s tým, ako som ja poznala Slovenský vodohospodársky podnik. Odhliadnuc od tých vecí, ktoré poukázal aj kolega poslanec vo faktickej ohľadom prenajímania pozemkov a niektorých činností, ktoré teda naozaj vykazujú, vykazujú netransparentné konanie a bude ich potrebné riešiť rôznymi inými úkonmi. Avšak to, čo vy teraz poukazujete pri kontrole na činnosť Slovenského vodohospodárskeho podniku, v tejto veci sa s vami veľmi stotožňujem.
Správne poukazujete na poddimenzovanie, finančné poddimenzovanie dlhodobé, v podstate od roku 2009, myslím, že ste to tam uviedli, kde sa dochádza k obrovskej finančnej strate, takže v podstate za celú činnosť, za dlhé obdobie desiatich rokov len jedenkrát sa Slovenský vodohospodársky podnik dostal do plusových čísel. Dlhodobá strata je, je, z, je dôsledkom aj nezákonných – z môjho pohľadu – objednávok štátu vo vzťahu k činnosti slovenského, SVP a za požiadaviek na zabezpečovanie tzv. neregulovaných služieb, to znamená zabezpečenie splavnosti hlavne Dunaja, kde v objeme miliónov eur dochádza k týmto, aby bola zabezpečená plne, medzinárodné záväzky, ale štát si tieto služby objednáva, ale neplatí. A týmto dlhodobo vlastne dochádza k prehlbovaniu straty, k nezabezpečeniu, k dôslednému nezabezpečeniu funkčnosti majetku, zastaralá technika, toto úplne všetko naozaj sedí.
A k tomu obrovskému investičnému dlhu, ktorý, tak ako sme už tu rozprávali o Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, respektíve vodárenských zariadeniach ako takých, tak konkrétne aj pri vodných stavbách, ktoré, ktoré má v majetku SVP a ktoré, o ktoré sa nestará, lebo nemá na to peniaze, nezabezpečuje ani základnú starostlivosť. Asi pred dvoma rokmi bol na vtedajšiu vládu predložený materiál o havarijnej situácii na niektorých vodárenských zariadeniach, ktoré naozaj sa môžu stať. A verím, že, nechcem byť zlým prorokom, ako sa ale v realite aj v živote stáva aj v iných krajinách, že dochádza k pretrhnutiu napríklad hrádzí, to šlo, došlo k poškodeniu, poškodeniu a zaliatiu následne obrovských území vrátane obcí a stratách na životoch. Tieto niektoré naše vodárenské nádrže naozaj sú v kritickom stave a v kritickej infraštruktúre, kde ak sa nezačne nejaké zásadné rozhodnutie, neprijme, môže, nie je vylúčené, že aj takéto veci sa môžu stať. Tuto možno by som uvítala trošku hlbšiu tú správu, možno ich aj tu máte, len nie je to, nie je to, nie je to uvedené.
Áno. Píšete, že v rámci hospodárenia máte najzávažnejšie zistenia, čo sa týkajú stavu majetku; to je to, o čom som hovorila; ktorý štátny podnik nedokáže spravovať tak, aby všetky jeho súčasti boli v požadovanom technickom a prevádzkovoschopnom stave. Toto považujem za veľmi dôležité. Uvádzate aj tú výšku straty, 166 mil. od roku 2010 je, je obrovská suma. Navrhujete, že či nezvážiť, aby príjmy za odber podzemných a povrchových vôd, ako aj vypúšťanie vôd do recipientov, ktoré sú príjmom environmentálneho fondu, aby nešli, a teda aby sa, aby sa stali príjmom Slovenského vodohospodárskeho podniku. Ja si nemyslím, že toto je tá správna cesta. Súhlasím ale s tým, že treba absolútne rekonštruovať a transformovať environmentálny fond ako taký. Tu by sa naozaj zišla aj veľká kontrola. Myslím si, že ja som vám aj dávala nejaké podnety; neviem teda, či boli zaradené do vašeho plánu činnosti; ohľadom environmentálneho fondu, ale, samozrejme, je to legitímny návrh a viem, že ministerstvo životného prostredia uvažuje o zásadnej, zásadnej zmene fungovania environmentálneho fondu, avšak nemyslím si, že s tým cieľom, aby príjmy, ktoré teraz má, boli príjmami nejaké iné subjekty, skôr si myslím, že naozaj tuto, keď si štát raz objedná službu vo verejnom záujme, mal by mu, tej organizácii zaplatiť a tak, aby organizácia mohla, mala, mohla fungovať a zabezpečovať zodpovedným spôsobom služby vo verejnom záujme.
Trošku odbočím, ale musím sa to, veľmi by som sa chcela vyjadriť k vašemu zisťovaniu, zisteniu ohľadom ochrany kultúrneho dedičstva, pretože kultúrne dedičstvá a ochrana prírody idú ruka v ruke a naozaj som bola tiež veľmi šokovaná z tej informácie, ktorú, ktorú dávate, ktorú tak všetci nejako vieme, že tie naše pamiatky veľmi chátrajú a zanikajú z nedostatku aj finančných zdrojov, niekedy je to aj kalkulácia, že necháme to padnúť, pretože pamiatkari nám nedovolia niečo zrekonštruovať, tak keď to padne, tak už potom sa rekonštruuje ľahšie. Súhlasím s vami, že teda neexistuje ucelený prehľad o financovaní obnovy a stave pamiatok, či už prostredníctvom súkromných osôb, ktoré rekonštruujú nejaké svoje objekty v pamiatkových zónach alebo chránených pamiatkových zónach, alebo samosta... samotné, samotné pamiatky. Postupne, samozrejme, tým, že to financovanie je náročné, aj samosprávy majú trend obmedzovať rozsah pamiatkových zón. Napríklad v Bratislave sú pamiatkové zóny dve, je to centrálna pamiatková zóna Staré Mesto a potom pamiatková zóna vo Vajnoroch, kde práve je taký na jednej strane veľmi prísne striktný postoj pamiatkarov a na druhej strane laxný postoj k nejakým ďalším pamiatkam, tak tie obce a samosprávy majú trend proste sa vyhnúť takýmto komplikáciám pri stavebných povo... povoleniach a majú trend neobnovovať toto naše kultúrne dedičstvo.
Ešte mám čas a chcela by som ešte sa vyjadriť k vašim zisteniam ohľadom životného prostredia, ktoré tu máte. A čo považujem za teda veľmi, veľmi vážne, je prúd odpadov zo zahraničia a tie vaše zistenia, že sa veľmi zle evidujú odpady, ktoré prúdia či cez, cez naše územie alebo sú teda aj, aj cieľom ako na ďalšie zhodnotenie, či už je to železo pre košické oceliarne, alebo je to aj iný odpad. A tu vidím naozaj obrovské riziko, nakoniec sme boli svedkami pred pár dňami, ako sa zachytil nezákonný odpad medzi Slovenskom a Rakúskom. Tu treba naozaj asi aj s tými colnými úradmi, ako píšete, sú zrejme aj oni nedostatočne zaškolení, nedostatočná evidencia je problémom asi aj špekulácie, že keď raz odpad je povedaný, že to je tovar, tak sa nedosleduje jeho, jeho prúd. A tu vidím naozaj vážne upozornenia, ktoré, ktorým sa budem venovať aj ja osobne, aj či konzultovať aj s kolegom Radom Kazdom, aj na ministerstve životného prostredia, že tieto veci sa naozaj nesmú, nesmú diať.
Taktiež vaše upozornenia pri plnení strategických doku... záväzkov medzinárodných, konkrétne teda sa venujete, venujete klimatickým cieľom, ktoré Slovensko by malo dosiahnuť. Áno. Nie je to len pri týchto klimatických strategických dokumentoch, v minulosti ste takúto kontrolu realizovali, že ste sa zamerali na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo strategických dokumentov. Žiaľ, myslím si, že doteraz nenastala žiadna náprava, a pevne verím, že, že proste naša vláda sa bude snažiť tieto záväzky napĺňať a nie obchádzať, nie aby sme stáli v čele podpisovania záväzkov, ktoré následne potom nevieme plniť, to je, to je nanič a neprináša to žiadnu, žiaden efekt.
O tej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti mám viacero poznámok, ale veľmi sa tomu podrobne venoval môj kolega Peter Cmorej.
To, čo vidím ja, naozaj dve veci ako kľúčové a chcela by som na ne upozorniť, je tá majetková štruktúra, o ktorej aj vy hovoríte, že je to vlastne naozaj riziko snahy privatizácie cez rôzne kľučky právne, pretože náš právny poriadok nezabezpečuje garanciu, že vlastne teda tieto, táto strategická činnosť, poskytovanie pitnej vody pre verejnosť, aby bola naozaj v rukách, v rukách verejnej, verejnej správy, v súčasnosti teda v rukách samospráv. A tie kľučky, ktoré tam sú, či už cez nejaké záruky, alebo cez nejaké poskytovanie v mandátnych zmluvách činností, kde sesterské alebo iné spoločnosti dosahujú obrovské zisky a samotná vodárenská spoločnosť nemá dostatok prostriedkov na obnovu infraštruktúry ani ďalších, je, je veľmi vážnou. A vaše odporúčania sú dôležité a budeme sa tiež naozaj snažiť, aby, aby sa o tomto diskutovalo aj u nás v rámci legislatívy a urobila sa, urobili sa opatrenia. Ozaj, voda je naše biele zlato a bez pitnej vody by sme nemohli pokračovať ďalej.
Mám ešte tuná poznámky k vojenským lesom, ale prihlásim sa do ústnej rozpravy, pretože to považujem tiež za veľmi dôležité, aby som o tom mohla informovať. Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Nakoľko máme čas obeda, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vrátime sa s týmito faktickými poznámkami až po prerokovaní ďalšieho bodu po štrnástej o retransmisii, až potom budú nasledovať faktické a potom sa otvorí ústna rozprava.
Ďakujem pekne, vidíme sa o 14.00.

(Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, za chvíľku budeme pokračovať v rokovaní piateho dňa siedmej schôdze, ale ešte predtým pán predseda Národnej rady zvoláva grémium ihneď.

(Rokovanie poslaneckého grémia.)

(Po rokovaní poslaneckého grémia.)