7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.5.2020 o 11:45 hod.
Mgr. Ing.
Peter Cmorej
Videokanál poslanca
Ďakujem. Rád by som zareagoval na kolegu Joža Pročka. Ja by som si tiež želal, aby to nedopadlo tak ako, tak ako vždy, že skutok sa nestal, resp. nebol preukázaný. Ale treba si uvedomiť, že pokiaľ zistíme nejakú zlodejinu takto po rokoch, tak skoro vždy je tam dôkazná núdza a je veľký problém preukázať úmysel, že ten, kto, ten, kto o tom rozhodoval, naozaj konal s úmyslom poškodiť. Preto som skeptik aj ja aj naďalej a chcel by som sa zamerať na to, aby sa to už nestávalo. To je to hlavné, lebo tie minulé hriechy už niekedy, už je veľmi ťažko niekedy napraviť, ale, samozrejme, bol by som rád, keby sa to stalo.
A ešte by som spomenul jednu vec, ktorú som zabudol. Napríklad, a to by ma možno zaujímal názor pána, pána, pána predsedu Mitríka, napr. podľa, či by náhodou nebolo, či by nebolo fajn, keby existovala určitá podriadenosť alebo keby, keby podliehali NKÚ hlavní kontrolóri obcí a miest, či by toto náhodou nebolo prínosné, keby predseda NKÚ by si mohol cez hlavného kontrolóra vyžiadať niečo, keby im niečo bolo divné. Alebo naopak, hlavní kontrolóri mesta by boli povinní niektorý typ zistení odstupovať na ďalšiu kontrolu NKÚ. Toto by možno bola jednoduchá zmena, ktorá by mohla napomôcť ku efektívnejšej kontrole samospráv.
Rozpracované
Vystúpenia
11:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:43
Anna ZemanováPeter, veľmi dobre si zhodnotil správu a vlastne veľmi ma zaujalo aj tvoje poznámky ku kontrole Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ako samotnej organizácie, ale aj v podstate príklad, že takéto obdobné správanie sa môže byť aj v iných spoločnostiach vodárenských. Treba si uvedomiť, že naozaj pitná voda je čosi, čo je absolútne ne, kľúčové pre našu spoločnosť. Je to naozaj naše biele zlato a tieto snahy o...
Peter, veľmi dobre si zhodnotil správu a vlastne veľmi ma zaujalo aj tvoje poznámky ku kontrole Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ako samotnej organizácie, ale aj v podstate príklad, že takéto obdobné správanie sa môže byť aj v iných spoločnostiach vodárenských. Treba si uvedomiť, že naozaj pitná voda je čosi, čo je absolútne ne, kľúčové pre našu spoločnosť. Je to naozaj naše biele zlato a tieto snahy o privatizáciu tohto nerastného bohatstva, ktoré proste je potrebné pre každého jedného človeka, sú tu.
A ďakujem za tie podnety, ktoré ste dali naozaj na, boli dané aj v správe, na legislatívne opatrenia, aby sme zabránili nekalej privatizácii a potom vlastne nejakého vydierania štátu. To, čo považujem za veľmi dôležité, je tam poukázanie na ten obrovský investičný dlh modernizačný, ktorý vodárenské spoločnosti majú. Nesúvisí to len s neusporiadaním majetkov, pozemkov, kde tie potrubia sú uložené. Samozrejme, aj to je komplikácia, ale toto je čosi, čo nás do budúcna dobehne a presne, ako povedal aj môj predrečník vo faktickej, netýka sa to len vodárenských zariadení ako pre rozvod pitnej vody, ale aj ďalších zariadení, ktoré štát zanedbáva, ako napr. pri tom Slovenskom vodohospodárskom podniku. Tomu sa ešte budem venovať samostatne v svojom vystúpení v rozprave.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.5.2020 o 11:43 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Peter, veľmi dobre si zhodnotil správu a vlastne veľmi ma zaujalo aj tvoje poznámky ku kontrole Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ako samotnej organizácie, ale aj v podstate príklad, že takéto obdobné správanie sa môže byť aj v iných spoločnostiach vodárenských. Treba si uvedomiť, že naozaj pitná voda je čosi, čo je absolútne ne, kľúčové pre našu spoločnosť. Je to naozaj naše biele zlato a tieto snahy o privatizáciu tohto nerastného bohatstva, ktoré proste je potrebné pre každého jedného človeka, sú tu.
A ďakujem za tie podnety, ktoré ste dali naozaj na, boli dané aj v správe, na legislatívne opatrenia, aby sme zabránili nekalej privatizácii a potom vlastne nejakého vydierania štátu. To, čo považujem za veľmi dôležité, je tam poukázanie na ten obrovský investičný dlh modernizačný, ktorý vodárenské spoločnosti majú. Nesúvisí to len s neusporiadaním majetkov, pozemkov, kde tie potrubia sú uložené. Samozrejme, aj to je komplikácia, ale toto je čosi, čo nás do budúcna dobehne a presne, ako povedal aj môj predrečník vo faktickej, netýka sa to len vodárenských zariadení ako pre rozvod pitnej vody, ale aj ďalších zariadení, ktoré štát zanedbáva, ako napr. pri tom Slovenskom vodohospodárskom podniku. Tomu sa ešte budem venovať samostatne v svojom vystúpení v rozprave.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie.
Rozpracované
11:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:45
Peter CmorejA ešte by som spomenul jednu vec, ktorú som zabudol. Napríklad, a to by ma možno zaujímal názor pána, pána, pána predsedu Mitríka, napr. podľa, či by náhodou nebolo, či by nebolo fajn, keby existovala určitá podriadenosť alebo keby, keby podliehali NKÚ hlavní kontrolóri obcí a miest, či by toto náhodou nebolo prínosné, keby predseda NKÚ by si mohol cez hlavného kontrolóra vyžiadať niečo, keby im niečo bolo divné. Alebo naopak, hlavní kontrolóri mesta by boli povinní niektorý typ zistení odstupovať na ďalšiu kontrolu NKÚ. Toto by možno bola jednoduchá zmena, ktorá by mohla napomôcť ku efektívnejšej kontrole samospráv.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.5.2020 o 11:45 hod.
Mgr. Ing.
Peter Cmorej
Videokanál poslanca
Ďakujem. Rád by som zareagoval na kolegu Joža Pročka. Ja by som si tiež želal, aby to nedopadlo tak ako, tak ako vždy, že skutok sa nestal, resp. nebol preukázaný. Ale treba si uvedomiť, že pokiaľ zistíme nejakú zlodejinu takto po rokoch, tak skoro vždy je tam dôkazná núdza a je veľký problém preukázať úmysel, že ten, kto, ten, kto o tom rozhodoval, naozaj konal s úmyslom poškodiť. Preto som skeptik aj ja aj naďalej a chcel by som sa zamerať na to, aby sa to už nestávalo. To je to hlavné, lebo tie minulé hriechy už niekedy, už je veľmi ťažko niekedy napraviť, ale, samozrejme, bol by som rád, keby sa to stalo.
A ešte by som spomenul jednu vec, ktorú som zabudol. Napríklad, a to by ma možno zaujímal názor pána, pána, pána predsedu Mitríka, napr. podľa, či by náhodou nebolo, či by nebolo fajn, keby existovala určitá podriadenosť alebo keby, keby podliehali NKÚ hlavní kontrolóri obcí a miest, či by toto náhodou nebolo prínosné, keby predseda NKÚ by si mohol cez hlavného kontrolóra vyžiadať niečo, keby im niečo bolo divné. Alebo naopak, hlavní kontrolóri mesta by boli povinní niektorý typ zistení odstupovať na ďalšiu kontrolu NKÚ. Toto by možno bola jednoduchá zmena, ktorá by mohla napomôcť ku efektívnejšej kontrole samospráv.
Rozpracované
11:45
Vystúpenie v rozprave 11:45
Boris KollárĎalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čepček. Neprítomný? Prepadá poradie. Ďalší písomne prihlásený alebo písomne prihlásená je pani poslankyňa Anna Zemanová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čepček. Neprítomný? Prepadá poradie. Ďalší písomne prihlásený alebo písomne prihlásená je pani poslankyňa Anna Zemanová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čepček. Neprítomný? Prepadá poradie. Ďalší písomne prihlásený alebo písomne prihlásená je pani poslankyňa Anna Zemanová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Rozpracované
11:47
Vystúpenie v rozprave 11:47
Anna ZemanováV minulých rokoch, v podstate každoročne, keď nám predkladá pani riaditeľka úradu geodézie a katastra správu o činnosti, tak práve o týchto informačných službách sme sa opakovane rozprávali aj o tých zisteniach, ktoré malo ÚVO, aj o pokute, ktorú úrad musel zaplatiť. Zo strany úradu geodézie a katastra boli vždy námietky, ako to nie je pravdivé, v podstate si obhajujú svoju prácu. A musím povedať, že to, čo čítam vo vašej správe, tak je pre mňa pomerne, akože dosť šokujúce a určite to budú aj moje otázky smerovať potom na pani riaditeľku, keď nám bude predkladať tento, svoju správu o činnosti.
Touto kontrolou ste sa teda začali zaoberať bez nejakého podnetu. To, že ide o projekt v podstate približne 33 mil. eur, ktorý sa začal ešte realizovať v roku 2009 s tým, že všetko malo byť ukončené v roku 2012, a treba konštatovať, že do dnešného dňa ešte to nie je funkčné a pri preverovaní prevádzky ste zistili, že systém funguje na ôsmich katastrálnych odboroch a zvyšných 64 v podstate nefunguje tak ako, ako to má. Pre mňa sú toto naozaj šokujúce informácie, pretože kataster Poltár a správa, úrad katastra je jedno z dôsledkov, jeden zo základných organizácií, kde sa zapisujú majetkové práva občanov, a považujem to za vážne, vážne zlyhania. Uvádzate, že protokol a výsledky kontrol boli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. Zrejme nás nebudete vedieť informovať, či vôbec začali nejaké konania alebo či tieto boli, boli založené, že či naozaj to dochádzalo aj k trestnej činnosti.
Ďalšou skupinou, ktorá, kontroly, ktorou ste sa zaoberali a tiež pre mňa naozaj veľmi závažné zistenia, sú kontroly štátnych podnikov v rezorte ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstva životného prostredia, konkrétne teda v tom druhom ministerstve Slovenský vodohospodársky podnik. Zistenia, ktoré poukazujete na činnosť podnikov v, ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia, štátny podnik Agroinštitút, Agrokomplex, Národný žrebčín Topoľčianky, Plemenárske služby a Závodisko a samotný, ministerstvo pôdohospodárstva ako zakladateľa sú pre mňa, to, čo sa týka po finančnej stránke veľmi, veľmi šokujúce. Pretože z toho, ako píšete, tak vyplýva, že tieto štátne podniky naozaj nefungujú ako štátne podniky, a celkom zdieľam váš názor, že by malo dôjsť k zásadnej transformácii a reorganizácii ich činnosti. Odporučím pánu ministrovi Mičovskému, aby si, sa podrobne oboznámil s vašou kontrolou a zvážil, že vaše návrhy by, či by naozaj nemali dozrieť svetlo sveta.
Najväčšie nedostatky s nehospodárnym nakladaním, poukazujete na podnik Závodisko, ale aj Agrokomplex, ktorý, sú tiež organizáciou, ktorá pohlcuje obrovské, obrovské množstvo peňazí. A celkom ma zaujala aj informácia o teda nesprávnej, zaúčtovania alebo teda okolností po požiari, ktorý, tam vyhorela hala a tieto peniaze teda neboli asi, ako tak, ako aj iné veľmi efektívne použité.
To, čo považujem za problematické, sú aj veľké finančné transfery alebo, teda nenazývate ich ako transfery, ale finančné dotácie pre tieto štátne podniky. Neviem, či vôbec je možné, aby štátny podnik dostával dotácie na svoju činnosť. Môže ísť o nejakú zmluvu, kde pre výkon vo verejnom, zabezpečovaní činností vo verejnom záujme, ale tak ako mi to vyplýva z vašej správy, zdá sa, že žiadna koncepcia nejaká, ako by tieto podniky mali plniť, čo vlastne majú tú verejnú službu vo verejnom záujme realizovať, aby takéto zmluvy boli podpisované. Skôr mi to vyplýva naozaj, stotožňujem sa s tým, čo aj vy uvádzate v správe, že sa menia priority v hospodárskych aktivitách podnikov. Chýba aj stratégia nejaká, strednodobá stratégia, ale taktiež aj nejaká koncepcia riadenia zo strany štátu.
Súhlasím s tým, že naozaj tá transformácia, ako aj vy odporúčate, je, že či naozaj iná forma, napr. forma príspevkovej organizácie, by nebola vhodnejšia pre zabezpečovanie týchto činností.
Samotný Agroinštitút, si myslím, že by si vyžadoval samostatnú kontrolu, pretože si myslím, že je to skôr také naozaj trhovisko ako nejaký inštitút, ktorý, ktorý poskytuje, poskytuje, alebo vrátane činností Agrokomplexu teda, ktorý je tam takým tým trhoviskom, že či ozaj je to niečo, čo by mal zabezpečovať štát. Ako treba rozhodnúť o nejakom ďalšom strategickom, rozhodnutia o ďalšej existencii aj týchto organizácií.
Ďalším štátnym podnikom, ktorým ste sa zaoberali, je kontrola Slovenského vodohospodárskeho podniku. V minulosti ste sa touto kontrolou zapodievali, a nielen vy, ale bola to aj, aj ministerstvo, životné prostredie, odbor Útvaru hodnoty za peniaze, kde tie zistenia alebo tie odporúčania z tých predchádzajúcich kontrol mi trošku vychádzali inak, ako ste, ako ste poukázali vo svojej kontrole vy teraz. Priznám sa, že tie predchádzajúce závery mi nie celkom sedeli s tým, ako som ja poznala Slovenský vodohospodársky podnik. Odhliadnuc od tých vecí, ktoré poukázal aj kolega poslanec vo faktickej ohľadom prenajímania pozemkov a niektorých činností, ktoré teda naozaj vykazujú, vykazujú netransparentné konanie a bude ich potrebné riešiť rôznymi inými úkonmi. Avšak to, čo vy teraz poukazujete pri kontrole na činnosť Slovenského vodohospodárskeho podniku, v tejto veci sa s vami veľmi stotožňujem.
Správne poukazujete na poddimenzovanie, finančné poddimenzovanie dlhodobé, v podstate od roku 2009, myslím, že ste to tam uviedli, kde sa dochádza k obrovskej finančnej strate, takže v podstate za celú činnosť, za dlhé obdobie desiatich rokov len jedenkrát sa Slovenský vodohospodársky podnik dostal do plusových čísel. Dlhodobá strata je, je, z, je dôsledkom aj nezákonných – z môjho pohľadu – objednávok štátu vo vzťahu k činnosti slovenského, SVP a za požiadaviek na zabezpečovanie tzv. neregulovaných služieb, to znamená zabezpečenie splavnosti hlavne Dunaja, kde v objeme miliónov eur dochádza k týmto, aby bola zabezpečená plne, medzinárodné záväzky, ale štát si tieto služby objednáva, ale neplatí. A týmto dlhodobo vlastne dochádza k prehlbovaniu straty, k nezabezpečeniu, k dôslednému nezabezpečeniu funkčnosti majetku, zastaralá technika, toto úplne všetko naozaj sedí.
A k tomu obrovskému investičnému dlhu, ktorý, tak ako sme už tu rozprávali o Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, respektíve vodárenských zariadeniach ako takých, tak konkrétne aj pri vodných stavbách, ktoré, ktoré má v majetku SVP a ktoré, o ktoré sa nestará, lebo nemá na to peniaze, nezabezpečuje ani základnú starostlivosť. Asi pred dvoma rokmi bol na vtedajšiu vládu predložený materiál o havarijnej situácii na niektorých vodárenských zariadeniach, ktoré naozaj sa môžu stať. A verím, že, nechcem byť zlým prorokom, ako sa ale v realite aj v živote stáva aj v iných krajinách, že dochádza k pretrhnutiu napríklad hrádzí, to šlo, došlo k poškodeniu, poškodeniu a zaliatiu následne obrovských území vrátane obcí a stratách na životoch. Tieto niektoré naše vodárenské nádrže naozaj sú v kritickom stave a v kritickej infraštruktúre, kde ak sa nezačne nejaké zásadné rozhodnutie, neprijme, môže, nie je vylúčené, že aj takéto veci sa môžu stať. Tuto možno by som uvítala trošku hlbšiu tú správu, možno ich aj tu máte, len nie je to, nie je to, nie je to uvedené.
Áno. Píšete, že v rámci hospodárenia máte najzávažnejšie zistenia, čo sa týkajú stavu majetku; to je to, o čom som hovorila; ktorý štátny podnik nedokáže spravovať tak, aby všetky jeho súčasti boli v požadovanom technickom a prevádzkovoschopnom stave. Toto považujem za veľmi dôležité. Uvádzate aj tú výšku straty, 166 mil. od roku 2010 je, je obrovská suma. Navrhujete, že či nezvážiť, aby príjmy za odber podzemných a povrchových vôd, ako aj vypúšťanie vôd do recipientov, ktoré sú príjmom environmentálneho fondu, aby nešli, a teda aby sa, aby sa stali príjmom Slovenského vodohospodárskeho podniku. Ja si nemyslím, že toto je tá správna cesta. Súhlasím ale s tým, že treba absolútne rekonštruovať a transformovať environmentálny fond ako taký. Tu by sa naozaj zišla aj veľká kontrola. Myslím si, že ja som vám aj dávala nejaké podnety; neviem teda, či boli zaradené do vašeho plánu činnosti; ohľadom environmentálneho fondu, ale, samozrejme, je to legitímny návrh a viem, že ministerstvo životného prostredia uvažuje o zásadnej, zásadnej zmene fungovania environmentálneho fondu, avšak nemyslím si, že s tým cieľom, aby príjmy, ktoré teraz má, boli príjmami nejaké iné subjekty, skôr si myslím, že naozaj tuto, keď si štát raz objedná službu vo verejnom záujme, mal by mu, tej organizácii zaplatiť a tak, aby organizácia mohla, mala, mohla fungovať a zabezpečovať zodpovedným spôsobom služby vo verejnom záujme.
Trošku odbočím, ale musím sa to, veľmi by som sa chcela vyjadriť k vašemu zisťovaniu, zisteniu ohľadom ochrany kultúrneho dedičstva, pretože kultúrne dedičstvá a ochrana prírody idú ruka v ruke a naozaj som bola tiež veľmi šokovaná z tej informácie, ktorú, ktorú dávate, ktorú tak všetci nejako vieme, že tie naše pamiatky veľmi chátrajú a zanikajú z nedostatku aj finančných zdrojov, niekedy je to aj kalkulácia, že necháme to padnúť, pretože pamiatkari nám nedovolia niečo zrekonštruovať, tak keď to padne, tak už potom sa rekonštruuje ľahšie. Súhlasím s vami, že teda neexistuje ucelený prehľad o financovaní obnovy a stave pamiatok, či už prostredníctvom súkromných osôb, ktoré rekonštruujú nejaké svoje objekty v pamiatkových zónach alebo chránených pamiatkových zónach, alebo samosta... samotné, samotné pamiatky. Postupne, samozrejme, tým, že to financovanie je náročné, aj samosprávy majú trend obmedzovať rozsah pamiatkových zón. Napríklad v Bratislave sú pamiatkové zóny dve, je to centrálna pamiatková zóna Staré Mesto a potom pamiatková zóna vo Vajnoroch, kde práve je taký na jednej strane veľmi prísne striktný postoj pamiatkarov a na druhej strane laxný postoj k nejakým ďalším pamiatkam, tak tie obce a samosprávy majú trend proste sa vyhnúť takýmto komplikáciám pri stavebných povo... povoleniach a majú trend neobnovovať toto naše kultúrne dedičstvo.
Ešte mám čas a chcela by som ešte sa vyjadriť k vašim zisteniam ohľadom životného prostredia, ktoré tu máte. A čo považujem za teda veľmi, veľmi vážne, je prúd odpadov zo zahraničia a tie vaše zistenia, že sa veľmi zle evidujú odpady, ktoré prúdia či cez, cez naše územie alebo sú teda aj, aj cieľom ako na ďalšie zhodnotenie, či už je to železo pre košické oceliarne, alebo je to aj iný odpad. A tu vidím naozaj obrovské riziko, nakoniec sme boli svedkami pred pár dňami, ako sa zachytil nezákonný odpad medzi Slovenskom a Rakúskom. Tu treba naozaj asi aj s tými colnými úradmi, ako píšete, sú zrejme aj oni nedostatočne zaškolení, nedostatočná evidencia je problémom asi aj špekulácie, že keď raz odpad je povedaný, že to je tovar, tak sa nedosleduje jeho, jeho prúd. A tu vidím naozaj vážne upozornenia, ktoré, ktorým sa budem venovať aj ja osobne, aj či konzultovať aj s kolegom Radom Kazdom, aj na ministerstve životného prostredia, že tieto veci sa naozaj nesmú, nesmú diať.
Taktiež vaše upozornenia pri plnení strategických doku... záväzkov medzinárodných, konkrétne teda sa venujete, venujete klimatickým cieľom, ktoré Slovensko by malo dosiahnuť. Áno. Nie je to len pri týchto klimatických strategických dokumentoch, v minulosti ste takúto kontrolu realizovali, že ste sa zamerali na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo strategických dokumentov. Žiaľ, myslím si, že doteraz nenastala žiadna náprava, a pevne verím, že, že proste naša vláda sa bude snažiť tieto záväzky napĺňať a nie obchádzať, nie aby sme stáli v čele podpisovania záväzkov, ktoré následne potom nevieme plniť, to je, to je nanič a neprináša to žiadnu, žiaden efekt.
O tej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti mám viacero poznámok, ale veľmi sa tomu podrobne venoval môj kolega Peter Cmorej.
To, čo vidím ja, naozaj dve veci ako kľúčové a chcela by som na ne upozorniť, je tá majetková štruktúra, o ktorej aj vy hovoríte, že je to vlastne naozaj riziko snahy privatizácie cez rôzne kľučky právne, pretože náš právny poriadok nezabezpečuje garanciu, že vlastne teda tieto, táto strategická činnosť, poskytovanie pitnej vody pre verejnosť, aby bola naozaj v rukách, v rukách verejnej, verejnej správy, v súčasnosti teda v rukách samospráv. A tie kľučky, ktoré tam sú, či už cez nejaké záruky, alebo cez nejaké poskytovanie v mandátnych zmluvách činností, kde sesterské alebo iné spoločnosti dosahujú obrovské zisky a samotná vodárenská spoločnosť nemá dostatok prostriedkov na obnovu infraštruktúry ani ďalších, je, je veľmi vážnou. A vaše odporúčania sú dôležité a budeme sa tiež naozaj snažiť, aby, aby sa o tomto diskutovalo aj u nás v rámci legislatívy a urobila sa, urobili sa opatrenia. Ozaj, voda je naše biele zlato a bez pitnej vody by sme nemohli pokračovať ďalej.
Mám ešte tuná poznámky k vojenským lesom, ale prihlásim sa do ústnej rozpravy, pretože to považujem tiež za veľmi dôležité, aby som o tom mohla informovať. Ďakujem pekne zatiaľ.
Vystúpenie v rozprave
19.5.2020 o 11:47 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila tiež k správe NKÚ za činnosti za rok 2019. Vždy som sa, každoročne, keď bola v parlamente, som sa k týmto správam vyjadrovala a vyberám si v podstate agendu tej kontroly, ktoré sa prioritne zaoberajú aktivitami, ktorým sa ja venujem. To znamená oblasti životného prostredia, resp. pôdohospodárstva, pretože naozaj tých zistení aj v tejto agende je veľmi veľa. Chcem ich aj porovnať trošičku so zisteniami, resp. informáciami, ktoré som mala v minulosti, napr. pri projekte elektronických služieb katastra nehnuteľností ako príklad zlej praxe, ako uvádzate vo vašej správe.
V minulých rokoch, v podstate každoročne, keď nám predkladá pani riaditeľka úradu geodézie a katastra správu o činnosti, tak práve o týchto informačných službách sme sa opakovane rozprávali aj o tých zisteniach, ktoré malo ÚVO, aj o pokute, ktorú úrad musel zaplatiť. Zo strany úradu geodézie a katastra boli vždy námietky, ako to nie je pravdivé, v podstate si obhajujú svoju prácu. A musím povedať, že to, čo čítam vo vašej správe, tak je pre mňa pomerne, akože dosť šokujúce a určite to budú aj moje otázky smerovať potom na pani riaditeľku, keď nám bude predkladať tento, svoju správu o činnosti.
Touto kontrolou ste sa teda začali zaoberať bez nejakého podnetu. To, že ide o projekt v podstate približne 33 mil. eur, ktorý sa začal ešte realizovať v roku 2009 s tým, že všetko malo byť ukončené v roku 2012, a treba konštatovať, že do dnešného dňa ešte to nie je funkčné a pri preverovaní prevádzky ste zistili, že systém funguje na ôsmich katastrálnych odboroch a zvyšných 64 v podstate nefunguje tak ako, ako to má. Pre mňa sú toto naozaj šokujúce informácie, pretože kataster Poltár a správa, úrad katastra je jedno z dôsledkov, jeden zo základných organizácií, kde sa zapisujú majetkové práva občanov, a považujem to za vážne, vážne zlyhania. Uvádzate, že protokol a výsledky kontrol boli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. Zrejme nás nebudete vedieť informovať, či vôbec začali nejaké konania alebo či tieto boli, boli založené, že či naozaj to dochádzalo aj k trestnej činnosti.
Ďalšou skupinou, ktorá, kontroly, ktorou ste sa zaoberali a tiež pre mňa naozaj veľmi závažné zistenia, sú kontroly štátnych podnikov v rezorte ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstva životného prostredia, konkrétne teda v tom druhom ministerstve Slovenský vodohospodársky podnik. Zistenia, ktoré poukazujete na činnosť podnikov v, ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia, štátny podnik Agroinštitút, Agrokomplex, Národný žrebčín Topoľčianky, Plemenárske služby a Závodisko a samotný, ministerstvo pôdohospodárstva ako zakladateľa sú pre mňa, to, čo sa týka po finančnej stránke veľmi, veľmi šokujúce. Pretože z toho, ako píšete, tak vyplýva, že tieto štátne podniky naozaj nefungujú ako štátne podniky, a celkom zdieľam váš názor, že by malo dôjsť k zásadnej transformácii a reorganizácii ich činnosti. Odporučím pánu ministrovi Mičovskému, aby si, sa podrobne oboznámil s vašou kontrolou a zvážil, že vaše návrhy by, či by naozaj nemali dozrieť svetlo sveta.
Najväčšie nedostatky s nehospodárnym nakladaním, poukazujete na podnik Závodisko, ale aj Agrokomplex, ktorý, sú tiež organizáciou, ktorá pohlcuje obrovské, obrovské množstvo peňazí. A celkom ma zaujala aj informácia o teda nesprávnej, zaúčtovania alebo teda okolností po požiari, ktorý, tam vyhorela hala a tieto peniaze teda neboli asi, ako tak, ako aj iné veľmi efektívne použité.
To, čo považujem za problematické, sú aj veľké finančné transfery alebo, teda nenazývate ich ako transfery, ale finančné dotácie pre tieto štátne podniky. Neviem, či vôbec je možné, aby štátny podnik dostával dotácie na svoju činnosť. Môže ísť o nejakú zmluvu, kde pre výkon vo verejnom, zabezpečovaní činností vo verejnom záujme, ale tak ako mi to vyplýva z vašej správy, zdá sa, že žiadna koncepcia nejaká, ako by tieto podniky mali plniť, čo vlastne majú tú verejnú službu vo verejnom záujme realizovať, aby takéto zmluvy boli podpisované. Skôr mi to vyplýva naozaj, stotožňujem sa s tým, čo aj vy uvádzate v správe, že sa menia priority v hospodárskych aktivitách podnikov. Chýba aj stratégia nejaká, strednodobá stratégia, ale taktiež aj nejaká koncepcia riadenia zo strany štátu.
Súhlasím s tým, že naozaj tá transformácia, ako aj vy odporúčate, je, že či naozaj iná forma, napr. forma príspevkovej organizácie, by nebola vhodnejšia pre zabezpečovanie týchto činností.
Samotný Agroinštitút, si myslím, že by si vyžadoval samostatnú kontrolu, pretože si myslím, že je to skôr také naozaj trhovisko ako nejaký inštitút, ktorý, ktorý poskytuje, poskytuje, alebo vrátane činností Agrokomplexu teda, ktorý je tam takým tým trhoviskom, že či ozaj je to niečo, čo by mal zabezpečovať štát. Ako treba rozhodnúť o nejakom ďalšom strategickom, rozhodnutia o ďalšej existencii aj týchto organizácií.
Ďalším štátnym podnikom, ktorým ste sa zaoberali, je kontrola Slovenského vodohospodárskeho podniku. V minulosti ste sa touto kontrolou zapodievali, a nielen vy, ale bola to aj, aj ministerstvo, životné prostredie, odbor Útvaru hodnoty za peniaze, kde tie zistenia alebo tie odporúčania z tých predchádzajúcich kontrol mi trošku vychádzali inak, ako ste, ako ste poukázali vo svojej kontrole vy teraz. Priznám sa, že tie predchádzajúce závery mi nie celkom sedeli s tým, ako som ja poznala Slovenský vodohospodársky podnik. Odhliadnuc od tých vecí, ktoré poukázal aj kolega poslanec vo faktickej ohľadom prenajímania pozemkov a niektorých činností, ktoré teda naozaj vykazujú, vykazujú netransparentné konanie a bude ich potrebné riešiť rôznymi inými úkonmi. Avšak to, čo vy teraz poukazujete pri kontrole na činnosť Slovenského vodohospodárskeho podniku, v tejto veci sa s vami veľmi stotožňujem.
Správne poukazujete na poddimenzovanie, finančné poddimenzovanie dlhodobé, v podstate od roku 2009, myslím, že ste to tam uviedli, kde sa dochádza k obrovskej finančnej strate, takže v podstate za celú činnosť, za dlhé obdobie desiatich rokov len jedenkrát sa Slovenský vodohospodársky podnik dostal do plusových čísel. Dlhodobá strata je, je, z, je dôsledkom aj nezákonných – z môjho pohľadu – objednávok štátu vo vzťahu k činnosti slovenského, SVP a za požiadaviek na zabezpečovanie tzv. neregulovaných služieb, to znamená zabezpečenie splavnosti hlavne Dunaja, kde v objeme miliónov eur dochádza k týmto, aby bola zabezpečená plne, medzinárodné záväzky, ale štát si tieto služby objednáva, ale neplatí. A týmto dlhodobo vlastne dochádza k prehlbovaniu straty, k nezabezpečeniu, k dôslednému nezabezpečeniu funkčnosti majetku, zastaralá technika, toto úplne všetko naozaj sedí.
A k tomu obrovskému investičnému dlhu, ktorý, tak ako sme už tu rozprávali o Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, respektíve vodárenských zariadeniach ako takých, tak konkrétne aj pri vodných stavbách, ktoré, ktoré má v majetku SVP a ktoré, o ktoré sa nestará, lebo nemá na to peniaze, nezabezpečuje ani základnú starostlivosť. Asi pred dvoma rokmi bol na vtedajšiu vládu predložený materiál o havarijnej situácii na niektorých vodárenských zariadeniach, ktoré naozaj sa môžu stať. A verím, že, nechcem byť zlým prorokom, ako sa ale v realite aj v živote stáva aj v iných krajinách, že dochádza k pretrhnutiu napríklad hrádzí, to šlo, došlo k poškodeniu, poškodeniu a zaliatiu následne obrovských území vrátane obcí a stratách na životoch. Tieto niektoré naše vodárenské nádrže naozaj sú v kritickom stave a v kritickej infraštruktúre, kde ak sa nezačne nejaké zásadné rozhodnutie, neprijme, môže, nie je vylúčené, že aj takéto veci sa môžu stať. Tuto možno by som uvítala trošku hlbšiu tú správu, možno ich aj tu máte, len nie je to, nie je to, nie je to uvedené.
Áno. Píšete, že v rámci hospodárenia máte najzávažnejšie zistenia, čo sa týkajú stavu majetku; to je to, o čom som hovorila; ktorý štátny podnik nedokáže spravovať tak, aby všetky jeho súčasti boli v požadovanom technickom a prevádzkovoschopnom stave. Toto považujem za veľmi dôležité. Uvádzate aj tú výšku straty, 166 mil. od roku 2010 je, je obrovská suma. Navrhujete, že či nezvážiť, aby príjmy za odber podzemných a povrchových vôd, ako aj vypúšťanie vôd do recipientov, ktoré sú príjmom environmentálneho fondu, aby nešli, a teda aby sa, aby sa stali príjmom Slovenského vodohospodárskeho podniku. Ja si nemyslím, že toto je tá správna cesta. Súhlasím ale s tým, že treba absolútne rekonštruovať a transformovať environmentálny fond ako taký. Tu by sa naozaj zišla aj veľká kontrola. Myslím si, že ja som vám aj dávala nejaké podnety; neviem teda, či boli zaradené do vašeho plánu činnosti; ohľadom environmentálneho fondu, ale, samozrejme, je to legitímny návrh a viem, že ministerstvo životného prostredia uvažuje o zásadnej, zásadnej zmene fungovania environmentálneho fondu, avšak nemyslím si, že s tým cieľom, aby príjmy, ktoré teraz má, boli príjmami nejaké iné subjekty, skôr si myslím, že naozaj tuto, keď si štát raz objedná službu vo verejnom záujme, mal by mu, tej organizácii zaplatiť a tak, aby organizácia mohla, mala, mohla fungovať a zabezpečovať zodpovedným spôsobom služby vo verejnom záujme.
Trošku odbočím, ale musím sa to, veľmi by som sa chcela vyjadriť k vašemu zisťovaniu, zisteniu ohľadom ochrany kultúrneho dedičstva, pretože kultúrne dedičstvá a ochrana prírody idú ruka v ruke a naozaj som bola tiež veľmi šokovaná z tej informácie, ktorú, ktorú dávate, ktorú tak všetci nejako vieme, že tie naše pamiatky veľmi chátrajú a zanikajú z nedostatku aj finančných zdrojov, niekedy je to aj kalkulácia, že necháme to padnúť, pretože pamiatkari nám nedovolia niečo zrekonštruovať, tak keď to padne, tak už potom sa rekonštruuje ľahšie. Súhlasím s vami, že teda neexistuje ucelený prehľad o financovaní obnovy a stave pamiatok, či už prostredníctvom súkromných osôb, ktoré rekonštruujú nejaké svoje objekty v pamiatkových zónach alebo chránených pamiatkových zónach, alebo samosta... samotné, samotné pamiatky. Postupne, samozrejme, tým, že to financovanie je náročné, aj samosprávy majú trend obmedzovať rozsah pamiatkových zón. Napríklad v Bratislave sú pamiatkové zóny dve, je to centrálna pamiatková zóna Staré Mesto a potom pamiatková zóna vo Vajnoroch, kde práve je taký na jednej strane veľmi prísne striktný postoj pamiatkarov a na druhej strane laxný postoj k nejakým ďalším pamiatkam, tak tie obce a samosprávy majú trend proste sa vyhnúť takýmto komplikáciám pri stavebných povo... povoleniach a majú trend neobnovovať toto naše kultúrne dedičstvo.
Ešte mám čas a chcela by som ešte sa vyjadriť k vašim zisteniam ohľadom životného prostredia, ktoré tu máte. A čo považujem za teda veľmi, veľmi vážne, je prúd odpadov zo zahraničia a tie vaše zistenia, že sa veľmi zle evidujú odpady, ktoré prúdia či cez, cez naše územie alebo sú teda aj, aj cieľom ako na ďalšie zhodnotenie, či už je to železo pre košické oceliarne, alebo je to aj iný odpad. A tu vidím naozaj obrovské riziko, nakoniec sme boli svedkami pred pár dňami, ako sa zachytil nezákonný odpad medzi Slovenskom a Rakúskom. Tu treba naozaj asi aj s tými colnými úradmi, ako píšete, sú zrejme aj oni nedostatočne zaškolení, nedostatočná evidencia je problémom asi aj špekulácie, že keď raz odpad je povedaný, že to je tovar, tak sa nedosleduje jeho, jeho prúd. A tu vidím naozaj vážne upozornenia, ktoré, ktorým sa budem venovať aj ja osobne, aj či konzultovať aj s kolegom Radom Kazdom, aj na ministerstve životného prostredia, že tieto veci sa naozaj nesmú, nesmú diať.
Taktiež vaše upozornenia pri plnení strategických doku... záväzkov medzinárodných, konkrétne teda sa venujete, venujete klimatickým cieľom, ktoré Slovensko by malo dosiahnuť. Áno. Nie je to len pri týchto klimatických strategických dokumentoch, v minulosti ste takúto kontrolu realizovali, že ste sa zamerali na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo strategických dokumentov. Žiaľ, myslím si, že doteraz nenastala žiadna náprava, a pevne verím, že, že proste naša vláda sa bude snažiť tieto záväzky napĺňať a nie obchádzať, nie aby sme stáli v čele podpisovania záväzkov, ktoré následne potom nevieme plniť, to je, to je nanič a neprináša to žiadnu, žiaden efekt.
O tej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti mám viacero poznámok, ale veľmi sa tomu podrobne venoval môj kolega Peter Cmorej.
To, čo vidím ja, naozaj dve veci ako kľúčové a chcela by som na ne upozorniť, je tá majetková štruktúra, o ktorej aj vy hovoríte, že je to vlastne naozaj riziko snahy privatizácie cez rôzne kľučky právne, pretože náš právny poriadok nezabezpečuje garanciu, že vlastne teda tieto, táto strategická činnosť, poskytovanie pitnej vody pre verejnosť, aby bola naozaj v rukách, v rukách verejnej, verejnej správy, v súčasnosti teda v rukách samospráv. A tie kľučky, ktoré tam sú, či už cez nejaké záruky, alebo cez nejaké poskytovanie v mandátnych zmluvách činností, kde sesterské alebo iné spoločnosti dosahujú obrovské zisky a samotná vodárenská spoločnosť nemá dostatok prostriedkov na obnovu infraštruktúry ani ďalších, je, je veľmi vážnou. A vaše odporúčania sú dôležité a budeme sa tiež naozaj snažiť, aby, aby sa o tomto diskutovalo aj u nás v rámci legislatívy a urobila sa, urobili sa opatrenia. Ozaj, voda je naše biele zlato a bez pitnej vody by sme nemohli pokračovať ďalej.
Mám ešte tuná poznámky k vojenským lesom, ale prihlásim sa do ústnej rozpravy, pretože to považujem tiež za veľmi dôležité, aby som o tom mohla informovať. Ďakujem pekne zatiaľ.
Rozpracované
14:21
Uvádzajúci uvádza bod 14:21
Marta DanielováRada zasadá dvakrát mesačne a prerokúva približne 40, zajtra to bude napríklad 70 bodov programu. Rada pre vysielanie a retransmisiu vykonávala aj v minulom roku svoje zákonné kompetencie v obdobnom legislatívnom režime ako v rokoch predchádzajúcich. Všetky naše správy sú zverejnené na internete, takže je tam možné porovnať si, ako to vyzeralo v jednotlivých tých hlavných oblastiach. Väčšina z vás našu činnosť možno neregistrovala, tak pre predstavivosť opäť niekoľko čísiel, pretože tie, aj keď môžu byť unavujúce, ale sú najveľavravnejšie.
Činnosť rady je zhrnutá zhruba v dvoch hlavných oblastiach. Najskôr je to udeľovanie televíznych a rozhlasových licencií a registrácia poskytovateľov retrensmisie. Druhou rozsiahlou – a tej je aj najpodstatnejšia časť správy venovaná – je činnosť regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov.
Najskôr krátko k tej prvej oblasti, udeľovanie televíznych a rozhlasových licencií a registrácia poskytovateľov. Ku koncu minulého roka bolo na Slovensku v platnosti takmer 250 televíznych licencií, 71 rozhlasových licencií a pribudli, samozrejme, aj 161, nieže pribudli, zaregistrovalo sa ku koncu roka 161 registrácií retransmisie.
K rozhlasovej licencii, ktorá je odlišná od tej televíznej, sa viaže pridelenie frekvencií. Vždy na jar a na jeseň na základe oznámenia úradu telekomunikačného zverejňujeme v troch celoštátnych denníkoch zoznam voľných frekvencií a podmienky. Práve dnes sme mali jarné výberové konanie o tridsať voľných frekvencií, prihlásilo sa desať žiadateľov a išli sme formou konferenčných hovorov prostredníctvom ZOOM-u, takže ukazuje sa to aj ako veľmi efektívne z časového aj ekonomického hľadiska pre žiadateľov. Zväčša sa už prideľujú len frekvencie, ktoré vysielatelia buď vrátili z rôznych, najmä ekonomických dôvodov, alebo im boli radou odňaté pre porušovanie zákona.
Štátne frekvencie sú národné bohatstvo. Nie sú prevoditeľné na iné subjekty, už vôbec nie sú zobchodovateľné, ako sa to niektorí vysielatelia v minulom roku pokúšali. Nemôže ísť v žiadnom prípade o dohodu medzi končiacim vysielateľom a novým záujemcom s tým, že jeden prenechá frekvencie tomu, koho si on vyberie alebo s kým sa dohodne. Každý, kto chce dostať priestor v éteri, musí prejsť riadnym výberovým konaním. Okrem televíznych a rozhlasových licencií, ako som už spomenula, koncom minulého roka sme evidovali aj 161 registrácií retransmisie, tie poskytujú služby takmer pol miliónom domácností. V prípade týchto žiadateľov alebo ak prídu podnety, zisťujeme, či žiadatelia, či poskytovatelia retransmisie šíria legálne svoje programy, či majú na to súhlas pôvodného vysielateľa.
Druhá, najrozšírenejšia oblasť a možno aj najbližšia k vám je činnosť rady, ktorá sa týka regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov. Na obsah vysielania nám prišlo vlani 580 sťažností, ktoré boli spracované na rokovanie rady. Tých 580 sťažností sa týkalo takmer 600 programov, to znamená, že jeden sťažovateľ v jednom podnete napísal aj na štyroch vysielateľov odrazu. Len pre porovnanie toho nárastu sťažností, tak to bolo skoro o 300 programov, sťažností na programov viac ako v roku predchádzajúcom.
Presne na strane 213 je tabuľka so sťažnosťami aj s porovnávajúcimi číslami s predchádzajúcim rokom, preto si dovolím pristaviť sa pri tom enormnom náraste čísiel, ktorý nesúvisí povedzme s obsahom alebo s nekvalitou, to už absolútne, ale väčšina sťažností pochádza z jedného a toho istého zdroja. Sú dni, keď jeden pisateľ napíše aj tri sťažnosti a ony majú rovnaké znenie. Odcitujem: "Program nebol vhodný pre maloletých, obsahoval vulgarizmy, obscénne a expresívne vyjadrovanie, scény zobrazujúce násilie, krutosti." Jedna veta s rôznym dátumom a názvom programu. Ale my to musíme prešetrovať podľa § 14 kompletne, nielen čoho sa týkal podnet. Často kancelária pri príprave podkladov a pri skúmaní nenašla žiadne vulgarizmy ani obscénne gestá, ale pozornosť sa musela spracovaniu venovať tak ako všetkým ostatným. Neraz, najmä minulý rok na konci roka boli naši ľudia v kancelárii úplne v koncoch, vystresovaní, pretože my máme jednoducho dané zákonom lehoty na vybavenie, nič nemožno odsunúť, presunúť, bagatelizovať alebo povedať, máme toho veľa, nemôžeme to teraz vybaviť. Mali sme dokonca aj stretnutie so sťažovateľom, aby sme mu vysvetlili zmysel práce a kontroly rady, podľa akého zákona pracujeme, podľa akej vyhlášky sa musíme držať, my nemôžeme programy posudzovať podľa vkusu, ale len striktne podľa zákona.
Týmto chcem teda naznačiť, že stačí jeden-dvaja sťažovatelia, dokážu kancelárii tak pozväzovať ruky svojimi podnetmi, že nám neostáva čas a priestor na ďalšie úlohy, ktoré by sme chceli robiť na prospech vysielateľov, najmä v edukatívnej oblasti. Aj oni cítia, aj my cítime, že by sme mali viac spolu hovoriť, ale jednoducho na to nezostáva čas, priestor ani kapacita. Pred rokmi sme dokonca mali sťažovateľa, to len na ilustráciu, ktorý v priebehu jedného mesiaca podal 500 sťažností.
Ale aby čísla pre vás mali väčšiu výpovednú hodnotu, v krátkosti vymenujem aspoň, čoho sa týkali. Najviac podnetov teda prišlo na nevhodnosť programov vo vzťahu k maloletým, na ohrozenie ich mravného, psychického a fyzického vývinu. Dosť bolo podnetov, ktoré sa týkali zásahu do ľudskej dôstojnosti, spôsobu spracovania, zobrazovania umierania, tragédie. Skúmame možné porušenie zákona dokonca aj v prípadoch, ak dotknuté osoby sami poskytli vysielateľovi informácie zvukové, obrazové, súhlasili s ich zverejnením. Nie zodpovedný je ten, ktorý nahrávku poskytne, ale zodpovedný je vysielateľ, ktorý musí vedieť zhodnotiť podľa zákona, kde je tá hranica, čo je prípustné a čo už je za, porušenie zákona.
Ďalšie sťažnosti sa týkali objektivity a vyváženosti spravodajsko-publicistických programov. Tu musím konštatovať, že oproti minulým rokom je sťažností podstatne menej. Námietky boli aj voči častému prerušovaniu programov reklamou a jej hlasitosti, sponzoringu, telenákupu, umiestňovaniu programov v produktoch, ale aj tej retransmisie, ako som spomínala, či šíria programy so súhlasom pôvodných vysielateľov.
Dosť podnetov posledný rok prišlo od sluchovo postihnutých občanov, ktorí namietali nesúlad prekladu s obrazom, respektíve úplnú absenciu titulkov u programov avizovaných vysielateľom. Čiže tam bolo také necitlivé sklamanie týchto ľuďov, že čakali program, ktorý im čosi napovie, a boli sklamaní.
Okrem regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov je významnou úlohou aj zabezpečenie dohľadu nad zachovaním duálneho systému, popri vysielateľoch zo zákona vysielajú aj komerčné médiá na základe licencie a duálny systém má za cieľ zabezpečiť im rovnaké podmienky. Práve minulý týždeň sa tu schvaľoval nové, nová legislatívna úprava, ktorá by im mala pomôcť v tejto zložitej situácii. Aj z tohto množstva čísel možno vydedukovať rozsiahlosť činnosti rady.
Podklady pre rozhodovaciu činnosť pripravujú odborníci z kancelárie. Vlani v nej pracovalo namiesto 36 ľudí len 30, niektorí neuspeli už v rámci skúšobnej lehoty, iní odišli krátko po nástupe, buď nesplnili očakávania zamestnávateľa, alebo aj sami zistili už krátko po nástupe, že náročné povinnosti budú nad ich schopnosti. Nie je to jednoduchá administratívna robota, takže naozaj si vyžaduje celého človeka, ale nechcem sa tu podrobne o tom zmieňovať, pretože ak by bol záujem, môžeme aj na rade rozprávať, prípadne na mediálnom výbore alebo v osobných kontaktoch, je to naozaj veľmi zložité a nie je to tak jednoduché napísať odpoveď na sťažnosť. Koľkokrát sa stane na rade, že máme podkladový materiál, ktorý posudzujeme a má od 20, 30 strán a minulý, pred dvomi týždňami to bolo až 140 strán, Takže je to fakt náročné a tam je veľmi dôležité spolupracovať aj medzi ľuďmi navzájom v kancelárii.
Pracovníci kancelárie svojím odborným a ľudským prístupom k pisateľom neraz suplujú aj iné inštitúcie a robia záslužnú prácu v rámci právnej výchovy. Veľa, okolo 400 – 500 podnetov, otázok prichádza, buď nedostávajú z kompetentných miest informácie, alebo jednoducho nevedia, na koho sa obrátiť. Takže veľmi seriózne pristupujú k tomu, nieže ich odkážu, kde sa majú obrátiť, áno, aj to je súčasťou odpovede, ale aj vlastne ich poučia v ich vlastnom probléme.
S množstvom agendy prerokúvanej na rade priamo súvisí aj súdna agenda. Každý vysielateľ nespokojný s rozhodnutím rady má právo obrátiť sa na súd a požiadať o preskúmanie nášho rozhodnutia. S uspokojením môžem konštatovať, že nielen klesá počet nespokojných vysielateľov, ktorí dávajú na súd preskúmať naše rozhodnutia, ale aj súd, súdy konštatujú alebo sa stotožňujú s rozhodnutím rady, takže neskromne poviem, že sme na tom súde úspešní.
Snažíme sa, pokiaľ je záujem aj zo strany vysielateľov, veľa spolu hovoriť, vyjasňovať si stanoviská, názory, hľadať cesty, ako predchádzať sankciám, pretože sankcia nemusí mať vždy taký veľký výchovný efekt ako spomínané povedzme vzájomné diskusie alebo ústne vypočutia, ktorých sa vysielatelia môžu dožadovať a aj využívajú tento priestor.
Skvalitnili sme a, samozrejme, aj budeme skvalitňovať naďalej našu webovú stránku, kde sa snažíme poskytovať rozsiahle komplexné informácie nielen o výsledkoch činnosti, ale aj o legislatívnych záležitostiach. Jednoducho o všetkom najpodstatnejšom, čo súvisí s našou činnosťou a čo je na prospech vysielateľov.
Kto navštívil alebo navštevuje našu webovú stránku a pozorne čítal aj našu správu, nemohol prehliadnuť aj naše rozsiahle zahraničné aktivity v roku 2019. Naši odborníci z kancelárie sa sústredili v uplynulých mesiacoch na získavanie zahraničných skúseností, najmä v súvislosti s pripravovanými legislatívnymi zmenami, ktoré boli vlani začiatkom roka už taxatívne vymenované ako návrhy v smernici prijatej Európskou úniou. Európskemu orgánu, ktorý v Bruseli združuje zástupcov podobných regulačných orgánov, ako je tento náš na Slovensku, predsedal dva roky riaditeľ našej kancelárie. Mali sme tak možnosť byť priamo pri tvorbe legislatívnych zmien, pri tvorbe informácií, ktoré, zúčastňovali sme sa teda aj mnohých podujatí, z ktorých podnety sa prenášali a stále budú pripravovať do legislatívnych zmien. Najmä na tento rok sme mali pripravených veľa, veľa takých podujatí, kde sme chceli spolu s vysielateľmi hovoriť, žiaľ, táto situácia naše plány zmarila, ale využívame konferenčné hovory, takže zdá sa, že sme v kontakte, ešte by som povedala, tak aktívnejšie ako pred týmto ťažkým obdobím.
Teda hlavná pozornosť sa už v minulom roku začala sústreďovať na prípravu nového zákona v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb. Je logické, že moderná doba s modernými technológiami, ktoré vstúpili do nášho života, ukazuje na nevyhnutnosť zmodernizovať aj regulačné prostredie a zjednotiť pravidlá v rámci Európskej únie.
Vážené, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, určite by bolo oveľa viac toho hovoriť, ja vás nechcem zaťažovať ani číslami, ani čítaním z jednotlivých strán, je zaujímavé sa prípadne dozvedieť, aká je efektívnosť rozhodovacej činnosti, podľa čoho rada hodnotí efektivitu, ako je to s tými represívnymi, ako je to s tými sankciami, podľa čoho sa udeľuje, ale to je naozaj na takú rozsiahlu diskusiu. Ak si všimnete v správe, všetky sťažnosti sú tam len stručne vymenované, ale ku každej sťažnosti my vieme promptne poskytnúť v rámci infozákona v podstate všetky, všetky podklady.
Takže toľko z mojej strany, keď sa uvoľní situácia, bývame, teda máme kanceláriu na Palisádoch 36, sme presťahovaní, kedykoľvek poskytneme informácie v súvislosti s našou činnosťou, s legislatívnymi zmenami.
Ďakujem vám za pozornosť.
Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, keďže so správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu predstupujem pred vás prvýkrát v tomto novom zložení, dovoľte, aby som vás v úvode najskôr oboznámila len niekoľkými číslami o členoch rady, o zložení rady. Tá má deväť členov volených v parlamente. Funkčné obdobie člena je šesť rokov. Člena možno zvoliť najviac na dve funkčné obdobia. Jedna tretina rady sa obnovuje každé dva roky. Len pre informáciu, koncom roka sa trom členom rady končí funkčné obdobie a práve tu na tomto mieste už na jeseň, pred koncom roka by mal parlament vyberať nástupcov z navrhovaných kandidátov. O všetkých nás, momentálne deviatich členoch, sú podrobné informácie na webovej stránke rady.
Rada zasadá dvakrát mesačne a prerokúva približne 40, zajtra to bude napríklad 70 bodov programu. Rada pre vysielanie a retransmisiu vykonávala aj v minulom roku svoje zákonné kompetencie v obdobnom legislatívnom režime ako v rokoch predchádzajúcich. Všetky naše správy sú zverejnené na internete, takže je tam možné porovnať si, ako to vyzeralo v jednotlivých tých hlavných oblastiach. Väčšina z vás našu činnosť možno neregistrovala, tak pre predstavivosť opäť niekoľko čísiel, pretože tie, aj keď môžu byť unavujúce, ale sú najveľavravnejšie.
Činnosť rady je zhrnutá zhruba v dvoch hlavných oblastiach. Najskôr je to udeľovanie televíznych a rozhlasových licencií a registrácia poskytovateľov retrensmisie. Druhou rozsiahlou – a tej je aj najpodstatnejšia časť správy venovaná – je činnosť regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov.
Najskôr krátko k tej prvej oblasti, udeľovanie televíznych a rozhlasových licencií a registrácia poskytovateľov. Ku koncu minulého roka bolo na Slovensku v platnosti takmer 250 televíznych licencií, 71 rozhlasových licencií a pribudli, samozrejme, aj 161, nieže pribudli, zaregistrovalo sa ku koncu roka 161 registrácií retransmisie.
K rozhlasovej licencii, ktorá je odlišná od tej televíznej, sa viaže pridelenie frekvencií. Vždy na jar a na jeseň na základe oznámenia úradu telekomunikačného zverejňujeme v troch celoštátnych denníkoch zoznam voľných frekvencií a podmienky. Práve dnes sme mali jarné výberové konanie o tridsať voľných frekvencií, prihlásilo sa desať žiadateľov a išli sme formou konferenčných hovorov prostredníctvom ZOOM-u, takže ukazuje sa to aj ako veľmi efektívne z časového aj ekonomického hľadiska pre žiadateľov. Zväčša sa už prideľujú len frekvencie, ktoré vysielatelia buď vrátili z rôznych, najmä ekonomických dôvodov, alebo im boli radou odňaté pre porušovanie zákona.
Štátne frekvencie sú národné bohatstvo. Nie sú prevoditeľné na iné subjekty, už vôbec nie sú zobchodovateľné, ako sa to niektorí vysielatelia v minulom roku pokúšali. Nemôže ísť v žiadnom prípade o dohodu medzi končiacim vysielateľom a novým záujemcom s tým, že jeden prenechá frekvencie tomu, koho si on vyberie alebo s kým sa dohodne. Každý, kto chce dostať priestor v éteri, musí prejsť riadnym výberovým konaním. Okrem televíznych a rozhlasových licencií, ako som už spomenula, koncom minulého roka sme evidovali aj 161 registrácií retransmisie, tie poskytujú služby takmer pol miliónom domácností. V prípade týchto žiadateľov alebo ak prídu podnety, zisťujeme, či žiadatelia, či poskytovatelia retransmisie šíria legálne svoje programy, či majú na to súhlas pôvodného vysielateľa.
Druhá, najrozšírenejšia oblasť a možno aj najbližšia k vám je činnosť rady, ktorá sa týka regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov. Na obsah vysielania nám prišlo vlani 580 sťažností, ktoré boli spracované na rokovanie rady. Tých 580 sťažností sa týkalo takmer 600 programov, to znamená, že jeden sťažovateľ v jednom podnete napísal aj na štyroch vysielateľov odrazu. Len pre porovnanie toho nárastu sťažností, tak to bolo skoro o 300 programov, sťažností na programov viac ako v roku predchádzajúcom.
Presne na strane 213 je tabuľka so sťažnosťami aj s porovnávajúcimi číslami s predchádzajúcim rokom, preto si dovolím pristaviť sa pri tom enormnom náraste čísiel, ktorý nesúvisí povedzme s obsahom alebo s nekvalitou, to už absolútne, ale väčšina sťažností pochádza z jedného a toho istého zdroja. Sú dni, keď jeden pisateľ napíše aj tri sťažnosti a ony majú rovnaké znenie. Odcitujem: "Program nebol vhodný pre maloletých, obsahoval vulgarizmy, obscénne a expresívne vyjadrovanie, scény zobrazujúce násilie, krutosti." Jedna veta s rôznym dátumom a názvom programu. Ale my to musíme prešetrovať podľa § 14 kompletne, nielen čoho sa týkal podnet. Často kancelária pri príprave podkladov a pri skúmaní nenašla žiadne vulgarizmy ani obscénne gestá, ale pozornosť sa musela spracovaniu venovať tak ako všetkým ostatným. Neraz, najmä minulý rok na konci roka boli naši ľudia v kancelárii úplne v koncoch, vystresovaní, pretože my máme jednoducho dané zákonom lehoty na vybavenie, nič nemožno odsunúť, presunúť, bagatelizovať alebo povedať, máme toho veľa, nemôžeme to teraz vybaviť. Mali sme dokonca aj stretnutie so sťažovateľom, aby sme mu vysvetlili zmysel práce a kontroly rady, podľa akého zákona pracujeme, podľa akej vyhlášky sa musíme držať, my nemôžeme programy posudzovať podľa vkusu, ale len striktne podľa zákona.
Týmto chcem teda naznačiť, že stačí jeden-dvaja sťažovatelia, dokážu kancelárii tak pozväzovať ruky svojimi podnetmi, že nám neostáva čas a priestor na ďalšie úlohy, ktoré by sme chceli robiť na prospech vysielateľov, najmä v edukatívnej oblasti. Aj oni cítia, aj my cítime, že by sme mali viac spolu hovoriť, ale jednoducho na to nezostáva čas, priestor ani kapacita. Pred rokmi sme dokonca mali sťažovateľa, to len na ilustráciu, ktorý v priebehu jedného mesiaca podal 500 sťažností.
Ale aby čísla pre vás mali väčšiu výpovednú hodnotu, v krátkosti vymenujem aspoň, čoho sa týkali. Najviac podnetov teda prišlo na nevhodnosť programov vo vzťahu k maloletým, na ohrozenie ich mravného, psychického a fyzického vývinu. Dosť bolo podnetov, ktoré sa týkali zásahu do ľudskej dôstojnosti, spôsobu spracovania, zobrazovania umierania, tragédie. Skúmame možné porušenie zákona dokonca aj v prípadoch, ak dotknuté osoby sami poskytli vysielateľovi informácie zvukové, obrazové, súhlasili s ich zverejnením. Nie zodpovedný je ten, ktorý nahrávku poskytne, ale zodpovedný je vysielateľ, ktorý musí vedieť zhodnotiť podľa zákona, kde je tá hranica, čo je prípustné a čo už je za, porušenie zákona.
Ďalšie sťažnosti sa týkali objektivity a vyváženosti spravodajsko-publicistických programov. Tu musím konštatovať, že oproti minulým rokom je sťažností podstatne menej. Námietky boli aj voči častému prerušovaniu programov reklamou a jej hlasitosti, sponzoringu, telenákupu, umiestňovaniu programov v produktoch, ale aj tej retransmisie, ako som spomínala, či šíria programy so súhlasom pôvodných vysielateľov.
Dosť podnetov posledný rok prišlo od sluchovo postihnutých občanov, ktorí namietali nesúlad prekladu s obrazom, respektíve úplnú absenciu titulkov u programov avizovaných vysielateľom. Čiže tam bolo také necitlivé sklamanie týchto ľuďov, že čakali program, ktorý im čosi napovie, a boli sklamaní.
Okrem regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov je významnou úlohou aj zabezpečenie dohľadu nad zachovaním duálneho systému, popri vysielateľoch zo zákona vysielajú aj komerčné médiá na základe licencie a duálny systém má za cieľ zabezpečiť im rovnaké podmienky. Práve minulý týždeň sa tu schvaľoval nové, nová legislatívna úprava, ktorá by im mala pomôcť v tejto zložitej situácii. Aj z tohto množstva čísel možno vydedukovať rozsiahlosť činnosti rady.
Podklady pre rozhodovaciu činnosť pripravujú odborníci z kancelárie. Vlani v nej pracovalo namiesto 36 ľudí len 30, niektorí neuspeli už v rámci skúšobnej lehoty, iní odišli krátko po nástupe, buď nesplnili očakávania zamestnávateľa, alebo aj sami zistili už krátko po nástupe, že náročné povinnosti budú nad ich schopnosti. Nie je to jednoduchá administratívna robota, takže naozaj si vyžaduje celého človeka, ale nechcem sa tu podrobne o tom zmieňovať, pretože ak by bol záujem, môžeme aj na rade rozprávať, prípadne na mediálnom výbore alebo v osobných kontaktoch, je to naozaj veľmi zložité a nie je to tak jednoduché napísať odpoveď na sťažnosť. Koľkokrát sa stane na rade, že máme podkladový materiál, ktorý posudzujeme a má od 20, 30 strán a minulý, pred dvomi týždňami to bolo až 140 strán, Takže je to fakt náročné a tam je veľmi dôležité spolupracovať aj medzi ľuďmi navzájom v kancelárii.
Pracovníci kancelárie svojím odborným a ľudským prístupom k pisateľom neraz suplujú aj iné inštitúcie a robia záslužnú prácu v rámci právnej výchovy. Veľa, okolo 400 – 500 podnetov, otázok prichádza, buď nedostávajú z kompetentných miest informácie, alebo jednoducho nevedia, na koho sa obrátiť. Takže veľmi seriózne pristupujú k tomu, nieže ich odkážu, kde sa majú obrátiť, áno, aj to je súčasťou odpovede, ale aj vlastne ich poučia v ich vlastnom probléme.
S množstvom agendy prerokúvanej na rade priamo súvisí aj súdna agenda. Každý vysielateľ nespokojný s rozhodnutím rady má právo obrátiť sa na súd a požiadať o preskúmanie nášho rozhodnutia. S uspokojením môžem konštatovať, že nielen klesá počet nespokojných vysielateľov, ktorí dávajú na súd preskúmať naše rozhodnutia, ale aj súd, súdy konštatujú alebo sa stotožňujú s rozhodnutím rady, takže neskromne poviem, že sme na tom súde úspešní.
Snažíme sa, pokiaľ je záujem aj zo strany vysielateľov, veľa spolu hovoriť, vyjasňovať si stanoviská, názory, hľadať cesty, ako predchádzať sankciám, pretože sankcia nemusí mať vždy taký veľký výchovný efekt ako spomínané povedzme vzájomné diskusie alebo ústne vypočutia, ktorých sa vysielatelia môžu dožadovať a aj využívajú tento priestor.
Skvalitnili sme a, samozrejme, aj budeme skvalitňovať naďalej našu webovú stránku, kde sa snažíme poskytovať rozsiahle komplexné informácie nielen o výsledkoch činnosti, ale aj o legislatívnych záležitostiach. Jednoducho o všetkom najpodstatnejšom, čo súvisí s našou činnosťou a čo je na prospech vysielateľov.
Kto navštívil alebo navštevuje našu webovú stránku a pozorne čítal aj našu správu, nemohol prehliadnuť aj naše rozsiahle zahraničné aktivity v roku 2019. Naši odborníci z kancelárie sa sústredili v uplynulých mesiacoch na získavanie zahraničných skúseností, najmä v súvislosti s pripravovanými legislatívnymi zmenami, ktoré boli vlani začiatkom roka už taxatívne vymenované ako návrhy v smernici prijatej Európskou úniou. Európskemu orgánu, ktorý v Bruseli združuje zástupcov podobných regulačných orgánov, ako je tento náš na Slovensku, predsedal dva roky riaditeľ našej kancelárie. Mali sme tak možnosť byť priamo pri tvorbe legislatívnych zmien, pri tvorbe informácií, ktoré, zúčastňovali sme sa teda aj mnohých podujatí, z ktorých podnety sa prenášali a stále budú pripravovať do legislatívnych zmien. Najmä na tento rok sme mali pripravených veľa, veľa takých podujatí, kde sme chceli spolu s vysielateľmi hovoriť, žiaľ, táto situácia naše plány zmarila, ale využívame konferenčné hovory, takže zdá sa, že sme v kontakte, ešte by som povedala, tak aktívnejšie ako pred týmto ťažkým obdobím.
Teda hlavná pozornosť sa už v minulom roku začala sústreďovať na prípravu nového zákona v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb. Je logické, že moderná doba s modernými technológiami, ktoré vstúpili do nášho života, ukazuje na nevyhnutnosť zmodernizovať aj regulačné prostredie a zjednotiť pravidlá v rámci Európskej únie.
Vážené, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, určite by bolo oveľa viac toho hovoriť, ja vás nechcem zaťažovať ani číslami, ani čítaním z jednotlivých strán, je zaujímavé sa prípadne dozvedieť, aká je efektívnosť rozhodovacej činnosti, podľa čoho rada hodnotí efektivitu, ako je to s tými represívnymi, ako je to s tými sankciami, podľa čoho sa udeľuje, ale to je naozaj na takú rozsiahlu diskusiu. Ak si všimnete v správe, všetky sťažnosti sú tam len stručne vymenované, ale ku každej sťažnosti my vieme promptne poskytnúť v rámci infozákona v podstate všetky, všetky podklady.
Takže toľko z mojej strany, keď sa uvoľní situácia, bývame, teda máme kanceláriu na Palisádoch 36, sme presťahovaní, kedykoľvek poskytneme informácie v súvislosti s našou činnosťou, s legislatívnymi zmenami.
Ďakujem vám za pozornosť.
Rozpracované
14:39
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 pridelil...
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 25 z 31. marca 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 10 z 30. apríla 2020 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019, a po druhé, vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 11 zo dňa 30. apríla 2020. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 (tlač 18a) vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 25 z 31. marca 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 10 z 30. apríla 2020 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019, a po druhé, vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 11 zo dňa 30. apríla 2020. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
14:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:43
Patrick LinhartJa si myslím, že v ďalšom bode, samozrejme, budeme rozprávať o...
Ja si myslím, že v ďalšom bode, samozrejme, budeme rozprávať o tom, že tá, že návrh na vykonanie tejto kontroly, my sa musíme naozaj pozrieť na to, ako sa tam šafárilo, ak, hlavne hovorím o pozemkovom fonde teraz, ako sa tam šafárilo od roku 2011. Nepozerajme sa len od roku 2014, ale padne tu návrh, aby sa pozeralo od roku 2011. Musíme sa pozrieť na šafáranie dvoch v podstate bývalých generálnych manažériek alebo riaditeliek. Jedna z toho bola potom povýšená, mám také indície, za zásluhy určité na ministerku vlastne pôdohospodárstva. Takže som veľmi rád, že toto sa udeje, že tá kontrola, že tá kontrola bude vykonaná.
A takisto sa teším na výsledky kontroly, kde som podal; sa mi kráti čas, ale skúsim to stihnúť; kde som podal trestné oznámenie na podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu pri správe cudzieho majetku a činu zneužívania právomocí verejného činiteľa, čo sa týka potom už Národného potravinového katalógu, ktorý sa momentálne vyšetruje a prebieha audit na ministerstve pôdohospodárstva. To len pre záznam.
Veľmi pekne vám ďakujem za slovo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.5.2020 o 14:43 hod.
BSc.
Patrick Linhart
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som trošku bol v šoku, keď som sa pozeral na výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2019 a týka sa to NKÚ, kde na strane 16, odsek 3.1. Kontrola NKÚ, píše sa: "Činnosť a hospodárenie fondu aj naďalej podlieha kontrole Najvyššieho kontrolného úradu (ďalej len NKÚ). Posledná kontrola zo strany NKÚ bola vykonaná v roku 2011."
Ja si myslím, že v ďalšom bode, samozrejme, budeme rozprávať o tom, že tá, že návrh na vykonanie tejto kontroly, my sa musíme naozaj pozrieť na to, ako sa tam šafárilo, ak, hlavne hovorím o pozemkovom fonde teraz, ako sa tam šafárilo od roku 2011. Nepozerajme sa len od roku 2014, ale padne tu návrh, aby sa pozeralo od roku 2011. Musíme sa pozrieť na šafáranie dvoch v podstate bývalých generálnych manažériek alebo riaditeliek. Jedna z toho bola potom povýšená, mám také indície, za zásluhy určité na ministerku vlastne pôdohospodárstva. Takže som veľmi rád, že toto sa udeje, že tá kontrola, že tá kontrola bude vykonaná.
A takisto sa teším na výsledky kontroly, kde som podal; sa mi kráti čas, ale skúsim to stihnúť; kde som podal trestné oznámenie na podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu pri správe cudzieho majetku a činu zneužívania právomocí verejného činiteľa, čo sa týka potom už Národného potravinového katalógu, ktorý sa momentálne vyšetruje a prebieha audit na ministerstve pôdohospodárstva. To len pre záznam.
Veľmi pekne vám ďakujem za slovo.
Rozpracované
14:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:45
Zita PleštinskáVo svojom vystúpení ste, pani kolegyňa Zemanová, poukázali na ochranu kultúrnych pamiatok. Na Slovensku deklarujeme záujem na ochranu kultúrneho dedičstva, náklady naň však prakticky výlučne ponechávame na ich vlastníkoch. To sa potom dobre deklaruje verejný záujem, keď finančné bremeno znáša niekto iný. Vo viacerých krajinách západnej a severnej Európy je ochrana kultúrnych pamiatok v súkromnom vlastníctve ako verejného záujmu riešená preplatením rozdielu nákladov, ktorý vzniká pri bežnom užívaní budovy, a tým, ktoré je požadované príslušným štátnym orgánom. Na túto formu kompenzácie má vlastník pamiatky v prípade splnenia určitých podmienok nárok, na rozdiel od Slovenska, o udelení dotácie rozhoduje štátny orgán, komu dotáciu udelí a komu nie, nehovoriac o daňových zvýhodneniach či iných formách nepriamej podpory.
Pokiaľ nebudeme mať na Slovensku relevantný audit kompetencie, budeme sa boriť s poukazovaním, kto je za problémy v oblasti životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok a v iných oblastiach zodpovedný, či je to štátna správa, všeobecná alebo špecializovaná, alebo samospráva. Mohla by som tak prejsť naprieč jednotlivými agendami, v rámci ktorých mestá a obce realizujú štátne úlohy v rámci preneseného výkonu štátnej správy, bez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.5.2020 o 14:45 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Aj v súvislosti s vystúpením pani kolegyne Anny Zemanovej a jej zisteniami v oblasti kontrolnej činnosti poukazujem opäť na nutnosť reformy verejnej správy a samosprávy, presne tak ako to vo svojej správe o výsledkoch kontrolnej činnosti každý rok v rámci svojej správy v parlamente zdôrazňuje pán predseda NKÚ Karol Mitrík. O nutnosti auditu nás presviedča vo svojich stanoviskách aj ZMOS, spomeniem národný projekt ZMOS-u s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.
Vo svojom vystúpení ste, pani kolegyňa Zemanová, poukázali na ochranu kultúrnych pamiatok. Na Slovensku deklarujeme záujem na ochranu kultúrneho dedičstva, náklady naň však prakticky výlučne ponechávame na ich vlastníkoch. To sa potom dobre deklaruje verejný záujem, keď finančné bremeno znáša niekto iný. Vo viacerých krajinách západnej a severnej Európy je ochrana kultúrnych pamiatok v súkromnom vlastníctve ako verejného záujmu riešená preplatením rozdielu nákladov, ktorý vzniká pri bežnom užívaní budovy, a tým, ktoré je požadované príslušným štátnym orgánom. Na túto formu kompenzácie má vlastník pamiatky v prípade splnenia určitých podmienok nárok, na rozdiel od Slovenska, o udelení dotácie rozhoduje štátny orgán, komu dotáciu udelí a komu nie, nehovoriac o daňových zvýhodneniach či iných formách nepriamej podpory.
Pokiaľ nebudeme mať na Slovensku relevantný audit kompetencie, budeme sa boriť s poukazovaním, kto je za problémy v oblasti životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok a v iných oblastiach zodpovedný, či je to štátna správa, všeobecná alebo špecializovaná, alebo samospráva. Mohla by som tak prejsť naprieč jednotlivými agendami, v rámci ktorých mestá a obce realizujú štátne úlohy v rámci preneseného výkonu štátnej správy, bez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
14:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:45
Ľubica LaššákováTakisto vieme, že náš dlh je 5,5 mld., takže súhlasím s tým, že pamiatky potrebujú financie, potrebujú obnovu, ale nesúhlasím s tým, že o všetky by sa mal starať štát.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.5.2020 o 14:45 hod.
PhDr.
Ľubica Laššáková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem reagovať iba na starostlivosť o kultúrne pamiatky. Áno, je pravda, že v tejto krajine je obrovský deficit financií, ale nie je pravda, že nemáme presné informácie, koľko peňazí potrebujeme a na aké pamiatky. Máme ich veľmi presne. V roku 2018, keď som nastúpila, tak jedna z prvých vecí, dala som urobiť Inštitútu kultúrnej politiky zoznam a z tohto zoznamu vyšlo, že máme okolo 15-tisíc hnuteľných kultúrnych pamiatok, 10-tisíc nehnuteľných, 28 pamiatkových rezervácií a podobne, nechcem vás tým zaťažovať, ale pravda je taká, že iba 9 % všetkých týchto pamiatok patrí štátu. Všetky ostatné vlastnia cirkevné zbory, cirkevné organizácie, súkromníci, mestá a obce.
Takisto vieme, že náš dlh je 5,5 mld., takže súhlasím s tým, že pamiatky potrebujú financie, potrebujú obnovu, ale nesúhlasím s tým, že o všetky by sa mal starať štát.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47
Milan LaurenčíkVystúpenie s faktickou poznámkou
19.5.2020 o 14:47 hod.
Ing.
Milan Laurenčík
Videokanál poslancaPani poslankyňa Jarmila Halgašová.
Rozpracované