7. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milan, ja by som k tvojmu vystúpeniu len jednu takú drobnú poznámku.
V podstate reagovali na teba kolegyne poslankyne a ja z pozície toho, že sú ženy, a z pozície teda tej, že sú to dámy, nechcem útočiť a chcem len ťa podporiť v tej myšlienke, že skutočne ten výchovný proces a to nastavenie v školách je - a teraz nepriamo hovorím predovšetkým k nim ako k matkám alebo starým matkám -, je tak nebezpečne nastavený a tak nešťastne nastavený, že ho kritizujú pedagógovia, trpia deti a trpia rodičia, ktorí sú nútení svoje deti na základe presne týchto opatrení brať z toho kolektívu, prenášať ich, alebo teda premiestňovať ich do iných škôl a de facto v praxi sa tým ľuďom nie pomáha, ale skutočne dennodenne sťažuje situácia.
A tak ako si povedal, nech idú všetci títo ľudia, ktorí formujú tento proces, ktorí prichádzajú s týmito fantastickými a naozaj kvetnatými myšlienkami, ako sa to má robiť, nech idú príkladom a nech svoje deti a svojich známych posielajú do takýchto škôl, kde takéto triedy vznikajú, kde tí pedagógovia nemajú absolútne možnosť s tým nič spraviť, kde tí rodičia sú nútení stavať o pol hodinu neskôr, resp. skôr a voziť svoje deti častokrát 20-25 km len preto, že takýmto spôsobom. To je otázka konkrétne Základnej školy Mojmírovce, ktorú poznám veľmi dôverne, poznám pedagogický zbor. To sú dennodenné problémy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Mazurek, poviem vám to takto. Myslím, že ste za rodinu rovnako ako ja. A tiež sme obidvaja presvedčení o tom, že musíme postarať sa o naše deti a o všetky deti, pretože deti sú budúcnosť. A práve tieto deti budú pracovať aj na náš dôchodok, váš, ale všetkých, ktorých sme tu. Takže sa musíme postarať, štát, o to, aby deti mali prístup k pitnej vode a bývaniu.
To nie je len o tom, že zaškodili si zdroj vody, teda poškodili, a tak ho musia nejako zabezpečiť a opraviť, pretože nesmieme nechať umierať deti len preto, že majú nedostatok vody. Pretože právo na pitnú vodu nielen v osadách, ale všade musí byť pre nás všetkých prioritou a, samozrejme, samozrejmosťou. To sa týka aj chemických postrekov. Musíme zabezpečiť, aby práve tie neohrozovali pitnú vodu v studničkách v našich obciach.
Nebudem sa vyjadrovať o vašich krokodíloch a leguánoch, len chcem pripomenúť, že pri pulte sa javíte ako sebavedomý mladý muž, ktorý má na všetky problémy riešenia. Ale aj váš kolega mal príležitosť zmeniť veci v Banskobystrickom kraji a nespravil žiadne zmeny. Tak namiesto pomenovania zvieratiek z vašich návštev v zoologických záhrad nám konečne ukážte reálne riešenia a nielen slová, lebo zo slov sa ľudia nenajedia.
A ďakovať policajtom za to, že dobili deti v osade, je podľa mňa úbohé.
Ďakujem krásne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Poslanec Mazurek arogantným, nechutným a neakceptovateľným spôsobom pourážal pani verejnú ochrankyňu práv, pani spravodajkyňu, Rómov. Zvlášť odporným spôsobom pourážal inak orientovaných či transrodových ľudí a v konečnom dôsledku aj všetkých slušných ľudí, ktorým nie sú ľahostajné práva a dôstojnosť ich blížnych.
Poslanec Mazurek opakovane označil riešenia navrhované pani ombudsmankou za neomarxistické. Pozrime sa teda, aké riešenia ponúkal poslanec, ktorý mal od Najvyššieho súdu čierne na bielom potvrdené, že je obyčajný rasista, pred voľbami v januári 2016.
"Milí špinaví paraziti, ktorí už dlho vyciciavate slovanskú pôdu, kde sme vás nechali žiť, píšte si, že do tej špinavej osady plnej incestných a zaostalých poloopíc prídeme a po voľbám tam s vami narobíme poriadky tak, aby už ani jedného z vás, degenerovaných špinavých parazitov, nikdy v živote nenapadlo urobiť niečo podobné. Pre všetkých, ktorí nám chcú umožniť zase radikálne prevychovávať túto zberbu, stačí nám dať hlas vo voľbách 5. marca 2016. Už sa neoplatí čakať ani chvíľu, je treba radikálne a rýchlo konať."
Toto sú slová obyčajného odporného fašistu. (Potlesk.)

Ja čakám, kým dohovoria.
No, pán poslanec Mazurek, rád by som vám aj ja niečo povedal, ale po tom, čo som si teraz vypočul, tak som sám stratil reč. Väčšina z nás žijeme normálny život. Máme pocit, že žijeme v rámci zákona, v rámci pravidiel. Určite ale medzi nami je aj mnoho ľudí, ktorí majú pocit, že ich ľudské práva sú ohrozené, obmedzené, pretože sa ocitnú v nejakej situácii.
No a ja mám pocit, že práve toto je príležitosť, aby verejný ochranca práv mohol vypočuť takéto sťažnosti v okrajových situáciách, vedel ich posúdiť a nám ich ponúkol, či sa nechceme takýmito situáciami zaoberať. A pokiaľ sme v tých situáciách neboli, tak si to možno ani nevieme predstaviť. Nevieme si predstaviť, aké je to narodiť sa ako dieťa v tej rómskej osade. A nevieme si predstaviť aj ďalšie veci, ktoré tam boli spomenuté, kým ich nezažijeme.
Ja však vnímam vaše vystúpenie skôr ako to, že my sme vám robili komparz, aby ste si natočil ďalší videoblog a bohviekoľko minút uplynie a už to bude na vašom facebooku, aby ste oslovili svojich voličov a šírili medzi nimi túto nenávisť. Tak to je. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za, vždy za každé slovo, ktoré jednoznačne stojí za ochranu ľudského života, a to tak už býva, že vždy, keď sa niekto postaví na stranu ochrany detí, ktorým trhajú ruky, prsty, natlačia do nich chemikálie, aby sa im zastavilo srdce, potom ich vysajú, alebo keď sú príliš veľké, ich rozstrihajú. Potom v rámci reprodukčných práv, ako tu pani ombudsmanka veľmi rada používa, dokonca v New Yorku to môžu robiť aj v deň pôrodu, to sú všetko ľudské práva podľa nich. To sú všetko ľudské práva, len nedajbože sa dotknúť toho, že práva majú aj tieto deti. A veľký prezident, americký, Ronald Reagan, vďaka ktorému máme aj my časť našej slobody, povedal jednu vec, že on si všimol, že "za zabíjanie detí sa prihovárajú len tí, ktorí mali možnosť sa narodiť".
A všetci ste tu, poučujete a hanebne necháte tieto deti vraždiť. A tento parlament je rozdelený iba na dve skupiny, na tých, ktorí sú na strane života, a tí, ktorí sú na strane smrti. A niektorí tu môžete sedieť desať, dvadsať, tridsať rokov, tak jak tu niektorí sedíte desať a zatiaľ tu bolo vyvraždených 600-tisíc detí. A tieto reči o tom, ako treba brať práva tým, ktorí tieto vraždy vykonávajú, tak jednoducho toto hovorí o tom, že vy neakceptujete to, že človek má život a každý ten život má rovnakú hodnotu.
A to, že niekto povie, že transgenderizmus je problém, tak prakticky viete, v čom je problém? No presne v tom, ako v Amerike už to raz dovolili, prišiel Donald Trump a to zrušil, pretože napríklad osoba, ktorá sa vyhlásila, že ráno sa cíti byť ženou a išla na detské, išla na ženské záchody v škole, tak to bol problém. A jednoducho toto sú aj praktické aspekty, a to, že... Dobre... (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Milan, ja by som ťa chcel teda pochváliť za tú rozpravu, že naozaj, že si tam použil tie prirovnania tých krokodílov, leguánov, tie zväzky mužov a žien z ústrania a tak ďalej, že si to vysvetlil takto polopate, a dúfam, že, že ľudia, že ľuďom sa trocha otvoria oči a pochopia, o čom to je.
Takisto ja, naopak, podporujem tú myšlienku, určite toto video treba zverejniť, treba ho zavesiť, nech sa šíri, nech ľudia sú informovaní.
A ak verejný ochranca práv tu obhajuje takéto zvrátenosti a vraždenie detí, tak najužitočnejšie pre spoločnosť by bolo zrušiť túto inštitúciu úplne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na tých, na ktorých sa reagovať možno čiastočne oplatí.
Pani poslankyňa Marcinková, vy ste mi povedali, že na jednej strane sa staviam za ochranu nenarodených detí, na druhej strane obrazne zabíjam nejaké transgender, transrodové, transformérové osoby a podobné hlúposti. Ja som povedal, áno, že sú títo ľudia chorí a, samozrejme, trebalo by im pomôcť. Ale nie tak, ako navrhuje verejná ochrankyňa práv, že im umožníme si dnes zmeniť pohlavie na muža, zajtra na ženu, pozajtra na tridsiate piate pohlavie. Toto nie je pomoc. Pomôcť im treba normálnou ambulantnou starostlivosťou nejakého odborníka, aby zbytočne tie samovraždy nepáchali. To, čo vy navrhujete, to nie je pomoc.
Spomínali ste tam to, že potraty by mali byť legálne, pretože 30-tisíc žien ročne umiera pri nelegálnych potratoch. Koľko ľudí ročne umiera popri nejakom predávkovaní drogami a podobne? To zlegalizujeme aj drogy len preto, že sa deje niečo pomimo zákon, tak to treba zlegalizovať? Tak zlegalizujme krádeže, zlegalizujme vraždy. Veď aj keď napriek tomu, že zákon tu je, tak ho niekto porušuje a môže pritom dokonca prísť aj k tomu, že príde o život. Veď toto nie je logický argument.
Mňa to veľmi mrzí, že tieto ženy zomierajú, a bol by som naozaj omnoho radšej, keby využili všetky tie možné metódy, ktoré tu máme, a utajený pôrod, jednoducho tie centrá záchrany a podobne, aby tie deti mohli žiť. Ale to, že som sa tam postavil za to a každé jedno dieťa, to je úplne jedno, z akej komunity, z akej rasy, z akej národnosti, aby každé jedno dieťa malo mať právo na život. Pretože vraždiť ich, strihať ich, trhať na kusy, ako povedal Tomáš Taraba, to nie je žiadne riešenie a nie je to žiadne reprodukčné právo! Je to odporná vražda.
Pán poslanec Žiak, vy ste mi povedali, že sa tvárim, že som odborník na všetko, ale pritom som nekompetentný, to ste si ma pomýlili s Veronikou Remišovou.
Pán poslanec Kollár, vy ste hovorili o tom, ako nám padajú preferencie, neviem, ako sú na tom preferencie žaluďov, ale asi nie veľmi dobre.
Pani poslankyňa Kozelová, vy ste mi vyčítali, že som ešte nespomenul moslimov, no mohol som, lebo v tých moslimských krajinách ako sa príkladne správajú k tým homosexuálom? No zhadzujú ich z ôsmeho poschodia a vy ich tu chcete, dobre, potom to bude určite lepšie.
Potom ste, pani poslankyňa Vaňová, hovorili, že tá studňa bola kontaminovaná vlastnými studňami. Veď to je v podstate to isté, čo som povedal ja, že si ju kontaminovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem povedať iba tri veci, nevyužijem tých tridsať minút, ktoré mám k dispozícii ako zástupca klubu.
Chcem sa v prvom rade poďakovať pani verejnej ochrankyni práv za tú robotu, ktorú robí, ktorú odzrkadľuje aj správa za predchádzajúci kalendárny rok, o ktorej dnes rokujeme. Ale dáva o sebe vedieť aj priebežne. Čiže myslím si, že je veľmi dôstojnou nástupkyňou svojej predchodkyne pani verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej a pokračuje v tej, v tej práci, ktorú začala.
Možno taký rozdiel je v tom, že teraz asi prvýkrát v histórii bola plná rokovacia sála parlamentu v čase, keď verejná ochrankyňa práv vystupovala so svojou správou. Doteraz boli také ako veľmi populárne zábery hore z balkóna, ako nás tu sedí možno desať, možno, možno pätnásť počúva, čo hovorí verejná ochrankyňa práv, lebo ľudské práva sú také akože vo všeobecnosti poslancami nezaujímavé. Alebo keď sú zaujímavé, tak sú zaujímavé na to, aby vzbudzovali nenávisť a emócie voči Rómom, voči homosexuálne orientovaným ľuďom, voči transrodových ľuďom, voči väzňom, voči komukoľvek.
Veľmi dobre, a teda vrátim sa k tomu vystúpeniu pani podpredsedníčky výboru Marcinkovej, veľmi dobre tam ukázala tie dva aspekty, cez ktoré sa možno pozrieť na, na ľudské práva a, áno, ľudské práva sú dôležité pre demokraciu, dôležité z hľadiska politického, sú dôležité pre liberálnu demokraciu ako systém, ktorý je založený nielen na rozhodovaní väčšiny, ale aj na ochrane práv jednotlivcov a práv menšín. Ale ľudské práva majú aj rozmer každodennosti, rozmer, rozmer problémov, do ktorých sa ľudia dostávajú, pokiaľ tie ľudské práva nie sú rešpektované. A, áno, máme hovoriť o oboch týchto, týchto aspektoch.
A kto si prečítal alebo aspoň prelistoval správu verejnej ochrankyne práv nie s úmyslom hejtovať a ťažiť z toho, z toho argumenty pre svoju nenávistnú politickú agendu, tak vie, že takých reálnych praktických problémov ľudí, na ktoré pani verejná ochrankyňa práv upozorňuje prostredníctvom toho, že upozorňuje na porušovanie ich základných práv, je tam dosť.
Druhá vec, o ktorej by som chcel stratiť pár slov, je dlh, ktorý si myslím, že parlament má voči verejnej ochrankyni práv, a nehovorím teraz iba o tých prázdnych sálach a o tom nezáujme o činnosť verejnej ochrankyne práv, o ostentatívnom odmietnutí zobrať jej správy, správy na vedomie z časti, veľkej časti poslancov, ale hovorím aj o odporúčaniach verejnej ochrankyne práv, ktoré sú dlhodobo ignorované. Časť tých odporúčaní smeruje pre orgány výkonnej moci a veľká časť tých odporúčaní smeruje pre parlament. Každoročne v tých správach, s ktorými sa máme možnosť ako poslanci oboznamovať, aj v tých mimoriadnych správach, sú obsiahnuté aj odporúčania na zmenu legislatívy. A čo s nimi robí parlament? Obvykle nič.
Ja som sa s kolegyňami a kolegami v predchádzajúcom volebnom období pokúsil pár odporúčaní pani verejnej ochrankyne práv a jej predchodkyne pretaviť do nejakých legislatívnych iniciatív, ale samozrejme, že, že opozičné návrhy zákonov nemali šancu. Takže verím, že nová vládna koalícia zmení prístup a zmení prístup aj v tejto veci, že nebude ignorovať odporúčania verejnej ochrankyne práv, čo neznamená, že musí do bodky naplniť úplne všetko, čo nám odporúča. My môžme mať na niektoré veci iný názor, niečo, čo pani verejná ochrankyňa práv považuje za problém, tak väčšina parlamentu môže vidieť, vidieť inak. Niečo, niečo môže považovať za problém, ale povie si, že nemáme reálne nástroje na to, aby sme ten problém riešili, alebo ho budeme, budeme riešiť inak.
Ale nie tie odporúčania ignorovať. Je potrebné sa nimi zaoberať, je potrebné prebrať ich, prebrať ich aj s orgánmi výkonnej moci a vyhodnotiť, čo z toho vieme v akom čase zmeniť vo forme zmeny legislatívy, čo, čo môžme dať ako odporúčania alebo podnety výkonnej moci a čo, bohužiaľ, zmeniť, zmeniť nevieme.
Tretia, posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť, sa týka činnosti verejnej ochrankyne práv nie počas predchádzajúceho roku, o ktorom hovorí správa, ale v súčasnosti, lebo v súčasnosti sme v mimoriadnej situácii a v rámci tejto mimoriadnej situácie dochádza aj k viacerým zásahom do základných práv a slobôd. To, že k tým zásahom dochádza, je v tejto situácii zdôvodniteľné, pretože sme v mimoriadnej situácii, sú ohrozené životy a zdravie obyvateľstva, čo je práve legitímny dôvod pre to, aby sa zasahovalo aj do základných práv a slobôd. Ale tie zásahy sa musia robiť spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou a zákonmi, ktorý je primeraný, robiť tak, aby boli tie zásahy iba v nevyhnutnej miere, v miere, ktorá je potrebná na to, aby sa nimi dosiahol sledovaný účel, v tomto prípade ochrana zdravia, ochrana, ochrana života.
A, samozrejme, tá mimoriadna situácia vyvoláva aj rozhorčené reakcie, pretože nie vždy sa tie zásahy robia spôsobom, o ktorom som hovoril. Niekedy k tým zásahom dochádza nad mieru, ktorá je nevyhnutná, robia sa spôsobom, ktorý je neprimeraný, robia sa spôsobom, ktorý, ktorý, kde sú pochybnosti, nazvem to tak, pochybnosti o tom, že všetky tie opatrenia, ktoré sa robili, sú v súlade s ústavou a zákonmi, lebo tak sa tie opatrenia musia robiť.
A pani verejná ochrankyňa práv na to upozorňuje. A keď dochádza k takýmto zásahom, tak myslím si, že nikto nemá podozrenie, že k nim dochádza v nejakej zlej viere, v snahe úmyselne obmedzovať, obmedzovať základné práva. Čelíme situácii, akej sme ešte nikdy nečelili. Niečo je to také, s čím nemáme reálnu skúsenosť, s čím dokonca ani naše zákony úplne nepočítajú. A keď táto kríza pominie, tak sa budeme musieť vrátiť aj k zákonnej úprave a možno niektoré veci nastaviť, nastaviť inak. Ale napriek tomu treba hovoriť nielen o opatreniach na boj s pandémiou, ale treba hovoriť aj o tom, aké problémy vznikajú, keď sa tie opatrenia realizujú, a akým spôsobom dochádza k zásahom do základných práv a slobôd a to pani verejná ochrankyňa práv robí.
My sme ju včera navštívili aj teda s pani podpredsedníčkou ľudskoprávneho výboru Marcinkovou, aj s kolegom Radovanom Kazdom a hovorili sme o veciach, ktoré rieši práve, práve v tejto dobe. A je to naozaj veľmi široké spektrum problémov, ktoré sa dotýka mnohých oblastí tých opatrení, ktoré sa dotýka situácie v rómskych osadách a karantény celých rómskych osád, ktoré sa dotýka zariadení sociálnych služieb, v ktorých sú, v ktorých sú dôchodcovia, ktoré sa, ktoré sa týkajú opatrení na obmedzenie mobility v čase Veľkej noci, ktoré sa týkajú situácie na hraniciach, pendlerov, ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia na Slovensko, ktoré sa týkajú povinnej štátnej karantény, podmienok, v akých ľudia v tých štátnych karanténach fungujú, ako sa tam dostávajú, ako čakajú, čakajú na hraniciach, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, pretože žijeme v priestore Európskej únie, kde voľný pohyb osôb nie je možné obmedziť len tak. Problémov, ktoré sa týkajú informovanosti občanov o opatreniach, ktoré sa realizujú, a o konkrétnych, konkrétnych podmienkach.
A ja chcem v tomto - teda tým budem pomaly končiť - oceniť prístup pani verejnej ochrankyne práv, niekedy, keď sa na verejnosti objavia tie upozornenia, tak reakcie bývajú také podráždené, že však musíme riešiť pandémiu a samozrejme, že nejaké ľudské práva majú ísť bokom. Ale to, čo sa objaví v médiách, je iba vrcholček ľadovca, pretože pani verejná ochrankyňa práv sa tie problémy snaží riešiť konkrétne s tými inštitúciami, ktoré sú za ne zodpovedné, a snaží sa zjednať nápravu. A myslím si, že jej prístup je veľmi zdržanlivý. To nie je nejaké, nejaká snaha spochybniť to, čo robí vláda, čo robí Úrad verejného zdravotníctva, čo robí ústredný krízový štáb. Nie, to je snaha upozorniť na problémy, ktoré sú s tým spojené, ktoré nie sú spôsobené akýmkoľvek zlým úmyslom, ale napriek tomu je potrebné dbať na to, aby zásahy do ľudských práv boli primerané.
A keď my z pozície vládnej koalície na to reagujeme, tak by sme mali byť radi, že tu máme inštitúciu, že tu máme verejnú ochrankyňu práv, ktorá nás na to upozorňuje a umožní nám všetky tie opatrenia robiť lepšie. Robiť spôsobom, ktorý bude do základných práv a slobôd zasahovať menej, iba v nevyhnutnej miere a primeraným spôsobom. Nie sa urážať, pohoršovať a hovoriť, že tie veci nie sú dôležité, pretože ony dôležité nepochybne sú a som presvedčený, zo strany verejnej ochrankyne práv sú komunikované takým spôsobom, ako majú byť, a v úmysle pomôcť.
Takže ešte raz ďakujem, pani verejná ochrankyňa práv. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Som veľmi rada, že poslanec Dostál spomenul, že táto sála bola plná počas vystúpenia pani ombudsmanky na rozdiel možno od predchádzajúcich rokov. A chcem zdôrazniť, že teraz má v parlamente väčšinu tá čas slovenskej politickej scény, ktorej naozaj záleží na dodržiavaní ľudských práv, ich ochrane, a naozaj teraz verím, že krajinu vedú ľudia, ktorí nie sú ľahostajní k týmto právam a možno aj k tým, ktorých nie je hlasno počuť, ale ktorým dala hlas dnes pani ombudsmanka v parlamente.
Čiže ďakujem aj za to, že sme tu boli v takom hojnom počte. Pre mňa ako novozvolenú poslankyňu je to veľmi výrazný signál, že som v správnom zoskupení, v správnej koalícii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán Dostál, ďakujem za príspevok. Moja otázka len je, že kde sú teda všetci tí predstavitelia toho dobrého zoskupenia vládnej koalície, keď teraz je tá sála úplne prázdna a bavíme sa o ľudských právach. Percentuálne najväčšie zastúpenie tu ku klubu máme my.
Ale povedali ste, že pani ombudsmanka má zdržanlivý prístup. Podľa mňa to nie je zdržanlivý prístup, v ľudovej reči sa tomu hovorí lenivosť, pretože v roku 2016 jej predchodkyňa prišla s problémom, akým sa zadržiavajú ľudia na policajných staniciach. Pani ombudsmanka uviedla vo svojej správe, že ona sa k tejto veci stretla v roku 2019. Vy ste - 2017, ´18, ´19 - tri roky vo funkcii a vy sa stretnete po troch rokoch v tak závažnej veci s ministerkou vnútra?
Takže my ani nemusíme ísť do nejakých tém, ktoré vás presahujú, ako ochrana života, že dnes v čase koronakrízy tu úplne cynicky beháte a advokátom najväčším ste sa stali potratov, ale vy tri roky neriešite otázku ani zachytávania ľudí na policajných staniciach.
Ombudsmanka má byť jeden z najsilnejších inštitútov, ktoré chráni ústavné práva ľudí. Áno, demokracia pripúšťa možnosť, že ľudské práva sú porušované, preto ich treba chrániť v maximálnej miere, ale na druhej strane náš právny poriadok predpokladá, že ombudsman má disponovať prirodzenou autoritou a spôsob, akým vy vykonávate túto funkciu, tak, nehnevajte sa, ani tempo práce, ani to, čo ste tu predložili, veď to sú také marginálne veci. Hovoríte, že v Somálsku nebol vydaný cestovný doklad niekomu. Toto podľa vás patrí do správy, kde príde prezidentka republiky? Ja sa absolútne nedivím, že sa zobrala a išla preč.
Ďakujem pekne.