7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda parlamentu. Tak sme v druhom čítaní zákona, ktorý tu bol vlastne včera. Pri prvom čítaní som odôvodnil vlastne, o čo sa jedná, čiže ak sú k tomu ešte nejaké pripomienky, otázky, rád zodpoviem, ak nie, tak ďakujem veľmi pekne za vašu podporu tohto aj skráteného legislatívneho konania, ktoré teda pomôže podnikateľom tým, že budú mať vlastne bankové záruky na pôžičky, ktoré, samozrejme, veľmi potrebujú na to, aby prefinancovali svoje operatívne náklady, ktoré im vlastne výpad, z dôvodu výpadku tržieb.
Takže ešte raz ďakujem pekne, v prípade otázok som k dispozícii.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (tlač 84), vo výboroch Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 117 zo dňa 12. mája 2020 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti; odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet.
Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 31 z 13. mája 2020. Mňa týmto zároveň, týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, prepáčte, pomýlil som si poradie bodov, bol som tu vedľa, len mi nedošlo, že už som na rade.
V tomto zákone meníme lekársku posudkovú činnosť, to znamená, my sme posunuli vek, na ktorý to pandemické ošetrovné môže rodič brať dávku do veku 18 rokov, v niektorých prípadoch dokonca aj nad. To sú najmä prípady starostlivosti o autistické deti, akurát aby neboli možné zneužívania tejto dávky, tak upravujeme to, že posudkoví lekári budú môcť kontrolovať, či naozaj ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Po druhé, SZČO, to som vysvetľoval už včera, tým, že máme vlastne na neurčito odloženú možnosť podania daňových priznaní o SZČO, Sociálna poisťovňa nebude mať ako od toho 1. 7. vyrátať nanovo odvody, ktoré má SZČO platiť, a tu to upravujeme, že sa to udeje potom, čo Finančná správa, zjednodušene povedané, do dvoch mesiacov od skončenia mimoriadnej situácie, keď budú podané daňové priznania, tak do dvoch mesiacov Sociálna poisťovňa potom vypočíta prepis odvodov.
Po tretie, zmrazenie cestovných náhrad a zmrazenie takisto výšky minimálneho stravného lístka. Tu chcem upozorniť, že väčšina ľudí, veľkej väčšiny ľudí sa toto nebude týkať, pretože aj tak so zamestnávateľmi najmä prostredníctvom kolektívnych dohôd cez odbory majú dohodnuté vyššie stravné lístky, čiže, čiže nemení sa pre nich nič.
Po štvrté, služby zamestnanosti. Tam sú dve veci, predlžujeme možnosť prispievať na dobrovoľníkov zo 6 mesiacov na 12 a automaticky predlžujeme pracovné povolenie, pokiaľ sa automaticky predĺžilo povolenie na pobyt, to bolo to opatrenie ministerstva vnútra, kedy sme umožnili počas doby tejto mimoriadnej situácie, aby to povolenie na dlhodobý pobyt bolo predĺžené až do momentu, kým mimoriadna situácia skončí. A keď už ten človek je, tak by sme, je na Slovensku, tak by sme mu mali umožniť, aby mohol aj pracovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 88).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 118 z 12. mája 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 88) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovanom návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 33 z 13. mája 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja vám chcem v prvom rade poďakovať aj za skrátené legislatívne konanie, aj za veľmi peknú podporu vlastne pri posunutí do druhého čítania a chcem vás ubezpečiť, že tento návrh zákona určite v sebe neskrýva žiadne záludnosti, ale je reakciou na veľmi naliehavú situáciu v kultúre ako takej.
Rovnako chcem veľmi zdôrazniť, že nevznikal za, metaforicky povedané, zatvorenými dverami samotnej budovy ministerstva, ale vznikol na základe veľmi živej komunikácie a diskusie s kultúrnou obcou, ktorá svoje podnety sfinalizovala a tie boli následne zapracované do tohto návrhu zákona.
Ak by som mohla bližšie priblížiť tak konkrétnejšie ciele, čo som ešte doteraz tak ľudskou rečou v podstate tak neuviedla, chcela by som vám len povedať, že čo tento návrh zákona stručne obnáša.
Určite všetci viete, že situácia s pandémiou sa do veľkej miery dotkla organizácie festivalov a rôznych podujatí, ktoré sa mali konať v období mája, leta, následne jesene. Nakoľko nikto teraz nevie povedať, že či sa budú môcť konať a kedy sa budú môcť konať, my sme sa snažili vyjsť v ústrety organizátorom týchto festivalov a podujatí s tým, že ich uvoľňujeme v zmluvných podmienkach, a teda ak to zvážia a budú môcť odstúpiť od zmlúv, ktorými sú teraz viazaní. Následne sme navrhli systém, ako by mohli pracovať so vstupným, resp. so vstupenkami, môžu ich predĺžiť až do konca roka, resp. nasledujúceho roka. Môžu využiť pre záujemcov poukazy v rovnakej sume, ktoré budú môcť využiť na iné podujatie, ktoré sa rozhodnú navštíviť. A v tom najhoršom prípade teda máme tam ukotvenú aj vrátenie vstupenky do 21. 3. 2021, pokiaľ sa záujemca nerozhodne navštíviť nič z ponúkaného programu podujatí.
Ďalej ako ďalší nástroj podpory pre kultúrnu obec sme vyhodnotili, resp. všetkých tých, ktorých sa týka, vyhodnotili, že by bolo dobré zdobrovoľniť 2-percentný príspevok do umeleckých fondov, ktoré sú teraz tri - literárny, hudobný a výtvarný. Táto, tento návrh platí do konca roka. Samotný umelec sa bude môcť rozhodnúť, či svoje 2 % fondu odovzdá, alebo si ho nechá v podstate na zábezpeku, mohli by sme to nazvať, že zvýšenej hotovosti.
Ďalej ešte požiadavka od malých rádií, ktorých sa kríza dotkla veľmi významne, pretože ako vieme, tak tá reklama bola asi jedna z prvých, ktorá sa stopla, a bol to jeden z prostriedkov, vďaka ktorým tie malé rádiá prežili, tak sme sa im snažili zabezpečiť priestor frekvenčný, aby nemohol byť obsadený RTVS, ale aby aj do budúcnosti, pokiaľ dokážu prežiť túto najťažšiu situáciu, mohli sa o frekvencie uchádzať a tak zabezpečiť svoj následný chod.
Toľko z mojej strany. Ak budú nejaké otázky, som ochotná a pripravená na ne zodpovedať.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (tlač 95).
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej. Národná rada zároveň uznesením č. 119 z 12. mája 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona (tlač 95) prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá. Zároveň určila výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač 95) schváliť.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 37 z 13. mája 2020, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 30 z 13. mája 2020 a výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 19 z 13. mája 2020. Výbory Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre kultúru a médiá č. 20 z 13. mája 2020. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani prezidentka, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nestihla som zaregistrovať, či máme prítomných aj členov, členky vlády Slovenskej republiky, ak je tomu tak, tak to oslovenie patrí, patrí aj im.
Je povinnosťou verejného ochrancu práv podávať správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky, pretože verejný ochranca práv je osobitným kontrolným orgánom Národnej rady Slovenskej republiky a správy, ktoré podáva, a poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzickej, fyzických osôb a právnických osôb majú napomôcť tomu, aby sa odstraňovali nedostatky v správe štátu a vo výkone verejnej moci.
Verejný ochranca práv bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený ústavným zákonom v roku 2001 a budeme teda na budúci rok oslavovať dvadsať rokov jeho existencie. Je to atypická ústavná inštitúcia. Prečo? Pretože na rozdiel od iných ústavných inštitúcií inštitúcia verejného ochrancu práv nie je založená na štátnej moci stojacej v pozadí tejto inštitúcie, ale práve na neformálnosti ako tzv. soft power, a preto úspešnosť plnenia poslania tohto, tejto inštitúcie závisí od rešpektu a úcty ostatných zložiek moci.
Vzájomný rešpekt pri plnení povinností štátnych orgánov je podmienkou pre fungovanie právneho poriadku tak, aby plnil jeden zo svojich hlavných účelov, a to ochranu práv a právom chránených záujmov obyvateľov štátu. Právny štát ako funkčný princíp udržuje dôvera ľudí, resp. viera ľudí v určitú spravodlivosť v ňom obsiahnutú.
My sme na Slovensku v mimoriadne ťažkých časoch, pretože v čase prechodu moci po parlamentných voľbách sme sa dostali do pandemickej situácie a potrebujeme zvládať, zvládať túto situáciu takým spôsobom, aby sme stále pri výkone verejnej moci mali dôveru ľudí v tie opatrenia, ktoré, ktoré sa prijímajú a ktoré sú spôsobilé ochraňovať všetky tie hodnoty, ktoré sú aj vyjadrené základnými právami a slobodami.
Poslaním verejného ochrancu práv je aktívna participácia pri napĺňaní právneho štátu ako tohto funkčného princípu. Preskúmavaním individuálnych podnetov zisťuje tie porušenia právneho poriadku alebo princípov demokratického právneho štátu v konaní, v rozhodovaní alebo v nečinnosti orgánov verejnej správy, ktoré ohrozujú základné práva a slobody. Ak sa závery preskúmania podnetov alebo prieskumov z vlastnej iniciatívy dotýkajú väčšieho počtu osôb alebo majú systémový charakter, verejný ochranca práv navrhuje zmenu príslušnej legislatívy, resp. obracia sa so svojimi návrhmi na Ústavný súd Slovenskej republiky. Tieto uvedené prvky sa premietli do činnosti verejného ochrancu práv aj v roku 2019. V akom rozsahu a akým spôsobom, o tom je práve tá predložená správa.
Správa je z dôvodov lepšej čitateľnosti a prehľadnosti opätovne členená do šiestich oblastí základných práv a slobôd. Jednotlivé kapitoly zahŕňajú viacero vzájomne súvisiacich základných práv a slobôd, pritom každá z nich obsahuje príklady z podnetov a zistení VOP, informácie o mimoriadnych správach podaných Národnej rade, súčty ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) vypracovaných analýz a ďalšie aktivity. Za kapitolami zameranými na základné práva a slobody potom nasledujú informácie o ťažiskovom pôsob..., o ťažiskovej informácii o pôsobení Kancelárie verejného ochrancu práv.
Tento rok je samostatnou prílohou správy aj odporúčanie verejného ochrancu práv pre Národnú radu Slovenskej republiky, a to za obdobie rokov 2016 - 2019, ktorá obsahuje 22 najzásadnejších odporúčaní z činnosti verejného ochranu práv pre novo kreovanú Národnú radu Slovenskej republiky.
Dovoľte mi veľmi stručne vás zaťažiť číslami, ktoré teda ale sú uvedené v správe. V roku 2019 pracovala kancelária s vyše 2 800 podaniami, z ktorých ako podnety vyhodnotila 2 100 podnetov, a s ktorými pracovala potom spôsobom, že zistila 130 porušení základných práv a slobôd v 104 podnetoch. Ostatné podania, ktoré nespracovala ako podnety, boli podania v rámci detského ombudsmana, resp. ktoré boli, boli vyhodnotené ako usmernenia pre občanov, aby sa obrátili na iné inštitúcie, na iné zložky a iné orgány verejnej správy v rámci, v rámci štátu.
Minulý rok bolo vyhotovených alebo správ, alebo sa začali vyhovovať správy a prieskumy v rámci vlastnej iniciatívy, bolo ich 10, priebežne ich v správe nachádzate zmieňované, ja ich len zosumarizujem, bola to správa o adopciách, bezbariérovosti s osobitným dôrazom na plnenie medzinárodných záväzkov štátu prostredníctvom štátom riadených subjektov, cudzinecká polícia, disciplinárne konanie, konanie, moratórium, obchodný register, odmeňovanie väzňov, ochrana osobných údajov, zariadenie pre seniorov, sčasti systém kontrolný a sčasti systém dodržiavania ľudských práv.
Poznatky z činnosti verejného ochrancu práv a odporúčania pre Národnú radu, ktoré vyplývajú zo správy a niektoré z nich sú reflektované aj v tej osobitnej prílohe. V prvej skupine z tých šiestich, ktoré, ktoré sú v správe vytvorené, je vzhľadom na závažnosť uvedené právo na život, osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť. Táto časť správy sa venuje oblasti dodržiavania základných práv tých osôb, ktoré sa ocitli v moci štátu. Štát je v každom prípade obmedzenia osobnej slobody zodpovedný za to, že s danou osobou bude zaobchádzané ľudsky pri zachovaní čo najväčšieho rozsahu práva a slobôd, ktoré nebránia účelu nevyhnutného obmedzenia osobnej slobody. Vo viacerých oblastiach, v ktorých verejný ochranca práv dlhodobo presadzuje systematické opatrenia, nastal v roku 2019 pokrok, aj keď v niektorých prípadoch sú tieto riešenia iba v štádiu prípravy legislatívneho procesu a niektoré už realizované legislatívne zmeny nezodpovedajú v plnom rozsahu štandardom, ktoré by mali byť dosiahnuté v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
A osobitne som v rámci tejto skupiny základných práv a slobôd vybrala problematiku vyhradených priestorov, na ktoré sa, á, upozornila ešte v predchádzajúcom období predchádzajúca verejná ochrankyňa práv pani doktorka Dubovcová v roku 2016. Prípravou mimoriadnej správy okrem iného odporučila zmeniť zákon o Policajnom zbore tak, aby policajt mohol obmedziť osobnú slobodu v policajnej budove iba v cele policajného zaistenia, ktorá bola vytvorená na tento účel. Zároveň navrhovala zakázať pripútavanie zadržaných osôb k stene alebo k iným pevne ukotveným predmetom, napríklad radiátorom. Napriek odporúčaniam verejného ochrancu práv k prijatiu požadovaných opatrení doposiaľ nedošlo. Porušenie základných práv osôb, ktoré boli umiestnené do tzv. vyhradených priestorov, som od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii verejného ochrancu práv následne niekoľkokrát konštatovala aj ja.
V záujme konštruktívneho riešenia tohto problému som sa v roku 2019 stretla s pani ministerkou vnútra a výsledkom stretnutia bolo vytvorenie pracovnej skupiny na Prezídiu Policajného zboru s účasťou zástupcov Kancelárie verejného ochrancu práv. V súčasnosti je v prípravnom štádiu legislatívny návrh zmien, ktorého cieľom je vytvoriť zákonný rámec pre postup policajtov pri obmedzovaní osobnej slobody tak, aby bol zásah vždy zákonný, aby bol minimalizovaný priestor pre svojvôľu a porušovanie základných práv a slobôd.
Dovoľte mi uviesť ako ďalší podnet v rámci tejto skupiny prípad bezpečnostného rizika ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti cudzinca o udelenie dlhodobého pobytu. Prečo som vybrala tento podnet, súvisí s tou skutočnosťou, že v tomto podnete reagujem na existujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý nebol premietnutý do činnosti orgánov cudzineckej polície. Pri riešení podnetov súvisiacich s rozhodovaním a s postupom cudzineckej polície som sa zaoberala prípadom zamietnutej žiadosti o dlhodobý pobyt ukrajinskému štátnemu príslušníkovi z dôvodu, že bol označený za bezpečnostné riziko pre štát. Dôvodom na zamietnutie žiadosti bolo v zmysle rozhodnutia orgánov cudzineckej polície v Banskej Bystrici dôvodné podozrenie, že podávateľ ako príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu. Ako rozhodujúci faktor, na základe ktorého oddelenie cudzineckej polície dospelo k tomuto záveru, bolo stanovisko Slovenskej informačnej služby k osobe podávateľa, ktoré podlieha stupňu utajenia Dôverné. Nesprístupnenie akéhokoľvek konkrétneho dôvodu, na základe ktorého bol podávateľ vyhodnotený ako hrozba pre štátnu bezpečnosť, oddelenie cudzineckej polície odôvodnilo utajeným charakterom danej informácie poskytnuto, poskytnutej Slovenskou informačnou službou.
Analýzou skutkového stavu platnej právnej úpravy a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky som dospela k záveru, že rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žiadosť pre existenciu bezpečnostného rizika bez uvedenia bližších skutočností, ktoré odôvodňujú a vysvetľujú toto bezpečnostné riziko, sú v rozpore s čl. 46 našej ústavy a sú súčasnou právnou úpravou zákona o pobyte cudzincov. Pre účastníka konania je nevyhnutné poznať dôvody, pre ktoré správny orgán viedli, ktoré správny orgán viedli ku konštatovaniu zamietavého rozhodnutia, aby mohol účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície som požiadala o prijatie opatrení, a to o iniciovanie preskúmania predmetných rozhodnutí mimo odvolacieho konania v intenciách mojich záverov. Tiež som požiadala o vydanie usmernenia pre orgány cudzineckej polície Policajného zboru, ako postupovať v obdobných konaniach, aby bolo rozhodovanie v týchto veciach súladné s judikatúru Najvyššieho súdu i Ústavného súdu Slovenskej republiky. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície prijalo navrhované opatrenia, pristúpalo, pristúpilo k preskúmaniu predmetných rozhodnutí a spracovalo návrh na doplnenie usmernení vydaných v danej veci tak, aby bol jeho súčasťou aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V druhej skupine máte zosústredené podnety, ktoré sa týkajú práva na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. V tejto časti správy sa venujem problematike, ktorá sa dotýka činnosti orgánov verejnej správy najmä v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Podnety v oblasti rozhodovania a postupov úradov práce, ako aj Sociálnej poisťovne patria každoročne medzi najpočetnejšie činnosti Kancelárie verejného ochrancu práv.
V roku 2019 som okrem podnetov riešila aj viaceré systémové otázky. Riešila som otázky vnútroštátneho osvojenia, odškodnenia detí, odškodnenia obetí nezávi..., nezákonných sterilizácií, venovala som sa aj prieskumom v zariadeniach sociálnych služieb. Otvorila som aj otázku reprodukčných práv žien a prevzala som záštitu nad sériou diskusií za okrúhlym stolom k problematike detských obetí násilia v trestnom konaní. Som presvedčená, že je potrebné presadzovať a dosiahnuť vyššiu mieru ochrany základných práv zraniteľných skupín obyvateľstva, maloletých detí, seniorov, žien a menšín zo strany orgánov verejnej správy. Tieto sú však často personálne, materiálne poddimenzované, v niektorých prípadoch nie sú zákonom ustanovené jasné kompetencie a pravidlá.
Zo skúseností pri riešení opatrení v konkrétnych prípadoch usudzujem, že situácia sa v tejto oblasti zatiaľ zlepšujeme veľmi pomaly. Ako príklad som si zvolila systémové riešenie exekúcií voči deťom za nedoplatky na poplatku za komunálny odpad. Národnej rade som v tejto otázke referovala v správe za rok 2018 o činnosti v roku 2017 a informovala som o mojich zisteniach, ktoré sa týkali vymáhania nedoplatkov na poplatku za odvoz komunálneho odpadu od maloletých detí v meste Žilina. V tejto veci som sa ešte začiatkom roka 2018 obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby preskúmal súlad zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a komunálne odpady a drobné stavebné odpady s ústavou a s medzinárodnými zmluvami. Ústavný súd Slovenskej republiky tento návrh síce odmietol, no stotožnil sa s tvrdením, že dieťa musí byť chránené pred situáciou, v ktorej by nieslo zodpovednosť za dlh, ktorý objektívne nemôže splniť. Zákon je preto nevyhnutné vykladať tak, že nedoplatky je potrebné vymáhať od zákonných zástupcov dieťaťa. Ani niekoľko mesiacov po zverejnení uznesenia Ústavného súdu sa však v praxi, sa, sa prax v meste Žilina nezmenila a exekučné konania voči deťom sa viedli aj naďalej. Mesto som upozornila, že týmto postupom nerešpektuje najlepšie záujmy dieťaťa a vyzvala som ho na opatrenia smerujúce k náprave tohto stavu.
Považovala som za potrebné problém doriešiť aj na systémovej úrovni a v apríli 2019 som sa obrátila na Ministerstvo financií Slovenskej republiky s odporúčaním, aby prijalo metodické usmernenie k zákonu, ktoré by reflektovalo uznesenie Ústavného súdu. Ministerstvo financií vyjadrilo záujem o problematiku rie..., problematiku riešiť, a to legislatívnou zmenou, ktorá bola súčasťou novely zákona o odpadoch. Nová zákonná úprava už bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky a po nadobudnutí účinnosti 1. júla 2020 zabezpečí zvýšenie právnej istoty. Jednoznačne totiž vymedzuje prechod povinnosti platiť poplatok za komunálny odpad z maloletej osoby na jej zákonného zástupcu. Zároveň rieši problém s už vzniknutými exekúciami voči maloletým tak, že zákonným zástupcom stanovuje lehotu na vyrovnanie dlhu za maloletú osobu do 31. marca 2021. Po márnom uplynutí tejto lehoty sa dlh zo zákona stane ich vlastným.
To znamená, v tejto činnosti tu vidieť tú časovú os od roku 2017 po úplné doriešenie tejto problematiky, marec 2021, to je to obdobie, ktoré v tomto prípade je potrebné k tomu, aby sa najlepší záujem dieťaťa v týchto vzťahoch skutočne premietol.
V tretej skupine, právo na sociálne zabezpečenie a na sociálnu pomoc, tu by som Národnú radu Slovenskej republiky chcela upozorniť na problém tzv. česko-slovenských dôchodcov. Ja som na tento problém poukazovala už aj v minuloročnej správe. A to opätovne. Ide o ľudí, ktorým dobu dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia získanú počas spoločného česko-slovenského štátu hodnotí na účely dôchodku Česká republika. Rozhodujúce pre určenie príslušného nástupníckeho štátu je najmä sídlo, kde mal ich, na území ktorého štátu mal ich zamestnávateľ toto sídlo v čase rozdelenia spoločného štátu. Mnohí slovenskí občania preto poberajú dva dôchodky, český a slovenský, aj keď napríklad po celý život pracovali na území Slovenskej republiky, avšak pre zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky. Oba poberané tzv. čiastkové dôchodky nie vždy dosahujú takú výšku, akú by mal dôchodok, ak by sa celá doba dôchodkového poistenia hodnotila výlučne podľa slovenských právnych predpisov. Situácia česko-slovenských dôchodcov bola čiastočne zmiernená v roku 2016 zavedením inštitútu tzv. vyrovnávacieho príplatku, ktorým sa dorovnával rozdiel na dôchodok vzniknutých v dôsledku rozdelenia spoločného štátu.
Na vyrovnávací príplatok však nevznikol nárok všetkým česko-slovenských dôchodcom. Významnú úlohu tu zohrávala judikatúra súdov, ktorá v mnohých prípadoch priznala širšiu mieru nápravy vzniknutého stavu, než akú ponúkal inštitút vyrovnávacieho príplatku. Minister práce ma v tejto súvislosti ešte v tomto 2018 informoval, že jeho rezort pripravuje novú právnu úpravu, ktorá bude reflektovať súčasnú situáciu v aplikačnej praxi súdov. Nová právna úprav bola v roku 2019 prijatá, avšak opätovne sa nevzťahuje na celú skupinu dotknutých dôchodcov. Schválený návrh zákona reflektuje ustálenú judikatúru súdov, ruší inštitút vyrovnávacieho príplatku a zavádza osobitný výpočet, dorovnanie nielen starobných a predčasných starobných dôchodkov, ale aj invalidných dôchodkov, avšak iba u tej časti česko-slovenských dôchodcov, ktorým bol za česko-slovenské obdobie dôchodkového poistenia priznaný dôchodok starobný, invalidný aj podľa právnych predpisov Českej republiky.
Zákon teda naďalej nerieši situáciu osôb, ktorým na Slovensku vznikol nárok na dôchodkovú dávku, avšak za česko-slovenské obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa považuje za české obdobie dôchodkového poistenia, im nárok na dôchodkovú dávku podľa českých právnych predpisov nevznikol, lebo v Českej republike sú v mnohých prípadoch podmienky pre vznik nároku na dôchodok, najmä pokiaľ ide o rozsah získaného obdobia a dôchodkového poistenia, oveľa prísnejšie ako v Slovenskej republike.
Zaznamenala som viacero prípadov ľudí pochá..., nachádzajúcich sa v takejto situácii, ktorí poberajú iba slovenský dôchodok vo veľmi nízkej sume nedosahujúcej výšku ani životného minima. Túto situáciu vnímam ako neúnosnú a z hľadiska zachovania základných práv za neprijateľnú. Je zrejmé, že do doby dôchodkového zabezpečenia získaného za existencie spoločného štátu, že tieto doby neboli a nie sú dobami poistenia získanými v cudzine. Za takéto sa považujú iba na účely určenia, ktorý nástupnícky štát bude za túto dobu priznávať dôchodok. Je preto neakceptovateľné, aby sa tieto osoby dostávali do tak zásadne odlišného postavenia ako osoby, ktorým česko-slovenskú dobu poistenia hodnotí Slovenská republika.
K novej právnej úprave v čase jej schvaľovania som preto podala zásadné pripomienky, obrátila som sa na ministra práce, na Výbor Národnej rady pre sociálne veci, následne som požiadala pána prezidenta Slovenskej republiky, aby predmetnú novelu zákona nepodpísal. Napokon však bola prijatá bez zohľadnenia mojich pripomienok, a preto vám, pani poslankyne, páni poslanci, dávam túto pozornosť, túto skutočnosť do pozornosti.
V štvrtej skupine prípadov, ktoré, o ktorých referujem v správe, týka sa vlastníckeho práva, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Tu by som dala do pozornosti dlhoročnú nečinnosť Slovenského pozemkového fondu. Na Kanceláriu verejného ochrancu práv sa v roku 2019 obrátila podávateľka, ktorá namietala, že regionálny odbor Slovenského pozemkového fondu nevybavil jej žiadosť o vyplatenie pohľadávky vo výške 1 584 euro z titulu správy peňažných prostriedkov z roku 2013, na ktorú mala nárok na základe rozsudku okresného súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva a následného osvedčenia o dedičstve.
Po preskúmaní podnetu som zistila, že dôvodom bola skutočnosť, že na Slovenskom pozemkovom fonde sa uskutočnili zásadné organizačné a personálne zmeny, v rámci ktorých bol zrušený aj regionálny odbor. Konštatovala som, že Slovenský pozemkový fond svojím postupom porušil právo podávateľky vlastniť majetok, chránený článkom 20 ods. 1 našej ústavy. Náprava v tejto veci bola vykonaná už v priebehu vybavovania podnetu a pohľadávka bola vyplatená na osobitný účet, osobný účet podávateľky podnetu.
V časti V - Sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo, volebné veci, zhromažďovanie a združovanie, som vybrala podnet, ktorý sa týka sprístupňovania informácií a o rozhodovacej činnosti súdov. Podávateľ sa na mňa obrátil s obdobným podnetom, aký som riešila už v roku 2017. Žiadal preskúmať postup Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri sprístupňovaní informácie materiálu, ktorého obsahom je stav konaní týkajúcich sa Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie. Ministerstvo spravodlivosti časť požadovaných informácií sprístupnilo, avšak informácie o tzv. živých, prebiehajúcich konaniach vrátane spisových značiek sprístupniť odmietlo s odvolaním sa na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, pretože tieto sa podľa posúdenia ministerstva spravodlivosti týkajú rozhodovacej činnosti súdov. Po preskúmaní podnetu príslušnej právnej úpravy a zodpovedajúcej judikatúry som dospela k záveru o porušení základného práva podávateľa na informácie. V zhode s ustálenou judikatúrou som konštatovala, že informácie evidenčného charakteru, ktoré boli obsahom požadovanej informácie, nepredstavujú skutkový základ pre obmedzenie prístupu k informáciám, ako to konštatovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Požadované informácie majú aj podľa súdnych rozhodnutí v analogickej veci podávateľa v zásade evidenčný charakter. Na informácie evidenčného charakteru sa podľa aktuálnej slovenskej aj európskej judikatúry obmedzenie prístupu k informáciám podľa zákona o slobode informácií nevzťahuje.
Následne som oznámila ministrovi spravodlivosti výsledky vybavenia podnetu, konštatovala som porušenie základného práva podávateľa na informácie a vyzvala som na prijatie opatrení na odstránenie protiprávneho stavu a na sprístupnenie požadovaných informácií podávateľovi. Ani na základe viacnásobnej písomnej komunikácie s ministrom spravodlivosti sa mi však k uvedenej otázke doposiaľ nepodarilo prístup ministerstva spravodlivosti zmeniť.
Z hľadiska skupiny práv na súdnu a inú ochranu som vybrala prípad z prieťahov v súdnom konaní, ktoré sú dlhodobo v činnosti verejného ochrancu práv najčastejšie konštatovaným porušením základných práv a slobôd, je to evidentné aj z tej prehľadovej tabuľky, ktorú máte uvedenú v správe za rok 2019. Nebolo tomu inak ani v roku 2019. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované čl. 48 ods. 2 ústavy, som zistila v konaniach dotýkajúcich sa úpravy zvýšenia, resp. zníženia výživného. Pri posudzovaní plynulosti súdneho konania je potrebné posudzovať tri kritériá: skutkovú a právnu zložitosť veci, správanie sa účastníkov konania a samostatný postup, samotný postup súdu. Aj keď v niektorých prípadoch spôsobilo predĺženie konania aj správanie sa samotných účastníkov, súdne orgány sa opakovane dopúšťajú niektorých pochybení. Vyskytujú sa dlhšie časové obdobia medzi jednotlivými termínmi pojednávaní, čo je častý jav v podmienkach slovenskej justície, odôvodňovanie nadmernou zaťaženosťou súdov.
V jednom konkrétnom preskúmanom prípade však nebol zdĺhavý len postup zákonného sudcu, ale nečinní boli aj ďalší zamestnanci súdu, súdny tajomník a súdni asistenti, ktorí sú zodpovední za realizáciu pokynov zákonného sudcu. Z povahy takejto práce, napríklad odoslanie výzvy, predvolania na pojednávania a podobne, je dôvodné očakávať, že bude splnená bez zbytočného odkladu. V tomto konaní zamestnanci okresného súdu svoje povinnosti dôsledne nesplnili. Najprv splnili pokyn sudcu až po uplynutí dvoch mesiacov, keď sudca dal vo februári pokyn na doručenie dokumentu účastníkom s výzvou na vyjadrenie sa, zamestnanci súdu tento pokyn nezrealizovali. V auguste po kontrole spisu dal sudca opätovný pokyn, napriek tomu si pracovníci spisovej kancelárie povinnosti reálne splnili až v novembri, teda po deviatich mesiacoch. Dôsledkom uvedeného postupu bolo, že k prvému pojednávaniu vo veci došlo až po 1,5 roku od začatia konania.
Takáto nečinnosť je alarmujúca najmä v takom konaní, v ktorom je daná požiadavka osobitnej rýchlosti konania. Bez ohľadu na to, či išlo o pochybenie z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdu, neefektívnej organizácie práce alebo z dôvodu individuálneho zlyhania, súd je povinný postupovať v konaní plynulo. Predsedu súdu som preto požiadala o poučenie všetkých zamestnancov súdu o potrebe včasného a riadneho plnenia si povinností.
Záverom, pretože je potrebné zobrať do tej výročnej správy za rok 2019 aj tých 22 odporúčaní, z ktorých niektoré som tu už zmienila, a vnímam to tak, že je potrebné vytvoriť priestor na diskusiu v rámci pléna Národnej rady, by som chcela zdôrazniť, že aj v roku 2019 som bola v činnosti verejného ochrancu práv vedená snahou o výkon funkcie nezávisle, nestranne, apoliticky a odborne. Mojou ambíciou bolo zosilniť hlas tých fyzických osôb a právnických osôb, ktorých problémy spadali do mojej pôsobnosti, a to tak, aby rezonovali v činnosti orgánov verejnej správy. Zastávala som princíp, že verejná moc musí byť vykonávaná v dobrej viere, spravodlivo, múdro a s ohľadom na jej skutočný účel.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila správu o prerokovaní predmetného materiálu v určenom výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 43 z 3. apríla 2020 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019 (tlač 23) na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým... (Ruch v sále a zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím kľud v sále. Ďakujem.

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
Teda menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá správu o rokovaní vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Gestorský výbor prerokoval správu na svojej 4. schôdzi 28. apríla a uzniesol sa na tom, že odporúča Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 23a, bola schválená uznesením výboru č. 18. V prílohe správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tejto veci, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne ešte raz pani verejnej ochrankyni práv za prednesenú správu a aj za jej činnosť v minulom roku, ktorú považujem za veľmi významnú pre fungovanie našej republiky, ale čo považujem za veľmi kľúčové, je jedna oblasť, ktorá je v tejto správe spomenutá. Možno nie detailne, ale viem, že sa jej v rámci úradu venujú, a považujem za dôležité doplniť informácie v rámci tejto témy a taktiež poukázať na dôležitosť riešenia tohto problému.
A tým je najmä právo na bývanie, jeho dodržiavanie a takisto právo na pitnú vodu, ktorá je momentálne stále v Slovenskej republike vec a otvorená téma. Považujem za vážny nedostatok našej ústavnoprávnej legislatívy, že naša ústava výslovne neupravuje právo na bývanie ani právo na pitnú vodu. Napĺňanie uvedených práv však v Slovenskej republike vyplýva z viacerých medzinárodných dohovorov, ako vo svojej predloženej správe uvádza aj pani verejná ochrankyňa práv. Napriek tomu, že sa štát už v roku 2010 zaviazal, že vytvorí podmienky pre všetky osoby na Slovensku, aby mali prístup k pitnej vode a aby bol tento prístup aj cenovo dostupný, je rok 2020 a my tento problém stále riešime.
A tento záväzok štátu si po nedostatočnom konaní minulých vlád nesie so sebou aj táto vláda, ktorá bude stáť pred riešením naozaj veľmi rozsiahleho nedostatku, ktorému stále naše územie čelí. Táto akútna povinnosť sa týka vyše 11 % vylúčených rómskych komunít, ktoré na Slovensku máme a ktoré dnes fungujú bez takéhoto prístupu k pitnej vode. Ukazuje sa, že tento nedostatok naozaj hygienický, ľudskoprávny a sociálny je kľúčový aj v tomto pandemickom období, kedy práve tieto vylúčené rómske komunity majú najťažší prístup k dodržiavaniu hygienických štandardov, ktoré sú potrebné nielen pre ochranu ich samých, ale aj pre ochranu všeobecného a celkového obyvateľstva, ale taktiež v súvislosti s ďalšími okolnosťami, ktoré v nedostatku hygienických návykov, v nedostatku prístupu k hygiene, k pitnej vode vyplývajú z tohto stavu.
Okrem zdravotných rizík, ktoré som spomenula, je naozaj obmedzený prístup k vode aj vážnou spoločenskou a sociálnou prekážkou pre integráciu, o ktorú sa snažíme. Bez možnosti umyť sa, udržiavať hygienické návyky si len veľmi ťažko nájdete prácu, len veľmi ťažko vás niekto zamestná, keď nemáte možnosť ráno sa umyť a prísť dôstojne vystrojený do práce, a v škole si deti, ktoré nemajú prístup k pitnej vode, a k žiadnej vode, povedzme si úprimne, len veľmi ťažko nájdu cestu priamo do kolektívu a k začleneniu.
Napriek tomu, že sme posledných desať rokov vnímali nejaké náznaky riešenia tejto krízy, či už od splnomocnencov pre rómske komunity, alebo jednotlivých členov vlády, ku komplexnému riešeniu nedošlo. Je to naozaj veľmi dlhé obdobie na to, aby sme tu stále tento problém mali citeľný a aby sa dotýkal takého veľkého počtu osídlení na Slovensku.
Ako poslankyňa, ako podpredsedníčka výboru pre ľudské práva budem túto tému opakovane a naozaj neúnavne otvárať, pretože ju považujem za kľúčovú nielen pri takýchto situáciách, v akej sme teraz, akým je pandémia a do akej sa, verím, že už nedostaneme veľmi dlhú dobu, ale aj kvôli tomu, že začlenenie týchto ľudí do našej spoločnosti bude nielen spoločenskou výhrou pre nás všetkých, posunutím Slovenska k naozaj modernému obrazu krajiny, ale aj dôležitým ekonomickým progresom, keďže nadobudnutie naozaj stáleho pracovného vzťahu alebo zlepšenie podmienok v škole je nevyhnutým predpokladom na to, aby mohli všetci na Slovensku viesť dôstojný život.
Okrem práva a prístupu k pitnej vode som spomenula aj právo na bývanie. Všímam si, že kolegov z Ľudovej strany to veľmi nezaujíma (zaznenie gongu), ale je to veľmi dôležité, takže poprosím vás o pozornosť.
Právo na bývanie a zabezpečenie bývania pre jednotlivcov a pre rodiny a prevencia straty dôstojného bývania u celých rodín, ktoré zápasia s chudobou, je obrovskou výzvou, s ktorou sa náš sociálny systém brodí a bude musieť popasovať aj v najbližšom období. Ceny bytov rastú, len za posledný rok stúpli o viac ako 7 %. Verejné nájomné bývanie tvorí na Slovensku iba 6 % bytového fondu a v krajinách Európskej únie pre porovnanie je to niekde medzi 19 a 62 %. Súčasný stav vytvára veľmi nízku a v niektorých územiach až nemožnú možnosť nájsť si bývanie pre rodiny, ktoré majú nízke príjmy, alebo pre rodiny, ktoré sa ocitli naozaj v ťažkej bytovej núdzi.
Riešením je, samozrejme, posilnenie a podpora nájomného bývania, o ktorom sme hovorili nielen my, strana ZA ĽUDÍ, ale aj naši koaliční kolegovia, ale nemôžeme sa obmedziť len na sľuby a na veľké plány. Musíme naozaj konať zo dňa na deň, a to systematicky a plánovite už dnes odstraňovať tie prekážky, ktoré bránia rozvoju nájomného bývania. Vieme o nich, komunikujú ich aj úradníci a takisto sa v minulých správach verejných ochrancov práv niekoľkokrát objavili, či už išlo o prieťahy v konaní Slovenského pozemkového fondu, ktoré sa týkajú takisto miest, obcí a organizácií, ktoré chcú naozaj stavať sociálne nájomné byty a iné nájomné bývanie, alebo rozdrobenosť slovenskej pôdy, čiže nekonečný proces sceľovania pozemkov, k čomu sme aj v programovom vyhlásení vlády naozaj dôsledne viedli diskusiu a je to, je to veľkou ambíciou tejto vlády, aby sme sa pohli v týchto témach a naozaj boli schopní zabezpečiť účinne dostupné nájomné bývanie. Ale potrebujeme začať čo najskôr, keďže za posledných niekoľko rokov to boli stovky, v lepších prípadoch a pri lepších rokoch tisícka, možno 1 500 bytov, ktoré sa nám podarilo v rámci toho bytového fondu buď obnoviť, alebo doplniť. Ale nešlo o nejaké masívne zmeny, ktoré by sme dokázali obyvateľstvu priniesť.
Pomoc s bývaním sa neukazuje len ako prejav solidarity ľuďom v núdzi alebo v ťažkej životnej situácii, ale aj ako nástroj výrazného šetrenia verejných prostriedkov vynakladaného na sociálnu a naozaj aj zdravotnú intervenciu. Ak sa na ulicu dostane rodina, ktorá má päť detí, ústavná starostlivosť pre každé jedno dieťa, následná sociálna intervencia v rámci rodičov, zhoršujúci sa zdravotný stav rodičov a jednotlivcov bez strechy nad hlavou, všetky tieto náklady výrazne prevyšujú náklady, ktoré by sme vynaložili na vybudovanie čo i len jednej bunky na sociálne a dostupné bývanie.
Keď som si porovnala prax, naozaj veľmi schopných a dôležitých neziskových organizácií v tomto sektore, tak boli schopní vybudovať jednu bytovú jednotku za 50-60-tisíc eur vo veľkých mestách, trebárs v Košiciach. Kdežto keď som si zrátala náklady štátu v minulosti na sociálnu intervenciu pri takejto jednej rodine, päťčlennej, čiže sedemčlennej s rodičmi, tieto náklady len za jeden rok v tejto krízovej situácii výrazne prevyšovali túto jednorazovú investíciu do dostupného nájomného bývania, ktoré by bolo dlhodobým riešením. Len päť detí, naozaj päť detí za jeden rok v ústavnej starostlivosti v detskom domove, keď každé jedno dieťa má nejakú, naozaj stojí ten rozpočet nejakých 16-tisíc eur ročne, je väčšou investíciou a naozaj obrovskou ľudskou tragédiou, ak to uprednostníme pred dodržaním naozaj ľudského princípu zachovania rodiny a zachovania tej rodiny pokope pod jednou strechou.
Riešením problému bývania a intervenciou do dostupného nájomného bývania by sme naozaj dokázali týmto nešťastiam, sociálnym a ľudským, predísť. Aj preto vzhľadom na aktuálnu sociálnu a ekonomickú situáciu v dôsledku pandémie na tento problém upozorňujem aj tu v pléne Národnej rady, pretože skupina týchto ľudí, ktorí pomoc s dostupným bývaním potrebujú, sa nám zväčšuje. Je kľúčové venovať jej pozornosť, lebo v dnešných dňoch a v uplynulých mesiacoch prišlo množstvo ľudí o prácu, prišlo množstvo ľudí o svoje príjmy, a tak aj množstvu ľudí hrozí strata bývania.
Navrhla som preto členom vlády, aby prijali moratórium na vysťahovanie pri strate platobnej schopnosti v nájomných vzťahoch počas týchto troch naozaj kritických mesiacov núdzového stavu. Vyhoveli, čomu sa veľmi teším. Pardon. (Rečníčka si odkašľala.)
Nejde v žiadnom prípade o odpustenie nájmu, nájomcovia sú stále povinní svoju nájomnú povinnosť plniť, ale získali sme pre nich čas. Čas vyrovnať svoje nedoplatky do konca roka a prežiť naozaj tieto tri kritické mesiace so strechou nad hlavou. V rámci tejto úpravy sa však pozabudlo na ubytovne a na ubytovacie vzťahy. (Rečníčka si znova odkašľala.) Pardon.
Len v Bratislave sa pod strechou ubytovní skrýva viac ako 1 600 ľudí, ktorí dnes nemajú naozaj z čoho platiť tieto ubytovacie poplatky. Preto som oslovila vládu a členov vlády, aby toto moratórium rozšírili aj na túto skupinu obyvateľstva. Následné získanie prostriedkov cez humanitárnu pomoc, ktorú včas ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny poskytlo, by umožnilo týmto naozaj ťažkým prípadom, aby svoje nedoplatky na bývaní včas doplatili.
Preto opätovne aj z tohto miesta chcem pripomenúť vláde túto zložitú situáciu, v ktorej sa ľudia s týmito ubytovacími vzťahmi vyskytli a ktorí - ďakujem veľmi pekne (povedané poslancovi, ktorý rečníčke položil na rečnícky pult fľašu minerálnej vody) - a na ktorých sa pri moratóriu o nájomných vzťahoch pozabudlo.
Okrem riešenia problému s bývaním, ktorý sa na Slovensku zväčšuje aj v súvislosti s COVID-om-19, ktorému čelíme, nedostatku prístupu k pitnej vode, na ktorý upozorňuje rok čo rok neúnavne či už táto pani ombudsmanka, alebo jej predchodkyňa. Sú to taktiež ďalšie témy, ktoré pani ombudsmanka otvorila a ktoré považujem za naozaj vyčerpané v jej správe, a preto ich nebudem bližšie otvárať, ale chcem, aby zazneli a aby zaznela aj pozornosť, ktorú týmto problémom venujeme v rámci výboru pre ľudské práva, ale aj v strane ZA ĽUDÍ, a to sú, a to je tak ochrana práv žien v rôznych smeroch, či už hovoríme o ochrane ich pôrodných práv, reprodukčných práv, alebo keď hovoríme o deťoch, kde sme veľmi významne aj v našom programe počas volebnej kampane otvorili tému adopčného procesu a naozaj veľkej pozornosti deťom, ktoré sa ocitli na čakačke za šťastím, za lepšou rodinou, ale, bohužiaľ, kvôli naozaj byrokratickým prieťahom a niekedy nefunkčnému systému toto, toto konanie a tento proces trvá až príliš dlho. Riešime obrovský problém násilia na ženách, násilia na deťoch, ktorý sa nám až o 30 % zväčšil práve v súvislosti s pandémiou a s tým, že mnoho rodín je naozaj vo vypätej situácii a mnoho žien a mnoho detí len veľmi ťažko nachádza pomoc v zariadeniach, ktoré sú v týchto chvíľach preplnené.
A takisto veľmi oceňujem, že pani verejná ochrankyňa práv znova pripomenula kompetentným, že nám chýba zariadenie pre deti so psychickými poruchami, ktoré sa dostali do ústavnej starostlivosti. Veľmi často navštevujem zariadenia, kde sa ocitli deti, ktoré sú naozaj z ťažkých životných pomerov, a nenašla som jedno zariadenie, ktoré by nemalo viac ako tretinu detí naozaj s ťažkými psychickými, ak nie už fatálnymi dôsledkami toho, čím si prešli. Takéto zariadenie nám na Slovensku chýba a títo pracovníci to často nezvládajú. Nezvládajú to ani sociálni pracovníci, pretože je to úplne iná situácia, ktorá si vyžaduje úplne iný prístup.
Pomôžme im, myslime na túto tému, je to stále sa zväčšujúci problém a, tak ako spomenula pani ombudsmanka vo svojej správe, nemal by skončiť bodkou v jej správe, ale mal by naozaj skončiť až vyriešením tejto situácie a prinavrátením dôstojnej starostlivosti týmto možno veľmi tichým, ale o to smutnejším prípadom.
Ďakujem vám, pani ombudsmanka, za vašu prácu, pretože nielen v rámci svojej činnosti vybavovania podnetov od ľudí, ale aj v rámci svojej iniciatívy ste pomohli aj nám v rámci ľudskoprávneho výboru, ale aj nám v rámci parlamentu odhaliť porušovanie práv, a to konkrétne nedávno pri pani Pötheovej, ktorá naozaj svojou činnosťou a činnosťou jej úradu prekročila právomoc ochrany práva na slobodu slova, na slobodu tlače, na ochranu a utajovanie zdrojov a v dôsledku toho bola týmto parlamentom odvolaná. Naozaj, nebyť aj vašej právnej analýzy a právneho prístupu k tomuto problému, nepohli by sme sa a nedokázali by sme takto efektívne čistiť Slovenskú republiku na miestach, kde chceme efektívnejšie, spravodlivejšie a lepšie poskytovať služby a ochranu práv občanov.
Ďakujem vám a teším sa na ďalšiu spoluprácu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani Marcinková, mňa to naozaj zaujalo, čo ste vraveli, o tom sme sa akurát bavili, takže dávali sme pozor.
No ako zaviesť vodu do osady vzniknutej na nelegálne zabratých pozemkoch bez súhlasu vlastníkov týchto pozemkov? Však štát si nevie urobiť ani poriadok s jednou osadou nie tak ďaleko od Bratislavy, čo časť tej osady stojí na plynovode.
Poviem vám príklad, netýka sa osady, ale je to špecifický príklad a dal by sa aplikovať aj na túto vašu prax, ktorú chcete prevádzať. Chcel som pomôcť jednej mestskej satelitnej časti s rekonštrukciou cesty, pretože stará cesta bola postavená za socializmu bez povolenia, len tak. No spolupodieľnikov, nevysporiadaných dedičských konaní, množstvo problémov, no nedalo sa, pani Marcinková. Tak teda ako? Urobíte zázrak?
Ďakujem.