83. schôdza

Ďakujem pekne, skúsim postupne, koľko stihnem.
Pán kolega Beluský, áno, v podstate veď hovoríme obaja to isté, samozrejme, keď som myslel, že posledný krok, posledný krok v zmysle teda ich prijatia, zapracovania. Samozrejme, že, veď celý čas som hovoril o tom, že tá veľká novela sa nepodarila, tak to hovorím vlastne, že samozrejme, tam sú všetky tie ďalšie problémy, či už prechodná na čistý dlh úprava, úprava sankcií, čiže to, čo vlastne sa nepodarilo, čiže vlastne hovoríme obaja to isté, že áno, nepodarilo sa to a treba to vlastne ďalej, ďalej sa snažiť riešiť. Takže takto, takto som myslel, keď som hovoril, že posledný krok.
Čo sa týka, áno, hovorili ste o dlhovej brzde, myslím, že ste mysleli daňovú, to je vlastne, to je to, a tým budem reagovať aj na kolegu Janka Oravca. Samozrejme, tých nástrojov je viacej, či už teda samotná dlhová brzda, výdavkové limity, ale presne to, a to tu zopakujem, je dôležitá aj tá daňová brzda, pretože tá konsolidácia sa dá riešiť aj prenosom len na ľudí a firmy, to znamená zvýšením daní, odvodov. Ale to, samozrejme, proste za prvé nie je skutočné riešenie pre štát a za druhé to robí veľký problém v ekonomike, v jej konkurencieschopnosti. Takže áno, áno, aj my proste sme toto, samozrejme, dávali a stále je to našou akoby podmienkou, požiadavkou, a teda chceme a sme ochotní o tom diskutovať, ale považujeme presne túto daňovú brzdu za rovnako dôležitý nástroj ako, samozrejme, tie ostatné nástroje. To celé vie fungovať, áno, ako orchester, keď sa to celé správne zapojí a zosúladí. Aj pán predseda hovoril, aj teda pán Beluský, aj ja vnímam, samozrejme, že po tejto malej novele nie všetko je za prvé vyriešené a za druhé ani úplne zosúladené. Takže, samozrejme, čakajú tam ďalšie kroky.
No, čo sa týka, aspoň chvíľku... poviem potom. (Rečníkovi uplynul časový limit.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ja len naozaj veľmi krátko ešte možno zopakovať niektoré veci, ktoré som povedal, ale na ktoré pán spravodajca, pán poslanec nereflektoval.
Áno, myslím si, že tu v parlamente je dnes ústavná väčšina, ktorá je ochotná podporiť to, aby sa zakomponovali výdavkové limity do ústavného zákona. Toto je podľa mňa veľmi nešťastné, že by sme to nevyužili, lebo tá pravdepodobnosť sa potom po voľbách veľmi znižuje a čím to bude ďalej odsúvané, tak tým to podľa mňa bude nemožné a zahodiť túto príležitosť toto volebné obdobie by bola podľa mňa veľká škoda. Ja chápem, čo ste vy hovorili o tej daňovej brzde, ja s tým nemám vôbec žiadny problém, len ako jedno z riešení som navrhol to, aby ste vy ako SaS-ka alebo vy ako pán predseda výboru pre financie a rozpočet, aby ste predložili novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde zakomponujete vašu daňovú brzdu a nech tu v pléne uvidíme na hlasovaní aj v prvom čítaní, či je teda vôľa, aby takáto daňová brzda v tomto ústavnom zákone zakomponovaná bola. Keď bude vôľa, tak to prejde, budete mať vy, čo ste chceli, a môžeme potom pokračovať v rokovaní o tom, že sa vrátia výdavkové limity naspäť do ústavného zákona. A v prípade, že to neprejde, tak potom vy ako poslanci vašej strany by ste mali teda zvážiť vaše ďalšie blokovanie, pretože budete sami vidieť, že v parlamente takáto vôľa nie je na daňovú brzdu.
A keďže sa už veľmi blíži termín predčasných volieb, máme ešte nejaké tri riadne schôdze, netreba teraz podľa mňa zbytočne čakať a treba potom predložiť novelu ústavného zákona, veď v konečnom dôsledku RRZ-ka toto znenie prichystané má. Čiže treba len potom ústavnou väčšinou to schváliť a som presvedčený, že tá ústavná väčšina v parlamente je, len zbytočne to teraz nevyužívame.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Tak ako pán poslanec Beluský, aj ja chcem oceniť túto správu predloženú pánom predsedom rozpočtovej rady. Chcem zároveň podporiť aj to, čo hovoril aj v predchádzajúcej faktickej, aj teraz v rozprave, že za vývoj verejných financií do tohto času, v ktorom sme, keď bol včera schválený, bola včera schválená, schválený termín predčasných volieb, nie je možné, a to až s vaším dovolením aj na pána Viskupiča, hovoriť len o tom, že na vine je OĽANO a minister financií. Je tu vláda, ktorá fungovala tri roky až do 15. decembra, samozrejme, s tým, že ste že vystúpili v septembri, ale keďže včera bol schválený termín predčasných volieb a pán predseda Ódor tu povedal, že z hľadiska konsolidácie verejných financií a celkového vývoja bude kritický rok 2024 a že môže spôsobiť aj otrasy a najmä, samozrejme, sociálne. Veď predsa určite tak ako všetko, aj covid skončí, aj vojna na Ukrajine, nepredpokladám, že tu bude nejakých, nejaké dlhé roky. Akým spôsobom vlastne, alebo čím, čo bude tým rizikovým faktorom okrem toho celkového vývoja, aj to, že bude veľký problém, ak bude ku koncu tohto roku zostavovaná vláda. A čo sa týka tvorby rozpočtu ako rámca, ktorý má povedať, akým spôsobom bude pokračovať aj konsolidácia v roku 2024, aký je ten stav, aké sú tie obavy, aké sú tie riziká?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, aby som reagoval, že prísť s daňovou brzdou ako samostatne. No viete, sú veci, ktoré majú ten potenciál, že teda ľuďom rozdávajú peniaze a proste poslanci ich radi, radi prijímajú. No toto je trošku, trošku zákon, ktorý, samozrejme, ľudia by mali že veľmi radi, ale zároveň je to veľké obmedzenie pre politikov, hej? Akože kto si vlastne sám odhlasuje, že teda nebude môcť zvyšovať dane, tým pádom nebude mať dostatok zdrojov na rôzne populistické riešenia. Čiže tá odpoveď je jasná, hej, ako ste ju nadniesli. Takéto niečo si skutočne ani v predvolebnom čase nenájde akože tú väčšinu. A práve preto vlastne aj my sa snažíme robiť všetko pre to, aby sa to dalo ako celý balík, hej? Aby sa proste urobili aj tie iné zmeny, lebo zasa treba povedať, že ak sa tu bavíme o teda urobení vlastne tých ďalších zmien, ktoré sú potrebné, ony ale všetky v takom tom úplnom zjednodušení, hej, keď to tak poviem, ony sú uvoľňujúce z pohľadu vlády. Zjednodušia situáciu vlády, znížia tú potrebnú množinu úspor a jednoducho akoby skomfortnia tú pozíciu vlády, hej?
Samozrejme, ja tu teraz nehovorím, že existujúce alebo rozumné riešenie, alebo vôbec prijateľné riešenie je vyrovnaný rozpočet pre budúci rok, to, samozrejme, je nemožné, to sa tu zhodneme všetci, ako tu sedíme. Ale zároveň treba povedať a to je možno trošku aj odpoveď pánovi Habánkovi, je, že nová vláda, nech bude akákoľvek, zase aj podľa existujúceho platného znenia má dva roky výnimku z uplatňovania proste tých najvyšších sankcií. Takže, samozrejme, nová vláda nebude zaviazaná, ani keď sa nič nestane, vyrovnaným rozpočtom, hej? Takže ono to sú tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Viskupič, viete, keď budete robiť to isté, nemôžete očakávať iný výsledok, lebo už, neviem, dva alebo tri roky, alebo koľko to už trvá, požadujete stále, aby bol jeden balík, kde bude daňová brzda. Ale to neprešlo, doteraz to neprešlo, doteraz sme to vôbec ani neprerokovali, preto som vám navrhol, spravte to oddelene, aby ste vy videli, aby ste si vy urobili test, že či vôbec tu v parlamente je vôľa na daňovú brzdu. Lebo keď nie je, čo asi neni, ale nemôžeme to úplne predpokladať, tak potom nemá zmysel blokovať to, aby sme išli rokovať o ústavnom zákone, kde zakomponujeme výdavkové limity a kde zosúladíme únikové klauzuly, sankcie, zmeníme hrubý dlh na čistý dlh a všetky tie vaše veci, ktoré je potrebné urobiť. Máme už len tri schôdze a keď vy neurobíte nejaký ústupok, tak potom podľa mňa úplne zbytočne zahodíme veľkú šancu a pravdepodobne ďalšie volebné obdobie sa môžme s výdavkovými limitmi rozlúčiť.

Ďakujem pekne za diskusiu. Možno by som uviedol taký náš zhrňujúci pohľad.
Áno, na jednej strane je pravda, že čakali sme, že dohoda na metodike sa dosiahne v lete a vlastne bude možné spočítať výdavkové limity už v lete. A teda to, že dohoda na metodike, kde ministerstvo financií nakoniec súhlasilo s kompromisným riešením, ktoré sme ponúkli, sa dosiahla až 22. decembra, bola pre nás prekvapením, že ten termín bol až taký neskorší. Takže z tohto pohľadu sme čakali, že výdavkové limity už budú spočítané skôr a teda budú pred tým, ako sa pripraví štátny rozpočet na budúci rok, budú, budú dostupné.
Na druhej strane, čo sa týka celkove novely ústavného zákona a to v závere svojho vstupu som sa to snažil vysvetliť, to, že nie sú zosúladené výdavkové limity a blokuje sa novela ústavného zákona, robí problémy pre naše pravidlá, robí ich menej funkčnými. A teda je tu aj ten moment, že hrozí nám teda zrazu vyrovnaný rozpočet v roku 2024 s dopadmi, ktoré tu už boli spomínané.
My si preto myslíme, že parlament by mal čo najskôr sa zaoberať práve modernizovaním tej dlhovej brzdy. My máme viac ako desať rokov skúseností, čo fungovalo, čo sa dá zlepšiť, a vlastne táto novela by na toto reflektovala. A myslíme si, že je nesprávne, svojím spôsobom aj rozpočtovo nezodpovedné blokovať novelu podmieňovaním daňovej brzdy. Daňová brzda nebola súčasťou konceptu v tom roku 2011, keď sa prijímal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a bol tam dôvod, prečo nebola, pretože je to zákon o zodpovednom rozpočtovaní, kde sa politické spektrum nelíši na pravicu a ľavicu, ale rozpočtové zodpovedanie... ehm, ehm, zodpovedné rozpočtovanie má zabezpečiť, aby výdavky a príjmy boli v súlade. To znamená, že ak sú to ľavicovejšie vlády, ktoré chcú zvyšovať sociálny štandard, výdavkové limity, mimochodom, toto nezabraňujú, a naopak, ako už bolo spomínané, ak sa prijmú legislatívne nové dane, tak automaticky výdavkové limity sa zvyšujú o tú sumu, o čo sa prijali nové dane. To znamená, že ani do budúcnosti, aj keď prijmete tieto výdavky, teda odsúhlasíte tieto výdavkové limity a zároveň v budúcnosti budete chcieť zvýšiť výdavky, napríklad smerom k sociálnym veciam, stačí len, aby ste ich kryli novými príjmami. A keď teda legislatívne odsúhlasíte nové príjmy, tak vám budú prepočítané výdavkové limity presne tak. A tým, že by sa zaviedla daňová brzda, ak by teda bola daňová brzda, tak ako o čom, o čom boli diskusie, to znamená plus-mínus na súčasnej úrovni, tak tá daňová brzda by zabránila tomu, aby sa teda dali zvyšovať výdavky prijímaním nových príjmových opatrení a skôr by sa teda sústredila na obmedzenie veľkosti štátu. A tá samotná otázka veľkosti štátu už je politická, ideologická, už je to rozdeľovanie politického spektra na ľavicu a pravicu.
My sme sa snažili týmito, vlastne aj ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti by mal rozdeľovať politické spektrum nie na ľavicu a pravicu, ale na tých, ktorí sú rozpočtove zodpovední a chcú mať takéto pravidlá, a tí, ktorí sú rozpočtovo nezodpovední a nechcú mať také pravidlá. Čiže to rozdelenie malo byť v takejto línii a nie v línii ideologickej na ľavicu a pravicu. A preto daňová brzda by podľa nás nemala byť súčasťou tohto zákona, aby tento zákon sa nedal označovať za pravicový, a teda v budúcnosti aby ľavicové, a teda aby sa dosiahla aj možnosť, aby ľavicovejší politici vedeli súhlasiť, vedeli odsúhlasiť takýto zákon.
Samozrejme, je tu možnosť mať daňovú brzdu separé v ústavnom zákone, ako už bolo spomínané, ale mala by sa teda vyčleniť táto ideologická vec od všeobecného dobra, ktoré by malo byť teda vo forme chceme, aby výdavky boli kryté príjmami. A preto si myslíme, že blokovať schvaľovanie diskusie o novele ústavného zákona prijímaním daňovej brzdy nie je zodpovedné a nepokladáme to za správne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem pekne ešte. Pán minister, vitajte u nás. Ja viem, že vy máte veľa práce. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Určite sa niečo dozviete zaujímavé, nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, strácate tu s nami čas, ale tu sa fakt bavíme o štátnom rozpočte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže sme v záverečnom slove. Ja len pár vetami skutočne.
Súhlasím s pánom predsedom rozpočtovej rady, že tá téma daňovej brzdy v roku 2011 pri prijímaní pôvodného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebola, nebola témou, ale svet sa vyvíja a nebudem sa už ani vracať do roku 2011, stačí, keď sa pozrieme na rok 2019, keď boli výdavky štátneho rozpočtu cca 17 miliárd. No a ak sa pozrieme na tohtoročný rozpočet, tak sú výdavky 35 miliárd. Čiže i napriek, samozrejme, nejakej inflácii medzi týmito rokmi je rast verejného sektora proste bezprecedentný a jednoducho nie je, nie je cesta, aby štát vlastne tento obrovský nárast verejného sektora sanoval stále väčšími daňami a teda vlastne nechával to zaplatiť ľudí. Preto aj téma daňovej brzdy ako ďalšieho inštrumentu na ochranu verejných financií je zásadná.
No prečo? Zvyšovanie daní, samozrejme, má následne negatívny dosah na život občanov, na konkurencieschopnosť ekonomiky a, samozrejme, následne naspäť aj na verejné financie. Takže to úplne záverečné slovo je, že áno, výdavkové limity je treba prijať. Je to veľmi dôležitý operatívny nástroj, ale tá cesta vlastne k ochrane a k tomu zdraviu dlhodobých verejných financií, samozrejme, má ešte ďalšie zastávky a ďalšie méty, ku ktorým sa musíme dostať a ktoré teda bude treba postupne poprijímať.
Ďakujem pekne za pozornosť. A hlasujeme dnes o 17.00 h.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom návrhu zákona je zlepšenie stavu aktívnych záloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky zaradením mladších ročníkov občanov z radov registrovaných občanov do aktívnych záloh a tiež úpravou podmienok na zaraďovanie do aktívnych záloh profesionálnych vojakov po skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru za predpokladu trvania ich brannej povinnosti, čím sa aktívne zálohy posilnia vycvičenými vojakmi s vysokou úrovňou pripravenosti.
Návrhom zákona sa zároveň upravuje odmeňovanie vojaka mimoriadnej služby s prihliadnutím na náročnosť výkonu vojenského povolania počas mimoriadnej služby a upravuje sa okruh osôb, ktoré môžu požiadať o povolenie nosiť vojenskú rovnošatu, a súčasne sa upravujú aj podmienky, ktoré umožnia povolenie na nosenie vojenskej rovnošaty zrušiť.
V článkoch II až VI sa upravujú súvisiace právne predpisy.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2023.
Jednou vetou. Je to vlastne splnenie toho plánu alebo záväzku, ktorý som aj verejne dal, že zmeníme systém aktívnych záloh tak, aby nie iba bývalí príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov mohli participovať v aktívnych zálohách, ale každý občan, ktorý o to prejaví záujem a bude spĺňať zdravotné predpoklady a vekové limity. Tým pádom je to vlastne taký scenár, ako je napríklad aj v Českej republike a v iných krajinách v rámci EÚ alebo Severoatlantickej aliancie, a očakávame, že to výrazným spôsobom navýši dobrovoľných záujemcov o aktívne zálohy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1351). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.