83. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne a poslanci, dovoľujem si vystúpiť v pléne v súvislosti s prerokovaním návrhu novely zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve.
Uvedomujem si, že väčšina zákonov, ktoré tu prijímame, sa viaže na verejný a podnikateľský sektor. Je to prirodzené a je to tak dobré. Pracovný život väčšiny občanov je previazaný práve s týmito dvomi sektormi. Život všetkých ľudí závisí od výkonnosti a efektivity týchto dvoch sektorov. Okrem úspešnosti organizácií a inštitúcií verejného a podnikateľského sektora je ale náš život každodenne prepojený s aktivitou aj pasivitou občanov, ktoré na nás priamo aj nepriamo vplýva. Prospech a rozvoj našej spoločnosti stojí na životaschopnosti bežných občanov a často sa opiera o tých aktívnych občanov, ktorí poskytujú svoju nezištnú pomoc iným v rôznych oblastiach spoločenského života.
Predkladaná novela zákona prichádza v ústrety práve týmto aktívnym občanom. Usiluje sa odstrániť mnohé formálne prekážky, ktoré brzdili dobrovoľníkov pri ich efektívnej pomoci v prospech druhých.
Hlavným účelom návrhu zákona je realizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky prihlásila k aktívnej politike podpory dobrovoľníctva, uvedomujúc si, že dobrovoľnícke organizácie zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti a zohrávajú dôležitú úlohu pri každodennej pomoci ľuďom. K zvýšeniu kvality dobrovoľníckych príležitostí podporou organizátorov, ich činností vyzýva aj Rada Európskej únie vo svojom odporúčaní.
Zákon o dobrovoľníctve bol prijatý pred viac ako desiatimi rokmi a aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko požiadaviek, ktoré je potrebné práve touto novelou zákona upraviť. Ich cieľom je najmä podporovať rozvoj a budovanie kapacít dobrovoľníckej činnosti s dôrazom na kľúčové prvky manažmentu dobrovoľníkov. Kvalitný manažment prispieva k efektívnemu výkonu dobrovoľníckej činnosti samotnými dobrovoľníkmi.
Navrhovaná právna úprava má zároveň vytvoriť podmienky pre systematickú finančnú podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov. S cieľom zabezpečiť kvalitu práce s dobrovoľníkmi je mechanizmus postavený na dobrovoľnej akreditácii organizácií, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi. Akreditácia v oblasti dobrovoľníckych činností je navrhovaná ako dobrovoľné štátne overenie spôsobilosti vysielajúcej organizácie alebo prijímateľa dobrovoľníckej činnosti, právnickej osoby v oblasti dobrovoľníckej činnosti. Po získaní akreditácie môžu tieto organizácie požiadať o poskytnutie dotácie. Akreditácia organizácií v oblasti dobrovoľníckych činností môže tiež slúžiť ako značka kvality.
Úžitok z práce dobrovoľníkov majú odkázaní starší aj mladší ľudia, ľudia so zdravotným znevýhodnením, ľudia, ktorí potrebujú pomoc najrôznejšieho druhu. Dobrovoľníci chránia a zveľaďujú prostredie, v ktorom žijeme my všetci. Dobrovoľníci často nahrádzajú a dopĺňajú chýbajúce kapacity štátu, regionálnej a miestnej samosprávy. V konečnom dôsledku sa ústretovosť voči dobrovoľníkom vráti spoločnosti vo forme množstva odvedenej práce v oblasti sociálnej, zdravotnej, vzdelávacej, humanitárnej, kultúrnej a mnohých ďalších, ktoré som práve nespomenula.
Typickým príkladom všeobecne prospešného nasadenia dobrovoľníkov v období posledných pár rokov je mohutná pomoc dobrovoľníkov počas dvoch najväčších krízových udalostí. Prvou z nich je pandémia COVID-19 a druhou je vojna na Ukrajine. Ochrana pred pandémiou si vyžiadala nasadenie tisícov dobrovoľníkov v celej krajine. Aj vďaka nim sa podarilo túto situáciu lepšie zvládnuť a prekonať.
Príchod utečencov z Ukrajiny bol ďalšou veľkou skúškou pre štátne orgány a samosprávu, ktorým výrazne pomohli práve dobrovoľníci, ktorí boli od začiatku v prvej línii pomoci priamo na hranici a prakticky aj po celom Slovensku. Tento fakt jasne odzrkadľuje zber údajov, ktorý hovorí, že v čase od februára do októbra minulého roku bolo len na pomoc utečencom z Ukrajiny zapojených prostredníctvom rôznych organizácií približne 16-tisíc dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Ak sa vám zdá toto číslo malé, tak v prepočte na osobohodiny sa dostávame k číslu približne 388-tisíc osobohodín, ktoré boli investované v prospech ľudí ohrozených vojnovým konfliktom. Keď to vynásobíme hodnotou minimálnej mzdy vo výške 4,023 eur na hodinu, hodnota expertnej práce dobrovoľníkov je oveľa vyššia, tak celková hodnota iba tejto pomoci je na úrovni 1 561 101 eur. Ďalšie čísla poukazujú na to, že aj prostredníctvom dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sa podarilo v rámci humanitárnej pomoci pre Ukrajincov vyzbierať približne 9 600 ton potravinovej a materiálnej pomoci, zdravotníckeho a ďalšieho spotrebného materiálu.
Myslím si, že tieto čísla hovoria samé za seba. Výhoda činnosti dobrovoľníkov je v ich rýchlom nasadení, ktoré nie je motivované osobným finančným prospechom, ale spoločenskou potrebou a často aj prosbou o nezištnú ľudskú pomoc. Na druhej strane však často dochádza k podceňovaniu ich práce a nedoceneniu ich ľudských kvalít a spoločenského postavenia.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi povzbudiť vás v prospech prijatia novely o dobrovoľníctve, ktorá má šancu odstrániť tieto nedostatky a poskytnúť právnu zábezpeku pre dôstojné postavenie dobrovoľníkov v našej spoločnosti.
Ďakujem vám za seba a v neposlednom rade aj za všetkých dobrovoľníkov.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, dobrovoľníctvo má na území Slovenskej republiky a predtým ešte v Československu nie niekoľkoročnú, nie desaťročnú, ale viac ako storočnú tradíciu a ja vás chcem iba doplniť jednou vetou v tom vašom príspevku, ktorý si naozaj veľmi vážim. Nie dobrovoľníci pomohli štátu pri štátnom nezvládaní utečeneckej krízy na východe Slovenska, pretože hraničné prechody Ulič, Ubľa, Veľké Slemence a Vyšné Nemecké boli plné utečencov, kde štát a okresné úrady naozaj veľmi zlyhali, a práve títo dobrovoľníci a rôzne spolky, či už to boli poľovníci, alebo dobrovoľní hasiči, alebo dobrovoľní darcovia krvi, títo ľudia sa medzi sebou mobilizovali a títo ľudia podali štátu takú pomocnú ruku, že štát bez pomoci tejto dobrovoľníckej alebo týchto podobne dobrovoľnícky zmýšľajúcich organizácií by úplne počas prvých piatich, šiestich, siedmich dní zlyhal.
Čiže naozaj dobrovoľníctvo má zmysel, dobrovoľníctvo je viac ako len istota štátu, kedy sa štát môže o dobrovoľnícke organizácie oprieť počas akejkoľvek krízy, ktorá sa priamo týka buď územia Slovenskej republiky, alebo jeho krajných hraníc. A naozaj zákon o dobrovoľníctve je nastavený správne a tento zákon o dobrovoľníctve naozaj politické tričko nenosí a nesmieme sa na to pozerať, kto tento zákon predkladá, ale tento zákon je naozaj spracovaný tak, ako by zákon o dobrovoľníckej činnosti spracovaný mal byť.
Čiže ešte raz veľmi pekne ďakujem za váš príspevok.

Hlasovať budeme zajtra o jedenástej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá najmä vzhľadom na potrebu prispôsobenia legislatívneho prostredia na implementáciu rozvojových a reformných opatrení vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Dôležitou zmenou je možnosť budovania integrovaných bezpečnostných centier ako kľúčového prvku vyplývajúceho z plánu obnovy a odolnosti. V podobe integrovaných bezpečnostných centier sa vytvára moderné krízové manažérske a technologické centrum s benefitom okamžitej bezprostrednej operatívnej a preventívnej spolupráce všetkých najdôležitejších záchranných zložiek v Slovenskej republike. Predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona sú aj zmeny v posilnení pôsobnosti ministerstva vnútra na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám.
Reaguje sa na potrebu ustanovenia spoločných postupov a koordinácie záchranných zložiek na operačnej úrovni a nastavenie nových vzťahov koordinácie na taktickej úrovni pre účinnejšiu pomoc v tiesni. Začlenenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému umožní efektívnejšiu koordináciu týchto zložiek.
S ohľadom na snahu unifikovať príjem a spracovanie tiesňových informácií sa navrhuje personálne posilniť okresné úrady v sídle kraja, ktoré činnosť koordinačných stredísk primárne vykonávajú. Operátori operačného strediska záchrannej zdravotnej služby budú túto činnosť vykonávať len na vyžiadanie okresného úradu v sídle kraja.
Osobitný dôraz návrh zákona kladie na zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému zavedením odbornej spôsobilosti ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska integrovaného záchranného systému. Zároveň sa návrhom zavádza inštitút akreditácie ostatných záchranných zložiek, čo napomôže celkovej akcieschopnosti a odbornosti integrovaného záchranného systému.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov (tlač 1298), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1859 z 29. novembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 668 z 30. januára 2023 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 203 z 24. januára 2023 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 215 z 30. januára 2023 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 211 dňa 31. januára 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán minister, ja, samozrejme, vítam zjednotenie tohto systému aj pod číslom 112, tak ako je to v iných krajinách, ale rada by som otvorila v tejto súvislosti ešte jednu tému a mrzí ma, že sa nám nepodarilo v tomto duchu pripraviť pozmeňovací návrh. Týka sa to problematiky vodnej záchrannej služby, ale chcem to pri tejto príležitosti, pri takej veľkej zmene zákona, ako teraz vlastne ju predkladáte, prezentujete, tak rada by som túto problematiku otvorila s tým, že by sme, máme ambíciu sa s rezortom stretnúť a vyriešiť problematiku vodnej záchrannej služby a by som teraz chcela aj povedať ten apel, že prečo je to dôležité.
Iste si pamätáte pred viac ako 30 rokmi na veľké nešťastie, tragédiu, ktorá sa stala na Zemplínskej šírave, kedy v krátkom čase došlo k veľkej, prudkej zmene počasia a viacero najmä tých bicyklov vodných odfúklo na šíru plochu, na týchto bicykloch boli rodiny s malými deťmi od ozaj malých po tínedžerov a to nešťastie, ktoré sa stalo, bolo, že aj vďaka tomu, že tam nebola vodná záchranná služba, tak malo veľmi tragické následky, hoci plavčíci, ktorí boli na brehu, urobili, čo sa dalo, tak napriek tomu došlo k veľkým stratám na životoch aj stratám v rámci rodín.
Práve pri tejto príležitosti takto, možno sú to dva roky dozadu, sme mali stretnutie na Zemplínskej šírave, kde, ktoré zvolali občianske združenie Šíravania, ktorí sa zapodievajú touto problematikou a už dlhodobo sa snažia poukázať na to, že vodná záchranná služba vymizla z našich vodných plôch. Netýka sa to, teraz nehovorím o plavčíkoch, ktorí sú povinní, v rámci zákona o verejnom zdravotníctve povinní byť na tých verejných plážach, ktoré prevádzkujú ako kúpaliská, ale vodnú záchrannú službu, ktorá poskytuje, by mala poskytovať záchranu ľuďom, ktorí sa nachádzajú na otvorených vodných plochách, kde je veľká kumulácia obyvateľstva. To znamená, to sú tí ľudia, ktorí sa nachádzajú, plavia sa po tých otvorených plochách na rôznych plavidlách, poťažmo sú aj takí, ktorí si trúfnu ich preplávať z jednej strany na druhú, ale faktom je, že aj títo ľudia, ktorí majú, sú najmä držitelia nejakých vodných plavidiel aj si platia rôzne poplatky za prevádzkovanie týchto plavidiel, ak sa im niečo stane na tejto vodnej ploche, tak nemajú koho zavolať a dočkať sa vodnej záchrannej služby.
Dala som si robiť aj parlamentnú štúdiu o tom, ako to funguje v iných krajinách. Samozrejme, tá otázka vždy skončila v rôznych debatách na financiách, že kto by takúto službu financoval, lebo je predpoklad, že vodná záchranná služba je sezónnou záležitosťou najmä v jarných, letných, možno teplejších jesenných mesiacoch. No v súčasnosti už aj s prichádzajúcou klimatickou zmenou to oteplenie je čoraz viacej a stretávame sa aj s tým, že aj mnohí ľudia aj v zimných mesiacoch vodné plochy využívajú. Čiže tá, aj ten dôvod, pre ktorý sme s tým, s ambíciou, s pozmeňovacím návrhom do tohto vládneho návrhu ešte neprišli, lebo sme nemali dostatočne vyriešenú túto problematiku. Je to rôzne. Niekde vodná záchranná služba je pod Červeným krížom, aj u nás je sekcia pod Slovenským Červeným krížom ako vodná záchranná služba, týka sa to aj plavčíkov a podobne.
To, čo vlastne je naša ambícia, je, aby zložka, tak ako bola v minulosti a zanikla, myslím, v roku 2009 a fungovala pod rezortom ministerstva zdravotníctva, proste ako zmizla z vyhlášky, ktorá ju definovala malou novelou, novelou zákona, tak je ambícia, aby sa vytvorila nanovo a bola súčasťou integrovaného záchranného systému, samozrejme, nie na každej vodnej ploche, ale na tých, ktoré sú vytypované ako veľkou, veľká koncentrácia, kde sa takéto príhody aj náhle zmeny počasia môžu stať. Je to ako Zemplínska šírava, Domaša, Oravská priehrada, Senecké jazerá, Zlaté piesky, asi osem vodných plôch, ktoré sú takto vytypované aj z pohľadu toho, toho širokého využívania.
Tá ambícia bola taká, že tá vodná záchranná služba by mala svoje vybudované stanovištia na týchto vybraných vodných plochách s príslušným vybavením, to znamená kľúčový je ten motorový čln, ktorý nemôže byť hocijaký. Napríklad aj v súčasnosti na Zemplínskej šírave existuje napríklad štátni policajti, ktorí tam hliadkujú a dohliadajú práve na bezpečnosť, ale skôr z pohľadu bezpečnosti prevádzkovania rôznych motorových člnov, či ich nešoférujú alebo teda neriadia kapitáni pod vplyvom alkoholu, alebo skôr dodržiavajú taký verejný poriadok, ale tieto ich člny napríklad nie sú uspôsobené na vyťahovanie topiacich sa ľudí. Lebo tá prax, žiaľ, dnes je už taká, že keď aj dôjde k nešťastiu, niekto sa topí, tak už potom prídu hasiči, ale oni už, žiaľ, hľadajú iba, dohľadávajú utopených ľudí v týchto vodných plochách. A my potrebujeme, aby boli k dispozícii tí vodní záchranári vtedy, keď ešte sa dokážu zachrániť topiacich sa ľudí tak, aby prežili. Čiže v minulosti aj sú vybudované na týchto vodných plochách tieto stanovištia, momentálne sú opustené, mnohé sú aj zdevastované, ale stále sú ešte v majetku štátu, poväčšine sú v majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku alebo na tých plochách vybudované, ktoré boli vybudované v rámci budovania vodných plôch, čiže isté zázemie tam je, no ale teraz vlastne je potrebné nájsť ten celý mechanizmus fungovania, fungovania tejto vodnej záchrannej služby.
Týmto by som vlastne možno aj tak skončila, hoci by som o tom mohla veľa rozprávať, ale nie je to mojím cieľom, mojím cieľom bolo otvoriť túto debatu aj vás poprosiť, že či teda je možné sa k tejto téme dostať. Prečo to aj tak dlho trvalo, bolo, lebo my sme pôvodne mali súhlas pána ministra Lengvarského, že pôjdeme tou cestou, ako to bolo v minulosti, že tá vodná záchranná služba bude pod rezortom ministerstva zdravotníctva, ale následne rôznymi teda odbornými diskusiami sa ukázalo, že nie je to, lebo tam sa neposkytuje zdravotnícka záchrana, tam sa poskytuje záchrana toho topiaceho, oni mu poskytnú len prvú pomoc ako hasiči pri dopravnej nehode a následne volajú lekára. Čiže oni nie sú lekári, tí vodní záchranári nie sú lekári, oni sú síce zdatní v plávaní, majú, vedia, majú skúsenosti z prvej pomoci, ale to nie sú lekári. Vodný záchranár je ako hasič alebo ako policajt, že poskytne prvú pomoc a okamžite cez tento integrovaný záchranný systém volá sanitku, volá lekára, ktorý už následne si preberie toho živého topiaceho sa človeka, ktorému bola poskytnutá prvá pomoc. Preto sme teda sa priklonili, že pôjdeme tou cestou cez integrovaný záchranný systém, a verím, že nájdeme pochopenie.
Hľadáme aj to financovanie, aby sme vedeli to celé tak premyslieť, aby to bolo funkčné, aby to nebolo len na pleciach štátu, pretože mnohé tie činnosti, ktoré vykonávajú tie skupiny ľudí, môžu byť aj financované v rámci nejakého poistenia.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja len veľmi krátko. Samozrejme, my na ministerstve vnútra sme pripravení o tomto diskutovať. Je to téma, kde určite vieme prispieť našimi expertízami, a viem si predstaviť, že práve v tomto zmysle to, čo hovoríme už dlhodobo, má význam aj to dobrovoľníctvo a tie dobrovoľné rôzne organizácie, kde práve aj nový zákon a novela zákona o integrovanom záchrannom systéme hovorí o certifikácii, resp. akreditácii rôznych tých dobrovoľníckych organizácií. Takže áno, samozrejme, vieme sa o tomto baviť a vieme hľadať spoločné riešenia.
Ďakujem pekne.

Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme zajtra o jedenástej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je modernizácia právnej úpravy v oblasti priemyselného vlastníctva a jej prispôsobenie súčasným spoločenským podmienkam a moderným trendom v správnych konaniach.
Vládnym návrhom zákona sa zavádza možnosť realizovať odbornú skúšku patentového zástupcu dištančnou online formou na predpokladu, že ju nemožno vykonať prezenčne. Rovnako sa zavádza možnosť vzdania sa práva prihlasovateľa úžitkového vzoru požiadať o odklad zverejnenia prihlášky úžitkového vzoru, čoho dôsledkom môže byť skoršie zverejnenie tejto prihlášky, a teda aj skorší zápis úžitkového vzoru do príslušného registra.
Predložený vládny návrh zákona bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1294) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1925 z 8. decembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 670 z 3. januára 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 401 z 30. januára 2023.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa, vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 400 z 31. januára 2023.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.