83. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja to využijem len v krátkosti na otázku vlastne, že čo je dôvodom takejto úpravy, lebo teda ako ste vysvetlili, pán Svrček, idete zmeniť to súčasné nastavenie, kedy podpredseda alebo kandidát na podpredsedu by mal mať tú previerku pred tým, ako, ako je zvolený. Čiže do nejakého výberového konania. A teraz vlastne hovoríte, že teda takúto požiadavku pred tým nebude potrebné mať a bude si ju musieť dorobiť, keď to tak ľudovo poviem, až vlastne potom, čo nastúpi do funkcie, a teda bude môcť byť odvolaný, ak takúto, ak takúto previerku nebude mať.
A teda nedáva mi to veľmi logiku, lebo teda kľudne sa môže stať, že teda, zdá sa mi to veľmi neefektívne, hej, že konania, pre nejaké výberové konanie by mali byť predložené všetky podmienky, ktoré má daný uchádzač spĺňať. Jednou z nich teda je aj teraz táto previerka a vlastne môže byť zvolený kandidát, a u ktorého sa dodatočne dozvieme, že vlastne tú podmienku nespĺňa a stratili sme neviem koľko mesiacov na to, aby sme vlastne zasa vypísali nové výberové konanie a posúdili tých kandidátov. Čiže nie úplne rozumiem, že čo je dôvod. Keby ste mi to teda, alebo nám to skúsili vysvetliť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, pán poslanec. Samozrejme, vieme sa bližšie k tomu porozprávať aj v rámci ústavnoprávneho výboru, aj s kolegom poslancom Hlinkom. Myslím si, že tam budú aj viaceré otvorené otázky, ale ako tým, základnou podmienkou a predpokladom na to, že sme predložili tento návrh zákona, je ustanoviť podmienky a predpoklady na vymenovanie podpredsedu úradu, pričom môže v praxi dôjsť k nejakým krokom alebo k nejakým úkonom, keď ten úrad môže byť napríklad, ako by som to správne povedal, nejak nečinný v prípade, ak by nemal vymenovaných predstaviteľov. Takže, samozrejme, vieme sa o tom bližšie pobaviť. Môžeme sa dohodnúť tak, že aj po skončení rozpravy si sadneme s pánom Hlinkom a máme tam aj ďalšie tieto návrhy, ktoré chceme vo forme pozmeňujúceho návrhu v rámci druhého čítania ešte predložiť. Takže ja som pripravený v diskusii a vieme sa k tomu, samozrejme, stretnúť, nie je absolútne problém.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán Svrček, za odpoveď, aj keď teda musím povedať, že ma neuspokojila, lebo vlastne ste mi nijakým spôsobom nevyargumentovali vlastne to, že prečo k takej zmene dochádza. Beriem, že si teda môžme sadnúť po skončení rozpravy a môžme sa porozprávať. Ale teda zatiaľ môj pocit je taký, že to nemá veľkú logiku, no.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
V rámci úvodného slova v krátkosti. Cieľom návrhu zákona je upraviť právnu úpravu trestu prepadnutia majetku tak, aby zodpovedala ústavným a medzinárodnoprávnym požiadavkám na primeranosť trestov a minimalizáciu dopadu trestu na iné osoby ako páchateľa, a zároveň zvýšiť hranice škody v Trestnom zákone. Návrhom zákona sa najmä ruší obligatórny trest prepadnutia majetku a posilňujú sa podmienky pre ukladanie individualizovaných a primeraných trestov prepadnutia majetku, a to aj v otázke rozsahu tohto trestu, t. j. v akom rozsahu môže postihovať majetok páchateľa. Návrh zákona tiež zohľadňuje požiadavku, aby trest postihoval iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, keďže bližšie špecifikuje majetok, vo vzťahu ku ktorému možno uložiť trest prepadnutia majetku, a zároveň vytvára podmienky preto, aby tento majetkový trest postihoval rodinu páchateľa čo najmenej.
Prvýkrát od roku 2006 sa upravujú hranice škody v Trestnom zákone. Samozrejme, my máme v rámci aj z minulých schôdzí niektoré návrhy na zmenu tejto právnej úpravy, teda Trestného zákona. Ja týmto návrhom zákona reagujem na spoločensko-ekonomickú situáciu a jej predpokladaný vývoj najmä s ohľadom na aktuálnu a odhadovanú infláciu. Samozrejme, v rámci jednotlivých ustanovení sa chcem potom aj hlbšie venovať jednotlivým týmto ustanoveniam alebo návrhom, s ktorými prichádzam, s tým, že aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, aj po tom druhom čítaní pravdepodobne ešte budú predložené nejaké pozmeňujúce návrhy, ale o tom bližšie už na ďalšej schôdzi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave, sa vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte teraz všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja musím povedať, že na jednej strane vítam tento návrh novelizácie zákona ohľadom trestu prepadnutia majetku, pretože som rád, že aj koalícia si uvedomuje, že tak ako je tento trest v konkrétnej skutkovej podstate trestného činu nastavený, tak je v rozpore aj s medzinárodnými dokumentami, s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže na jednej strane, ako som povedal, vítam túto právnu úpravu, ktorú, predpokladám, že ešte v druhom čítaní, ak to prejde, tak bude priestor modifikovať z hľadiska možno alternácie jednotlivých trestov, či už trestu odňatia slobody alebo trestu prepadnutia majetku, či už v takejto forme, alebo v inej.
Na druhej strane musím povedať, že si myslím, že tento návrh je trochu predčasný, respektíve ak aj prejde do druhého čítania, že by som ocenil, keby sme s jeho schvaľovaním v druhom čítaní počkali až na rozhodnutie Ústavného súdu. Nakoľko skupina poslancov Národnej rady podala návrh na Ústavný súd o vyslovení nesúladu tohto konkrétneho ustanovenia, ktorý rieši aj tento návrh zákona s Ústavou Slovenskej republiky, a podala ho už dosť dávno a očakáva vo veľmi krátkej dobe, dúfam, že by sa Ústavný súd k tomu mohol vyjadriť. A myslím si, že by bolo dobré si počkať na rozhodnutie Ústavného súdu a najmä na zdôvodnenie toho rozhodnutia Ústavného súdu a podľa toho, ako Ústavný súd rozhodne a ako zdôvodní a odôvodní svoje rozhodnutie, potom nastaviť aj pozmeňujúcimi návrhmi finálne znenie tohto ustanovenia v Trestnom zákone.
Čiže, ako som povedal, vítam to. Na druhej strane by som ocenil, keby sme v druhom čítaní posunuli tú rozpravu alebo odložili hlasovanie o finálnom znení tohto návrhu zákona až po tom, ako o tomto rozhodne Ústavný súd, a myslím, že je to úplne legitímna požiadavka, ktorá má svoje rácio a svoj zmysel.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, tak ako som hovoril aj v rozprave, my tu evidujeme ešte z minulých schôdzí viacero návrhov, ktoré riešia práve aj otázku tých úrovní škody, či už malej, potom značnej alebo veľkého rozsahu. Takže samozrejme, že je tu priestor na diskusiu, aby sme sa aj dohodli potom možno aj s pánom predsedom výboru ústavnoprávneho na tom, že ako ideme riešiť komplexne túto otázku, pretože keď tu máme otvorených viacero týchto návrhov, aby sme sa dohodli ako ďalej. A ja som, samozrejme, otvorený tejto diskusii. Opakujem a hovorím ešte raz, že môžeme to otvoriť aj v rámci ústavnoprávneho výboru, že ako ďalej s touto otázkou. Ďakujem pekne.

Ja si myslím, že je len taktizovanie zo strany tých, ktorí sa majú dôvod obávať, že by mohli byť postihnutí predmetným trestom, tvrdiť, že by sme mali počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Naopak, my sme jediný zákonodarný orgán a mali by sme si plniť našu povinnosť a v prípade, že si ju aj v tomto prípade splníme, tak potom uľahčíme aj tak preťaženému Ústavnému súdu v tom, že nebude musieť o tejto veci rozhodovať.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Baránik, no nepochybne, že má Národná rada túto kompetenciu. Na druhej strane, tak ako pri schvaľovaní novelizácie ústavy sme vychádzali z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu o tom, že čo môže a čo nemôže byť predmetom referenda a prečo, čo bolo veľmi dôležité pre to, ako zakotviť túto zmenu v ústave z hľadiska či už normotvornej záležitosti, normotvorných, referenda a podobne, tak takisto aj tu si myslím, že nastavenie, správne nastavenie znenia tohto ustanovenia, ktoré sa týmto návrhom zákona mení, by mohlo ovplyvniť rozhodnutie Ústavného súdu zásadným spôsobom tak, akoby sme mali správne naformulovať znenie tohto ustanovenia. Čiže ja si myslím, že to má svoje rácio a logiku, aby sme počkali na rozhodnutie Ústavného súdu a podľa toho, ako Ústavný súd zdôvodní, či už súlad alebo nesúlad tohto ustanovenie, potom sa zariadili a aj formulovali normatívny text.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V rámci úvodného slova v krátkosti chcem priblížiť, čo je cieľom predkladanej úpravy.
Cieľom návrhu zákona je v súlade s existujúcimi pravidlami a podmienkami už dnes platnými pre štandardné banky umožniť subjektu, ktorý je stavebnou sporiteľnou, zrušenie bez likvidácie alebo prevod podniku alebo jeho časti tak, aby sa jeho právnym zástupcom, nadobúdateľom podniku alebo jeho časti mohla stať iná stavebná sporiteľňa alebo štandardná komerčná banka. Za súčasnej legislatívnej situácie takéto zlúčenie stavebnej sporiteľni a banky alebo prevod podniku stavebnej sporiteľne na banku nie je možné, a to z dôvodu nemožnosti kombinácie bankových licencií týchto subjektov.
Právny nástupca alebo nadobúdateľ podniku stavebnej sporiteľne, ktorý nie je stavebnou sporiteľňou, však nebude môcť uzatvárať nové zmluvy o stavebnom sporení. Bude ale môcť vykonávať bankové činnosti ako stavebná sporiteľňa len vo vzťahu k zmluvám o stavebnom sporení, ktoré naňho prešli alebo boli prevedené v rámci zlúčenia alebo v rámci predaja podniku. Ochrana klientov – stavebných sporiteľov tak zostane plne zachovaná, pretože všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých so stavebnou sporiteľňou pred jej zlúčením alebo predajom sa dospravujú podľa právneho rámca ustanoveného zákona o stavebnom sporení.
Zlúčenie či predaj podniku stavebnej sporiteľne alebo jeho časti bude podliehať predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska, tak ako to upravuje príslušné ustanovenie § 28 zákona o bankách. Povinnosti právneho nástupcu stavebnej sporiteľne voči Ministerstvu financií Slovenskej republiky ako orgánu štátneho dozoru nad poskytovaním štátnej prémie zostávajú nedotknuté.
Toľko v krátkosti k priblíženiu obsahu textu návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.