83. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
V rámci úvodného slova v krátkosti. Cieľom návrhu zákona je upraviť právnu úpravu trestu prepadnutia majetku tak, aby zodpovedala ústavným a medzinárodnoprávnym požiadavkám na primeranosť trestov a minimalizáciu dopadu trestu na iné osoby ako páchateľa, a zároveň zvýšiť hranice škody v Trestnom zákone. Návrhom zákona sa najmä ruší obligatórny trest prepadnutia majetku a posilňujú sa podmienky pre ukladanie individualizovaných a primeraných trestov prepadnutia majetku, a to aj v otázke rozsahu tohto trestu, t. j. v akom rozsahu môže postihovať majetok páchateľa. Návrh zákona tiež zohľadňuje požiadavku, aby trest postihoval iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, keďže bližšie špecifikuje majetok, vo vzťahu ku ktorému možno uložiť trest prepadnutia majetku, a zároveň vytvára podmienky preto, aby tento majetkový trest postihoval rodinu páchateľa čo najmenej.
Prvýkrát od roku 2006 sa upravujú hranice škody v Trestnom zákone. Samozrejme, my máme v rámci aj z minulých schôdzí niektoré návrhy na zmenu tejto právnej úpravy, teda Trestného zákona. Ja týmto návrhom zákona reagujem na spoločensko-ekonomickú situáciu a jej predpokladaný vývoj najmä s ohľadom na aktuálnu a odhadovanú infláciu. Samozrejme, v rámci jednotlivých ustanovení sa chcem potom aj hlbšie venovať jednotlivým týmto ustanoveniam alebo návrhom, s ktorými prichádzam, s tým, že aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, aj po tom druhom čítaní pravdepodobne ešte budú predložené nejaké pozmeňujúce návrhy, ale o tom bližšie už na ďalšej schôdzi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Teraz nám za ústavnoprávny výbor prednesie spravodajskú informáciu pani spravodajkyňa Petra Hajšelová.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave, sa vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte teraz všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som neobdržal písomnú prihlášku. Dávam teda možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán predseda výboru Boris Susko. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán predseda Susko, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja musím povedať, že na jednej strane vítam tento návrh novelizácie zákona ohľadom trestu prepadnutia majetku, pretože som rád, že aj koalícia si uvedomuje, že tak ako je tento trest v konkrétnej skutkovej podstate trestného činu nastavený, tak je v rozpore aj s medzinárodnými dokumentami, s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže na jednej strane, ako som povedal, vítam túto právnu úpravu, ktorú, predpokladám, že ešte v druhom čítaní, ak to prejde, tak bude priestor modifikovať z hľadiska možno alternácie jednotlivých trestov, či už trestu odňatia slobody alebo trestu prepadnutia majetku, či už v takejto forme, alebo v inej.
Na druhej strane musím povedať, že si myslím, že tento návrh je trochu predčasný, respektíve ak aj prejde do druhého čítania, že by som ocenil, keby sme s jeho schvaľovaním v druhom čítaní počkali až na rozhodnutie Ústavného súdu. Nakoľko skupina poslancov Národnej rady podala návrh na Ústavný súd o vyslovení nesúladu tohto konkrétneho ustanovenia, ktorý rieši aj tento návrh zákona s Ústavou Slovenskej republiky, a podala ho už dosť dávno a očakáva vo veľmi krátkej dobe, dúfam, že by sa Ústavný súd k tomu mohol vyjadriť. A myslím si, že by bolo dobré si počkať na rozhodnutie Ústavného súdu a najmä na zdôvodnenie toho rozhodnutia Ústavného súdu a podľa toho, ako Ústavný súd rozhodne a ako zdôvodní a odôvodní svoje rozhodnutie, potom nastaviť aj pozmeňujúcimi návrhmi finálne znenie tohto ustanovenia v Trestnom zákone.
Čiže, ako som povedal, vítam to. Na druhej strane by som ocenil, keby sme v druhom čítaní posunuli tú rozpravu alebo odložili hlasovanie o finálnom znení tohto návrhu zákona až po tom, ako o tomto rozhodne Ústavný súd, a myslím, že je to úplne legitímna požiadavka, ktorá má svoje rácio a svoj zmysel.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vaše vstúpene. Pán poslanec Svrček, nech sa páči.

Pán poslanec, tak ako som hovoril aj v rozprave, my tu evidujeme ešte z minulých schôdzí viacero návrhov, ktoré riešia práve aj otázku tých úrovní škody, či už malej, potom značnej alebo veľkého rozsahu. Takže samozrejme, že je tu priestor na diskusiu, aby sme sa aj dohodli potom možno aj s pánom predsedom výboru ústavnoprávneho na tom, že ako ideme riešiť komplexne túto otázku, pretože keď tu máme otvorených viacero týchto návrhov, aby sme sa dohodli ako ďalej. A ja som, samozrejme, otvorený tejto diskusii. Opakujem a hovorím ešte raz, že môžeme to otvoriť aj v rámci ústavnoprávneho výboru, že ako ďalej s touto otázkou. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Baránik s faktickou otázkou.

Ja si myslím, že je len taktizovanie zo strany tých, ktorí sa majú dôvod obávať, že by mohli byť postihnutí predmetným trestom, tvrdiť, že by sme mali počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Naopak, my sme jediný zákonodarný orgán a mali by sme si plniť našu povinnosť a v prípade, že si ju aj v tomto prípade splníme, tak potom uľahčíme aj tak preťaženému Ústavnému súdu v tom, že nebude musieť o tejto veci rozhodovať.

Pán poslanec Susko, môžete reagovať na faktické poznámky.