83. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
No, kolega Richard Vašečka, ja to poviem tak, že keby som bol optimista, tak z toho vystúpenia vlastne mi vyplýva, že vlastne všetky argumenty, ktoré spomínaš, hovoria preto, že ten zákaz vôbec netreba. Keď chcem byť pesimista, tak zasa teda nastavuješ zákaz, berieš ľuďom slobodu a potom vlastne celé vystúpenie rozprávaš vlastne, však ten zákaz nie je taký zlý, však teda toto, toto sa dá. No, je to také, ale poďme sa inak pozrieť. Prečo tú slobodu ľuďom brať? Ty povieš, pomôžem ľuďom. Čiže pomohol si teda tej predavačke, teda konkrétne, že si jej teda zakázal v nedeľu pracovať, hej, dobre. Tak možno príde o prácu, hej, lebo keď bude, nebude sa v nedeľu pracovať, toľko tých zamestnancov nebude treba, určite menej zarobí. Tak sa pýtam, že teda kde v tomto si jej pomohol? To je jedna vec. Paradox, ono to funguje tak, že ľudia skôr akoby chcú mať tie nedeľné smeny, pretože áno, ono stačí byť v robote v nedeľu, kedy je tej práce menej, ale zarobí vlastne dvakrát toľko a potom sa môže tie dva voľné dni inak venovať rovnako napríklad rodine, hej.
A potom ďalšia vec je tá, my teraz ale automaticky predpokladáme čo, že každý, kto robí v tom obchode, proste tam robí že úplne na silu? No veď keď niekto tak veľmi nechce v nedeľu pracovať, tak veď si teda nájde prácu inú, kde sa v nedeľu nepracuje. Ale najväčší argument z toho je ten, že všetko, všetko proste, keď nechce ísť niekto pracovať, nemusí. Má tú možnosť, to všetko sa dá aj, aj bez zákazu. No a napríklad zasa poviem, tí študenti, sám si ich spomenul. Pre tých študentov to bol jasný zdroj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ja si zase dovolím povedať, že nedeľa práveže neberie ľuďom slobodu, to v žiadnom prípade, ani tie zatvorené obchody. Zoberte si, príklad vám uvediem. V Anglicku sa jazdí vľavo, no ale ja som tuná na Slovensku, u nás sa jazdí, vôbec v Európe, hej, okrem Anglicka, tak sa jazdí vpravo, ale ja chcem jazdiť vľavo. No tak ma ale oberá štát o slobodu, lebo určil pravidlá a musíš jazdiť vpravo a je pravidlo pravej ruky. No to je presne, to je tá iracionálna argumentácia kolegov liberálov, kde oni hovoria, hej, zavrú sa teraz nemocnice, lekári nebudú fungovať a proste, ja neviem, vlaky nebudú cestovať. Ale to nikto o tom nehovorí, ale o obchodoch.
Sú tuná prevádzky, rovnako jak to aj Filip tu spomenul, aj poľnohospodárstvo, ktoré, jednoducho o tých sa ani nebavíme. Je to automaticky, že či je piatok, sobota, nedeľa, či sú vianočné sviatky, veľkonočné sviatky, avšak ľudia potrebujú zdravotnú pomoc, ľudia zomierajú. A teraz čo? Necháme zomierajúcich ľudí len tak napospas, lebo je nedeľa, lebo sú Vianoce, lebo sú veľkonočné sviatky? O tom nikto nehovorí a to je práve to zavádzanie. Naopak si dovolím povedať, že nedeľa je tá, ktorá dáva ľuďom práve rozmer slobody a je to príležitosť na stretnutie práve aj s rodinou, bližšie sa venovať, tak ako ste to povedali.
Aj ja som generácia tá, ktorá, jednoducho v sobotu o dvanástej sa zavreli obchody a otvorili sa v pondelok ráno, niekde o šiestej, niekde o ôsmej, o siedmej, bolo to rôzne. Vôbec nám to nechýbalo, ľudia sa vedia nastaviť a prispôsobiť si program. Keď susedné Rakúsko vie fungovať a dlhé roky bez toho, aby mali nedele otvorené a fungujú krásne, myslím si, že aj na Slovensku sú dostatočne uvedomelí a vyspelí ľudia, aby sme si na to zvykli.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí reagujú. Oceňujem, že táto debata sa nesie v takom veľmi konštruktívnom móde.
Ďakujem pani poslankyni, pani spravodajkyni Vorobelovej, že pripomenula to, že toto naozaj nie je dokonca ani zákaz predaja, nieto už vôbec nakupovania. Ak niekto sám so svojou rodinou v rámci podnikania sa rozhodne predávať, to môže, toto Zákonník práce neobmedzuje. To znamená, ak niekto tak strašne túži pomôcť ľuďom a myslí si, že to bude taký dobrý biznis, že na tom zarobí a zároveň pomôže ľuďom, tak to robiť môže, to sa nezakazuje. My hovoríme o zamestnanosti, toto je Zákonník práce.
Ďalšia vec, že ja vôbec neobhajujem ten zákon akože že nie je moc dobrý, ale ja sa to snažím obhájiť. Ja reagujem na námietky, ktoré, pripúšťam, že sú dobré a opakujem znova, je dobré, že máme v parlamente možnosť takto oponovať veci, lebo prídeme na viaceré záležitosti.
Pán predseda Viskupič sa naozaj teraz snažil trocha viac, ale napríklad, že nemá, že, že zarobí menej, ale má viac času. Ja mám taký pocit, že pracovný týždeň je rovnaký, či robíš, to nemáš že dva dni voľno, lebo si viac zarobil, proste si musíš odrobiť tie dni, aj keď robíš s príplatkom. Jedine čo môže mať, mohla by mať menej peňazí a ty sa pýtaš, že kde som jej pomohol. Úprimne, pre mňa je rodina viac ako peniaze, ale rodina potrebuje peniaze, a preto sme rodinám masívne pridali za tejto vlády a vy ste boli proti. A rodina potrebuje peniaze, takže my im peniaze dáme a dáme im ešte aj čas s rodinou. Podľa mňa som jej pomohol veľmi, teda keď za to zahlasujeme. (Reakcia z pléna.) Dobre, potom sa prihlásim, len ja mám teraz poznámku. Jednoducho, toto je zákon, je to Zákonník práce, ktorý chráni zamestnancov. Tí zamestnanci si to prajú, my uvádzame dáta, nieže som sa rozprával niekde v nejakej obci s jednou predavačkou. 88 % si to praje, zamestnancov.

Budem stručný. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa aj mne takto v krátkosti aspoň stručne, aby som vás nenaťahoval, vyjadriť k predmetnému návrhu zákona. Dlhšiu rozpravu dám potom v druhom čítaní, ak daná legislatíva do druhého čítania prejde.
Nespochybňujem zámer legislatívy, ktorý predložili predkladatelia tohto zákonu, pretože chápem, že chcú dosiahnuť to, aby rodiny mohli byť viac spolu doma a, samozrejme, chápem to, že rodina je základná bunka spoločnosti a v normálnej dobe by som aj doprial ľuďom, aby mohli spoločne so svojou rodinou tráviť oveľa viac času. Ale keď chce taká rodinka tráviť spoločne oveľa viac času spoločne a ísť niekde na výlet, musia mať k tomu aj dostatok finančných zdrojov. Bohužiaľ, sa porovnáme, áno, s vyspelejšími krajina, kde tých finančných prostriedkov tie rodiny majú viac. Na Slovensku množstvo ľudí využíva práve prácu v nedeľu, aby si mohli zarobiť na ten chod rodiny. Ja nespochybňujem znova ten zámer zákona, ale či je na to správny čas, sú tu v súčasnosti vytvorené podmienky aj v čase krízy, aby dané rodiny vedeli aj tú rodinu uživiť.
Okrem iného som si napríklad našiel také štatistiky, že podobnú legislatívu prijali aj v Maďarsku, kde ju v roku 2016 potom aj zrušili na základe tlaku spotrebiteľov, ktorí opäť chceli nakupovať práve v nedeľu. Alebo ďalšiu štatistiku, kde ma potom môže aj pán spravodajca alebo pán navrhovateľ upraviť, že príde o prácu až 90-tisíc ľudí. To som, to som teraz našiel, aj ma môžte opraviť, keď som si iba dal do gúglu (reakcia z pléna), sme pokračovali.
Ale ďalej budem pokračovať skôr k tej hlavne pointe, k tej veci, na ktorú som sa chcel zamerať, a to je práve mladí študenti. Ja ako aj mladý človek viem, že množstvo mladých vysokoškolákov využívalo práve počas víkendu možnosť, kedy na tú prácu, na tú brigádu mohli. Pretože cez týždeň boli v práci a v sobotu, nedeľu boli na nejakej brigáde, v potra... a tak ďalej, aby si na svoje štúdium mohli zarobiť. Keďže v súčasnosti vieme, že hoci sa hovorí, že školstvo je zdarma, ale až tak zdarma nie, aby mohli zaplatiť svoj internát, mohli sú kúpiť nejaké veci, ktoré do školy potrebujú, a cez týždeň to reálne nestíhali.
Kolega povedal aj taký pekný príklad v Poľsku, kde je to už dlhodobo, kde sú tie obchody zatvorené, a ja to znova preklopím na tých mladých ľudí, ako sa chcem zamerať a možno aj taký nápad do budúcnosti dať, pretože v roku 2015 bola na Slovensku prijatá legislatíva, že keď, ak ste študent, tak ak je váš, tak neplatíte odvody a dane pokiaľ váš príjem tvorí do 200 eur. Ale táto suma sa od roku 2015 vôbec nezmenila a nevalorizovala a vždy ostáva na tej iste sume. Vtedy to bolo 52,5 % z minimálnej mzdy. V súčasnosti v roku 2023, keď minimálna mzda 700 eur, vždy to ostáva tých 200 eur, čo je iba 28,5 %, teda študenti hoci aj viacej zarobia, keďže tá priemerná mzda ide hore, platia vyššie a vyššie dane, odvody. Ale napríklad v Poľsku do 26 roku pokiaľ ste študent neplatíte žiadne mzdy a odvody a vám z tej výplaty ostane viac peňazí, z čoho si napríklad tí študenti môžu financovať svoje vzdelávanie, potraviny do školy a tak ďalej a tak ďalej.
Tak ja sa chcem zastať hlavne v tejto rozprave tých študentov a možno nejaký nápad dať, ako by sme vedeli práve tým študentom pomôcť, aby si v budúcnosti vedeli tú školu ufinancovať, aj to vzdelávanie, stravu a možno dostať nejaký verejný prísľub aj od predkladateľov poslancov, aby sme sa pozreli aj na danú problematiku a zvýšili možnosti tým študentom, či po vzore Poľska, aby neplatili tie dane, odvody pokiaľ sú študenti, alebo tú sumu zvýšili aspoň na tých 55 %, ako bola v roku 2015, keď bola daná legislatíva prijatá, aby v tých peňaženkách ostalo viacej finančných zdrojov, aby si to štúdium mohli platiť.
Tak možno takto komplexnejšie ešte k tomu vystúpim v druhom čítaní a môžme nad tým všetkým uvažovať. Ale by som chcel pripomenúť aj o tých študentov, že venujme sa im, pretože množstvu študentov to môže uškodiť a ten jeden pracovný deň, ktorý napríklad robia v supermarkete, im nemusí vystačiť na to, aby si vedeli zabezpečiť financovanie školstva. Ešte v súčasnosti, keď išli napríklad hore aj internáty, išlo hore stravné a tak ďalej. Teda ja sa hlavne zamerám teraz na tých mladých, pretože viem, že niekto to mohli aj tie rodiny uhrali spoločne a vedeli to tráviť, ale tých mladých sme nejako vynechali. A veľa mladých sa živí samých a nedostávajú žiadnu podporu od svojich rodičov.
Tak v krátkosti toľko a ďakujem za váš čas, aby som viacej nezdržiaval.

Pán poslanec Šudík, ďakujem vám veľmi pekne za to, že máš srdce pre študentov, že na to myslíš. Ja som to povedal a znova dávam výzvu, spokojne do druhého čítania, ak uvážime a vyjednáme si to s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom financií, presuňme vyšší príplatok v maloobchode na sobotu, ak to by bolo riešenie. Nemám to úplne rozanalyzované, ale už som sa o tom bavil už dávno, však podávali sme to pred pol rokom, takže veľmi dobre ja to poznám aj z vlastného okolia. Na druhej strane, ak študujú títo študenti, tak aj na nich rodičia dostali výrazne zvýšené príspevky a tie rodiny dostali určite viac na daňovom bonuse a na detských prídavkoch ako stratia tých pár eur navyše, čo tvorí ten príplatok. 90-tisíc to určite nie, to bude asi číslo všetkých ľudí, čo pracujú v tom obchode, ale to som nie istý, ale 100 % to nemôže, nemôže ohrozovať také množstvo ľudí. Ja som počul, že sa rozprávalo o možnosti, že by to mohli byť stovky ľudí, možno max tisíc. Momentálne máme veľkú dobrú mieru nezamestnanosti v podstate na miere ako keby takej prirodzenej, prirodzeného kolobehu v zamestnaní a naozaj do obchodu sa robí nábor. To znamená, že tam nie je dostatok zamestnancov. Takže ak sa zníži ich potreba, tak to bude, bude vyrovnané týmto. Ale súhlasím s tým, rozmýšľajme nad tými mladými, porozmýšľajme. To je síce iná otázka, ktorú ste nastolili, ale keďže to súvisí aj s týmto nepriamo, zaoberajme sa tou, tým, ja to budem podporovať. Ešte raz ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem za tvoj postoj, aj keď možno s ním nesúhlasím. Ale chcem poukázať na tých študentov, študenti najmä vysokých škôl si nájdu čas aj počas týždňa, aby pracovali, a ja som za to, aby sme napríklad na tú sobotu dali ten príplatok vo výške 100 %, ten, čo je v nedeľu, úplne s tým súhlasím. A si myslím, že ani v tom obchode sa objem predaja ako taký nezníži. Len sa to presunie na piatok a v pondelok, respektíve sobotu a pondelok. To znamená, ľudia si zvyknú nakupovať pred alebo po, nič iné sa nestane.
Súhlasím aj s tým, čo si povedal, ja som to tu už povedal vo svojej rozprave, že áno, práve vtedy počas covidu, keď boli nedele ako sanitárne dni, mal tento zákon ešte väčší zmysel ako teraz. Lebo ľudia by si za dva a pol roka zvykli na to, že nedele sú zatvorené. Dnes by to vôbec neriešili, dnes by len pokračovali v tom, čo už bolo nastavené. V tomto s tebou súhlasím, že momentálne dneska je ťažký čas, ale neznamená, že tento zákon by sme nemali prijať. Lebo im pomôžeme aj v tom zdravotnom stave obyvateľstvu Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ako som upozornila v úvode, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Čiže poprosím, kto sa zaujíma o tento zákon, je tam uvedené, že odhadovaná ako zamestnanosť by sa znížila o 1 740 osôb, čiže nie 90-tisíc, 1 740. Samozrejme, sú tam aj nejaké negatívne dopady na štátny rozpočet. Ale ako hovorím, každý zákon má svoje za a proti. Ja by som odporučila tento zákon posunúť do druhého čítania, kde by sa možno vytvorila nejaká verejná diskusia, mediálne by sa to viacej spropagovalo, vyjadrili by sa možno verejne aj odbory, konkrétne konfederácia odborových zväzov, pretože myslím, že majú aj zväz, ktorý sa venuje priamo tomuto odvetviu, čiže vyjadril by sa možno obchod a služby, ako to vidia. A ako už bolo povedané, je to síce nejaké obmedzenie, ale ak trh a požiadavka trhu bude, že tí ľudia budú chcieť nakupovať, tak ten trh sa prispôsobí a tí živnostníci, ktorí nezamestnávajú, ale robia to osobne, tak sa prispôsobia a zarobia zase oni a nie veľké reťazce a možno takto nepriamo podporíme malé a stredné podnikanie na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len nadviažem na to. Ja si nemyslím, že živnostníci budú nejak aktívne sa predbiehať práve v nedeľu, že by zarobil peniaze. Ten živnostník je tak uťahaný z celého týždňa, ešte keď aj v sobotu má robiť, je veľmi rád, že v nedeľu môže byť doma s rodinou. Poznám to podľa mnohých živnostníkov, ktorí podnikajú nie rok, dva, ale tridsať rokov a on je veľmi rád, keď môže naopak ešte aj tú sobotu odpočívať a nieto ešte žeby v nedeľu. Ja si dovolím povedať, že negatívny dopad tu nie je žiaden tuná, keď sa zavrú tie obchody. Toto sú všetko také bludy, taký začarovaný kruh. Lebo keď my sa pozeráme na tie, cez to, cez prizmu na tie negatívne dopady na tú rodinu, tak oveľa väčšie výdaje máme jaké majú psychické poruchy a problémy naše deti v školách, kdečo všetko. Myslím si, že tých výdajov na zdravotníctvo, sociálne služby a tak ďalej, to by vysoko, vysoko presiahlo. A študenti, že práve v nedeľu chcú zarobiť, no tak to je úplne trápne. Však nech robia v sobotu, nech robí dvanástku, šestnástku, však nech robí v sobotu, nech maká, však to je úplne super. Však to je úplne super a nepotrebuje na to nedeľu, že práve v nedeľu že by zarábal. Tak to je potom chudák, keď práve v nedeľu. V nedeľu nech sa venuje, ja neviem, športu, keď chodí do kostola, nech ide do kostola a nech sa venuje takýmto aktivitám, a to sú úplne blbosti.
Ja si myslím, že súčasná doba má práve ten problém, že žijeme takú kultúru hedonizmom. Ja len proste len pôžitok, telo a proste tieto veci, to je úplne čosi strašné. A to, čo ma mrzí, tá nedeľa tu bola niekoľkokrát predkladaná už pred dvoma rokmi alebo pred troma rokmi, aj v minulosti, dávno to mohlo tu byť prijaté. Len nikdy nebola vôľa zo strany koalície, a to sú aj tí samotní predkladatelia, ktorí nepodporili tú nedeľu, hoci sme ju tu v parlamente, v Národnej rade tuná pretriasali a mali sme to tuná.
A v Izraeli chcem povedať, že v Izraeli nielen sobota, ale aj v piatok nepracujú moslimovia, v sobotu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Tak možno to číslo bolo prestrelené, ale musel som ho aj kontrolovať, tak tak je to v jednom blogu zapísané a okrem toho hovoria, že je to jedna tretina pracujúcich ľudí v nedeľu, hej, že v rámci, takže jedna tretina ľudí by prišla o prácu, ale viete, čísla asi má ministerstvo financií adekvátnejšie a lepšie.
A ku pánovi Kuffovi, ja som nehovoril, že oni pracujú len v nedeľu, oni aby si vytvorili dostatok, dostatočnú finančnú rezervu, pracujú aj tú sobotu, nedeľu, občas aj v piatok poobede. Keďže v dnešnej dobe sú internáty až nie také celkom lacné, ani tá strava a tie náklady aj na toho študenta sú z roka na rok väčšie, keďže rastú tie potraviny aj energie a všetko v tomto. Takže ja by som aj hľadal práve nejaký kompromis ako pomôcť tým mladým ľuďom a hovoril som, aká je situácia v Poľsku. Pretože poviem, že Poľsko je náš sused, kde majú oveľa lepšie podmienky pre tých mladých ľudí, ktorí si dokážu tí študenti zarobiť. A tí študenti sú napríklad aj podľa prieskumu v Poľsku oveľa šťastnejší, že dokážu sami prirobiť, hoci iba v sobotu, na svoj život, aby mohli ďalej fungovať, pretože majú oveľa menšie daňové zaťaženie, aké máme na Slovensku. Na Slovensku nebolo pre študentov do roku 2015 vôbec zmenené a inflácia pokračuje. Tak sa skúsme na to pozrieť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže dobré ráno všetkým.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť pri tejto príležitosti.
Zákaz nedeľného predaja je jedna z tém, ktorá sa opakovane vracia do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem sa vo svojom vystúpení zamerať hlavne na fakty a dôvody, prečo je zákaz nedeľného predaja veľmi zlý nápad. Je to nápad, ktorý nikomu nepomôže, ale veľa ľuďom poškodí. A pre mňa je najcennejšou hodnotou sloboda, sloboda názoru, sloboda vyjadrovania, ale ctím si aj ekonomické slobody, pretože práve slobodné ekonomiky patria vo svete medzi najúspešnejšie. Týmto však nehovorím, že krajina alebo ekonomika nemá mať žiadne regulácie. Regulácie sú dokonca jednou zo základných charakteristík spoločnosti, akejkoľvek. Štát by však mal stanovovať a vymáhať len nevyhnutne potrebné množstvo regulácií. A kľúčová je, samozrejme, ich zmysluplnosť. Rešpektujem právo kolegov predkladateľov predložiť novú reguláciu, v tomto prípade rovno tú najsilnejšiu, teda zákaz. Zároveň však chcem predložiť maximum argumentov, prečo sa mýlia.
Zákaz nedeľného predaja urobí veľa škody, ale len minimum úžitku. Dnes všade rezonuje slovo multikríza, inflácia stále trhá dvadsať, v niektorých krajinách tridsaťročné rekordy, ekonomiky balansujú na hrane recesie. Napríklad Európska únia mala rast 0,1 %. Skutočne je to na hrane recesie. Toto vytvára obrovský deficit štátneho rozpočtu a, ale inak ešte. Reálne mzdy klesli, štát musí vynakladať miliardy na pomoc ľuďom a firmám, všetci to vnímame, väčšina podporuje. Toto vytvára obrovský deficit štátneho rozpočtu a obmedzuje možnosti a schopnosti štátu pomáhať v budúcnosti. No a v tejto situácii, keď sú ohrozené pracovné miesta a sme aj v situácii, kedy si aj ľudia, ktorí majú svoju prácu, za svoju výplatu kúpia menej ako pred rokom, prichádza zákaz nedeľného predaja. Najdôležitejší sú ľudia, preto sa pozriem najprv na to z tejto stránky.
Takže aký je vplyv zákazu na zamestnancov. Čo je jednoznačné, je, že v nedeľu zatvorená prevádzka potrebuje menej zamestnancov, má kratší pracovný predajný čas, potrebuje menej zamestnancov, teda niekto príde o prácu. Možno to nebudú zamestnanci na trvalý úväzok, možno prevádzka prepustí brigádnikov alebo tých, čo pracujú na čiastočný úväzok. Poviete si fajn, je to okej. Ale neprídu práve o prácu tí, ktorí pracovať sami chceli? Študenti, ktorí prácou pomáhajú svojim rodičom s financovaním svojho štúdia a objektívne nemajú dostatok času pracovať počas týždňa. A pre, vlastne pre týchto študentov je tak isto zoznámenie sa s manuálnou prácou súčasťou školy života. Ale o prácu možno príde aj dôchodca či dôchodkyňa, ktorá si privyrábala k dôchodku. A okrem toho, že teda potrebuje tie peniažky, je práca pre ňu aj sociálnou terapiou, kontaktom s ľuďmi. O prácu na pár hodín možno príde mamička, ktorá môže ísť pracovať cez víkend vtedy, keď sa o jej deti postará manžel. A možno pracuje práve preto, aby ďalší víkend mohla ísť s rodinou na výlet, aby mali fakt na to peniažky.
Zníženie zamestnanosti v obchodných prevádzkach je jasným následkom dokázaným viacerými štúdiami, či už štúdie, keď sa teda robil zákaz, že zamestnanosť klesla, alebo aj opačne, keď sa nejaký zákaz uvoľnil, tak, samozrejme, zamestnanosť stúpla. No a robiť teda takéto opatrenie, ktoré zvyšuje nezamestnanosť, je, kolegyne, kolegovia, gól do vlastnej brány. Plus majme ďalšiu vec na pamäti. V obchode často pracujú ľudia, ktorých nižšia kvalifikácia im v prípade, v prípade straty zamestnania veľmi sťažuje hľadanie iného zamestnania. Prosím, nepodceňujme v tejto situácii riziko zvýšenia nezamestnanosti. V maloobchode kompletne, kompletne počas teda celého týždňa pracuje približne tristotisíc zamestnancov, tristotisíc. A keď sa pozrieme na akékoľvek odhady, tak ten najnižší odhad je, že o prácu by mohlo prísť tritisícpäťsto, štyritisíc ľudí, predovšetkým teda žien, lebo v maloobchode ich pracuje približne 85 % zo všetkých zamestnancov. To nie sú, kolegovia, v dnešnej zložitej situácii zanedbateľné čísla.
Nedeľný zákaz má však dosah aj na zamestnancov, ktorí zostanú pracovať. Ich mzda sa zníži a zníži sa výrazne, pretože mzda za nedeľnú prácu je výrazne vyššia ako za bežný pracovný deň. Jednoducho povedané, ľudia zarobia menej. Nedeľné príplatky im budú na výplatnej páske chýbať. Len taký rýchly príklad. Ak zamestnanec pracuje len jednu nedeľu v mesiaci, povedzme tú dvanásťhodinovú smenu, tak vďaka minimálnemu nedeľnému príplatku 3,58 eura za hodinu mu hrubá mzda klesne o 43 eur mesačne. To je 516 euro ročne. Kolegovia, to nie sú zanedbateľné peniaze.
Tu ešte spomeniem jednu vec. Ľudia často pri podpore nedeľného zákazu majú pocit, že tým chránia zamestnanca pred vykorisťovaním, že teda pracuje sedem dní v týždni a musí ešte aj v nedeľu. Takto to, samozrejme, nie je. Prosím, toto vnímajme, takto to nie je. Zamestnanci v obchodných prevádzkach často pracujú systémom dlhý-krátky týždeň. To, samozrejme, znamená, že nepracujú sedem dní v kuse, ale znamená to aj to, že nie sú každú nedeľu v práci. Tento systém im umožňuje modelovať si svoje, teda kedy sú v práci a potom majú buď viac dní voľna alebo majú iný deň voľna ako nedeľu. Paradoxne toto dáva slobodu zamestnancom sa rozhodovať. Tak isto teda predaj v nedeľu zvyšuje flexibilitu, pomáha ekonomike, zvyšuje zamestnanosť, umožňuje zamestnancom zvýšiť si teda plat prácou cez víkendy. Ak urobíte tento zákaz, tak táto flexibilita sa znižuje.
Najdôležitejší sú ľudia, áno, po druhé, a teraz teda ľudia sú aj spotrebitelia, nielen tí, čo pracujú, ale teda pozrime sa na to z tej opačnej stránky, tí, ktorí chcú ísť do obchodu. Pozrime sa na nedeľný zákaz ich očami. Jeden z výskumov napríklad ukázal, že až 35 % spotrebiteľov zvykne robiť väčší nákup práve cez víkend. Ale každý nech sa rozhodne podľa seba. To môže, to môže aj teraz. Na to nemusí byť obchod zatvorený. Nech sa rozhodne, či chce ísť cez víkend nakupovať nábytok, elektroniku, na čo skutočne potrebuje viac času, ako má bežný človek cez víkend, po práci, po škole, alebo chce ísť do kina alebo chce ísť na kávu alebo chce ísť do prírody, alebo skutočne je to jeden z tých ďalších ľudí, ktorí musia pracovať cez víkend a ako tu kolega správne povedal, tých, samozrejme, nemôžte zakázať, či už sú to lekári, hasiči, policajti, ľudia v ekonomike, kdekoľvek, v automobilkách, v hutníctve, ktorí proste sú v tej práci aj cez víkend a potrebujú si a chcú si možno nakúpiť aj tie potraviny v nedeľu, lebo boli v sobotu v práci. A v prípade zákazu budú takéto možnosti obmedzené pre všetkých.
Nedeľný zákaz môže spôsobiť aj nárast cien, čo ale ovplyvní aj tých, ktorí bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú obchody v nedeľu zatvorené, do nich nechodia. Totižto veľa kaviarní, reštaurácií a fitnescentier sa nachádza v nákupných centrách. Tieto prevádzky teda po novom by boli ako jediné otvorené a preto budú musieť vlastne náklady, tie nájmy kompenzovať samy a takto sa môžu zvyšovať ceny, čo zasa v konečnom dôsledku zasiahne všetky prevádzky a, samozrejme, aj každého zákazníka, každého spotrebiteľa. Ďalší dôvod, čo hrozí, je nákupná turistika, nákup u susedov a teda možný odlev významnej časti Slovákov na nákupy za hranice. Tiež prieskum ukázal, že vyše 57 % opýtaných z prihraničných oblastí by využilo možnosť ísť nakúpiť do inej krajiny, ak by boli obchody v nedeľu zatvorené.
Nerozumiem, prečo máme stále niekomu niečo prikazovať, zakazovať a rozhodovať za občanov či za obchodníkov. Treba nechať na obchodníkov, treba nechať na zákazníkov, či budú mať otvorené, a na zamestnancoch, či budú mať ochotu pracovať cez víkend. Trh je silný hráč. Nedeľnú prácu v maloobchode postupne vyrieši práve trh. Myslím, že si všetci ešte pamätáme obrovské hypermarkety otvorené 24 hodín denne sedem dní v týždni. Ľudia však postupne prestali mať záujem. Nechceli tráviť noc nakupovaním a nočná práca v maloobchode postupne zmizla bez akýchkoľvek zákazov. Vyriešil to trh. Vývoj však pokračuje ďalej. Vidíme, vidíme, ako samoobslužné pokladne postupne nahrádzajú ľudskú prácu. Vo svete sa pomaly začínajú presadzovať koncepty autonómnych predajní. Toto všetko postupne úplne prirodzene spôsobí zníženie množstva potrebných zamestnancov. Ak (rečník si odkašľal), pardon, ak chceme byť koncepční, musíme sa dopredu zamýšľať, či budeme mať prácu pre ľudí, ktorých už obchody postupne aj tak nebudú potrebovať. Toto bude, kolegovia, postupne úloha dňa. Nedeľu nechajme ľuďom bez zákazov, príkazov či obmedzení. Som presvedčený, že hlavne potravinové obchody postupne úplne samy tým, tým trhovým vývojom z veľkej väčšiny zostanú v nedeľu zatvorené. Fakt sa to stane na základe vývoja trhu. Netreba na to ale že žiadny zákonný zákaz. Ale trh hlavne úplne presne vyselektuje odvetvia, kde cez víkend bude otvorené, pretože teda bude ochota ľudí nakupovať a trh zavrie tie prevádzky, kde to nebude mať zmysel, ekonomický hlavne.
Podiel ľudí. Pozrime sa na podiel ľudí pracujúcich cez víkend. Podiel ľudí pracujúcich v nedeľu podľa dát Eurostatu na Slovensku tak či tak dlhodobo klesá. Dlhé roky sa držal okolo dvadsiatich percent. Po roku 2015 začal klesať a v roku 2019 dosiahol cca 16,3 %. Na Slovensku patríme teda, pardon, Slovensko patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny teda s trochu vyšším podielom. Priemer Európskej únie je nejakých 14,2 - 14,3 %. Takže sme jemne nad priemerom, ale v priebehu rokov klesá množstvo nedeľnej práce. Napríklad vyšší podiel pracujúcich v nedeľu ako naša kraja má Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko a najvyšší podiel paradoxne má Holandsko, až 27,7 % ľudí pracuje v nedeľu.
Spoločnosť sa nám stále viacej polarizuje. V rôznych témach sa presadzujú stále viac tie extrémne názory na oboch póloch a fakt v rôznych témach. Myslím, že toto cítime v spoločnosti všetci. A snažil som sa aj v tomto vystúpení v podstate nepoužívať veľa rôznych výsledkov prieskumov, pretože paradoxne už na prieskumoch je vidieť táto polarizácia, že normálne, keď si človek pozrie niektoré tie prieskumy, je vidieť, že sú kupované, aby vyšiel žiadaný výsledok, či už z jednej, alebo z druhej strany. Proste sú sugestívne otázky, podsúvané odpovede. Smutné, ale je to tak.
Ale práve preto my politici by sme mali urobiť vždy aspoň niečo pre zmiernenie rozdelenia spoločnosti a fakt aspoň v témach, kde to ide a ja som presvedčený, že toto je jedna z tém, kde netreba polarizáciu, kde sa vieme, proste prispieť k tomu, aby spoločnosť sa skôr akoby stmelila. Všetci sme rôzni, rôzne využívame náš čas a ako oddych si teda prirodzene predstavíme každý niečo iné. Niektorí sa chcú prejsť v prírode, vyvenčiť domáceho miláčika. Pre niekoho je najlepší relax stráviť po ťažkom týždni celý deň nič nerobením a sledovaním Netflixu. Veľa ľudí chce ísť s kamarátmi alebo s rodinou na kávu alebo na obed. Časť ľudí chce ísť do obchodov, časť si zacvičiť do fitka alebo do kina pozrieť film. Všetci robíme to, čo nás baví alebo skrátka cez ten víkend doháňame veci, ktoré sme cez týždeň nestihli. Pokiaľ nikomu neubližujeme, môžme robiť všetko, čo nám prináša radosť vo všetkej tej rozdielnosti. A nakupovanie v nedeľu nikomu neškodí. Práve naopak, dáva nám flexibilitu, zlepšuje takú tú pohodu, pretože človek má viacej času aj v tom obchode, pomáha to ekonomike, zvyšuje zamestnanosť. To sú v dnešnej dobe tie kľúčové pozitíva.
Nemyslím si, že práve obchody otvorené v nedeľu bránia ľuďom pri objavovaní prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva našej krajiny a nemyslím si ani, že ak budeme mať zo zákona v nedeľu zatvorené obchody, tak budeme bližšie k Bohu. Ak ide pri tomto zákaze o duchovno, tak som presvedčený, že ale aj to sa minie účinku, pretože napríklad takýmito zákazmi sa podporuje internetový predaj a ten, ten sa nedá zakázať. Proste keď raz človek chce nakupovať, no tak bude nakupovať aj v tú nedeľu, aj cez ten internet. A možno to má zase ďalší následok, ktorý nie je úplne, úplne dobrý. Z predavačov, vlastne postupne ich presúvame teda z pekných, vysvietených, vykúrených priestorov do veľkých neosobných skladovacích hál. Inak aj to je jeden z dôsledkov vlastne, ako sa menia nákupné, nákupné zvyklosti.
Prosím, fakt buďme radšej pri sebe ako spoločnosť. Myslím si, že tu je fakt najlepšie riešenie zachovať status quo a netreba nič meniť. Nepridávajme národu ďalší zákaz.
Kolegynky, kolegovia, prosím, odmietnime nedeľný zákaz predaja.
Ďakujem pekne za pozornosť.