83. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela niekoľkými poznámkami jednak reagovať na vystúpenie pani poslankyne Vorobelovej, ale zároveň aj podporiť návrh tohto zákona.
Prvá poznámka sa týka toho, že aký zmysel vlastne má návrh tohto zákona. Ja ho vidím v tom, že ide o prorodinné opatrenie. Jednak vieme, že už dvetisíc rokov v podstate, už Desatoro Božích prikázaní to pre kresťanov bolo, že jednoducho aspoň siedmy deň sa svätí, že sa nepracuje. To už bolo, hovorím, je to tu už dvetisíc rokov minimálne. Takže v podstate to, že sa, že sú otvorené tie obchody, je vlastne proti tejto tendencii, ktorá už dvetisíc rokov, vieme, že je veľmi užitočná a je potrebná. To jednoducho ukázal, ukázal vývoj.
Na druhej strane to vidím ako opatrenie pre stmelenie alebo utuženie rodiny, pretože aj z vlastnej skúsenosti, aj zo svojho okolia vidím, že cez týždeň sú členovia rodiny rozbehaní, nevidia sa, nemajú čas sa porozprávať, nemajú čas tí rodičia s tým deťmi hovoriť a vlastne ich vychovávať a preto si myslím, že aspoň ten jeden siedmy deň by rodina mala tráviť spolu, mala by byť doma, mal by tam byť spoločný nedeľný obed a nie flákať sa po nákupných centrách, kde je veľmi nezdravé, cirkulovaný nezdravý vzduch z klimatiky atď. a, samozrejme, poobedie tráviť povedzme tou športovou činnosťou. To je jeden aspekt.
Ďalej som sa zamyslela, keď ja občas chodím už v sobotu, ja teda nechodím zásadne v nedeľu do obchodov, pretože to nepotrebujem, tak som bola vždy zvyknutá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Je mi ľúto, Magda sa tak dobre rozbehla, určite ste veľa dobrého chcela povedať, tak ja takisto ďakujem kolegyni Slavěne, že dala takéto vystúpenie. Bolo tam veľmi veľa zaujímavých vecí, podnetov. Možno nie úplne jej sa dotknem, ale teraz keď hovorila kolegyňa, len mi vzišlo na rozum, keď som ju počúval, že vlastne sú krajiny, ktoré už zatvárajú, teda piatky rušia v práci, prácu, hej, vo vyspelých a má to určite význam. Takže mňa zaujala tá myšlienka o tom zlozvyku alebo takom zvyku, že proste zrazu v nedeľu nebudem môcť ísť do obchodného centra sa tam túlať, kukať, pozerať, a, samozrejme, častokrát aj z dlhej chvíle ani nechcem a nakúpim, takže keď človek chodí okolo tých centier, hlavne keď je trebárs nejaký nečas, tak naozaj vidíte, že tam neni kde zaparkovať, ale v podstate tí ľudia sa tam len tak prechádzajú, sem-tam možno niečo kúpia, ale je to také mŕtve alebo bezduché, bezduché celé. A naviažem aj na to, čo tuná spomenul alebo aj kolegyňa to spomenula, ten šport, hej, ja, samozrejme, som tiež športovec, zástupca, dá sa povedať, dlhoročný, fitnesscentier, takže veríme, že tí ľudia, ktorí nevedia, čo s časom, že si možno nájdu aj ten čas pre seba, pre ten šport, či už pre seba, pre deti. Takže ja, samozrejme, veľmi rád zahlasujem za tento zákon, ktorý si myslím, že bude časom na prospech.
Ja som z generácie, keď sme takisto vlastne mali obchody otvorené len v sobotu doobeda a potom v nedeľu nie, takže si myslím, že len sa vrátime k tomu, čo tu bolo dobré, na čom, teda stretávam sa, samozrejme, aj s psychiatrami, ktorí proste hovoria, že v dnešnej dobe je veľmi veľa ľudí, ktorí majú psychické problémy. A ja si myslím, že aj, aj tie nedele určite zohrávajú svoju úlohu, lebo tu nemôžeme hovoriť len o tých zamestnancoch, ale vlastne aj o tých ľuďoch, ktorí, ktorí vlastne, ktorým otvárajú dvere, aby tam mohli takto tráviť ten čas. Takže ten Zákonník práce je dobrý.

Ďakujem.
Pani kolegyňa Vorobelová, super ste to zhodnotili vo vašej rozprave, naozaj, musím vás pochváliť. Aj ja sa snažím v nedeľu nenakupovať, nechodiť v nedeľu zbytočne do obchodu, až na pár nejakých naozaj výnimiek ako naposledy, keď som potreboval ísť do lekárne, ktorá je v jednom nemenovanom markete v našom meste. Ako tu spomína často pán predseda výboru Marián Viskupič, ale aj niektorí liberáli, o nevyhnutnosti a potrebe pracovať v nedeľu, čo ma najviac zaráža a je mi aj do smiechu z toho, že sú tu často spomínaní dôchodcovia. Ja neviem, možno, možno v túto nedeľu zámerne pôjdem, máme v našom meste okrem Jednoty, ale ony majú obchody zatvorené, ale sú ďalšie tri veľké supermarkety, tak možno urobím výnimku a v nedeľu obídem všetky tieto tri markety a skúsim tam nájsť aspoň jedného dôchodcu. No doteraz ani počas tých šiestich dní, čo chodím nakupovať, tak som tam nijakú babičku alebo deduška nevidel. No ale dobre, však určite nejaká výnimka, nejaká výnimka sa nájde.
Keď počúvam niektorých hlavne liberálne zmýšľajúcich kolegov, akú hrôzu a nebezpečenstvo vidia, keď budú v nedeľu obchody zatvorené, je to pre mňa nepochopiteľné. Viem si predstaviť paniku niektorých progresívno-liberálnych médií, keď dôjde ku schváleniu tohto zákona, čo verím tomu, že dôjde, ako zas budú vypisovať o katolibancoch a nezdržia sa ďalších iných urážok, ako to zvyknú robiť pri takýchto pre mňa úplne... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcela by som zareagovať na to, čo tu odznelo.
Čo sa týka strany SAS, že nie sú proti dôchodcom, veď práve predstavitelia strany SaS, celá SaS bola súčasťou koalície, a ja nemám pocit, že tie dôchodky nejako výrazne stúpli, a že tí dôchodcovia si teraz žijú super život. Ich predstavitelia predsa označujú ľudí za ťuťmákov, ich predstavitelia tejto strany označujú, že ak ľudia nemajú na základné životné potreby, pretože je kríza, majú predať svoje nehnuteľnosti. To som nebola ja, to boli predstavitelia strany SaS.
Čo sa týka pána Šefčíka, brigádnici, že brigádujú v nedeľu v maloobchode. Môžu sa presunúť potom do služieb, tam sa to neobmedzuje. Služby môžu fungovať. Je to okej. Myslím, že nebude to mať nejaký taký zásadný, výrazný dopad. Zaznelo tu to číslo zase opäť 1700 ľudí, že možno príde o prácu. Veď bežne tá fluktuácia v tom obchode je možno oveľa vyššia. Stále sa boríme s tým a upozorňujú nás na to tí zamestnávatelia, že majú nedostatok zamestnancov, čiže ja nerozumiem.
Ďakujem veľmi pekne za vaše názory.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegynka, kolegovia, no už sa nám zvíkendnie... kolegynky, pardon, už sa nám zvíkendnieva, je nás tu stále menej. No skúsim ja ešte možno tak ani viac nieže vystúpiť, ale skôr reagovať na to, čo bolo povedané a čo človek nestihol.
Ale ja by som začal, teraz mi prišiel zrovna jeden, jeden mail, a teda nejakí občania, neuveríte, nás sledujú, takže, takže ja si to dovolím prečítať. Samozrejme, je to, je to jeden, jeden mail, ale je to názor občana, občianky.
Dobrý deň, pán Viskupič, píšem vám v reakcii na vaše, na vaše vystúpenie o zákaze nedeľného predaja. Som obyčajný človek, ktorý pracuje v lekárni na dvanásťhodinové smeny krátky a dlhý týždeň. Na tento, na tento systém pracuje veľa ľudí v obchodných centrách so všetkými druhmi obchodov aj v reštauráciách. Žijem sama, nemám žiadne prídavky ani iné finančné balíky na deti, ktoré sú po Matovičovom návrhu veľmi slušné. Nemám žiadne daňové zvýhodnenia, žiadne iné prídavky od štátu. Čo si nezarobím, to nemám. Vďaka dvom nedeliam v práci mám vyššiu mzdu, nedeľné príplatky, ktoré nie sú zanedbateľné, čo mi v dnešnej dobe inflácie veľmi pomáha. Ak štát zruší nedele, nielenže prídem o príplatky, ale budem si musieť pracovný fond dopracovať v iný deň týždňa, ten bude bez príplatkov a jediný profit bude mať z toho môj zamestnávateľ, ktorý mi vyplatí nižšiu mzdu a ušetrí náklady. Pracujem v obchodnom centre, kde je aj Kaufland a reštaurácie, ani jeden zo zamestnancov nie je nadšený rušením nedieľ, a to aj napriek tomu, že má rodinu.
Keby som bola mamička s deťmi, v rámci krátkeho týždňa mám každý druhý víkend voľný, a to až tri dni. Čiže mám možnosť so svojou rodinou stráviť predĺžený víkend od piatka do nedele dvakrát mesačne a nemyslím si, že je to zlé. Zrušenie nedieľ je pre mňa aj pre väčšinu ľudí, príde, mi príde absolútne poškodzujúce, jednoducho štát nemyslí na jednotlivcov, najmä mladých ľudí, najmä mladých ľudí a slobodných ľudí. Jednotkou štátu nie je iba rodina. Moje zrážky zo mzdy sú až 550 eur mesačne, čo z toho mám? Nič. Tento mail som napísala, aby sa poslanci v parlamente viac zamysleli nad dôsledkami svojho rozhodnutia. Prajem vám pekný deň.
Meno teda čítať nebudem. Je to len jeden z ix názorov proste. Ale áno, aj takto to ľudia vnímajú. Proste toto je názor pani, ktorá robí v lekárni v nejakom obchodnom centre. No ale poďme teda pár slov ešte.
Povedali sme tu veľa. Úplne rešpektujem, ako som už viackrát povedal, právo predkladateľov, právo poslanca, samozrejme, priniesť akýkoľvek návrh. By som povedal, že skutočne rešpektujem aj tú debatu, ktorá tu bola. Myslím si, že veľmi slušne sa snažíme argumentovať, snažíme sa presviedčať jeden druhého. To, to, ja osobne si to veľmi vážim a ďakujem každému jednému, kto vystúpil v rozprave.
Ale teda, keď si zoberieme tie argumenty, tak niektoré sú dôležitejšie, niektoré sú menej dôležité. Niektoré sú také tie reálne smerom do ekonomiky a niektoré sú také tie ideologické v tom dobrom ponímaní, že teda máme rôzny pohľad na svet. No ale zároveň všetko, čo robíme, by sme mali zasadzovať do tej reality, ktorú žijeme. A tá realita, ktorú žijeme, je fakt inflácia, akú táto krajina vyše dvadsať rokov nezažila. Realita toho, že, že Európska únia je fakt na hrane recesie, rast za posledný štvrťrok bol len 0,1 % hrubého domáceho produktu. Slovenský rast ak bude, tak tiež bude minimálny. Čelíme rastu energetických nákladov a všetkých ďalších vrátane personálnych nákladov pre, pre podnikateľov. Proste vláda robí všetko pre to, každý deň to teda počujeme od každého vládneho predstaviteľa, rozprávame tu aj my, aby sme teda pomáhali ľuďom, ekonomike, rodinám, všetkým. Všetko toto, samozrejme, je, je ten popis tej reality.
No a do tejto reality, prosím, zasaďme aj tento zákon. Hovorím, môžme sa tu sporiť týždeň a každý budeme mať nejaké, nejaké to číslo, že ako to ovplyvní počet zamestnancov, ale jedno je akoby viac ako jasné, že tento, tento zákon nemá žiadny potenciál, aby zvýšil zamestnanosť. Ale určite má nejaký potenciál, ťažko povedať aký, ale nejaký má, aby zvýšil nezamestnanosť, aby nejakí ľudia prišli o prácu. Kolegovia, keď budete stláčať tlačítko, toto je to kľúčové. Momentálne už kvôli akýmkoľvek dôvodom, ale výsledok je, že budete stláčať tlačítko za to, aby niekto prišiel o prácu. A tam ale zasa fungujú nejaké tie ekonomické náležitosti. Väčšinou o tú prácu príde ten najmenej akoby schopný alebo najmenej šikovný, alebo ten, kto má najjednoduchší pracovný úväzok alebo ten, kto je brigádnik.
Takže, ale to sú väčšinou práve tie skupiny ľudí, ktorým najviac je potrebné každé jedno euro zarobiť. Jednoznačne prídu o prácu, to sú desaťtisíce študentov, ktorí pracujú cez víkendy v obchodoch. Tým zoberiete tú možnosť si zarobiť.
Pán kolega hovorí, že no dobre, však tu im teda to zakážeme, veď im pomôžeme niekde inde. Marek, ale tak veď budeme pomáhať. Však nepoškoďme a nemusíme pomáhať. Ušetríme si energiu na niečo dôležitejšie. Takže prídu o prácu študenti. Prídu o prácu aj dôchodcovia.
Mne sa tu veľmi páčilo, úplne rešpektujem Richarda Vašečku, ako vlastne povedal, že on vlastne nevie, či tí dôchodcovia robia cez víkend v obchodoch špeciálne v nedeľu, lebo do nich nechodí. To sa mi páčilo. To bolo priznanie chlapa. Presne tak. Keď minútu predtým povedal, že nechodí do, do obchodu v nedeľu, tak nemôže zároveň hovoriť, že teda nepracujú tam dôchodcovia. Nemôže to vedieť. Priznal si to, to sa mi akoby veľmi páčilo. Klobúk dolu, Richard.
Takže prídu o prácu aj nejakí dôchodcovia. Robia nielen v samotnom obchode, robia aj ako SBS-ka, robia v sklade, tam ich možno nevidíme. Takže aj časť takýchto ľudí príde o prácu. Jasné, že si zaslúžia vyšší dôchodok, jasné, že by bolo dobré, keby vedeli dôchodcovia žiť dôstojnejší život, aký majú na Slovensku. Samozrejme, že je ľahšie nemeckému dôchodcovi. No už sa snažíme 30 rokov, aj SMER bol pri moci, aj pravica bola pri moci, výsledok je aký? Je to taký nejaký náš spoločný výsledok politikov celej krajiny za 30 rokov, ale keď zakážeme tým dôchodcom pracovať, tak to sme si nedali čiarku, že sme im nejak pomohli. To sme si dali čiarku, že tomu dôchodcovi, ktorý teda, bohužiaľ, je v situácii, že mu ten dôchodok nestačí, sme mu zobrali jeho prácu. A už keď nič iné, no tak bude musieť vyvinúť nejaké úsilie, aby si našiel inú prácu. Ako dôchodca bude musieť pre, presvedčiť nejakého zamestnávateľa, aby mu dal šancu, že on v tých sedemdesiatich rokoch ešte vládze a že pracovnú morálku má možno lepšiu než, než ten znechutený zamestnanec, ktorý sa už teší niekam, aby mal konečne po smene. Ale bude to musieť spraviť. Zoberieme mu, normálne mu, zoberiete mu peniaze. A čo mu to pomôže?
Pani Vorobelová, o čo mu to zvýši jeho, jeho dôstojný život? O nič.
No a, samozrejme, prídu o prácu, môžu prísť aj tí, ktorí majú trvalý pracovný pomer. Tam to zasa je také, že tak ten zamestnávateľ niekoho vyberie. No možno vyberie toho, kto má najväčšie zdravotné ťažkosti, preto má teda veľa péeniek, alebo vyberie nejakú maminu s deťmi, ktorá často je na óčeerke. No, zasa, zasa, viete, všetky takéto rozhodnutia najviac dopadajú vždy na tých najslabších a najzraniteľnejších. Preto je dobré ich nerobiť, špeciálne keď všetci rozprávate, jak tak chceme pomáhať. Tak pomáhajme. Niekedy to najviac, čo môže politik spraviť, je sedieť si na rukách a neurobiť nič. Pretože všetky tie návrhy, ktoré tu padajú, a čím dlhšie, čím dlhšie tu sedíme a obhajuje sa to, tým absurdnejšie sociálne riešenia alebo teda sociálne inžinierske riešenia tu padajú.
Kolegovia, máme normálne že ideálnu šancu ako najviac pomôcť a nestojí nás to nič, ani to stlačenie tlačítka. Alebo teda stlačenie tlačítka, že proti, aby sme proste nezmenili tie pravidlá.
Zamyslime sa, však určite tie pravidlá nie sú dokonalé, môžme sa zamyslieť, ako, ako pomôcť zamestnancom, ako pomôcť podnikateľom, ako pomôcť všetkým, ale toto, toto nie, prosím, toto je slepá vetva. Tu to proste ukončime.
No viac toho asi veľmi nestihnem. Prosím, majme, majme toto všetko na pamäti. Rešpektujem, ešte raz hovorím, rešpektujem rôzny pohľad na svet. Rešpektujem to, že my hovoríme, že nech sa človek slobodne rozhodne, či pôjde-nepôjde do obchodu, či bude alebo nebude pracovať. Rešpektujem váš názor, že to chcete rozhodnúť za človeka. Ale prosím, nechajme si to za nejaký čas, keď to Slovensko bude v inej situácii, keď bude naša ekonomika v inej situácii a vtedy môžme znova absolvovať túto debatu. Teraz ju, prosím, ukončime tým, že buď zákon stiahnime alebo ho neposuňme do druhého čítania.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Na margo toho mailu tej pani z lekárne upozorňujem, že v tom zákone sú výnimky. Čiže na lekáreň sa vzťahuje výnimka. Čiže pani nepríde o nič.
Tak ako som, opakovane hovorím, je to uhol pohľadu. Myslím si, že väčšina pléna bude za tento zákon. Zjavne SaS bude proti tomuto zákonu, čiže rozhodne väčšina v tomto pléne. Zbytočne budeme tu teraz polemizovať možno zasa ďalšie dni.
Padajú tu stále čísla, čísla, koľko brigádnikov, koľko dôchodcov pracuje v maloobchode. Tie čísla sú určite dostupné v Sociálnej poisťovni. Myslím, že ministerstvo financií posudzovalo ten dopad aj vrátane všetkých zamestnancov, čiže nielen brigádnikov študentov.
A ešte raz, nezakazujeme dôchodcom pracovať, ani študentom. Čiže nemýľme si pojmy a dojmy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Marián, aj za tvoju diskusiu, za tvoj príspevok do nej. K tomu mailu, hm, ja neviem, či som si stihol dobre poznačiť to, čo tam odznelo, ale tá pani hovorí, že nemám rodinu, som sama a hneď na to, že podpora pre rodiny, ktorú presadil Matovič, je skutočne slušná. To oceňujem, že toto odznelo. Podpora, ktorú presadil Matovič, je skutočne slušná. Ale, ale následne v tom maili si čítal, štát nemyslí na jednotlivcov, na mladých ľudí. Tak to je priamy rozpor. Jedno a druhé tvrdenie je v priamom rozpore.
Čo sa týka tej debaty a že posuňme to na inokedy a neviem čo, tá celospoločenská debata je tu roky o tejto téme. A vy len potrebujete, aby sa to posunulo ďalej, aby sa to neschválilo. Podobne iné zákony. Len to odsuňme, odkopnime, inokedy. Kedy? Kedy inokedy? Kedy bude vhodný čas? Nie sme v dobrej situácii. Kedy budeme v dobrej situácii? Mrzí ma, že si tam povedal, že najmenej schopní prídu o prácu. Ja si vážim každé jedno povolanie, každú jednu upratovačku, každého jedného robotníka, každú jednu predavačku, nebudem hovoriť ´najmenej schopní´, lebo ja osobne by som bol možno neschopný tam vydržať a robiť túto ťažkú prácu. Takže mrzí ma takéto vyjadrenie.
A jedna z nich mi hovorila, citujem: "Vyžmýkajú vás ako citrón, odšťavia, a vy potom už nevládzete a musíte odísť." Veď nech majú, oni nemôžu nepretržite robiť. Nech majú nedeľu voľnú, nemusia mať pondelok.

Pán poslanec Viskupič, správne si poukázal na to, že dôsledkom schválenia tohto zákona bude, že niektorí ľudia prídu o prácu. Niektorí ľudia zase prídu o príjem alebo o časť príjmu, niektorí ľudia prídu o možnosť sa privyrobiť si, ďalší ľudia prídu o možnosť mať inak nastavený pracovný čas, ako ho má nastavená väčšina, teda rozdelený na päť pracovných a dva voľné dni. A ďalší prídu o možnosť nakupovať, ktorú, ktorú teda hojne využívajú, lebo niektoré väčšie nákupy koncentrujú do tých, do tých voľných dní. A v každom prípade bude schválenie tohto zákona, ak bude schválený, znamenať obmedzenie slobôd občanov po viacerých stránkach. A nebude to koniec sveta, ja nepatrím k tým, ktorí tvrdia, že ak by bol takýto zákon schválený, tak tu nastane doba temna, stredovek alebo totalita. Predkladatelia správne poukazujú, že existujú vyspelé demokratické krajiny, kde je zakázaný nedeľný predaj. A príde mi ten argument trošku zvláštny vzhľadom na to, že keď my podobne argumentujeme, že však pozrite sa na to, že v Rakúsku registrované partnerstvá, v ktorých krajinách manželstvá pre všetkých, pre všetky páry bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, tak tam, tam už to nie je zrazu argument, že pozrite sa, v koľkých vyspelých západných krajinách majú takúto úpravu, a tuto ten argument používajú.
Čiže ako hovorím, ja si nemyslím, že akýkoľvek zákaz je vždy od diabla, že nie je možná žiadna regulácia, ale mali by sme tu pristupovať veľmi citlivo a v situácii, keď to považujeme za nevyhnutne potrebné. V tomto prípade to určite nevyhnutne potrebné nie je. Je to iba niečo, čo zodpovedá vašej predstave o tom, ako by ľudia mali žiť, ako by mali tráviť svoj čas, ktorý im chcete nanútiť prostredníctvom zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V tomto štáte, hlavne v jednej časti politického spektra sa peniaze, trh, zamestnanosť stali zakrývadlom, ako keby sa život točil jedine okolo týchto kategórií. A vidíme, kde sme sa s touto filozofiou dostali napríklad v rezorte zdravotníctva.
Pán predseda, hovorili ste o tom, že je recesia, že je inflácia a podobne. Pred desiatimi rokmi, keď bola životná úroveň na, v inej, v inej sfére, vtedy by ste za tento, keď nebola inflácia, nebola recesia, vtedy by ste boli za tento zákon zahlasovali? Hovoríte o tom, že prídu niektorí ľudia o prácu. Veľká časť rokovania tejto Národnej rady bola venovaná automatizácii, digitalizácii, umelej inteligencii. Všade prídu ľudia o prácu. Všetko je to robené tak, že budeme potrebovať menej pracovných síl, ako keď to nebude zavedené.
S návrhom voľnej nedele, nebolo to vždycky tak, prišli francúzski odborári, pretože došli na to, že ľudia keď pracovali v nedeľu, boli menej sústredení, mysleli na to, čo je v rodine. Ostatné dni boli podstatne viacej efektívnejší. Všade vo svete súkromníci môžu pracovať, ako chcú. V nedeľu nepracujú kresťania, v sobotu nepracujú židia, v piatok nepracujú moslimovia. Ale inak súkromný sektor beží, čiže nikto, nikto nepríde o prácu.
Ja si myslím, že je dobré, ak tento zákon posunieme do druhého čítania a diskutujme.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. No a ja sa odpichnem asi od pani kolegyne Záborskej. Viete, čo? A teraz ste to pekne povedali, že v tom Francúzsku alebo kdekoľvek teda to je, áno, židia nepracujú v sobotu, kresťania v nedeľu, moslimovia v piatok. A teraz si predstavte, že by ten štát chcel zakázať predaj v nejaký deň. A teraz že ktorý, alebo vo všetkých troch? Presne takto si to každá tá komunita, každý ten svet, každý ten človek, každá viera si to vyriešila sama, hej? Vo vnútri. Proste áno, niektorí nepracujú vtedy, vtedy, vtedy, ale pracovať je umožnené každému každý deň. Ako toto je podľa mňa, veľmi pekne ste to povedali.
No ďalší dôležitý problém ste pomenovali, áno, čím sa svet stáva automatizovanejší, digitalizovanejší, zložitejší, tým väčší problém bude vlastne so zamestnaním ľudí práve, ktorí majú či už nižšie vzdelanie alebo proste menšie schopnosti, aby to nejaké to vzdelanie mali, pardon, nejakú prácu mali, a toto, toto bude veľký problém, aj práve za to napríklad ten, ten, či už gastro, alebo teda keď sa bavíme aj o obchodných prevádzkach, to je presne ten priestor, kde aj menej vzdelaní ľudia majú priestor sa zamestnať. Viete, a keď hovoríte, že svet a život nie je o práci, no však nie je, samozrejme, je aj o oddychu, o všetkom, ale zároveň všetky prieskumy, keď sa spýtate, tak najmenej šťastní ľudia v akejkoľvek spoločnosti sú tí nezamestnaní. Jednoducho tá práca je súčasťou života a, áno, pracujeme všetci pre to, aby sme za a) uživili rodinu, aj my liberáli, neuveríte, ale aby sme aj si teda zarobili na nejaký výlet s rodinou, s priateľmi na oddych. Veď to je úplne prirodzené. Čím je spoločnosť bohatšia, tým menej akoby pracujú vo finále a viacej akoby oddychujú. No tam sa chcime dostať, ale to žiadna z tých krajín dnes bohatých nedosiahla zákazom pracovať, žiadna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)