83. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Verím, že sa nám to podarí prerokovať ešte do hlasovania, aby sme to mohli, mohli o tom hlasovať, keďže takisto ide o zákon, ktorý je v prvom čítaní, a myslím si, že nie je nejak konfliktný alebo sporný. Ide o novelu zákona o regionálnej investičnej pomoci zákona č. 57/2018. A tento návrh zákona reaguje na to, že máme tu energetickú krízu, viacero podnikov je ťažko postihnutých touto krízou a, samozrejme, tie kompenzácie štátu môžu len čiastočne odstrániť tieto dopady. Asi viete, že v minulom roku ceny energií prudko vyleteli, nielen plyn ale aj elektrina, takisto ďalšie, ďalšie suroviny a, samozrejme, od začiatku tohto roka vidíme určité zlepšenie, stabilizáciu, ale stále nevieme odhadnúť, ako bude prebiehať tento rok. Môže sa stať niečo či už v politickej, zahranično-politickej alebo ekonomickej oblasti, čo zase prinesie veľké výkyvy na trhy s energiami.
Čiže táto novela zákona navrhuje určitú úpravu podmienok regionálnej investičnej pomoci, ktorá by mala, ktoré by mali pomôcť firmám prekonať vlastne tieto problémy. A je to určitá úľava z ich povinností, ktoré majú plniť, ktoré sú podmienkami vlastne poskytnutia regionálnej investičnej pomoci v minulosti.
K tým jednotlivým podmienkam, myslím si, že nemusím, nemusím ich rozoberať podrobne. Určite koho to zaujímalo, si to prečítal. Samozrejme, k niektorým môže vzniknúť diskusia. Ja sa jej nebránim a tiež odvtedy, ako som vlastne podal tento zákon, som sa dostal k určitým informáciám, ktoré môžu viesť k tomu, že v druhom čítaní ho môžeme upraviť. A hovorím, tej diskusii som otvorený v druhom čítaní alebo pred druhým čítaním. Samozrejme, budeme to preberať aj na hospodárskom výbore, kde sa takáto diskusia zvyčajne otvorí. V podstate chceme týmto predísť tomu, aby, aby určité investičné zámery sa neuskutočnili, prípadne nedostali tú prisľúbenú štátnu podporu, ktorú im štát schválil len preto, že nedodržia určité podmienky, ktoré v tejto situácii sú vlastne nesplniteľné alebo len veľmi, veľmi ťažko splniteľné. Takže rád by som vás požiadal o podporu v prvom čítaní tohto zákona a budem rád, keď zaň zahlasujete a budeme môcť ďalej diskutovať o tom v druhom čítaní.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Petra Libu, Petra Vonsa a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1377.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Verím, že sa mi to podarí do piatej dokončiť. Chcel by som predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 o solidárnom príspevku z činnosti v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérii a o doplnení niektorých zákonov. Rozhodli sme sa tento zákon predložiť z veľmi jednoduchého dôvodu. V decembri minulého roka sme v tejto snemovni schválili podobný zákon, resp. tento istý zákon, ktorý teraz novelizujeme, ktorý bol pôvodne nastavený tak, aby tieto spoločnosti, ktoré sa v týchto odvetviach pohybujú, ktoré v týchto odvetviach operujú, platili takýto solidárny príspevok za roky 2022 aj 2023. Pozmeňujúcim návrhom sa nakoniec obmedzilo toto platenie solidárneho príspevku len na rok 2022. Prečo k tomu došlo asi teraz nebudem rozoberať pri odôvodnení zákona. Môžme sa tomu venovať prípadne v rozprave. Pani kolegovia, keby ste si mohli sadnúť. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, pani poslankyne, ešte chvíľočku, aby pán poslanec Kremský mohol predstaviť návrh zákona. Nech sa páči.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
V každom prípade to súviselo so schválením štátneho rozpočtu, kde strana SaS si postavila ako jednu zo svojich podmienok to, že vlastne toto zdanenie sa obmedzí iba na rok 2022. Asi si nemusíme hovoriť o tom, že v tomto prípade tých spoločností nie je veľa, ktoré sa v takejto oblasti pohybujú. Ide teda hlavne o spoločnosť Slovnaft, ktorá využíva zľavu na dodávky ropy z Ruska a vďaka tomu, že túto zľavu v plnej miere neprenáša na ceny benzínu a nafty. Teda nedáva rovnakú zľavu svojim zákazníkom sa jej rafinérske marže a celkové zisky výrazne zvyšujú. Keďže táto situácia pokračuje čiastočne aj v roku 2023, aj keď rafinéria Slovnaftu už vlastne musí povinne primiešavať do svojej výroby aj ropu z iných zdrojov ako z Ruska. Keďže vlastne palivá vyrobené z ruskej ropy môže už dodávať len na trh Slovenska a Českej republiky, tak napriek tomu získava takúto konkurenčnú výhodu a takisto získava nadmerné zisky. Bolo preto úplne logické, že sme chceli takéto, takýto solidárny príspevok predĺžiť aj na rok 2023 a takisto súčasťou tohto návrhu zákona je to, že z tých 55 %, na ktorých sa takýto solidárny príspevok znížil, takisto týmto pozmeňujúcim návrhom strany SaS opäť zvýšime na pôvodných 70 %. Čiže to je zámerom tohto zákona, tejto novely. Jednoducho nestačí vlastne to obmedziť na rok 2022. Je spravodlivé, aby aj v tomto roku vlastne tieto spoločnosti platili takýto solidárny príspevok. Takže, samozrejme, dá sa diskutovať aj o ustanoveniach tohto zákona, tak ako sme o nich diskutovali v decembri, ale chcel by som vás požiadať o podporu takéhoto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, SMER vás žiadam preložiť na ďalšiu schôdzu tlače - takže návrh poslankyne Národnej rady SR Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 o rodine, tlač 1230, ďalej návrh poslancov NR SR Moniky Kozelovej, Martina Fecka a Jaromíra Šíbla na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, tlač 1418, a znova zavedenie návrhu poslanca Národnej rady Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, pod tlačou 1183 na túto schôdzu pred body programu, ktoré sa týkajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Prezidentky... Nie, nie. (Smiech v sále.) V regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 1183, na túto schôdzu pred body programu, ktoré sa týkajú vetovaných zákonov prezidentky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem poprosiť o opravu hlasovania. Pri tlači 1361, hlasovanie číslo 96 som mal v úmysle hlasovať za, aj som zákon chválil v rozprave, ale hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som bol proti. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, hlasovanie sa už nedá opraviť, ale uviesť aspoň zámer hlasujúceho. V tomto prípade o pomoci v hmotnej núdzi bolo zrejmé, že som pri postúpení zákona do tretieho čítania hlasoval za, avšak v záverečnom hlasovaní ma vykázalo hlasovacie zariadenie, že som nehlasoval, ale chcel som hlasovať opäť za. Tak len pre informáciu do záznamu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja rovnako ako pán Blanár hlasoval som stále za, aj som posunul zákon do tretieho čítania, len pri finálnom hlasovaní ma vykázalo, ako že som nehlasoval. Takže išlo o ten istý zákon o hmotnej núdzi.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolil trošku reagovať, lebo zasa tu zaznievalo ´strana SaS´ a zasa tie informácie neboli správne a skôr boli, teda skôr klamlivé. Ale poďme postupne.
Áno, čo sa týka, čo sa týka Slovnaftu, tak začiatok bol, teda, že začal získavať vlastne výhodu z toho, že po ukrajinskom konflikte alebo teda po začiatku ukrajinsko-ruského konfliktu sa tam teda vytvorila tzv. windfall výhoda, kde teda ruská ropa bola lacnejšia. Áno, bolo tu povedané, že SaS-ka blokovala návrh zákona, nie návrh zákona toho pôvodného o dani z ruskej ropy SaS-ka v žiadnom prípade nehlasovala. Chceli sme to, o čo tam vlastne malo ísť, a to o to, aby ak sa zdaní Slovnaft, tak aby tie zdroje, tie financie sa priamo preniesli nie do nejakého fiktívneho, fiktívnej spoločnej peňaženky, ako spomína pán minister financií vtedajší, ale aby sa to prenieslo priamo na ľudí. To znamená, ten náš návrh do debaty bol, že buďto znížme, znížme spotrebnú daň, alebo znížme DPH tak, aby sa proste tá, tá výhoda preniesla na ľudí, aby teda ľudia, pretože teda rástli aj ceny palív, aby dokázali mať nižšie ceny. To je ten začiatok.
Dohoda, samozrejme, neprešla, takže daň z ruskej ropy tu stála, bolo to asi jedno z najdlhších skrátených legislatívnych konaní a nakoniec teda bola nahradená touto novou daňou, ktorá sa zavádza na základe nariadenia Európskej únie. Tá situácia sa za toho polroka pohla v tom, samozrejme, že nielen ľudia teda platili vysoké ceny za pohonné hmoty, ale ono sa to vyvŕbilo aj tak, že skutočne tie rafinérske spoločnosti, teda nielen Slovnaft, ale aj iné, dokázali generovať povedzme nadmerné zisky. Volajme to tak. Preto sa Únia rozhodla a povedzme, že možno je to na hrane, ale dáva to určitý zmysel, tieto nadzisky vzhľadom k mimoriadnej situácii zdaniť a urobila to štýlom, že odporučila sadzbu 33 euro, pardon, 33 % z definovaného nadzisku, ktorý je definovaný ako priemer vyšší ako štvorročný alebo teda priemer štvorročný ziskov zvýšený o 20 % a toto Únia navrhla zdaniť sadzbou 33 % a maximálne na dva roky. No z toho sa stalo, že teda tá aplikácia nariadenia do slovenského právneho poriadku bola taká, že minister financií sa rozhodol nie 33 %, čo teda dáva nejaký zmysel, ale 70 a urobiť to teda natrvalo.
Áno, to bolo pravdivé, že tuná v pléne bol pozmeňujúci návrh, ktorým sa teda nakoniec urobila sadzba 55 % a iba na jeden rok. To znamená na ten, ktorý uplynul. Tam, kde už bolo jasné, že skutočne ten Slovnaft nejakú výhodu mal, a teda z toho vygeneroval nejaké nadmerné zisky. To je povedzme, keby to bolo tých 33 %, ako Únia hovorí, je to úplne okej, tých 55 % je asi tak, že ten Slovnaft zvažuje právne kroky. Ale budiš. Bolo to v roku, keď tie nadmerné zisky boli.
No a čo sa ide diať teraz, úplne že na začiatku roka, kedy vôbec nie je jasné, ako sa to bude vyvíjať. Na začiatku roka, kde ale je jasné, že Slovnaft už na, už po, myslím, že piatom či siedmom februári nebude už môcť vyvážať svoje produkty, ktoré boli vyrobené z ruskej ropy nikam inam, než ešte osem mesiacov do Česka a nejaké obdobie teda na Ukrajinu, keď vôbec nie je jasné vlastne, ako sa im ten rok bude vyvíjať, tak sa sem prišlo okamžite s tým, že nie 33 %, ako hovorí Únia, ale znovu 70 % a nie dva roky, spravme to pre istotu na rok, lebo asi budú mať nadmerné zisky navždy. Toto, toto je proste niečo, čo je veľmi, veľmi nebezpečné. Zoberme si jednu vec, že ten vývoj môže byť skutočne všelijaký. Zažili sme to v podstate aj v tom minulom roku. Tých rafinérii tu nie je, že tá kapacita je neobmedzená. Tých rafinérií je tu toľko, že Európska únia ako celok musela dovážať, normálne nielen, samozrejme, ropu, to je jasné, ale dovážala aj produkty. Únia ako celok nie je sebestačná vo výrobe nafty. A toto, toto všetko je jednoducho problém a vyeskalovalo to vlani v lete, keď bola odstavená či už, či už rakúska rafinéria alebo aj nejaká havária bola, aj odstavená maďarská rafinéria. Ten nedostatok sa ešte zvýšil a tie ceny boli vysoké. To znamená, my teraz, keď nevieme, čo bude, keď skutočne ten Slovnaft ide do tej, tej zmeny, kedy teda už používa aj ropu niekde zo stred... okolo Stredozemného mora, keď už to teda zmiešava, keď má s tým zvýšené náklady a keď vôbec má vôbec starosť, aby tá technológia, toto všetko fungovalo, tak namiesto, aby sme boli opatrní, a teda počkali si, tak povedzme ako vlani, že sa to v decembri na konci roka prijalo, keď teda už bolo jasné, že ako ten ich finančný rok sa správa. Nie, teraz na začiatku vo všetkých tých rizikách, vo všetkých tých rizikách ideme znovu takto extrémne ich zdaniť. A hovorím, ešte, ešte aj natrvalo. Veď, keď teda sa pozrieme na to, že, že, aby sme situácii nejak pomohli, tak čo, čo sa stane, ak sa takáto nejaká daň na začiatku roka zavedie. Ešte keď to bolo vlani na jeseň, už ťažko ten Slovnaft mohol upravovať ceny palív spätne. Ale keď my mu napálime takúto daň na začiatku roka a zároveň my ale trvale alebo dlhodobo máme ceny palív povedzme v 6. - 7. najnižšie v Únii. To znamená, ten Slovnaft má priestor ich zvýšiť. Tak sa nestane nič iné, než tie ceny sa zvýšia, ľudia budú platiť v tejto situácii ešte viacej. A výsledok je ten teda, že áno, Slovnaft zaplatí nejakú vysokú daň, s ktorou Pán Boh vie, čo sa stane. Ale zložia sa na ňu ľudia.
Čiže ja si myslím, že správne riešenie by bolo áno, Únia umožňuje dať z nadzisku takéto niečo, ale tých 33 %. Ale urobiť to v čase, keď už je zrejmé a jasné, ako sa tento rok vyvíjal. To znamená, v tomto momente je najlepšie možné riešenie, proste tento návrh stiahnuť na prepracovanie. Čiže, pán spravodajca, v tomto momente teda dávam návrh, aby sa, aby sa tento návrh vrátil predkladateľovi na prepracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.