83. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujeme pekne za slovo. Kolegynka, kolegovia, v prvom rade všetkých dobré ráno. A v druhom rade teda ešte skúsim tak nejak možno skôr akoby zhodnotiť to, čo sme tu mali rozpravu včera, a teda povedať, povedať pár slov.
Bola tu debata, že vozový park Slovenska starne. Áno, je to tak, máme vyše 14 rokov priemerný vek vozového parku na Slovensku a toto číslo posledný roky pomaly, ale iste stúpa. To znamená, starne nám vozový park so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré sú s tým spojené. No, samozrejme, toto má rôzne dôvody. Ale jeden z tých dôvodov bol, prečo tu sedíme, Slovensko ako jedna z dvoch krajín Únie mala vlastne poplatky nastavené tak, že zvýhodňovali vlastne staršie vozidlá. Ono to povedzme ale opačne, znevýhodňovali nové vozidlá. To znamená, že aj to bol akoby jeden z dôvodov vlastne, že sa na Slovensko dováža veľmi veľa jazdeniek a, bohužiaľ, aj veľmi starých. Takže aj preto sa snažíme vlastne prekopať ten systém registračných poplatkov. A ja si myslím, že je legitímna snaha či už teda vlády, respektíve v tomto momente Národnej rady, aby sa vlastne podporovalo a robilo sa všetko preto, aby sa proste na Slovensku predávali novšie vozidlá. Nie je to len o tom, že novšie. Je to o tom, že bezpečnejšie, ekologickejšie a ale aj takéto tiež, že nie je dobré odsudzovať Slovákov, aby si museli vlastne kupovať len jazdenky a ešte ich voziť z vonka. Veď každé nové vozidlo, ktoré sa predá na Slovensku, sa stane raz jazdenkou. Takže toto si myslím je tiež akoby jeden z dôvodov, ktoré vedia pomôcť či už slovenskej ekonomike, slovenským občanom a celkovo. Slovensko je inak vlastne krajina, ktorá na hlavu vyrobí najviac vozidiel na svete. A je paradox, že krajina, ktorá vyrába najviac vozidiel na svete, má veľmi starý vozový park. Tak toto vlastne včera akoby túto tému trošku preberali, tak k tomuto som chcel povedať.
No potom bola tu debata vlastne, čo či už teda s hybridmi, to je vozidlo, ktoré teda má ako základ spaľovací motor, či už benzínový alebo naftový, a má k tomu nejaký elektromotor nenabíjací. To znamená, vlastne to, ono sa to zabíja hlavne rekuperáciou, to znamená využívaním kinetickej energie, ktorá sa tak nestráca, nepremieňa sa na teplo, ale teda premieňa sa na elektrickú energiu a potom, samozrejme, sú rôzne formy ako ten spaľovací motor dokáže tú batériu dobíjať aj v iných jazdných režimoch. Áno, v celej Európskej únii prebieha debata, či vlastne takýto hybridy, že či sú vôbec akože ekologické, respektíve ako veľmi sú ekologické. Takže z tohto, z tohto pohľadu sme sa vlastne rozhodli v tom novom systéme, ktorý teda sa nastavuje, že ten hybrid ako taký už nebude nijak špeciálne zvýhodňovaný. Proste či už to má len benzín alebo len naftu a ak je tam nenabíjací hybrid, tak to má vlastne, nie je to špeciálna kategória. Ono to tak nejak asi smeruje aj v tej Únie k tomu, tá debata.
No a potom sú tam vlastne dve kategórie, kde, kde dáva zmysel a kde teda aj tento systém podporuje alebo akoby tam zostane aj v určitom prípade podpora vlastne tých nových ekologických vozidiel. Jedno je, ak je jediným zdrojom pohonu elektrina, tak zostáva ten poplatok. Hej, nemôžem povedať, že bude, lebo on zostáva. I doteraz vlastne elektrické vozidlo platilo 33 euro a toto, samozrejme, ahoj Milan (rečník si podal ruku s poslancom Milanom Kuriakom), toto, samozrejme, zostáva aj naďalej a bude vlastne elektrické vozidlo takto podporované. Aj tu je, samozrejme, debata o tom, že kde má výfuk to elektrické vozidlo, ani to nie je úplne že ekológia sama. Pretože jedna vec je výroba, ale druhá vec je tá prevádzka.
Ten istý elektromobil v Poľsku, ktorý má energetický mix stále zameraný alebo teda tvorený hlavne elektrárňami na uhlie, tak taký elektromobil je ďaleko menej ekologický ako elektromobil v krajine, ktorá má, ja neviem, veľa z jadra alebo teda z rôznych iných obnoviteľných zdrojov, hej. A potom najekologickejší je, samozrejme, elektromobil, ktorý si človek nabíja napríklad doma vlastnou fotovoltaickou elektrárňou. Takže aj elektromobil vie byť veľmi ekologický, ale aj menej ekologický. Každopádne je aj v Únii považovaný za ekologickejšiu alternatívu, preto bude mať aj v našom systéme najväčšiu podporu.
A potom sú tam teda ešte tie rôzne formy plug-in hybridov, to sú teda autá, ktoré majú aj nejakú formu spaľovacieho motora a majú, samozrejme, nejaký elektromotor a sú dobíjateľné. Takže a potom ešte teda vlani sa predalo jedno jediné osobné vozidlo na vodík, takže je tam aj, samozrejme, kategória vodíkových vozidiel, palivové články a tam vlastne je tá podpora 0,2 ako koeficient, čiže z toho základného poplatku, ktorý vyjde podľa výkonu v kilowattoch, krát 0,2. Takže toto je taká špeciálna podpora týchto vozidiel. Zasa vývoj proste ide niekam. Možno raz Únia tiež sama zistí, že ani tieto vozidlá nie sú úplne ideálne, pretože táto plug-in-ová batéria je častokrát veľmi malá a, samozrejme, tá ekologickosť závisí od toho, či ju človek dobíja, ako ju dobíja. Ak ju nedobíja a to vozidlo chodí čisto len na benzín, naftu, samozrejme, ono sa to akoby obracia, pretože ono aj tá baterka, aj ten elektromotor niečo váži. Ak sa nevyužíva, tak sa, samozrejme, stáva mŕtvou váhou, ktorá proste zvyšuje spotrebu. Takže toto sú všetky veci, s ktorými sa, samozrejme, aj Únia baví, ale dnes sú nejaké pravidlá v platnosti, takže tieto pravidlá, samozrejme, rešpektujeme. No ale veď každý zákon je možné zmeniť a keď Únia vlastne urobí nejakú inú klasifikáciu vozidiel, samozrejme, bude treba na to, na to reagovať.
No ešte, ešte tu padalo, že čo sa týka, aby sa veci zjednodušovali. Ono som to spomenul, ale spomeniem to ešte raz. Dnes máme nejaký systém tých eKolkov, tých vlastne staníc, kde si ľudia vlastne kupujú ten kolok, alebo respektíve zaplatia ten správny poplatok a tento systém má nejaké parametre. Proste dá sa doňho dávať len nejaké množstvo parametrov, ktoré teda sa medzi sebou násobia, a tým pádom tiež treba vlastne ten systém prispôsobovať možnostiam, aké, aké ten štát vlastne na výber poplatok má. Takže toto sa tiež stalo.
A potom, samozrejme, ten systém funguje tak, že tam každú tú kombináciu poplatku proste treba nejak nastaviť a dnes ich pri tomto prihlasovaní vozidiel bolo niečo cez tritisíc. A túto zmenu zasa proste riešime tak, spoločne, samozrejme, aj s kolegom, s kolegom Kremským a, samozrejme, príslušnými ministerstvami, aby sa to výrazne zjednodušilo. Teraz pri tom nastavení, nie tom, čo vlastne je momentálne schválené, ale to, čo riešime ako pozmeňujúci návrh do druhého čítania, tak ich bude pod tisíc. To znamená, tých počet kombinácií sa výrazne zníži. To je tiež vlastne zjednodušenie situácie.
No a ešte dve veci by som chcel spomenúť. Samozrejme, ŤZP, osoby ťažko zdravotne postihnuté, budú mať výraznú 50-percentnú zľavu z poplatkov. To tiež bolo, to tiež, samozrejme, zostáva. Takisto je tam kategória rodičov, myslím, že so štyrmi, Peter, deťmi? Štyrmi a viac deťmi, tam je takisto, takisto zľava zostáva a teda má, sú, sú takéto, takéto vozidlá podporené. To sú vozidlá, ktoré majú šesť miest a viac alebo sedem miest na sedenie, proste má to, samozrejme, nejaké parametre, ale tento sociálny aspekt tam tiež zostáva.
A posledné slovo, čiže celý zmysel vlastne aj tej pôvodnej úpravy, aj tohto doladenia, ktoré pripravujeme tak, aby to dávalo zmysel, je, že ľudia majú ušetriť. To znamená, ten systém spôsobí na jednej strane, áno, výpadok verejných financií, na druhej strane zreálni vlastne to, čo štát proste chce aké, aké veľké peniaze, čo sa týka registračných poplatkov.
Ešte raz, celý tento systém začal vlastne za dob, za dôb ministra Kažimíra a vlastne teraz urob... chceme spraviť všetko preto, aby to bolo zmysluplnejšie, aby to jednoducho nebolo tak drahé pre občanov a zároveň, aby to aj podporovalo to, čo podporovať má. Pretože sú, myslím, že tie dva základné parametre, a to je to, že tá ekologickosť, proste planétu máme len jednu, môže to niekoho trápiť viac, niekoho menej, ale jednoducho ten, ten poplatok má mať tento zmysel, aby, aby sme trochu tú planétu dokázali ochrániť.
Toľko za mňa, ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická poznámka pán poslanec Kotleba.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán predseda výboru, ja sa dotknem iba k tým veciam, že naozaj tie elektromobily nabíjať z uhoľnej elektrárne je nezmysel, ale keď sme v tej Európskej únii, tak my na Slovensku si tu budeme zase, budeme mať nejaké poplatky, budeme si tu škrtiť, budeme si škrtiť, ale choďte sa pozrieť napríklad do Bulharska. Bulharsko je tiež člen Európskej únie a myslím, že nejaké emisné normy ich tam absolútne nezaujímajú. Čiže na toto by sme sa tiež tak triezvo mali pozerať.
Druhá vec je, druhá vec je tie samotné poplatky, dobre, že ste to povedali, lebo veľa ľudí na to zabudlo a teraz ide tu všetkých lynčovať za poplatky, ktoré sú na dopravných inšpektorátoch, ale treba si povedať, že to zaviedol Kažimír s jeho ministerstvom počas vlády SMER-u. Čiže ťažko sa to ministerstvo bude teraz vzdávať tých peňazí, ktoré oni nadobudli. Ale ak sa chceme priblížiť ostatným krajinám alebo ostatným štátom aspoň našim okolitým, tak či je to Česká republika, alebo je to Nemecko, tak ony absolútne takéto poplatky nemajú a celý ten systém je tam zjednodušený.
Potom spomínali ste kolkomaty, v tých kolkomatoch je strašne veľa premenných. Čiže keď v súčasnosti sa prihlasuje vozidlo podľa výkonu a veku, tak ten dotyčný človek veľmi ťažko si tam ten správny kolok nastaví, aby si ho vedel aj vytlačiť, preto samotní pracovníci ODI dávajú priamo kód tomu človeku, ktorý si vozidlo prihlasuje, čiže takto im to zjednodušili. Ale v tomto prípade, v tomto novom, vlastne budeme mať tiež premenné, bude ich menej, ale tiež budú musieť euronormu zadávať, zadávať výkon, čiže predpokladám, že takisto ten pracovník ODI im dá nejaký kód, podľa ktorého to bude. Ale ak to bude fungovať podľa návrhu pána predkladateľa, tak tam bude ďalšia premena, kde sa bude ten poplatok znižovať. Čiže tento zákon, návrh, návrh zákona musíme podporiť, pretože celkovo opäť uľahčí ľuďom živ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za, za faktickú poznámku. No Bulharsko, tým sa, prosím, neinšpirujme. V podstate Bulharsko je v podstate najchudobnejšou, najmenej rozvinutou krajinou EÚ, no, bohužiaľ, Slovensko za tie roky prepadlo. My sme z toho pelotónu jedenástich stredo- a východoeurópskych krajín, ktoré vstúpili do EÚ, boli v podstate tretí. Boli sme po Slovinsku a Česku, potom bolo Slovensko, dnes sme sa teda v tých rôznych parametroch prepadli tesne pred Bulharsko, teraz nedávno nás predbehlo aj Rumunsko, takže toto Bulharsko sa asi, asi skôr neinšpirujme.
Čo sa týka tej registrácie, bude to krok správnym smerom určite, ale ešte jednu vec stihnem povedať, že teraz od začiatku roka sa podarilo, čo sa týka registrácie z tej zložitej dvojkrokovej, odhlasovanie a na svojom okresnom inšpektoráte a prihlasovanie zase na okresnom inšpektoráte nového vlastníka, toto sa zjednodušilo, dnes je to jednokrokové kdekoľvek na Slovensku, toto sa podarilo. Ale tiež v rozprave včera padalo, že pri dovoze zo zahraničia, tam to stále zostalo. To prihlásenie na Slovensku zasa len ešte sa musí viazať na adresu toho vlastne, kto to vozidlo nadobúda, takže súhlasím aj v tom, aj tá kontrola originality, je tam ešte stále veľa, veľa byrokracie, ktorú teda v ďalších krokoch by bolo dobré zasa vyriešiť. Určite sme neni v stave, že, že nám toto funguje ideálne a nebyrokraticky.
Tých, tých byrokratických prekážok ešte stále je veľa, ale si myslím, že nejaký ten pokrok sa urobil, ak sa podaria tieto registračné poplatky, tiež to bude ďalší krok dopredu, no niekedy je dôležité aj menšie kroky, ale dostatočné množstvo a trvalo, než čakať na nejaký obrovský skok, ktorý potom má ale malú tendenciu niekedy vôbec nastať.
Ešte raz ďakujem pekne.

Ďakujem. V rámci rozpravy ešte požiadal o slovo pán navrhovateľ. (Reakcia navrhovateľa.) V záverečnom? Čiže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
V záverečnom slove pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, vážení kolegovia, za vaše vyjadrenia, ja už len zhrniem v podstate, aby sme mohli ďalšie zmeny urobiť, tak potrebujeme sa dostať do druhého čítania. Možno ešte jednu takú drobnosť. Hovorilo sa tu aj o námietkach Európskej únie voči niektorým ustanoveniam a ja som si teraz práve pozeral nejaké prípady, kde Európska únia vlastne podala infringement proti krajinám pri úprave týchto registračných poplatkov, a jedna výhrada tam bola, že vlastne tie registračné poplatky by mali odrážať pokles hodnoty vozidla v čase. Čiže myslím si, že aj týmto sa treba trošku zaoberať. A myslím si, že to bude práve diskusia aj pred tým druhým čítaním, takže veľmi vítam, že sa chcete zapojiť do takejto diskusie a myslím si, že podarí sa nám nájsť riešenie, ktoré bude dobré aj pre občanov a takisto ne, ne, nezníži výrazne príjmy štátu, a v podstate pre mňa takým hlavným cieľom je zjednodušiť celý ten systém, aby sa v tom občania mohli lepšie orientovať.
Takže ďakujem a ďakujem za podporu.

Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia spravodajcu.) Nakoľko ide o prvé čítanie, tak pri najbližšom hlasovaní.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Petra Kremského, Milana Kuriaka, Miloša Svrčeka, Richarda Nemca a Lucie Drábikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1380, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1449.
Dávam slovo poslancovi Petrovi Kremskému, aby návrh zákona uviedol.
Pán spravodajca, môžte ísť.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Miloša Svrčeka, Richarda Nemca a Lucie Drábikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1380.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Rád by som uviedol novelu tohto zákona, ktorú predkladáme spolu s kolegami, a táto novela má aj podporu ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Aby som to nejak tak stručne predstavil, v prvom rade ide o zavedenie novej, novej možnosti pre sporiteľov, a to osobitný, osobitný výber, ktorý pochádza z dobrovoľných príspevkov. Už teraz sú možné dobrovoľné príspevky do II. piliera, ktoré môžu prispieť k tomu, že sporiteľ keď ide do dôchodku, má lepší dôchodok, peniaze v II. pilieri, keď ich má dobre zainvestované v dobrom fonde, ktorý rastie, tak sa mu zhodnocujú a pri odchode do dôchodku to môže preňho byť výrazná pomoc, pretože keď sa mu zníži príjem zo zamestnania alebo z podnikania, tak dostáva dodatočný príjem vlastne z II. piliera.
V tomto, v tejto novele zákona však navrhujeme jednu veľmi zásadnú vec, a to, aby takéto dobrovoľné príspevky boli daňovo zvýhodnené. Daňové zvýhodnenie môže pomôcť tomu, aby to bolo atraktívnejšie pre sporiteľov vkladať takéto dobrovoľné príspevky do II. piliera, pretože im to pomôže znížiť svoje dane a bude to vlastne forma štátnej podpory takýchto, takéhoto postupu. Samozrejme, je v záujme štátu, aby ľudia si sporili na dôchodok, aby si ukladali peniaze, ktoré potom v dôchodkovom veku môžu využívať. V opačnom prípade vlastne títo, títo, mnohí z týchto ľudí môžu sa vlastne dostať do sociálnej siete a v podstate peniaze, ktoré im chýbajú, im vlastne musí dopĺňať štát z prostriedkov všetkých ostatných občanov. Čiže je v záujme štátu podporovať takýto, takúto prax, takýto postup.
Tie dopady na štátny rozpočet, určite sa na to budete pýtať, sú pomerne malé, je to v desiatkach tisíc eur v prvom roku, čiže a v ďalších rokoch je to veľmi malý rast, takže nepredpokladáme, že by došlo k nejakým masovým veľkým vkladom a, samozrejme, aj tá výška daňového zvýhodnenia je obmedzená, čiže nepôjde o nejaké zásadné dopady na verejné financie.
Čo je dôležité pri tomto, pri týchto dobrovoľných príspevkoch je to, že si ich sporitelia budú môcť takisto vybrať osobným výberom. Určite by ste sa pýtali, že potom prečo to daňovo zvýhodňujeme, keď človek si to tam vloží a zase si to odtiaľ vyberie, áno, ale tento osobitný výber je obmedzený, je možný až po 55 roku života sporiteľa. Čiže ak to tam si človek dobrovoľne vkladá trebárs po tridsiatke, keď dobre zarába, tak možno v šesťdesiatke, keď už možno tak dobre nezarába, možno stratí prácu, tak môže si časť z týchto peňazí vybrať a vtedy je to vlastne bez akéhokoľvek postihu. Ak by si to chcel vybrať skôr, bude to možné, ale musí vlastne vrátiť toto daňové zvýhodnenie, ktoré vtedy dostal, čiže v prípade, že si to vyberie, dajme tomu, v štyridsiatich piatich, v päťdesiatich rokoch, tak musí toto daňové zvýhodnenie vlastne vrátiť za tú sumu, ktorú si vybral. Samozrejme, on si nemusí vybrať celú tú sumu.
Čiže toto je vlastne návrh, ktorý prinášame, je to v prvom čítaní, čiže znovu opakujem, je možná diskusia aj o tomto návrhu, sme otvorení takejto diskusii, vylepšeniam, pretože ide nám o to, aby naozaj sme vylepšili ten II. pilier, aby sme umožnili aj jeho iné využitie ako len povinné príspevky, aby sme umožnili ľuďom lepšie si sporiť, aby sme umožnili lepšiu flexibilitu, prístup k týmto prostriedkom a, samozrejme, aby sme aj motivovali práve tým daňovým zvýhodnením ľudí, aby to využívali.
Ďalším bodom tohto, tejto novely zákona je tam viacero legislatívno-technických úprav, ustanovení, ktoré vlastne sa možno nie úplne presne upravili v tej poslednej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Čiže tie sa upravujú.
Ďalej potom sa navrhuje nová hranica pre vyplatenie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom v jednej splátke z celej nasporenej sumy a to tak, aby táto suma, táto hranica sa zvýšila. Vysvetlím to veľmi jednoducho.
Existuje objem nasporených prostriedkov, pri ktorom žiadna poisťovňa vám neposkytne akoby tie mesačné výplaty dôchodku, čiže to poistenie vlastne, ten doživotný dôchodok, pretože tá suma je proste príliš malá a jednoducho nedáva zmysel administrovať takú sumu a vyplácať ju mesačne. Sú to sumy, dajme tomu by to vychádzalo desať eur mesačne a podobne, čiže tam sa predpokladá jednorazový výber, pretože je to jednoducho malá suma. A túto, túto sumu by sme radi zvýšili. Doteraz to bolo, myslím, že okolo nejakých 500 eur, teraz by sme to zvýšili na vyššiu sumu. Takže to je, to je, táto referenčná suma sa navrhuje zvýšiť. Prepáčte, nepresné číslo som povedal. Doteraz to bolo zhruba vo výške 894 eur a navrhujeme to posunúť na približne 3 400 eur. To je, samozrejme, ona bude pohyblivá, bude sa pohybovať podľa úrovne mediánu a strednej dĺžky života. Čiže áno, dobre som to povedal, pretože tam sa vypláca polovica tej sumy. Čiže doteraz to bolo nejakých 450 a teraz to bude zhruba 1 700. Pretože vlastne upravili sme to tak, že môže sa vyplatiť len polovica tejto sumy. Čiže, čiže v takomto prípade sa táto suma vyplatí naraz. To je, to je navrhovaná zmena.
A samozrejme, ešte spomeniem asi jednu vec dôležitú. Asi si pamätáte, že keď sa naposledy schvaľovala táto zmena zákona o starobnom dôchodkovom sporení, dostala sa tam vlastne možnosť zdanenia týchto, tejto, tohto programového výberu, tej polovice sumy, ktorá sa vypláca, ktorú je možné vyplatiť teda za určitých podmienok. Ja som vtedy sľúbil, že keďže som musel v tom ustúpiť, že sa tam takéto ustanovenie do pozmeňujúceho návrhu dostalo, že sa zasadím o to, aby sa to znova odtiaľ vymazalo a svoj sľub plním tým, že je to súčasťou tohto, tejto novely. Čiže ak parlament schváli takúto novelu, tak vlastne táto, táto možnosť alebo pripúšťanie, uzákonenie možného zdanenia sa vlastne z takejto, z tohto zákona vypustí.
Takže to je asi všetko, čo by som konkrétne k tomu povedal. Prípadné ďalšie otázky môžem zodpovedať. Opakujem znova, sme otvorení diskutovať o tom a o každom jednotlivom návrhu v druhom čítaní môžeme upraviť, pokiaľ sa tak na tom dohodneme, že nájdeme lepšie riešenie. Ďakujem veľmi pekne a chcel by som vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.