83. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Absolútne súhlasím so svojim predrečníkom. Predkladateľ týmto svojím návrhom dosiahne zníženie potravinovej sebestačnosti ešte väčšej ako sme mali doteraz. Ja si myslím, že predkladateľ ani spravodajca zabudli, čo mali v programovom vyhlásení vlády. A ja si myslím, že to programové vyhlásenie ešte stále platí, aj keď ja si osobne myslím, že to bol zdrap papiera, ktorý ste si len napísali a nikdy ste nedodržiavali, a v tom ste mali jasne napísané – podpora potravinovej sebestačnosti alebo zvýšenie potravinovej sebestačnosti, páni kolegovia. Na začiatku 900 kamiónov, teraz 1 200. To je tá podpora. Týmto návrhom zákona sa podľa mňa to ešte stúpne. Absolútne ste vynechali medzirezortné pripomienkové konanie. Tu sa obchádza, poslaneckým návrhom sa obchádza. Nemajú právo tí ľudia, o ktorých sa teraz jedná, sa k tomu vyjadriť? A ja si osobne myslím, že týmto návrhom zákona dôjde k ohrozeniu poľnohospodárstva na Slovensku. Nie je možné, aby sa niekto staral roky o zem, zveľaďoval ju, upravoval ju, aby mal vyššiu úrodu a potom niekto príde a dá zákon, sledujúc neviem čo a povie mi, že o päť rokov ti skrátime tvoje nájmy, a on to tej zemi investoval. A keď má z nej profitovať, tak sa mu zoberie? Vážení kolegovia, toto je veľmi zle načasované a veľmi, ale veľmi zlý zákon.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Takáč, spomenul si zhruba v úvode tej rozpravy, že tento návrh zákona, ktorý tu je, že je to totálna likvidácia potravinovej sebestačnosti alebo v takom kontexte, ale ja sa ťa spýtam. Povedz mi konkrétne, akože v čom? Pretože nechápem, je tu návrh zákona, ktorý skracuje tú dobu nájmu z 15 na 10 rokov a ten dôležitý fakt, ktorý tam bol spomenutý, ale v tej rozprave predtým. Výpovedná doba je päť rokov. Čiže my sme aj tak na tých 15 rokoch, čo sa tohto týka. Nie sú tým dotknuté tie, poviem, trvalé plodiny nejakým spôsobom. Ja si myslím, že najväčšia brzda rozvoja potravinovej sebestačnosti, ktorá tu na Slovensku je, je práve tento zákon 504. A keď si vravel, že mal by sa komplexne zmeniť, s tým s tebou súhlasím. Ideálne by ho bolo zrušiť celkom. To by bolo najlepšie riešenie, ktoré možnože dneska by bolo na stole, aby sa to tu v podstate nastavilo.
Ty hovoríš síce na Prievidzu, že nemáš tam mladých poľnohospodárov. Ale prečo tam nemáš? Prečo sa nehlásia tí noví? Však on, keď sa pozrie na ten trh, tak kde má ísť, kde má tu pôdu zháňať? Jeden zdroj možný a dostupný, ktorý je, je práve pôda SPF Slovenskej republiky, ktorá by mala byť dostupná, si myslím, že rovnakou mierou pre každého, kto sa rozhodne nejakým spôsobom prispieť možnože nejakou činnosťou do tej potravinovej sebestačnosti. Áno, je to tak. Jednoducho tí mladí poľnohospodári, naši slovenskí gazdovia nevedia sa dostať k pôde. Nevedia. Možnože v Prievidzi sa vedia, ale to ste potom asi jediný okres alebo jediné mesto v rámci Slovenska, kde to nejakým spôsobom možnože funguje. Môže to tak byť. Nehovorím, že nie, pretože môže to byť takýto svetlý príklad, ale vo všeobecnosti možno skonštatovať, že nevedia sa dostať k pôde.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Takáč, nesúhlasím s mnohým, čo si povedal vo svojej rozprave, lebo týmto sa nahráva práve tým veľkým agrobarónom a drobní farmári a ľudia, ktorí chcú obrábať svoju vlastnú pôdu, majú čím ďalej väčší problém sa k svojej pôde dostať. Plne súhlasím s návrhom kolegu poslanca Martina Fecka, lebo naozaj je potrebné už niečo robiť, aby sa skrátili lehoty nájomných zmlúv. Sám mám osobnú skúsenosť. Keď som pred pár rokmi zastupoval moju mamu, majiteľku pozemkov, a keď som sa išiel opýtať ohľadne nájomnej zmluvy, ktorá bola podpísaná na 15 rokov, tak nemenovaný, nemenovaný agrobarón mal problémy vôbec odpovedať na základné otázky, lebo sa cítil, sa cítil on, on pánom a pomaly vlastníkom, vlastníkom pôdy, lebo, lebo mal v rukách podpísanú zmluvu. Pri ďalšej zmluve sme si podmienili, podmienili možnosť vypovedať túto zmluvu, neviem, či to je právne v poriadku, ale do tej zmluvy sme žiadali dodatok, aby do piatich rokoch bola možnosť, pokiaľ by mal niekto záujem podnikať na tejto pôde a obrábať ju, aby bola možnosť do piatich rokoch ju vypovedať. Neviem, nezisťoval som, že či je to právne možné alebo nie. Tak určite, určite vítam tento krok, aby sa ľudia, ktorí vlastnia pôdu, aby mali väčšiu možnosť sa k svojej pôde dostať a nie, aby diktovali agrobaróni, ktorí zneužívajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj kolegom.
Filip, ja som nehovoril o potravinovej sebestačnosti verzus likvidácia. To som nebol ja. To si si musel pomýliť, ale áno, týmto, že znížime z 15 na 10, likvidujeme poľnohospodárstvo také, aké tu je. Tie naivné predstavy, a ja som za mladých farmárov začínajúcich všetkými desiatimi, pozrite si, koľko sa vyčerpalo z aktuálnej výzvy. Koľko peňazí sa vyčerpalo pre týchto mladých farmárov. Ja neviem, či to bolo 30 – 40 %, aby som neklamal. To znamená, že nebol záujem. Samozrejme, je ťažká, ťažká situácia, ale treba si uvedomiť, že my, taká tá naivná predstava niektorých poslancov v tomto pléne, že tu budeme mať poľnohospodárstvo ako v Rakúsku, že si tu bude niekto chovať 3-4 kravičky a bude obhospodarovať na 2-3 hektárikoch, akože to je naivná predstava. To poľnohospodárstvo na Slovensku v živote takto fungovať nebude. Naše členenie a historicky to rozdelenie je úplne niekde inde. To, že tu budeme mať milióny malých farmárikov, v živote nezvýši potravinovú sebestačnosť, v živote. Je potrebné, aby tu boli proste podniky, ktoré majú 1 500, 2 000, 3 000 hektárov, hej. To znamená, že dobre. Áno, spravili sa v minulosti chyby úplne od vstupu do Európskej únie, to by sme potom tu mohli dlho rozprávať.
Filip, ja som nehovoril o Prievidzi, ja som hovoril o úplne skoro celom Slovensku. Nitra, Topoľčany, Trnava a tak ďalej, stade mi hlásia poľnohospodári, že my tu nemáme žiadnych mladých začínajúcich poľnohospodárov. Keby tu boli, tak kľudne im dáme 20-30 hektárov, vyčleníme, môžu začať fungovať. Nie je jednoduché v dnešnej dobe, samozrejme, začínať mladému farmárovi, lebo proste ten systém tu tak funguje. Ale tá naivná predstava o tom, že teraz znížime z 15 na 10 rokov a začne tu všetko fantasticky fungovať a tisíce nových poľnohospodárov vznikne a tým zvýšime potravinovú sebestačnosť, je zvrátené a scestné. To v živote takto fungovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené plénum, no dve čísla a celkom zaujímavá diskusia. Čo všetko sa za nimi skrýva. Mne to veľmi silne pripomenulo ten zápas, ktorý sa odohrával viac alebo menej skryte aj na ministerstve pôdohospodárstva v časoch, keď sme tam s Martinom sedeli, a je pravda, v časoch, keď sme ani zďaleka nedotiahli všetko do takej podoby, ako sme chceli, ale o tom nie je dnešná rozprava, aj keď ani takej sa nevyhýbam a nikdy sa nebudem.
Tu si musíme povedať, že za týmito dvomi číslami a za tou snahou, ktorá bola nazvaná pánom kolegom Takáčom, že je to teda totálna likvidácia pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, s tým sa teda, samozrejme, nedá súhlasiť a je to, chápem to ako takú výrečnosť opozičného politika, ktorý chce niečo priklincovať. Ale povedzme, že je to na jednom konci spektra názorov, lebo na druhom konci by sme zase mohli povedať, no tak dajme každému len vždycky do 15. novembra, keď zoberie úrodu a potom sa môže zmluvne ten vzťah zmeniť. To by bol opačný extrém. Opäť by sme boli v extrémizme, takže ani váš extrémizmus nemôžem podporiť, pán kolega, ani taký hypotetický, keby niekto kázal, že treba to okamžite, tieto zmluvy, vypovedať hneď, ako si niekto zmyslí.
A sme pri tej podstate, v ktorej je vystihnuté slovo „miera". Miera je kľúčové slovo našich životov a netýka sa to vôbec len tohto zákona, týka sa to teda absolútne všetkého. Aj miery medzi zábavou a prácou, medzi rôznymi aspektami našich životov. A tá miera musí byť daná práve v tom v tomto prípade, aby sme naozaj vystihli, kam máme smerovať v našom pôdohospodárstve v tom zápase, o čo najmúdrejšie využitie potenciálu, ktorý poskytuje naša krajina. To, že sme tu pred chvíľočkou počuli, že nikdy nemôže byť produkcia založená na tom, že tu budeme mať tisíce drobných poľnohospodárov a že teda potrebujeme mať len stále veľké podľa možnosti rozorané celiny a veľké polia s veľkými poľnohospodármi, s tým som sa stretával, pán kolega, každý deň na ministerstve a to sme mali okolo seba ľudí, ktorí boli takpovediac naši, áno, ktorých som si sám aj vybral do funkcií generálnych riaditeľov. A napriek tomu, napriek tomu mnohí z nich mi hovorili, pán minister, ale to naozaj nepôjde. To vy nemôžte. Ja viem vy ste si to povedali, že to je vaša predstava, že budú tí malí podporovaní a že dáme im takú možnosť, to naozaj my budeme hladovať, keď to necháme tým veľkým. Teda keď to zoberieme tým veľkým a budeme chcieť týmto malým dať.
Takže to bolo niečo, s čím som sa stretával a niekedy to aj vo mne vzbudzovalo pochybnosti, ale naozaj tá miera musí smerovať k tomu, že musíme prejaviť istú odvahu a hľadať ten pomer medzi tými producentami, čo majú tisícky hektárov polí a ktoré majú tieto polia, prosím pekne, prenajaté, lebo vieme, tak ako to aj píše dôvodová správa, že 90 % poľnohospodárskej pôdy je u nás v prenájme. A často je to prenájom, ktorý využíval neznalosť druhej strany. Mnohí tí, ktorí majú tie poľnohospodárske pozemky, ani v podstate netušia, ako sú využívané. Možno je to niekedy aj ich chyba. Niekedy aj vedia, ako sú využívané, ale majú aj strach sa o ne hlásiť. Verte tomu, že to tiež neni výnimočný prípad, lebo tí ľudia si často hovoria, že sa nebudú naťahovať. Radšej to tomu mocnému pánovi doliny a okolitých hôr nechajú, nech to má. Takže ak tu máme snahu znížiť prenájom z 15 na 10 rokov, tak podľa mňa to vystihuje práve tú mieru, o ktorú sa máme snažiť.
A neviem, tu povedal pán Kollár, Takáč, že to sa týka, myslím, že vy ste to boli, len pozemkov tie, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. Martin, ak sa nemýlim, tu môžme hovoriť aj o pozemkoch, ktoré spravuje hocikto z nás, sú v prenájme poľnohospodárskeho družstva a sú blokované vlastne na tých 15 rokov, lebo nemôže sa k nim dostať, aj keby už chcel, on už vlastne hovorí si, že ja by som aj vedel aj Ďurka, aj Marišku poprosiť a možno by dali dohromady dvoj- alebo možno aj trojgeneračnú farmu, ktorá by hospodárila, a poskladali by tých 50 hektárikov, no ale musíme čakať 15 rokov. Nuž veru o 15 rokov sa dočkajú možno toho, že dávno aj zabudnú, o čom je táto výroba a budú sa venovať výrobe súčiastok pre Volkswagen alebo niečo podobné.
Takže viete, ten extrém, ktorý tu zaznel, aj keď ja chápem, že s dobrým úmyslom, lebo odpustíme si poznámku, že proste opozícia bude vždy kritizovať a my sa zasa budeme chváliť, že sme tí, ktorí všetko vedia. Nie je pravda ani na jednej strane, ani na druhej. Pravda je tá, že všetci každý deň trikrát obyčajne jeme a chceme mať tie potraviny, takže tieto veci nemusím zdôrazňovať, ale to aby sme umožnili tým, ktorí možno s istým rizikom, lebo dopredu nikto nevie, že to budú naozaj takí výkonní a šikovní podnikatelia v poľnohospodárstve ako sú tí, ktorí sú zameraní, povedzme, nechcem nikoho menovať, ale viem, jeden pán ovládal zemiakársku výrobu na Slovensku takým spôsobom, že naozaj je to moderné a každý hovorí, že ja naňho nemám. Možnože tá firmička, rodina s tými 50 hektármi by nikdy nedosiahla jeho kvalitu, jeho vedomosti, no ale my musíme sa snažiť o tú pestrosť, aby sme s istým rizikom, že to nebudú takí šikovní ľudia, ale nech to skúsia.
Takže keď hovorím o miere, o vhodnej miere, ako nájsť tento pomer, tak toto vlastne vystihujú tie dve čísla. V tom je šikovnosť návrhu Martina Fecka, že nehovorí, že znížme to z 15 na rok, ale ani nehovorí, nechajme to tak. Hľadá ten pomer, aby sme skúsili tým, ktorí majú chuť, odvahu a vari budú mať aj šťastie, aby tú poľnohospodársku výrobu na tých pozemkoch, ktorých sme sa mnohí z nás zbavili tak, že ani nevieme, čo vlastníme a nevieme, kto to ako využíva. No tak áno, sme takí. Venujeme sa v tejto chvíli politickej práci a budeme sa venovať niečomu inému, ale vážme si tých, ktorí majú túto odvahu a ktorým tento návrh môže pomôcť veľmi elegantne a efektívne skúsiť a dajbože že vari aj úspešne vyskúšať si svoju šikovnosť a tie políčka, tak ako ste ich skritizovali, že nikde nebudú také ako v Rakúsku. Tak to sa teda nemôžme vari na tom zhodnúť a verím, že to len rétorika diktovaná optikou opozičného poslanca vám takéto veci tvrdé nadiktovala, lebo predsa my sa musíme snažiť, aby tá krajina, a teraz hovoríme nie o produkcii, ale aj o jej ekológii a jej kráse, aby bola trocha fragmentovaná, aby sme umožnili, že ten, ktorý si zoberie svoju pôdu a bude hospodáriť na tých 50 hektárov, tak aj z lietadla budem vidieť, že je to iný typ krajiny, ale najmä budem vedieť aj v obchode, kde sa mi prihlási miestny producent, že áno, my tu v tomto regióne sme si vypestovali. Nemusíme vytvárať žiadne uhlíkové stopy, aby sme to vozili kdesi ďaleko, ani o kamiónoch nemusíme rozprávať, ani o 120, ani o 900, ani 1 200, ale budeme mať možnosť takýmto spôsobom využiť práve tú svoju šikovnosť, tú pôdu, ktorá bola prenajatá za okolnosti, ktoré neboli vždy, tak ich nazvem, že celkom čisté alebo jasné, aj keď nevravím, že boli nezákonné.
Takže ja by som vás chcel poprosiť, keby sme sa komplet v tejto sieni zákonnosti zhodli na tom, že v tomto návrhu, v tých dvoch číslach sa skrýva ten pomerne odveký alebo dlhoročný boj, zápas o to, že chceme mať krajinu produkčne aj hodnotovo pestrú a že nemôžme nechať v rukách všetkých tých veľkých podnikateľov, oligarchov v pôdohospodárstve naďalej, aj keď vieme, že oni zabezpečujú dneska obrovské množstvo produkcie, ten podiel je tam vysoký. Toto my často, nebudem, Martin, spomínať meno jedného z našich generálnych riaditeľov, ktorý hovoril, vy nemôžte, pán minister, toto nepôjde, tí malí to nedotiahnu do tej podoby, akú máme teraz. No ak nenadobudneme túto odvahu, tak táto krajina nebude z hľadiska produkcie, kvality a kvantity taká, ako som si ju, ako si ju všetci predstavujeme, a preto vás prosím, nie kvôli tomu, že je to návrh kolegu, človeka, ktorého si vážim, Martina Fecka, ale že je to návrh, ktorý vlastne vystihuje tú snahu o tú správnu mieru medzi veľkým a malým, medzi oligarchickým a rodinným alebo už neviem, aké by som našiel protiklady, takže preto hovorím, že tie dva čísla také jednoduché a malé skrývajú veľkú podstatu a veľkú úlohu, na ktorej by sme sa mali podieľať my v tejto sieni práve tým, že umožníme toto skrátenie, o ktorom si ostatok napokon myslím, že nie je až také výrazné, možno keby sme chceli byť trocha odvážnejší, tak by sme mohli ísť ešte s tým druhým čísielkom o niečo nižšie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Budem sa snažiť byť v takej skôr vecnej a odbornej rovine, lebo mne to strašne smiešne pripadá, keď vás tam, vás dvoch, páni, vidím a nesiete plnú zodpovednosť za rezort, v ktorom ste, ktorý ste riadili dva roky. A, vďakabohu, aspoň jednej politickej strane v koalícii sa podarilo zvrátiť rôzne nezmysly, teda zastaviť rôzne nezmysly, ktoré ste chceli predniesť v rámci, v rámci vašich návrhov.
No, pán Mičovský, to je presne ten príklad toho vášho, ako ste riadili ministerstvo. To, že keď ste sa raz na lietadle preleteli po Slovensku a ste zhodnotili a povedali, že my sme krajina, ktorá najviac pestuje repky olejnej, samé žlté Slovensko. A keď vám potom dali štatistiku s inými krajinami Európskej únie, tak sme zistili, že v zásade však my sme na tom ešte celkom dobre z hľadiska počtu rozlohy, kde sa pestuje repka olejka a potom na druhej strane, keď sa chceme baviť o uhlíkovej stope a o tom, aby sme boli neviem akí ekologickí, tak je asi dobre, keď sa tu tieto veci pestujú.
Hovoríte, vy si, vy popierate to, čo vlastne navrhujete, páni kolegovia, lebo hovoríte o tom, že musíte to, lebo nevedia tie fyzické osoby, ľudia nevedia zrušiť, dostať s k svojim pozemkom a tak ďalej. Veď vy ste sám povedali, že to navrhujete pre nové zmluvy, ktoré sa budú uzatvárať, bude 10-ročná nájomná zmluva, nebude 15-ročná nájomná zmluva. To znamená, že vy neovplyvníte tie zmluvy, ktoré sú teraz už vyriešené. To znamená, ja keď ako fyzická osoba idem uzatvárať nájomný vzťah, tak ho idem uzatvoriť podľa dohody, to znamená, poviem, ja chcem s poľnohospodárskym subjektom ročnú výpovednú lehotu v rámci poľnohospodárskeho roka. To znamená, že mu nevypoviem, keď tam má niečo zasiate alebo zasadené. Vypoviem mu to až keď zozberá úrodu. Toto je možné už v dnešnej dobe, páni. To znamená, že je to úplne zvrátené aj tá predstava o tom, že ja viem, pán Mičovský, že vy by ste najradšej tu, keď sa preleteli tým lietadlom, že by ste tu videli malé lány a to ja si neviem predstaviť zabezpečovať z každého okresu od 10 poľnohospodárov a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán Mičovský, z úcty k vášmu veku, nie k vám, ale fakt k vášmu veku sa budem trošku krotiť, vy ste zradili lesníkov, ktorí vám verili, pre nás lesníkov ste obyčajný Judáš, ktorý za miesto u eštebáka Budaja zradil lesnícku komunitu na celom Slovensku. Vy tu idete niečo hovoriť o SPF-ku, niečo o drobných farmároch, koho ste vy vybrali, vy osobne za riaditeľa SPF, ale za riaditeľku. Človeka, čo bol prepojený s pozemkovou mafiou, ktorého priamo z úradu vyzdvihli policajti a zobrali a zavreli. Ženu, tú ste vybrali vy. Vy nemáte morálne právo tu vôbec vystupovať potom čo ste vy ako minister aj s kolegom nastvárali. Vďaka vám sú ľudia nútení pracovať v automobilkách, vďaka vám, lebo vy spolu s ekoteroristami ste zradili Slovensko, vyľudňujete vidiek aj pri tých územiach európskeho významu, aj pri prevode parkov alebo chránených území pod toho blázna. Vďaka vám, lebo vy ste nás tu zradil 75 na 75 a vy ste dovolil, aby to prešlo vašim hlasom. Ste obyčajný Judáš, nemáte morálne právo, a to sa krotím, tu vôbec vystupovať, vy. Môžte sa hanbiť, vy nikdy neobliekajte už lesnícku uniformu, človek ako vy ste zabil život na vidieku.

Nesúhlasím s týmto návrhom zákona a to, čo si vlastne tuná pán kolega poslanec rozprával, tak áno, to sú také idealisticko-utopistické názory, a že prečo by sme si nemali dať právo takto idealisticky uvažovať. No preto, lebo žijeme v nejakom reálnom svete a treba povedať, že naozaj takéto skrátenie nájmu obdobia pre poľnohospodárov, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve, je fatálne. Pretože, treba si povedať, že to nie je len o tom, že niekto na nejakej roli vyseje pšenicu, ale je to aj tom, že možno aj tí veľkí, ktorých si nazýval že oligarchovia, no nie sú to oligarchovia, sú to normálni podnikatelia v poľnohospodárstve, ktorí zabezpečujú potravinovú bezpečnosť, či sa týka poľnohospodárstva, rastlinnej alebo živočíšnej výroby, tak oni práve potrebujú mať garanciu toho obdobia, že investujú možno do živočíšnej výroby a následne produkciu toho odpadového hospodárstva tej hnojovice alebo, alebo hnoja od kráv, tak ich aplikujú na pôdu. Keď nebudú mať garanciu, kde to môžu aplikovať, tak vlastne nebudú ani investovať do živočíšnej výroby, to je uzavretý systém. A následne sa stane to, čo, o čom hovoríme, že máme tuná nejakú klimatickú zmenu a práve to hospodárenie na pôde, keď nebude mať dostatok organického hnojiva, bude sa hnojiť viacej priemyselnými hnojivami. Je to uzavretý cyklus a znížením garancie pre ľudí, ktorí, alebo podnikateľov kľudne alebo farmárov, ktorí investujú do poľnohospodárstva, je to niečo, čo ich bude vlastne demotivovať k tomu, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Keby tu bol exprezident Klaus, povedal by, že máme tu hluboké nedorozumění. Ale verím, že to teda neni hluboké nedorozumění ale, že to je neschopnosť vás, ktorí sa k tomuto vyjadrujete, vidieť práve to, čo som sa snažil skryť za slovíčko miera.
Nikto nehovorí, že tých veľkých, no tak ich nenazývajme oligarchami, Anka, nazývajme ich veľkopodnikateľmi, že ich chceme dať preč. Len hovorím, že chceme nejakú časť pôdy dať práve tým, ktorí nebudú veľkí svojou rozlohou, ale ktorí budú veľkí svojou dôvtipnosťou, svojou schopnosťou produkovať to a tak, čo tí veľkí nechcú a nemôžu, lebo to aj vyplýva z ich veľkých zámerov. Takže ak nie ste schopní uvidieť, že za týmito číslami, ktoré zďaleka neohrozujú tých veľkých, nejde o žiadnu deštrukciu, nejde o žiadny cyklus, ktorých by tých desať plus päť rokov výpovednej doby neumožnili práve aj im využiť všetky svoje investície primeraným spôsobom, no tak potom vlastne musím povedať, a je mi ľúto vo vzťahu hlavne, Anka, k tebe, aj keď viem, že vo vašej strane ste teda zástancami tých podnikateľov, ktorí sú skôr tí väčší, že nechceš vidieť práve to, to, to, tých, ten cieľ, ktorý je tu na to, aby sme odblokovali tú dlhú dobu, ktorá viaže tie pozemky, a nie je možné ju, ich poskytnúť pre tých, ktorí by to skúsili. To neni idealizmus, to neni idealizmus, to je potreba tejto krajiny.
A aby som ešte zareagoval aj na tie lány, aj keď pán kolega tu už teraz nie je s tou kukuricou, no ani zďaleka sme nie na tom tak, ako to on povedal, a práve s tou kukuricou, keď povieme, to je aj nahrávka na tie obrovské lány, ktoré sú spojené aj s inými produktami. Áno, zasiať stovky hektárov, osemkrát do roka postriekať, celkom slušný zisk z toho mať, to je tá kukurica, ktorú som kritizoval. A práve toto je príznačné pre tento pohľad.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, naozaj ako to tu bolo spomenuté, jednoduchá zmena zákona, bavíme sa o dvoch číslach, že z 15 rokov to skracujeme na 10 a aká debata sa tu v podstate z toho vykľula. Možnože ešte také, dôležitejší ten krok ako samotná debata bude aj to samotné hlasovanie o tomto návrhu zákona, pretože dovolím si tvrdiť, že hlasovanie, samotné hlasovanie demaskuje vlastne to, že kto tu za koho kope. Áno, môžme tu mať také debaty, že možno sa to tak nesprávne označuje, že oligarchovia, poľnohospodárski oligarchovia, či sú veľkí, malí a tak ďalej. Dobre, na tom členení veľkí, strední, malí a tak ďalej, dobre, dajme tomu, dajme to na chvíľu bokom možno tieto takéto označenia, ale ja sa pýtam, ako tento návrh zákona bojuje, keď už sme to tak nazvali, proti tým veľkým, tým tzv. veľkým, aký je to boj, ja nechápem. Pretože ja tuná žiadny boj proti veľkým nevidím.
Tí veľkí, tie veľké subjekty, ktoré tu dneska máme, poväčšinou oni už majú svoje základné imanie vo svojom vlastníctve. Západné Slovensko však je skúpené predsa veľkými subjektmi, stredné Slovensko detto, áno, keď sme sa dotkli východného Slovenska, možno paradoxne východné Slovensko je také, by som povedal, patriotickejšie, že tí ľudia možno aj vďaka tým rozdrobeným vlastníckym vzťahom, áno, zatiaľ to zostalo v rukách, poviem to, Slovákov alebo ja neviem možnože aj nejakých iných národnostných menšín, keď to majú, nemajú to žiadni Holanďania, žiadni Nemci a neviem kto ešte ďalší, čo sa tu skrývajú na západe za týmito veľkými firmami.
Prečo, ešte raz sa pýtam, prečo to nazývame bojom proti veľkým? Však oni svoje majetky majú a teraz jak ja im týmto zákonom, týmto návrhom zákona, jak ja im šahnem na to. Ja sa pýtam, jak ich ja zničím? Oni majú svoje majetky, okrem toho majú v prenájme pôdu ešte aj od SPF-ka. Keď sme sa bavili o tej dostupnosti, no neni tá pôda dostupná. Jednoducho dnes tento zákon tu v podstate nastavuje nespravodlivý systém a to je to, čo na Slovensku máme. Že keď je niečo zákonné, neznamená, že je aj spravodlivé zároveň. A zákon č. 504 si myslím, že je toho takým typickým príkladom, a keď sme sa bavili o tom, že by mal prejsť komplexnou zmenou, áno, súhlasím a tak ako som to povedal, najlepšie by ho bolo rovno zrušiť a nanovo tu postaviť iný zákon, iný typ, nastaviť tam iné veci. Veď to neni možné, čo tam ten zákon všetko deleguje.
Mali sme tu, ja neviem, či pred dvoma rokmi, nebola to asi posledná, možno predposledná novela, myslím, že dvakrát sa novelizoval, tak zrovna SaS tu mala taký pozmeňujúci návrh. Oni to tam prezentovali, že akú super vec robia. A čo tam spravili? Delegovali na vlastníkov povinnosti, čo sa týka nájmov, čo sa týka o odopretí uzatvorenia zmluvy, dali tam, že musia mať oznamovaciu povinnosť voči týmto subjektom. No proste tento zákon je jeden nonsens. Dotknem sa aj tých vecí, lebo v tých dvojminútových faktických poznámkach je krátko a potom väčšinou keď reaguje ten rečník, nedá sa už späť reagovať.
Kolega Rišo Takáč, bavili sme sa, že či od Prievidzi alebo nie, ale však ty si povedal, že u vás to tak nefunguje a ty si z Prievidze, čiže ja som mal vlastne na mysli, ja som mal zato na mysli teda Prievidzu som komentoval, že možnože naozaj, že Prievidza alebo okres Prievidza, že nejaký svetlý príklad v tej spolupráce, že možno to tam funguje.
Ďalšia vec, ty si to hovoril vlastne aj v tých faktických poznámkach, že tento návrh zákona, keď to znížime z 15 rokov na 10 rokov, že to bude totálna likvidácia poľnohospodárstva. Dobre, berem to, nepovedal si to, že likvidácia potravinovej sebestačnosti, ale likvidácia poľnohospodárstva. No áno, ten subjekt, ktorý má dneska prenajaté pozemky na 15 rokov, dobre, v zákone mu ukrojíme päť rokov, ale ja sa pýtam, či to je naozaj taký nenormálny zásah do týchto vecí, že by som mohol tvrdiť, že to je ničenie poľnohospodárstva. Správne to tu bolo povedané, veď predsa v týchto prípadoch je tá výpovedná lehota päť rokov. Čiže my sme aj tak na tých 15 rokoch. Miro Suja dobre povedal, že v tých nájomných zmluvách si viete predsa upraviť aj tú výpovednú lehotu, teda že sa dohodnete na ročnej výpovednej lehote. Áno, viete dobre, väčšina ľudí okolo tých zákonov nechodí, zvlášť keď to nie sú poľnohospodári, tak to väčšinou podpíšu to, čo im to ten subjekt pošle, a potom my tu máme také nonsensy, že sa zrazu pozeráme, že tie zmluvy sa stávajú ako keby nevypovedateľnými, hej. A máte rôzne subjekty, bavili sme sa chvíľu v lavici, že či mám takú skúsenosť, áno, mám.
Ja mám dokonca aj takú skúsenosť, že po pozemkových úpravách vám zaberú pozemky a vám ich nechcú vydať, nedovolia vám ich obhospodarovať, zoberú vám úrody. Príď sa pozrieť do Ľubice, ja ti ukážem ten subjekt. Ja keď som podal trestné oznámenie, tak čakám štyri roky, pokým dačo sa vyrieši alebo nevyrieši a potom tuná hon na opozíciu, keď dajú na nás, tak čuduj sa svete po roku ja tu mám na krku pomaly obžalobu idem. Príďte sa pozrieť na východ, kto tomu neverí, jak to tam funguje. A v týchto prípadoch, ktoré teraz menujem, čo sa týka konkrétne aj Ľubica, áno, tam si myslím, že prvým, plným právom takéto subjekty môžme nazvať, že sú agromafia, pretože sa tak správajú a bez ohľadu na veľkosť majetkov. Keby mala jeden hektár a takto koná, tak je to proste podvodná praktika týchto subjektov.
Bavili sme sa alebo padlo to tu teda v tých debatách, že prečo, prečo by nemal byť tento zákon prijatý, aj to, že vznikne nejaký subjekt, rozhodne sa či pre chov, poviem to všeobecne, zvierat, nebudem hovoriť, že hovädzí dobytok, rozhodne sa teraz niečo pestovať, obrábať tú pôdu a bolo tam spomenutá aj jedna z tých investícií, že investuje napríklad do hnojív. Ja to chápem, hej, tie niektoré hnojivá sú teda vysoké investície a to hnojivo nie vždy sa dáva teda na tú dobu takú, že, keď to nazvem, by to malo mať nejaký ročný ten rozklad, hej, keď to tak ľudovo poviem. Áno, ale povedzte mi, kde v iných typoch, ja neviem, podnikania, kde máte takéto garancie s takýmito dlhodobými horizontami? Inde vám povedia, to je riziko podnikania, skrachuješ, padneš na kolená, padneš, tvoja smola, hej, a tu, ale tento zákon dáva takéto výhody a dobre.
Iná vec by bola, keď hovorím to delenie taký veľký, malý, stredný a, ja neviem, tak ďalej, iná vec by bola, keby naozaj, keď príde na trh subjekt, na ten poľnohospodársky trh subjekt, ktorý povie, bez ohľadu na vek, hej, nazývame ich mladí, však to nemusí byť vždy mladý človek, ale povie, že áno, chcem ísť gazdovať, prečo sa smejeme, že dva, tri hektáre alebo dve, tri kravy. A prečo ja by som nemohol mať? A že či tým ovplyvním potravinovú sebestačnosť? No sto ľudí z tých dvoch kráv nevyžije, ale dajme tomu moja rodina alebo moja nejaká širšia rodina, tak to dokážem aj z dvoch, troch hektároch utiahnuť, ale možnože z dvoch, troch kráv. Prečo, prečo sa tu smiať na tom?
A chcel som, chcel som sa v podstate vyjadriť k tomu, hej, vrátim sa, že keď subjekt príde na ten trh a povie mi, áno, mám chuť ísť do toho, mám chuť znášať aj nejaké riziko, možno aj tie výpovedné lehoty nielen teda zo strany možno k tej štátnej pôde, ale aj zo strany teda fyzických tých iných subjektov, aj neštátnych ich nazvime, a poviem okej, ale jaké my tu máme dneska podmienky, ako štát podporuje takéto nové subjekty, ktoré prídu na trh. Však naopak, ten trh proste ich vytláča preč, preč, preč, polená pod nohy, preč, ty si nový, ja ťa nechcem, mne je dobre, ja keď tu mám tisíc hektárov, lebo dostanem 150 euro krát 1 000 hektárov a keď mi to príde desať, tak ja budem mať mínus 3 000, ale mne vadí aj tých 3 000, že budem mať menej tú dotáciu. Toto tu dneska funguje, o tom je ten zákon. A to, že je niečo dneska zákonné, to neznamená, že je aj spravodlivé dneska na tomto trhu.
Prečo nevytvoriť také podmienky, aby štátna pôda bola dostupná naozaj pre všetky subjekty? A keď sa bavíme o tom, či je alebo nie je. Nie je dneska, a to budem stále opakovať, nie je dostupná pre každého. Máme síce nejakú legislatívu, však my sme sa o tom bavili, že myslím, že zákon alebo čo to hovorí, že hej, SPF-ko a keď príde a malo by vyčleniť nejaké percentá pôdy a ten subjekt by to mal pustiť, no ja sa pýtam, kde sú tie prípady dneska na Slovensku. Normálne ja by som chcel vidieť tieto subjekty, ktoré sa tak dostali k pôde. Nenájdete, nenájdete to dneska na Slovensku.
A vrátim sa, to, čo som povedal v úvode, ešte možno dôležitejšie ako samotná rozprava k tomuto návrhu zákona, bude to samotné hlasovanie, áno, bavíme sa o dvoch číslach, ale to nám ukáže, kto tu v parlamente dneska za koho kope. Či nám vyhovuje tento systém, ktorý tu je dnes a ktorý vytesňuje všetkých ostatných mimo toho, pretože len ja tu dneska fungujem a len ja môžem hospodáriť a len ja mám právo robiť potravinovú sebestačnosť. A ako keď spoločná poľnohospodárska politika je nastavená, že dotujeme repku a my sa čudujeme, že to pestujú? No tak keď majú najvyššie dotácie z toho, tak samozrejme, že to každý robí a to pestuje, to jednoducho sa nezmení tým. Musela by sa aj táto politika zmeniť. Ale áno, to hlasovanie ukáže dneska, predpokladám, že asi bude dneska o sedemnástej to hlasovanie, kto tu za koho kope.
Ďakujem.