83. schôdza

Pán poslanec Miroslav Suja s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán Mičovský, z úcty k vášmu veku, nie k vám, ale fakt k vášmu veku sa budem trošku krotiť, vy ste zradili lesníkov, ktorí vám verili, pre nás lesníkov ste obyčajný Judáš, ktorý za miesto u eštebáka Budaja zradil lesnícku komunitu na celom Slovensku. Vy tu idete niečo hovoriť o SPF-ku, niečo o drobných farmároch, koho ste vy vybrali, vy osobne za riaditeľa SPF, ale za riaditeľku. Človeka, čo bol prepojený s pozemkovou mafiou, ktorého priamo z úradu vyzdvihli policajti a zobrali a zavreli. Ženu, tú ste vybrali vy. Vy nemáte morálne právo tu vôbec vystupovať potom čo ste vy ako minister aj s kolegom nastvárali. Vďaka vám sú ľudia nútení pracovať v automobilkách, vďaka vám, lebo vy spolu s ekoteroristami ste zradili Slovensko, vyľudňujete vidiek aj pri tých územiach európskeho významu, aj pri prevode parkov alebo chránených území pod toho blázna. Vďaka vám, lebo vy ste nás tu zradil 75 na 75 a vy ste dovolil, aby to prešlo vašim hlasom. Ste obyčajný Judáš, nemáte morálne právo, a to sa krotím, tu vôbec vystupovať, vy. Môžte sa hanbiť, vy nikdy neobliekajte už lesnícku uniformu, človek ako vy ste zabil život na vidieku.

Pani poslankyňa Zemanová s faktickou.

Nesúhlasím s týmto návrhom zákona a to, čo si vlastne tuná pán kolega poslanec rozprával, tak áno, to sú také idealisticko-utopistické názory, a že prečo by sme si nemali dať právo takto idealisticky uvažovať. No preto, lebo žijeme v nejakom reálnom svete a treba povedať, že naozaj takéto skrátenie nájmu obdobia pre poľnohospodárov, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve, je fatálne. Pretože, treba si povedať, že to nie je len o tom, že niekto na nejakej roli vyseje pšenicu, ale je to aj tom, že možno aj tí veľkí, ktorých si nazýval že oligarchovia, no nie sú to oligarchovia, sú to normálni podnikatelia v poľnohospodárstve, ktorí zabezpečujú potravinovú bezpečnosť, či sa týka poľnohospodárstva, rastlinnej alebo živočíšnej výroby, tak oni práve potrebujú mať garanciu toho obdobia, že investujú možno do živočíšnej výroby a následne produkciu toho odpadového hospodárstva tej hnojovice alebo, alebo hnoja od kráv, tak ich aplikujú na pôdu. Keď nebudú mať garanciu, kde to môžu aplikovať, tak vlastne nebudú ani investovať do živočíšnej výroby, to je uzavretý systém. A následne sa stane to, čo, o čom hovoríme, že máme tuná nejakú klimatickú zmenu a práve to hospodárenie na pôde, keď nebude mať dostatok organického hnojiva, bude sa hnojiť viacej priemyselnými hnojivami. Je to uzavretý cyklus a znížením garancie pre ľudí, ktorí, alebo podnikateľov kľudne alebo farmárov, ktorí investujú do poľnohospodárstva, je to niečo, čo ich bude vlastne demotivovať k tomu, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec a zároveň spravodajca Ján Mičovský, môžete reagovať na faktické poznámky.

Keby tu bol exprezident Klaus, povedal by, že máme tu hluboké nedorozumění. Ale verím, že to teda neni hluboké nedorozumění ale, že to je neschopnosť vás, ktorí sa k tomuto vyjadrujete, vidieť práve to, čo som sa snažil skryť za slovíčko miera.
Nikto nehovorí, že tých veľkých, no tak ich nenazývajme oligarchami, Anka, nazývajme ich veľkopodnikateľmi, že ich chceme dať preč. Len hovorím, že chceme nejakú časť pôdy dať práve tým, ktorí nebudú veľkí svojou rozlohou, ale ktorí budú veľkí svojou dôvtipnosťou, svojou schopnosťou produkovať to a tak, čo tí veľkí nechcú a nemôžu, lebo to aj vyplýva z ich veľkých zámerov. Takže ak nie ste schopní uvidieť, že za týmito číslami, ktoré zďaleka neohrozujú tých veľkých, nejde o žiadnu deštrukciu, nejde o žiadny cyklus, ktorých by tých desať plus päť rokov výpovednej doby neumožnili práve aj im využiť všetky svoje investície primeraným spôsobom, no tak potom vlastne musím povedať, a je mi ľúto vo vzťahu hlavne, Anka, k tebe, aj keď viem, že vo vašej strane ste teda zástancami tých podnikateľov, ktorí sú skôr tí väčší, že nechceš vidieť práve to, to, to, tých, ten cieľ, ktorý je tu na to, aby sme odblokovali tú dlhú dobu, ktorá viaže tie pozemky, a nie je možné ju, ich poskytnúť pre tých, ktorí by to skúsili. To neni idealizmus, to neni idealizmus, to je potreba tejto krajiny.
A aby som ešte zareagoval aj na tie lány, aj keď pán kolega tu už teraz nie je s tou kukuricou, no ani zďaleka sme nie na tom tak, ako to on povedal, a práve s tou kukuricou, keď povieme, to je aj nahrávka na tie obrovské lány, ktoré sú spojené aj s inými produktami. Áno, zasiať stovky hektárov, osemkrát do roka postriekať, celkom slušný zisk z toho mať, to je tá kukurica, ktorú som kritizoval. A práve toto je príznačné pre tento pohľad.
Ďakujem.

Teraz udeľujem slovo avizovanému pánovi poslancovi Filipovi Kuffovi a po ňom pán predseda poľnovýboru Jaroslav Karahuta.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, naozaj ako to tu bolo spomenuté, jednoduchá zmena zákona, bavíme sa o dvoch číslach, že z 15 rokov to skracujeme na 10 a aká debata sa tu v podstate z toho vykľula. Možnože ešte také, dôležitejší ten krok ako samotná debata bude aj to samotné hlasovanie o tomto návrhu zákona, pretože dovolím si tvrdiť, že hlasovanie, samotné hlasovanie demaskuje vlastne to, že kto tu za koho kope. Áno, môžme tu mať také debaty, že možno sa to tak nesprávne označuje, že oligarchovia, poľnohospodárski oligarchovia, či sú veľkí, malí a tak ďalej. Dobre, na tom členení veľkí, strední, malí a tak ďalej, dobre, dajme tomu, dajme to na chvíľu bokom možno tieto takéto označenia, ale ja sa pýtam, ako tento návrh zákona bojuje, keď už sme to tak nazvali, proti tým veľkým, tým tzv. veľkým, aký je to boj, ja nechápem. Pretože ja tuná žiadny boj proti veľkým nevidím.
Tí veľkí, tie veľké subjekty, ktoré tu dneska máme, poväčšinou oni už majú svoje základné imanie vo svojom vlastníctve. Západné Slovensko však je skúpené predsa veľkými subjektmi, stredné Slovensko detto, áno, keď sme sa dotkli východného Slovenska, možno paradoxne východné Slovensko je také, by som povedal, patriotickejšie, že tí ľudia možno aj vďaka tým rozdrobeným vlastníckym vzťahom, áno, zatiaľ to zostalo v rukách, poviem to, Slovákov alebo ja neviem možnože aj nejakých iných národnostných menšín, keď to majú, nemajú to žiadni Holanďania, žiadni Nemci a neviem kto ešte ďalší, čo sa tu skrývajú na západe za týmito veľkými firmami.
Prečo, ešte raz sa pýtam, prečo to nazývame bojom proti veľkým? Však oni svoje majetky majú a teraz jak ja im týmto zákonom, týmto návrhom zákona, jak ja im šahnem na to. Ja sa pýtam, jak ich ja zničím? Oni majú svoje majetky, okrem toho majú v prenájme pôdu ešte aj od SPF-ka. Keď sme sa bavili o tej dostupnosti, no neni tá pôda dostupná. Jednoducho dnes tento zákon tu v podstate nastavuje nespravodlivý systém a to je to, čo na Slovensku máme. Že keď je niečo zákonné, neznamená, že je aj spravodlivé zároveň. A zákon č. 504 si myslím, že je toho takým typickým príkladom, a keď sme sa bavili o tom, že by mal prejsť komplexnou zmenou, áno, súhlasím a tak ako som to povedal, najlepšie by ho bolo rovno zrušiť a nanovo tu postaviť iný zákon, iný typ, nastaviť tam iné veci. Veď to neni možné, čo tam ten zákon všetko deleguje.
Mali sme tu, ja neviem, či pred dvoma rokmi, nebola to asi posledná, možno predposledná novela, myslím, že dvakrát sa novelizoval, tak zrovna SaS tu mala taký pozmeňujúci návrh. Oni to tam prezentovali, že akú super vec robia. A čo tam spravili? Delegovali na vlastníkov povinnosti, čo sa týka nájmov, čo sa týka o odopretí uzatvorenia zmluvy, dali tam, že musia mať oznamovaciu povinnosť voči týmto subjektom. No proste tento zákon je jeden nonsens. Dotknem sa aj tých vecí, lebo v tých dvojminútových faktických poznámkach je krátko a potom väčšinou keď reaguje ten rečník, nedá sa už späť reagovať.
Kolega Rišo Takáč, bavili sme sa, že či od Prievidzi alebo nie, ale však ty si povedal, že u vás to tak nefunguje a ty si z Prievidze, čiže ja som mal vlastne na mysli, ja som mal zato na mysli teda Prievidzu som komentoval, že možnože naozaj, že Prievidza alebo okres Prievidza, že nejaký svetlý príklad v tej spolupráce, že možno to tam funguje.
Ďalšia vec, ty si to hovoril vlastne aj v tých faktických poznámkach, že tento návrh zákona, keď to znížime z 15 rokov na 10 rokov, že to bude totálna likvidácia poľnohospodárstva. Dobre, berem to, nepovedal si to, že likvidácia potravinovej sebestačnosti, ale likvidácia poľnohospodárstva. No áno, ten subjekt, ktorý má dneska prenajaté pozemky na 15 rokov, dobre, v zákone mu ukrojíme päť rokov, ale ja sa pýtam, či to je naozaj taký nenormálny zásah do týchto vecí, že by som mohol tvrdiť, že to je ničenie poľnohospodárstva. Správne to tu bolo povedané, veď predsa v týchto prípadoch je tá výpovedná lehota päť rokov. Čiže my sme aj tak na tých 15 rokoch. Miro Suja dobre povedal, že v tých nájomných zmluvách si viete predsa upraviť aj tú výpovednú lehotu, teda že sa dohodnete na ročnej výpovednej lehote. Áno, viete dobre, väčšina ľudí okolo tých zákonov nechodí, zvlášť keď to nie sú poľnohospodári, tak to väčšinou podpíšu to, čo im to ten subjekt pošle, a potom my tu máme také nonsensy, že sa zrazu pozeráme, že tie zmluvy sa stávajú ako keby nevypovedateľnými, hej. A máte rôzne subjekty, bavili sme sa chvíľu v lavici, že či mám takú skúsenosť, áno, mám.
Ja mám dokonca aj takú skúsenosť, že po pozemkových úpravách vám zaberú pozemky a vám ich nechcú vydať, nedovolia vám ich obhospodarovať, zoberú vám úrody. Príď sa pozrieť do Ľubice, ja ti ukážem ten subjekt. Ja keď som podal trestné oznámenie, tak čakám štyri roky, pokým dačo sa vyrieši alebo nevyrieši a potom tuná hon na opozíciu, keď dajú na nás, tak čuduj sa svete po roku ja tu mám na krku pomaly obžalobu idem. Príďte sa pozrieť na východ, kto tomu neverí, jak to tam funguje. A v týchto prípadoch, ktoré teraz menujem, čo sa týka konkrétne aj Ľubica, áno, tam si myslím, že prvým, plným právom takéto subjekty môžme nazvať, že sú agromafia, pretože sa tak správajú a bez ohľadu na veľkosť majetkov. Keby mala jeden hektár a takto koná, tak je to proste podvodná praktika týchto subjektov.
Bavili sme sa alebo padlo to tu teda v tých debatách, že prečo, prečo by nemal byť tento zákon prijatý, aj to, že vznikne nejaký subjekt, rozhodne sa či pre chov, poviem to všeobecne, zvierat, nebudem hovoriť, že hovädzí dobytok, rozhodne sa teraz niečo pestovať, obrábať tú pôdu a bolo tam spomenutá aj jedna z tých investícií, že investuje napríklad do hnojív. Ja to chápem, hej, tie niektoré hnojivá sú teda vysoké investície a to hnojivo nie vždy sa dáva teda na tú dobu takú, že, keď to nazvem, by to malo mať nejaký ročný ten rozklad, hej, keď to tak ľudovo poviem. Áno, ale povedzte mi, kde v iných typoch, ja neviem, podnikania, kde máte takéto garancie s takýmito dlhodobými horizontami? Inde vám povedia, to je riziko podnikania, skrachuješ, padneš na kolená, padneš, tvoja smola, hej, a tu, ale tento zákon dáva takéto výhody a dobre.
Iná vec by bola, keď hovorím to delenie taký veľký, malý, stredný a, ja neviem, tak ďalej, iná vec by bola, keby naozaj, keď príde na trh subjekt, na ten poľnohospodársky trh subjekt, ktorý povie, bez ohľadu na vek, hej, nazývame ich mladí, však to nemusí byť vždy mladý človek, ale povie, že áno, chcem ísť gazdovať, prečo sa smejeme, že dva, tri hektáre alebo dve, tri kravy. A prečo ja by som nemohol mať? A že či tým ovplyvním potravinovú sebestačnosť? No sto ľudí z tých dvoch kráv nevyžije, ale dajme tomu moja rodina alebo moja nejaká širšia rodina, tak to dokážem aj z dvoch, troch hektároch utiahnuť, ale možnože z dvoch, troch kráv. Prečo, prečo sa tu smiať na tom?
A chcel som, chcel som sa v podstate vyjadriť k tomu, hej, vrátim sa, že keď subjekt príde na ten trh a povie mi, áno, mám chuť ísť do toho, mám chuť znášať aj nejaké riziko, možno aj tie výpovedné lehoty nielen teda zo strany možno k tej štátnej pôde, ale aj zo strany teda fyzických tých iných subjektov, aj neštátnych ich nazvime, a poviem okej, ale jaké my tu máme dneska podmienky, ako štát podporuje takéto nové subjekty, ktoré prídu na trh. Však naopak, ten trh proste ich vytláča preč, preč, preč, polená pod nohy, preč, ty si nový, ja ťa nechcem, mne je dobre, ja keď tu mám tisíc hektárov, lebo dostanem 150 euro krát 1 000 hektárov a keď mi to príde desať, tak ja budem mať mínus 3 000, ale mne vadí aj tých 3 000, že budem mať menej tú dotáciu. Toto tu dneska funguje, o tom je ten zákon. A to, že je niečo dneska zákonné, to neznamená, že je aj spravodlivé dneska na tomto trhu.
Prečo nevytvoriť také podmienky, aby štátna pôda bola dostupná naozaj pre všetky subjekty? A keď sa bavíme o tom, či je alebo nie je. Nie je dneska, a to budem stále opakovať, nie je dostupná pre každého. Máme síce nejakú legislatívu, však my sme sa o tom bavili, že myslím, že zákon alebo čo to hovorí, že hej, SPF-ko a keď príde a malo by vyčleniť nejaké percentá pôdy a ten subjekt by to mal pustiť, no ja sa pýtam, kde sú tie prípady dneska na Slovensku. Normálne ja by som chcel vidieť tieto subjekty, ktoré sa tak dostali k pôde. Nenájdete, nenájdete to dneska na Slovensku.
A vrátim sa, to, čo som povedal v úvode, ešte možno dôležitejšie ako samotná rozprava k tomuto návrhu zákona, bude to samotné hlasovanie, áno, bavíme sa o dvoch číslach, ale to nám ukáže, kto tu v parlamente dneska za koho kope. Či nám vyhovuje tento systém, ktorý tu je dnes a ktorý vytesňuje všetkých ostatných mimo toho, pretože len ja tu dneska fungujem a len ja môžem hospodáriť a len ja mám právo robiť potravinovú sebestačnosť. A ako keď spoločná poľnohospodárska politika je nastavená, že dotujeme repku a my sa čudujeme, že to pestujú? No tak keď majú najvyššie dotácie z toho, tak samozrejme, že to každý robí a to pestuje, to jednoducho sa nezmení tým. Musela by sa aj táto politika zmeniť. Ale áno, to hlasovanie ukáže dneska, predpokladám, že asi bude dneska o sedemnástej to hlasovanie, kto tu za koho kope.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Dve faktické poznámky.
Pán poslanec Suja ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Začnem odzadu. Filip, súhlasím, že výška dotácií alebo, nieže súhlasím, hovoril si o výške dotácií. Veľkí, tým vyhovuje. Ja si myslím, že musíme podporiť aj malých, aj mladých, aj ekofarmárov, ale nemôže to byť na úkor, že zničíme veľkých. Veľkí majú dotácie, nahajme, nech majú, aké majú, a malým dajme väčšie. Malým dajme väčšie, lebo to potrebujú oni, z tých by nevyžili. To znamená, že toto je cesta. Ja si myslím, že doteraz tá podpora zo strany štátu pre tých malých nebola taká, aby sa odhodlali, že fakt chcú vo veľkom množstve, aby to malo nejaký význam tú pôdu obrábať, pestovať, aby boli prvoradé potraviny. Kvôli tomu, že tá podpora je malá. A ak si ty hovoril, že 150 euro, tak ja neviem, pozrieme, koľko nám to vyhovuje alebo ako sa to dá, tak dajme malým 300 eur do určitého počtu hektárov. Ten, čo si povedal, že spraviť zákon nanovo, s tým súhlasím. Ale ako hovorím. Ak chceme zvýšiť potravinovú sebestačnosť, musíme podporiť všetkých. Nemôžme teraz povedať, že agrobarónov, ako ich vy nazývate, alebo, ja neviem, veľkofarmárov, že tých ideme zlikvidovať a ideme podporovať len malých. Nie, my musíme aj tých, aj tých. Nedá sa len jedných. Každý extrém je zlý, vážení kolegovia. Takže treba nájsť taký návrh, kde sa, kde sa toto zohľadní všetko a, samozrejme, by som to ešte rozdelili. Tých, čo fakt niečo pestujú a vytvárajú, a potom len tých, čo len mulčujú alebo kosia. Aj to je veľký rozdiel. Lebo to už potom zistíme, že tie počty sú niekde úplne inde. To znamená, že áno, treba ten zákon spraviť podľa mňa úplne nanovo.