83. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím oboch, aby zotrvali na svojom mieste, pretože budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Je to parlamentná tlač 1403. Návrh na pridelenie výborom je pod číslom 1471.
Udeľujem slovo pánovi poslancovi Martinovi Feckovi, aby tento návrh v pléne uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, tlač 1403.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, takže sme vo finále, posledný návrh, dúfam, že nebude až taká búrlivá debata, lebo, hovorím, ide iba o legislatívno-technickú úpravu, ktorá hovorí o tom, že k 1. 1. 2023 Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, prestal, štátny podnik, prestal existovať a bol, by som povedal, priradený ako jedna z položiek Lesov Slovenskej republiky, štátnemu podniku. To znamená, v tomto zákone 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku prakticky píšeme a vyhadzujeme slová „Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik" sa nahrádza slovami „Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik". Aby reálny stav bol aj so stavom právnym zosumarizovaný. Tak verím, že toto by nemalo vzbudiť až taký veľký ohlas, že by sme tu ešte museli sedieť ďalšiu hodinu a brániť tak ďalším kolegom, aby mohli prednášať svoje návrhy. Pretože dnes som nepredpokladal, že až takýto veľký časový dosah budú mať tie moje pozmeňujúce návrhy. Aj som rád, že sme sa trošku nad tým zamysleli a myslím si, že treba to riešiť, či sa niekomu páči alebo nepáči, do budúcna. A to je jedno, či budú mať koaliční alebo opoziční, ale treba tieto veci riešiť. Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Mičovský, nože nám teraz predneste spravodajskú informáciu ako spoločný spravodajca za gestorský výbor pôdohospodárstva a životného prostredia.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Vážená Národná rada, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1403. Predkladám vám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu na vaše odporúčanie. Písomnú prihlášku som neobdržal, takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Kto má záujem, môže tak urobiť teraz. Pán predseda výboru Karahuta a pani poslankyňa Halgašová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán kolega Jaroslav Karahuta, máte slovo, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Halgašová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ono vyzerá to, že to je jednoduchý zákon, ale jednoduchý je, jednoduchý je. Vlastne jedná sa o legislatívno-technickú úpravu, nič iné. Ale za tým zákonom sa niečo schováva. Schováva sa príbeh podniku, ktorý dnes ostalo iba v podstate torzo. Je to podnik, ktorý sa nachádza v jednej z najkrajších častí Slovenskej republiky, kde máme bukové pralesy, že, kde máme nádhernú čistú prírodu, kde máme obrovský zdroj pitnej vody Starina, kde máme múdrych a pracovitých a hlavne skromných ľudí a my nevieme, nevieme podniku, ktorý mal byť výkladnou skriňou ekologického poľnohospodárstva, také slovenské Slušovice na východe krajine, my ho ideme pričleniť len preto, aby sme ho zachránili, aby sa nestala z neho ruina a možno ateliéry na, na nejaké natáčanie filmov. Mňa to osobne veľmi mrzí.
Ja som čakal, čakal som, že tento podnik sa nejakým spôsobom zachráni. To mohlo byť jedno že ukážkové poľnohospodárstvo, kde sa mohli chodiť učiť ľudia z celého Slovenska, ako sa vyrábajú bioprodukty. Je to obrovská škoda a to, čo ostalo, je vlastne, ostalo oči pre plač ľuďom, pretože mám taký pocit, že ten podnik odíde do histórie a už sa o ňom bude písať len niekde v knihách, že raz bol jeden štátny podnik Ulič s neviem niekoľkými stovkami kráv. Pretože je tam 6-tisíc ľudí, myslím, že v tejto doline žije, a ja som v úzkom kontakte s niektorými starostami a viem, že dlhú životnosť táto dolina nemá a pravdepodobne aj vplyvom zásahov v rámci, v rámci národných parkov asi postupne ostane tam pár nejakých nadšencov a to je všetko. Takže ja iba toľko a, samozrejme, tento zákon podporím, pretože sa jedná o legislatívnu techniku.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo.
Ja som rád, keď zachránime hocijaký podnik, lebo ľudia v každom, aj tak ako ty povieš, na východe, v odľahlých regiónoch si zaslúžia niekde pracovať. Mrzí ma, že táto vláda tak nekonala aj pri Slovalco, ktoré malo najekologickejšiu výrobu hliníka, a tu nejaký eštebák Budaj povedal, že takéto firmy by mali zo Slovenska ísť preč. Ja by som sa na jeho mieste išiel tam postaviť pred fabriku a hovoriť, že takýchto tu nechce a takýchto chceme. Najekologickejšia výroba, najmenšia uhlíková stopa. Teraz keď budeme desaťkrát drahšie dovážať tam loďami, tak aké to bude. Takže, vážení kolegovia, áno, som za to, aby sme zachránili. Ale prečo sme sa rovnako nesprávali aj pri Slovalco, aj pri Slovalco. Koľko stoviek zamestnancov vďaka ministrovi z OĽANO prišlo o zamestnanie.

Pán poslanec Filip Kuffa s faktickou.

Ďakujem za slovo. Keď sa diala takzvaná reforma národných parkov a chodilo som po regiónoch, bol som aj v Uliči, kde bol vtedy protest, keď minister Budaj tam bol na zasadnutí a bol presviedčať tých miestnych ľudí, že aká super vec sa ide udiať vďaka tejto reforme. A vtedy sme tam trávili v rozhovoroch s ľuďmi dosť veľa času. Ja som povedal, pozrite sa, to dospeje k tomu, že Ulič ako štátny podnik skončí. TANAP končil zo zákona a hovorím, Ulič skončí, pretože prídete o pozemky, a tým pádom bude neefektívne, aby takýto štátny podnik tam fungoval na niekoľko tisíc hektároch. Toto sa v podstate udialo, ja neviem, v horizonte asi do jedného roka, že sa, že tento zvyšný majetok, ktorý nespadal pod správu národného parku, prešiel pod Lesy SR. Je to už jak to je, schválili ste si to. Dospeli sme k tomu, nemal by som teraz také oči pre plač, že musí aj zaniknúť ten chov dojníc, ktorý tam bol, pretože Lesy SR predsa robili aj poľnohospodársku činnosť. Majú, na Muráni kone chovali. Prečo by nemohli v Poloninách chovať kravy. Štátny podnik vojenské lesy takisto robí aj poľnohospodársku, aj živočíšnu výrobu. Prečo by Lesy SR nemohli robiť takúto činnosť takisto. Čiže flintu do žita by som nehádzal. Tento návrh zákona to je len legislatívno-technická úprava, to chápeme všetci, ale netreba hádzať flintu do žita, že teraz Lesy SR nebudú schopné prevádzkovať aj takúto poľnohospodársku a živočíšnu výrobu. Pretože robili to aj v minulosti v chove tých muránskych norikov, mali dobré výsledky a verím tomu, však keď si tam preberú ten personál z Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, zo štátneho podniku, že budú vedieť ťahať ďalej aj túto živočíšnu výrobu, ktorá tam je.