83. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dúfam, že ste všetky káble dobre zapojili, že nám to tu nevypne.
Dobre, ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky, vidím, že tento zákon by mohol získať skutočne širokú podporu. A len upresním. Ja som mal na mysli rozhodcov hlavne v nižších súťažiach, kde ale nie sú profesionálni rozhodcovia a túto činnosť vykonávajú predovšetkým cez víkendy a len popri svojom inom zamestnaní. Chcem povedať, že, už som to dnes hovoril raz, že ľudia nám vyčítajú často, že sa zaoberáme aj takýmito zákonmi, že či nemáme iné na práci a podobne. Ale práve toto je kamienok, ktorý tvorí mozaiku tých zlepšení a, a v celej legislatíve a v celej našej spoločnosti. Takže verím, že tento kamienok schválime a že tam pekne zapadne a vylepšíme to.
Ďakujem.

Ja už len v krátkosti. Po mne ide Karol Kučera s ďalším dobrým zákonom, ktorý pomôže športovým odborníkom dostať sa, dostať sa aj to do toho školského prostredia, na ktorom nám veľmi záleží, a už tu Marek spomínal tú skladačku. A v športe som bol zvyknutý to, že veľké veci sa skladajú z drobností a keď to dobre vyskladáme, tak podaria sa nám aj veľké veci. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil teda novelu o pedagogických a odborných zamestnancoch. Tak ako bolo spomenuté veľmi dobre, ja nadväzujem na Rišov, Rišovu novelu, je to nejaký kúsok do mozaiky, ktorý vám chcem predstaviť. Možno si pamätáte, že som tu bol zhruba pred pol rokom takisto s týmto, s týmto zákonom, s novelou, kde sme zaraďovali vlastne odborníkov z praxe ako pedagogických zamestnancov, boli to športovci nejakí významní alebo úspešní, a tentokrát ideme podporiť taký širší okruh týchto odborníkov do vzdelávacieho procesu aj z iných oblastí, ktoré budem menovať. Samozrejme chceme, aby sa naše deti učili od tých najlepších na školách, takže tento, táto novela si získala, si myslím, že veľmi rýchlo podporu aj na ministerstve školstva, nebol s tým vôbec žiadny problém, dá sa povedať, len sme hľadali, lebo prvotný návrh bol teda zaradiť trénerskú činnosť z môjho, teda z mojej iniciatívy takisto okrem teda tých športovcov, pretože tí tréneri majú predsa len bližšie k tej pedagogickej činnosti, ale rozšírili sme, ako som spomínal, ten okruh tých činností aj na teda umeleckú činnosť a okrem teda trénerskej činnosti aj na ďalšie odborné činnosti. Čiže dá sa povedať, že, že to tak nejakým spôsobom zrovnoprávňujeme a keď tu vidím aj teda opozičného poslanca pána Habánika, ktorý v tomto veľmi korektne, si myslím, že komunikoval, či už na výbore, ale myslím, že predošlý ten zámer, tak pevne verím, že tak ako opozícia to podporila v tom, v tej minulej novele, tak dúfam, že ich to osloví aj, aj tentokrát.
K tomu by som chcel ešte povedať, že možno k tým technikáliám, že zavádzame tam, to len v krátkosti skúsim pripomenúť, že zavádzame tam tzv. automat, ktorý takýto odborník, keď si prinesie so sebou nejakú teda prax z toho svojho profesného nejakého života alebo nejakej kariéry, a teda takéhoto zamestnanca chceme motivovať, aby zostával v tom školskom prostredí, tak mu dávame takú lepšiu možnosť kariérneho rastu. To znamená, že dostane vlastne na základe svojho, svojho vzdelania možnosť atestácie prvého, prvej atestácie teda po piatich rokoch praxe, ak bol teda tri roky úspešný v tej svojej profesnej činnosti, ak bol úspešný päť rokov, tak na základe toho vlastne mu dávame možnosť automaticky získať atestáciu druhého stupňa po ďalších piatich rokoch, čiže takýto človek ako pedagogický zamestnanec musí pôsobiť desať rokov v školskom prostredí. No ak, a ak bol tak úspešný, že mal tak úspešnú nejakú kariéru za sebou alebo také vedomosti, ktoré vieme preukázať ako sedemročné, tak dávame možnosť riaditeľom škôl, aby vlastne odpustili takémuto pedagogickému zamestnancovi tú prax vlastne v tom školskom prostredí a zaradili ho rovno do kariérového stupňa až druhej atestácie teda na základe jeho, jeho, jeho vzdelania, dá sa povedať.
Takže, takže k tomu ešte poviem, že prípadné nejaké negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sú hradené, budú zabezpečené v rámci teda rozpočtu ministerstva školstva, nevidíme tam vlastne nejaký, nejaký, nejaký veľký zásah do tohto, a potom viacej by som vystúpil aj v rozprave. Chcel by som sa dotknúť trošku zo širšia tejto témy, lebo je to tak, ako bolo spomínané, len kúsok do tej mozaiky, ale tú mozaiku by som chcel priblížiť trošku celú, alebo si myslím, že veľmi málo tu, tu padá táto téma ohľadom teda, mňa zaujíma teda najviac tá telovýchova, respektíve oblasť zdravia a pohyb. A keďže sme tu mali pred chvíľkou aj o tej strave nejaké, nejakú rozpravu, tak si myslím, že to súvisí a rád by som o tom viacej povedal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 1387. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Takže, ako som spomínal, budem možno trošku dlhší tentokrát, ale si myslím, že táto téma si zasluhuje trochu aj svoju pozornosť, keďže vnímam dlhodobo, že je, by som povedal, vyčleňovaná niekde do kúta a na okraj, na okraj naozaj, dá sa povedať, našej spoločnosti. Až takto to vnímam.
Čiže možno viete, že, kolegovia, že sa venujem najmä oblasti teda telesnej výchovy alebo telovýchovy ako takej, alebo teda tej oblasti zdravia a pohyb. No a teda, ktorú riešime nejakým spôsobom aj v tejto novele, lebo sa snažíme vylepšovať nejakými drobnosťami aspoň tento segment. Treba povedať, že naozaj to pomôže aj, aj tej umeleckej činnosti a ďalej ďalších odborností, ale chcem sa venovať vyslovene tej telesnej momentálne.
Čiže povedal by som chronologicky že také najdôležitejšie veci, ktoré nás postihli vlastne v minulosti, a to je, že v roku 2007 vlastne Európska komisia vyzvala štáty Európskej únie vo svojom, vo svojej rezolúcii, vo svojom uznesení, aby si pridávali, respektíve aby tá časová dotácia na predmet telesnej a športovej výchovy bol v týchto štátoch minimálne teda tri hodiny tohto predmetu. My sme v tomto období mali tie tri hodiny, takže možnože vtedy nikto tomu nevenoval až takú nejakú zvýšenú pozornosť, avšak prišiel rok 2008 a s tým prišiel aj, prišla aj nový štátny vzdelávací program, kde teda nejakou možno tou víziou bolo zúžiť celkovo ten obsah vyučovania, a tým pádom sme si urezali alebo odobrali, dá sa povedať, z tohto predmetu telesná a športová výchova z troch hodín na dve.
No a tým sme naštartovali, by som povedal, takú negatívnu vlnu toho, že začalo sa pomaly vyčleňovať alebo ten dôraz na, na tento predmet sa začal potlačovať smerom do kúta, dá sa povedať, a vlastne aj sa to prejavilo v nejakom financovaní v podstate toho najdôležitejšieho, a to je, to boli vlastne vysoké školy, respektíve telovýchovné vysoké školy, ktoré sa venujú, samozrejme, výučbe či už učiteľov telesnej výchovy alebo, alebo trénerov a tak ďalej. Dá sa povedať, že to financovanie týchto fakúlt sa hodnotí vlastne tzv. koeficientom odboru a tento koeficient odboru bol znížený za posledné obdobie až na tú poslednú, naozaj tú poslednú kategóriu až tú, až tú siedmu kategóriu, ktorú tam máme, na hodnotu 1,19, čo by som možno tak priblížil v porovnaní s ostatnými predmetmi ako je hudobná výchova alebo výtvarná výchova, ktoré majú v porovnaní s týmto predmetom telesná výchova dvojnásobnú hodnotu. Čiže hudobná výchova aj výtvarná má, má dvojnásobnú hodnotu ako telesná výchova v dnešnej dobe, čo sa týka financovania na vysokých školách. Inak povedané ešte, možno ešte lepšie, lepšie prirovnanie také, také polopatistickejšie je, že aby tomu rozumeli všetci, že ak máte napríklad prednášku, prednášku na dajme tomu právnikov, môžte mať na tej prednáške aj 300 ľudí, kdežto keď si to porovnáte napríklad s výučbou absolventov skoku do výšky, tak asi ťažko bude rovnaký počet 300 tých absolventov na tej hodine mať možnosť teda navnímavať túto hodinu proste rovnocenne ako tí právnici.
Čiže to je, to je jeden pohľad, potom sú takzvané ďalšie financovanie vlastne sú špecifiká na vysokých školách, ktorých by som sa tiež chcel dotknúť v krátkosti. Vieme, že tá športová infraštruktúra aj na vysokých školách je veľmi náročná, sú tam atletické štadióny, sú tam plavárne, takže vieme, že napríklad na tom príklade plavární je to dobrý príklad, kde tie ročné náklady na takú plaváreň sú 130-tisíc eur a vieme, že tie fakulty, dajme tomu tie tri najväčšie fakulty, ktoré máme, FTVŠ-ku v Bratislave, tak sú dotované z tých špecifík 60-tisícmi, čo je, samozrejme, už nedostatočné. Ďalšia fakulta, veľká, športu v Prešove je dotovaná 50-tisícmi a taká UMB-čka v Banskej Bystrici má len 5-tisíc. Takže tu je neuveriteľná disproporcia a je to pomerne nesystémové, takže na toto by som chcel tiež upozorniť a častokrát na to už upozorňujem, párkrát sa mi podarilo zvolať nejaké rokovanie na túto tému aj na ministerstve školstva, ale, žiaľbohu, tie ľady sa nejak nehýbu v tejto téme a je to úplný základ, ktorý by sme mali sa snažiť v rámci teda telovýchovy alebo v tejto oblasti zdravia a pohyb zlepšiť.
Čo sa týka personálneho zabezpečenia, tak treba povedať, že v tej súvislosti vlastne s tým financovaním tých vysokých škôl, tak máme problém s tým, s tým personálnym zabezpečením, dá sa povedať, lebo my sme tie, tie vysoké školy, fakulty museli to nejakým spôsobom odraziť a začali vlastne si možno uberať z tých špecializácií jednotlivých, lebo dnes vieme napríklad, že nemáme špecializáciu učiteľ telesnej výchovy prvého stupňa a tým pádom, keď chceme hovoriť o kvalite, tak tých telocvikárov sme naozaj vytlačili z toho prvého stupňa smerom na druhý stupeň a tej profesii ako učiteľ teda telesnej výchovy sme dali úplne že menšiu váhu. Takže tu sa snažíme naozaj aj v tejto téme niečo spraviť.
V týchto dňoch je, bola teda už v MPK-čku vyhláška ministerstva školstva, kde sme napádali vlastne alebo dali sme za Úrad vlády, keďže mám tú možnosť aj zastávať tú funkciu splnomocnenca vlády pre mládež a šport, tak sme dali za Úrad vlády zásadnú pripomienku, aby telocvikári z druhého stupňa dostali aprobácie aj smerom na prvý stupeň, takže tu sa snažíme vylepšiť takýmto spôsobom a viem, že bola akceptovaná táto pripomienka, takže, chvalabohu, tu sa nám to darí vylepšovať drobnými krokmi do mozaiky ďalšími a takisto teda aj táto novela, tak ako táto novela vlastne prispieva nejakým spôsobom, drobným, k vylepšeniu toho personálneho zabezpečenia, tak sa nám to podarilo aj, aj v tom prípade telocvikárov z druhého stupňa. Čiže dnes už dúfam, že budeme môcť hovoriť, že, že naozaj to personálne zabezpečenie sa nám podarilo pomerne vylepšiť.
Dotknem sa veľmi, veľmi krátko aj témy športová školská infraštruktúra, lebo to je jeden z ďalších dôvodov, ktoré teda padali na ministerstve školstva, že prečo nemôžeme zvýšiť tú časovú dotáciu smerom na tento predmet a pán minister alebo exminister teda Gröhling to veľmi často používal a vieme, že aj médiá v podstate, alebo tie posledné prieskumy sa venovali tomu, že koľko percent škôl nemá svoju telocvičňu a vieme, že tieto prieskumy sa stále pohybovali okolo čísla, ja neviem, 35 až 40 %. No tu by som chcel naozaj povedať, že toto číslo je až z môjho pohľadu úplne až zavádzajúce a veľmi skreslené, pretože, pretože je lepšie sa pozerať na túto problematiku tak, že keď hovoríme teda o chýbajúcich telocvičniach na základných školách, že koľko percent žiakov má prístup k telocvični alebo nemá. A tu sme si dali tú námahu a urobili sme ten prieskum z dostupných dát a podobne a dostali sme sa teda na číslo, že až 85 % žiakov na základných školách má prístup k telocvični, takže je to diametrálne odlišný pohľad a v podstate len, len, dá sa v úvodzovkách, len 15 % žiakov ten, ten prístup nemá. Aj aj z tých 15 %, keby sme išli úplne že na drobné to rozobrať, tak, tak v podstate nám kazia tieto štatistiky dlhodobo len tie malé školy, len tie úplne menšie školy, dajme tomu s počtom žiakov na školu 1 až 75, kde v podstate je z tých štatistík z toho prieskumu a nám vyšlo číslo, že 757 škôl základných s týmto počtom žiakov 1 až 75 až 75 % v podstate týchto škôl, samozrejme, nemá telocvičňu, pretože ani to nie je efektívne ju tam vystavať a asi zrejme ju ani nikdy nebudú mať vystavanú, pretože to je len zopár tried na školu a takzvané malotriedky.
Takže dlhodobo vlastne tento pohľad na, na túto problematiku, na chýbajúce telocvične, by som bol rád, keby skončila taká mantra, že koľko percent telocviční na školách chýba, ak sa bavíme teda o chýbajúcich telocvičniach, ale skorej by sme sa mali pozerať na to problematikou, že koľko percent žiakov má prístup k telocvični a to číslo je oveľa optimistickejšie, tam je 85 %, ako som spomínal. Takže vôbec nechcem povedať, že by sme sa nemali venovať školskej športovej infraštruktúre. Práve naopak. Ale sú tam úplne iné teda problémy ako rekonštrukcie, áno, tých treba oveľa viacej, oveľa viacej financií smerom tam robiť. Alebo sú veľké školy, ktoré potrebujú dajme tomu ešte jednu telocvičňu alebo nejaké priestory, lebo majú veľa žiakov a nezmestia sa všetci. Alebo sú exteriérové, samozrejme, priestory nevyhovujúce, tam musíme zlepšovať havarijné stavy a podobne. Ale čo sa týka naozaj že chýbajúcich telocviční, ten problém úplne až taký nemáme.
Čiže chcel by som k tomu povedať, že my sme naozaj s kolegami mojimi, ktorí sa chceli tej téme venovať, si myslím, že urobili naozaj kus, kus roboty a zvolali sme aj na tú tému v podstate dve medzinárodné konferencie. Jedna bola v júni ´21, kde sme mali už jasné závery z tejto konferencie, že je potreba teda zvýšiť tú časovú dotáciu čo najrýchlejšie alebo vrátiť sa naspäť na tie tri hodiny telesnej výchovy plus ďalšie dve hodiny nejakých športových aktivít pre tie deti a keďže teda to vedenie exministra Gröhlinga na toto absolútne nechcelo počúvať, by som to možno rozviedol ešte až tak, že, že normálne až by som povedal, zabili tú tému, čo sa týka nejakého rozvoja telovýchovy a naopak presadzujú teda sexuálnu výchovu napríklad, čo je z môjho pohľadu úplne akože až na ďalšej koľaji, tak práve tá telovýchova a tá oblasť zdravia a pohyb by mala byť v dnešnej dobe úplne že na prvom mieste a mali by sme sa snažiť naozaj prinavrátiť teda aj tú časovú dotáciu a vykopať sa, alebo nie vykopať sa z jamy, asi sa nevykopete, ale vyhrabať sa z tej jamy naspäť, do ktorej sme padli za posledné roky.
Čiže áno, áno, predmet telesná a športová výchova je dlhodobo, dlhodobo na konci záujmu a naozaj aj vidíme, že aj v ďalších témach okolo teda možnosti nejakého voľného času dieťaťa, žiaľbohu, ktorú mala strana SaS pod vedením exministra Gröhlinga v rukách, ani tu nespravila nič, respektíve išla proti prúdu, takže to bola, to bola ďalšia, ďalšia taká výtka smerom tam.
Myslím si, že v tomto, v tomto bode som zhruba povedal všetko, čo som chcel, pevne verím teda, že sa omluvám, že to bolo také dlhšie trochu, ale že ako ste teda podporili tých úspešných športovcov v tej novele, ktorú som priniesol pred polrokom, tak aj túto novelu, kde pridávame tie ďalšie činnosti a chceme, aby sa teda deti učili od tých najlepších, tak pevne verím, že si to nájde svoju podporu a vás teda žiadam o podporu tejto novely.
Ďakujem pene.

Ďakujem za slovo.
Ja ťa chcem, Karol, oceniť, aj Riša. Chcem oceniť veľkú prácu, ktorú robíš na tomto poli. Mrzí ma nezáujem možno médií alebo predchádzajúceho vedenia ministerstva. Ja som presvedčená a nakoniec aj výskumy to hovoria, že je nesmierne dôležité hlavne v tejto dobe, aby sa decká hýbali. Aby nachádzali radosť v pohybe, aby si zakúsili vlastne pocity, ktoré sú sprevádzané s pohybom. Napomáha to aj výsledkom učenia, aj sebavedomiu, rozvoju, zdraviu, všetkému možnému a nakoniec je to aj veľmi účinná prevencia rôznym závislostiam. A obzvlášť teraz v tejto dobe, keď väčšina mladých ľudí trávi čas na monitoroch, na mobiloch a sú zahlcovaní, neustále sú zahlcovaní aj množstvom domácich úloh, takže mnoho času naozaj denne presedia, tak si myslím, že treba všemožne aj personálne, aj navýšením hodín telesnej výchovy práve podporiť túto možnosť rozvoja pre nich. Ďakujem ti ešte raz.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, úmysel tohto zákona je iste dobrý. Ja ho v prvom čítaní podporím. Len mám nejaké také výhrady, respektíve možno otázky, ktoré sa budú pýtať, teda bude sa pýtať aj odborná verejnosť, lebo učitelia prvého stupňa napríklad v rámci štúdia štvorročného majú aj telesnú výchovu, musia absolvovať aj plávanie, aj beh, aj skok, aj neviem čo, takže oni to majú v rámci tohto vzdelávania, teda tým pádom by sme týchto učiteľov odbremenili od jedného predmetu, lenže tie úväzky na základných školách sa častokrát zliepavajú. To znamená, učiteľ 1 – 4 má ten úväzok v podstate plný okamžite. Učiteľ na druhom stupni, ktorý má aprobácie, sa mu ten úväzok skladá z rozličných predmetov a z rozličných tried. To znamená, je otázka teraz, že športovci, ktorí celý život, respektíve tých sedem rokov alebo päť trénovali, či budú mať na deti trpezlivosť, či majú s nimi skúsenosti a otázka je, že či majú právo, keďže nemajú pedagogické vzdelanie, dosiahnuť, respektíve budú musieť mať pedagogické vzdelanie, dosiahnuť tú atestáciu za týchto podmienok. To znamená, to sú len otázky, ja hovorím, že úmysel je dobrý, otázka je, že ako sa k tomu postaví aj tá odborná verejnosť. Viacej možno budem reagovať potom na ďalších predrečníkov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Súhlasím absolútne, že pohyb detí je veľmi dôležitý. Horšie je, že tie deti v súčasnosti, chýba im základné také návyky, ktoré sme sa my učili na telesnej výchove, alebo dovednosti, že spraviť obyčajný kotúľ vpred, vzad a podobne, že vôbec sa toto nevyučuje. Ja som rád, ak sa na tom niečo zmení. Ale hovoríme o telocvičniach, že máme nevyhovujúce. Ja viem prípady, kde máme telocvične nové, zrekonštruované, perfektne spravené, ale sú zavreté. Ale poviem príklad, sú na pelety, teraz sú pelety vyše 500 eur za tonu, alebo keď sa nakupovali vyše 500, možno aj 700 niekde, keď začínala sezóna, a tie školy na to nemali. To znamená, že môžme mať pekné telocvične, ale aj tak zívajú prázdnotou. Lebo si to nedovolia v niektorých obciach, to kúrenie, zaplatiť.
Teraz sa chcem spýtať, či vieme, koľkí učitelia prídu o prácu. Lebo tie úväzky, ako povedal predrečník, áno, sa spájajú. Je polovičný, štvrtinový, má tam, tam, aby mu tie hodiny sedeli. Aký to má dopad na to a, samozrejme, je to predpoklad že minimálneho pedagogického vzdelania pre tých športovcov. A to netýka sa len športu. Tam potrebujeme aj psychológiu a podobné veci, ktorí tí učitelia vedia a mali by potom vedieť aj tí športovci. To znamená, ja by som bol rád, keby ten zákon myslel aj na toto. To znamená, že aj na tie telocvične, ktoré máme, že je možnosť tam trénovať, ale si to finančne môžu dovoliť. A zákon, ktorý je z ministerstva hospodárstva, to vôbec to nerieši. Nie je to ani plyn, ani elektrika. Sú to pelety. Bohužiaľ, obnoviteľný zdroj, ekologický, ale smola. Čiže máme možnosti a nevyužívame ich. To znamená, skúsme riešiť aj tie, ktoré sú problémy, a poďme aj do tohto.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Karol, ja by som sa ti chcel poďakovať, lebo si sa dotkol veľa, veľa tém, ktoré, ktoré nás trápia, ktoré aj možno vysvetlím ešte trošku v ústnej rozprave, kde som sa prihlásil. Kde by som chcel zdôrazniť to, že koľko rokov sa tu, myslím si, že dosť zle zaobchádzalo s týmto zdravím detí.
A na môjho predrečníka. Škoda, že ste potopili aj vy krúžkovné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Kolega, vy ste vlastne splnomocnencom vlády pre šport a teda už viacej ako päť mesiacov máte svojho nominanta na rezorte školstva. Čiže vlastne vyhovárať sa na nášho nominanta, myslím si, že je absolútne nenáležité. A som presvedčená, že ak chcete niečo urobiť pre šport, tak je potrebné najprv riešiť infraštruktúru a nie prikazovať hodinu navyše. Pretože vy musíte veľmi dobre vedieť, že jedna tretina škôl vôbec nemá telocvične, deti vozia do ďalších škôl, že sú v dezolátnom stave, že deti cvičia po chodbách. Ja sama som bolo toho svedkom, pretože chodím do regiónov a vidím, čo sa tam deje. Druhá tretina má telocvične v havarijnom stave, podlahy, strechy zatekajú a majú prasknuté okná. Čiže treba riešiť v prvom rade asi toto a až potom hodinu navyše.
A na margo tej sexuálnej výchovy. Osobne som presvedčená, že žijeme v 21. storočí a deti by sme mali viesť aj k týmto vedomostiam a v tejto oblasti vzdelávať. Som matkou dvoch deti a ja keď som bola dieťa, to bolo v hlbokej totalite, sme takúto výchovu mali.
Ďakujem.