83. schôdza

Kolegyne, kolegovia, ja by som rád zareagoval na to, čo odznelo v rozprave zo strany pána predsedu finančného výboru. Ja by som sa znovu vrátil k tomu, prečo sú oba návrhy zákonov predkladané. Jednak novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj novela rokovacieho poriadku.
Ústavný súd povedal veľmi jasne, že čl. 55a ústavy o rozpočtovej zodpovednosti má svoje, svoju materiálnu stránku aj svoju procesnoprávnu stránku. Z hľadiska tej procesnoprávnej stránky konštatoval nasledovné: Ak má byť úloha Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nielen formálna, ale aj prakticky naplniteľná, je potrebné, aby RRZ mohla zo svojej nezávislej a odbornej pozície do diskusie v otázkach s reálnym dopadom na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia aspoň v minimálnej miere zasiahnuť. Minimálna miera znamená, že jej dáme možnosť vyjadriť sa k tomu návrhu, ale, samozrejme, nie sme ako poslanci, ktorí sme jediní zákonodarcovia v tomto štáte, nie sme povinní to stanovisko rešpektovať. Rovnako nie sme povinní rešpektovať ani stanovisko vlády. Takisto máme nastavený zákon a rokovací poriadok. Je to presne ten istý mechanizmus, že vláda môže vyjadriť stanovisko a keď to nestihne, alebo aj keď stihne, ale my sa s tým nestotožníme, tak to nemusíme akceptovať. Na druhej strane vo veľkej väčšine prípadov a takmer skoro vždy to stanovisko vlády akceptované je.
A ja si dovolím povedať, že keď takúto istú možnosť a myslí si to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, dostane aj ona pri, iba pri skrátených legislatívnych konaniach a iba pri tých skrátených, kde je významný dopad na rozpočet, že takisto veľa poslancov sa zamyslí nad tým, čo je v tom stanovisku, ako sa zamýšľa nad stanoviskom vlády, a bude prihliadať na to pri schvaľovaní legislatívnych návrhov. Lebo dnes má RRZ-ka možnosť len iniciatívne vydať stanovisko a to iniciatívne stanovisko si netreba zamieňať s týmto stanoviskom, ktoré bude pre ňu povinné a bude musieť uprednostňovať návrhy, ktoré sa jej predložia týmto mechanizmom oproti tomu iniciatívnemu stanovisku. Lebo iniciatívne stanovisko rada vydáva vtedy, keď je oňho požiadaná, a dnes je to tak výrazne obmedzené, že o to môže požiadať iba poslanecký klub. Čiže poslanci, ktorí nie sú organizovaní v poslaneckom klube, a vieme, akým spôsobom sa tuná umožňuje vytváranie poslaneckých klubov, že niekomu sa to neumožní aj z politických dôvodov, tak je to veľmi obmedzené a iba tí, čo majú poslanecký klub, sa môžu obrátiť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci rada by uvítala, aby to mohol robiť každý poslanec.
Naším návrhom sa zavádza aj to, aby každý poslanec sa mohol obrátiť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a rada nebude zahltená kapacitne, pretože rada si pri iniciatívnom stanovisku sama vyberá, či sa k tomu návrhu vyjadrí, alebo nie. To je dnešný mechanizmus, že môže jej tam prísť aj sto stanovísk, ale pri iniciatívnom stanovisku zo strany rady si rada vyberá, ku ktorému sa vyjadrí. Čiže ona si aj zoraďuje tie návrhy, ona si aj určuje lehoty. Ale pri tomto konkrétnom prípade, ktorý zavádzame týmto návrhom zákona, by sa to týkalo len skrátených legislatívnych konaní, ktorých naozaj priemerne nebývajú stovky na každej schôdzi a nemyslím si, že sa na tom niečo zmení, lebo to nehovorím len o tejto vláde, to je aj smerom do minulosti, tých skrátených konaní nebolo, neboli desiatky na každej schôdzi, sú to jednotky zákonov, jeden, dva, možno maximálne päť, a pokiaľ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude mať na to päť plus päť dní, tak na základe jej vyjadrenia by to mala zvládnuť. Keby to nevedela zvládnuť, tak ja, samozrejme, neprídem s návrhom zákona, ktorým napíšem, že päť plus päť dní. Keby mi rada povedala, že potrebuje na to pätnásť dní, tak dáme, navrhnem pätnásť dní.
Čiže skutočne že netvárme sa tuná niektorí, a to by som chcel poprosiť najmä kolegov zo strany SaS, že sme pápežskejší ako pápež, lebo (povedané so smiechom) jednoducho keď RRZ-ka povie, že to zvládne za päť plus päť dní, no tak ja nebudem spochybňovať RRZ-ku, že to nezvládne, ale vy to robíte. Tomu nerozumiem.
Potom pokiaľ, ešte k tým ďalším veciam, ktoré zazneli. Hovorilo sa o pretláčaní bagrom. Ja sa k tomu už moc nechcem vracať, ale len jednu poznámku, že to bolo vyjadrenie člena vlády, ktoré sa týkalo vládneho legi... alebo legislatívneho procesu na vládnej úrovni. V parlamente k žiadnemu pretláčaniu bagrom nedošlo, lebo keby to tak bolo, tak by ten návrh zákona bol vyhlásený za taký, ktorý hrubo a svojvoľne porušoval pravidlo legislatívneho procesu, a to Ústavný súd nekonštatoval, naopak, dal za pravdu parlamentu, ktorý hovoril, že tomu tak nebolo. Čiže ten bager už naozaj, skúste aj vy akceptovať, že tie vaše nezmysly o bagri na parlamentnej úrovni sa nepotvrdili. A to, že či sa tak stalo na vládnej úrovni, no tak MPK vynechávali pravidelne aj vaši vlastní ministri, či už to bol pán Sulík ako bývalý minister, či už to bol pán Gröhling ako bývalý minister, aj pani Kolíková ako bývalá ministerka, jeden sedem razy, druhý šesť razy, tretí päť razy vynechal MPK, keď išlo o skrátené legislatívne konanie. Čiže to nebolo nič výnimočné. Samozrejme, ja nepovažujem za šťastné to vyjadrenie pána bývalého ministra financií, že hovoril o nejakom bagri aj na tej vládnej úrovni. Nebolo to šťastné, ale odmietam a ani Ústavný súd to nepotvrdil, že by tuná niekto bagroval aj na parlamentnej úrovni.
Pokiaľ ide o to, že SaS povedala rodinnému balíčku nie. No, povedala, aj ste potom sa hádzali kvôli tomu o zem, pod čím si predstavujem, že ste teda odišli nakoniec z vlády, no ale fakt je taký, že keď sme schválili rozpočet, tak ste s tým súhlasili, lebo v rozpočte je rodinný balík zahrnutý. Takže na čo to celé potom bolo, keď ste nakoniec v rozpočte súhlasili aj s rodinným balíkom? Tiež tomu nerozumiem.
Potom, teda poznámka, že RRZ-ka s tým súhlasí, aj keď sa nevyjadrí. No to nie je pravda, lebo to neplatí dnes ani pri vláde. Aj vláda keď nevydá a nestihne vydať stanovisko, tak neznamená, že vláda s tým súhlasí, to by sa asi všetci na vláde tomu bránili. A takto nie je nastavený ani tento návrh, ktorý predkladáme a predkladám aj ja, a tak to nevníma ani RRZ-ka. Ani RRZ-ka nevníma tento návrh zákona tak, že keď sa nevyjadrí alebo nestihne sa vyjadriť, že by s tým súhlasila, to určite tak nie je. Jednoducho parlament je suverénom, pokiaľ ide o schvaľovanie zákonov, a nemôže na niekoho čakať donekonečna ani nemôže byť stopnutý v tom procese, lebo parlament je zodpovedný za to, aké zákony prijíma. A s týmto RRZ-ka je plne stotožnená, to znamená, že platí ten istý mechanizmus, ako pri vláde, ak nevydá stanovisko alebo nestihne vydať, tak sa na neho neprihliada, nieže by RRZ s tým súhlasila.
My naňho neprihliadneme, čo nakoniec nemusíme prihliadnuť ani, keď nám ho pošle, to je pravda, čo hovorí pán predseda finančného výboru, ale tak to vníma aj Ústavný súd. Ústavný súd nehovorí v tom odôvodnení judikátu k rodinnému balíku, že my by sme mali prijať stanovisko, lebo to by bolo v rozpore s ústavnými právomocami poslancov schvaľovať zákony. To si ani nemohol dovoliť povedať. A jednoducho ja len odkazujem na to, že tak ako poslanci takmer vždy rešpektujú stanovisko vlády k nejakému návrhu zákona, výnimočne sa stane, že nie, tak verím tomu, že keď zbadajú stanovisko RRZ, tak na to budú reagovať.
Ja poviem konkrétny príklad, lebo si spomínal obedy zadarmo. Áno, obedy zadarmo sú podľa mňa jednoznačne prorodinným opatrením, ale poviem aj za seba, že nemyslím si, že ten rozsah toho, ako to bolo schválené, je úplne najšťastnejší. Ale čo bolo pre mňa dôležité, že prečo som aj ja za to hlasoval, bolo práve to, že keď sme dostali stanovisko z RRZ-ky k obedom zadarmo k tomu návrhu pána Pellegriniho, ktorý bol obdobný, nebol ten istý, ale bol obdobný a týkal sa tej istej témy, aj k tomu návrhu, ktorý predložila SME RODINA, tak pre mňa dôležité bolo to, že sme sa dohodli aj na jeho rozpočtovom krytí. A to rozpočtové krytie by malo byť spravené prijatím zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov. Tam je to rozpočtové krytie, čiže my sme neboli rozpočtovo nezodpovední a neboli sme aj vďaka tomu, že to povedala RRZ-ka. Čiže tu vidíte úplne praktický príklad, že RRZ-ka do troch dní je schopná vydať stanovisko, ale SaS-ka hovorí, že to nestihne ani do desiatich dní, ale my máme praktický príklad, že do troch dní to stihli. Tak ja už neviem, čo je lepší dôkaz pravdy ako to, že sa to v praxi overilo.
A druhá vec je, že jednoducho my sme už aj pri tých obedoch zadarmo reflektovali na to stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a pán predseda finančného výboru nám hovorí, že no, poslanci na to budú kašlať, oni to nebudú zohľadňovať. No znova tu máme praktický príklad, že sme to urobili, tak ja už neviem, čo lepšie by, čím lepšie a viac by sme mohli dokázať, že tento systém vie fungovať. A ide hlavne o to, aby sme si to uvedomili viacerí a ideálne všetci a skvalitnili ten legislatívny proces aj, aj schválením tohto návrhu, že dáme RRZ-ke šancu v tom legislatívnom procese pri skrátených konaniach s významným dopadom na rozpočet povedať niečo, čo k tomu povedať treba, lebo je to ústavný orgán, ktorý je, ktorý sme si na to zriadili. Ak mu nedáme žiadnu šancu, tak načo sme si taký ústavný orgán zriaďovali? Načo tam dávame financie zo štátneho rozpočtu, keď ich, to nechávame na iniciatívne stanovisko? Sama RRZ-ka hovorí, že im v zásade takmer nikto neposiela žiadosti o zaujatie stanoviska. Čiže my tu platíme inštitúciu, ktorá...
A ešte navyše je to tak spravený ten zákon teraz, že keď sa aj prezidentka obrátila na RRZ-ku, tak nemohli jej vydať na základe stanoviska, na základe žiadosti stanovisko, lebo zákon neumožňuje ani prezidentovi sa obrátiť na RRZ-ku.
Čiže oni museli to obísť tým, že vydali iniciatívne stanovisko k žiadosti pani prezidentky, lebo dneska pani prezidentka nie je ani oprávnená sa obrátiť na RRZ-ku so žiadosťou o stanovisko a to vám potvrdia i na Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, som sa ich pýtal, že ako je možné, že k jej žiadosti o rodinný balík vydávali stanovisko. No tak, že to obišli a vydali si iniciatívne stanovisko, preto tam aj rozširujeme tú možnosť, aby aj prezident sa mohol obrátiť na RRZ, lebo si myslím, že je to, že je to správne, aby prezident sa mohol obrátiť na ústavný orgán, ktorý sme si zriadili kvôli tomu, aby nám vedel povedať niečo o dopadoch na štátny rozpočet.
Pán predseda finančného výboru hovorí, že už na vstupe to treba riešiť. Súhlasím, povedal to aj Ústavný súd, len uvedomme si jednu vec, že sme v parlamente. My nevieme ovplyvniť rokovací poriadok parlamentu, ja neviem prikázať pánovi podpredsedovi vlády pre legislatívu, aby hneď zajtra alebo do mesiaca, do dvoch mesiacov si upravil legislatívne pravidlá vlády v zmysle tohto judikátu. Ja by som bol rád, keby tak spravil aj ho môžem takto teraz týmto pádom verejne vyzvať, že, pán podpredseda, prosím ťa, urob aj ty niečo obdobné, ako my navrhujeme v parlamente, ale to je asi tak všetko, lebo nie som členom vlády, nie som jeho nadriadený. Čiže ja dúfam, že aj na vstupe sa to upraví, súhlasím s tebou, ale ja to riešim ako predseda ústavnoprávneho výboru v parlamente, kde mám na to dosah. Keby som bol namiesto pána Štefana Holého na vláde, tak budem to riešiť v legislatívnych pravidlách vlády. Takže ja verím, že aj pán podpredseda vlády čítal rovnako odôvodnenie nálezu Ústavného súdu a že sa tomu bude venovať.
Pokiaľ ide o tú smršť tých návrhov, nemyslím si, že tu bude nejaká smršť, mám pocit, že to aj verejne zaznelo, ak nie, tak ja si myslím, že tie obedy zadarmo, ktoré nakoniec aj budú rozpočtovo kryté, boli takým posledným výraznejším návrhom s rozpočtovým dopadom, pretože ten rozpočet ako taký je už dosť napätý aj bez toho, a ak by sa niečo iné vyskytlo, o čom pochybujem, tak verím tomu, že aj keď zavedieme tento mechanizmus, že si vždy dáme pozor na to, aby to bolo rozpočtovo kryté.
Zahltenie RRZ, to som povedal, že keď RRZ sama hovorí, že toto je pre ňu vhodný mechanizmus, tak ja by som naozaj sa nepúšťal do toho, že budeme spochybňovať ich slová, oni vedia, oni vedia, že čo vedia stihnúť.
A ešte na záver bolo tu spomínané, že pani prezidentka uviedla pri tej správe, ktorú čítala v parlamente, zneužívanie skráteného legislatívneho konania. Škoda, že tu neni pán Oravec, lebo minule sa o to zaujímal, ale možno ma počuje takto na diaľku, ale však aj pre teba. No, jedna vec je také konštatovanie a druhá vec je to, ako sa reči zhodujú so skutkami a aká štatistika je naozaj.
Tá ozajstná štatistika je taká, že počas tohto volebného obdobia sme tu mali udalosti, ktoré sú neporovnateľné s udalosťami v minulosti, to bolo aj dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Ťažko môžeme porovnávať skrátené legislatívne konania, ktoré boli podané z dôvodu, že sme tu mali covid, teda celosvetovú pandémiu, pretože ja to neviem porovnať s minulosťou. V minulosti tu takáto pandémia nebola. Čiže ak sme tu mali 82 skrátených legislatívnych konaní z dôvodu pandémie, tak ja to neviem s ničím iným porovnať a je to taká udalosť, ktorá jednoducho sa nedá zahŕňať do štandardných štatistík. Rovnako ak tu predtým nebola vojna v susedstve, tak ani tých päť skrátených konaní ja neviem zaraďovať medzi štandardné konania, lebo takú situáciu tu žiadna vláda v minulosti nemala.
A pokiaľ teda potom hovoríme ešte o tých piatich počas energetickej krízy, no tak v poriadku, krízy tu ma... krízy tu boli aj počas iných vlád, takže to už by som asi nevypichoval samostatne, ale tam sa naozaj dá tolerovať to, že keď tu aj počas prvej vlády SMER-u bola ekonomická kríza a že boli aj z toho dôvodu nejaké skrátené legislatívne konania, tak sa to ako keby nevynímalo bokom, že sa to zahŕňalo do tej štatistiky skrátených legislatívnych konaní. A keď sa na to pozriem takto férovo, tak z tých 109 skrátených legislatívnych konaní, ktoré boli doteraz podané, tak bolo 17 tých štandardných a päť z tej energetickej krízy, tak dajme tomu 22, čiže môžme hovoriť o tom, že 22 tu bolo takých skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v minulosti, pretože v minulosti vlády nemali vojnu v susedstve a nemali celosvetovú pandémiu covid. A keď si pozriem tých 22 skrátených legislatívnych konaní a porovnám to s minulými volebnými obdobiami, tak zistím, že sa tu nedeje nič neobvyklé, ako sa dialo počas bývalých volebných období, lebo nejaký počet tých skrátených konaní je vždy. Napríklad počas prvej vlády SMER-u sme tu mali 26 skrátených legislatívnych konaní. Teraz máme takých tých štandardných 22. Počas vlády pani Radičovej za dva roky sme mali 27. Čiže keby to bolo štyri roky, tak tu máme koľko tých skrátených legislatívnych konaní, 54? Tak aj tých 27 je stále viac ako tých 22 teraz. Potom za druhej vlády SMER-u sme tu mali 27 a za bývalého volebného obdobia 28. Čiže keď hovoríme mimo covidu a Ukrajiny o našich skrátených legislatívnych konaniach, tak ich bolo 22, čiže nijako sa to radikálne neodlišuje od toho, čo sme tu mali v minulosti. Čiže naozaj tu nedochádza, nie je to pravda, že by tu dochádzalo k nejakému zneužívaniu skrátených legislatívnych konaní.
Poďme sa na to pozrieť ešte ďalej, lebo tie štatistiky to hovoria úplne jasne, len treba to hovoriť pravdivo. Pani prezidentka, ktorá hovorí, že dochádza k zneužívaniu skrátenia legislatívneho konania, z tých 109 skrátených konaní vrátila 4. Čiže keby tu dochádzalo k nejakému vehementnému a obrovskému zneužívaniu, tak asi by to bolo viac ako štyri.
A kľudne sa pozrime aj na to, ako to bolo v minulosti, keď hovoríme, že by tu malo dochádzať k nejakému, nejakému zneužívaniu. No, počas prvej vlády pána Fica alebo vlády SMER-u boli dva vrátené zákony. Počas vlády pani Radičovej tri zákony, počas druhej vlády SMER-u štyri zákony boli vrátené v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré boli prijaté, a počas minulého obdobia dva. Čiže tie naše štyri úplne rovnako zapadajú do toho štandardného priemeru, alebo potom musíme hovoriť, že v každom z volebných období, a nešiel som už ďalej ako rok 2006. Čiže od roku 2006 potom by sme museli povedať, že vždy dochádzalo k zneužívaniu skráteného legislatívneho konania. Tak potom sa pýtam, prečo to pani prezidentka hovorí práve teraz. Potom to nebude o tom, že tuná chceme niečo objektívne vyhodnocovať. Potom tá jej časť stanoviska, ktoré tu predniesla, bola čisto politická a účelová, žiaľ.
Takže toľko k tomu, čo tu odznelo a, samozrejme, som pripravený zodpovedať ďalšie nejasnosti, ak by boli.

Ďakujem za slovo.
V svojom príspevku si zhrnul rôzne aspekty pomerne zaujímavého nálezu Ústavného súdu. Pre mňa bolo zaujímavé preto, lebo v časti teda Ústavný súd konštatoval protiústavnosť, nekonštatoval protiústavnosť celého návrhu, a tým pádom si do istej miery zastal svoju rolu takpovediac negatívneho zákonodarcu, keď povedal, že čo vlastne je v rozpore s ústavou, čo teda nie je ústavne komfortné, čo teda nemôže byť právo v zmysle našeho právneho poriadku.
Máš pravdu v tom, že náš legislatívny proces je do značnej miery veľmi plochý. Plochý v tom, že vytvára priestor pre interpretáciu jednotlivých ustanovení, niekedy až veľmi široký priestor, a preto vítam tieto dva návrhy, pretože spolu obsahovo súvisia a majú práve za cieľ nejaké to stíšenie legislatívneho procesu, ktoré je aj z môjho pohľadu žiaducim javom, keďže aj ja som možno nie externe, ale teda určite interne viackrát hovoril o tom, že teda som mal určité výhrady k niektorým obsahovým témam obsiahnutých v jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré boli prerokované v Národnej rade niekedy aj veľmi rýchlo.
A na záver by som len povedal, že azda by nám všetkým prospelo, keby sme naozaj mali vyššiu mieru úcty k pravidlám aj v čase, keď nám nevyhovujú.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, keby ste boli taký láskavý, mohli by ste mi vysvetliť, prečo jednak aj z vašej strany, z vašich úst to teraz čiastočne zaznelo, ale aj z úst vašich kolegov, prečo dávate na jednu rovinu z hľadiska toho tzv. populizmu, prečo dávate na jednu rovinu koncesionárske poplatky, resp. zrušenie koncesionárskych poplatkov a obedy zadarmo. Už vôbec to, a teraz z toho hľadiska populistického akože, hovoríte o tom mnohí. Hej, vy ste to spomenuli, pán kolega, teraz tiež, keď ste hovorili o obedoch zadarmo. A vôbec to slovo populistický, mne to, viete, mne to nejako nesedí. Populistický, per popolo, to znamená pre ľudí, hej, to všetci vieme. A keď je niečo populistické, prečo by to malo byť zlé? Keď je niečo falošne populistické, by to malo byť zlé, ale toto sa z vašich úst neobjavuje takýmto spôsobom ani mnohých iných. Proste ak je niečo per popolo, tak je to pre ľudí. A od toho sme tu predsa všetci a od toho pre tých ľudí, per popolo, a populisticky prijímame akýkoľvek zákon potom. Hej, čiže nemá to elementárnu logiku, to, čo hovoríte, a to slovo populistický teba vysvetliť iným spôsobom a určite nie takýmto.
Ale hovorím, zaujíma ma najviac, prečo dávate na jednu rovinu z hľadiska zdôvodnenia, takéhoto zdôvodnenia, falošného zdôvodnenia, koncesionárske poplatky s obedami zadarmo. Nemá to nič spoločného, ani ten dôvod, ani ten cieľ nie je ten istý. Takže poprosím o vysvetlenie.

Milý kolega Vetrák, darmo ty môžeš povedať fakty, darmo ty môžeš prečítať naozaj relevantné dôkazy o tom, že to, čo tvrdí SaS-ka o našom populizme, nie je populizmus, ale je to pomoc ľuďom, oni si aj tak pôjdu svoje, oni aj tak išli svoje. Mne sa strašne páči jak včera, vieš, ten, to, tá, to ich farizejstvo, jak včera Dostál mňa dostal, že som hlasoval so smerákmi, ja som hlasoval úplne slobodne, ale to, keď to oni tvrdia, ktorí hlasovali za povalenie vlády so smerákmi, každý jeden z nich by sa mal pozrieť aj Baránik do zrkadla a tak si napľuť do toho zrkadla, jak som hlasoval s tým Ficom a s tým Pellegrinim, jak som sa s nimi spojil. To je, to je farizejstvo. Vieš, ty im darmo povieš fakty, ty im darmo povieš, že počúvajte, vy ste sa spolčili s tým Ficom, veď Fico, Pellegrini chodia tam za Sulíkom dopredu tuná, Cigániková tu pri mne chodí k Pellegrinimu a dohadujú si veci. To je, to je farizejstvo, to je, toto sú oni.
Ale čo je na tom najkrajšie, ale čo naozaj mňa na SaS-ke najviac dojalo, je to, že ty im povieš tieto fakty a Viskupič ti z voleja povie svoje, svoje protiargumenty, ktoré s realitou nemajú nič spoločné. Oni tvrdia, oni rozprávajú o buldozéri, o bagri. A čo robila Kolíková, to bolo čo? To bol galaktický vesmírny raketoplán, ktorý tu celý parlament tak, tak prešiel, že to nebolo možné.
Viskupič a partia okolo, vy si pozrite a pozametajte si vlastný buldozérový park a vlastné buldozére, ktoré ste aj na rokovaniach na vláde, ktoré ste tlačili a ktoré ste robili. Potom, potom môžete rozprávať o iných buldozérikoch.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili. Začnem teda pánom poslancom Jarjabkom.
Zhodou okolností mne sa na to bude ťažko odpovedať, lebo ja som ani jeden z tých návrhov neoznačil za populistický, ale súhlasím s vami, že mne slovo populistický ako také nevadí, lebo presne ja tiež rozlišujem medzi tým, či niečo populistické je teda také v pravom slova zmysle, že je to pre ľudí, lebo my sme tu pre ľudí a mali by sme schvaľovať zákony pre ľudí, a či to niekto len účelovo označuje za populistické. Čiže ja som ani jeden z tých návrhov neoznačoval tak a ja koncesionárske poplatky považujem za súčasť nejakej dohody, ktorá ale musí byť vykrytá a momentálne sa začína javiť, že to bude trocha problém, čiže budeme sa musieť o tom porozprávať aj s tými, ktorí schvaľovali rozpočet.
A pokiaľ ide o obedy zadarmo, ja obedy zadarmo som pre ne, za ne hlasoval tiež, pretože boli potom, že budú rozpočtovo kryté tým osobitným odvodom z regulovaných subjektov. Pokiaľ nie, tak máme s tým vážny problém, takže my sme schvaľovali obedy zadarmo už aj s vedomím, že by mal prejsť ten tu, tento druhý zákon. A teda nemyslím si, že medzi nami dvomi je nejaký rozpor a ja som sa aj stránil toho, aby som ktorýkoľvek z tých návrhov označoval za populistický. Ja si len myslím, že obedy zadarmo by mali byť skôr obmedzené len na tie chudobnejšie rodiny, lebo vidím, ako to aj v Bratislave funguje. Tí, ktorí majú toho dostatok, tak si to až toľko nevážia, ale nevadí. Je to, samozrejme, prorodinné opatrenie. Hlasoval som za neho aj ja, čiže nestránim sa ani toho návrhu.
A pokiaľ ide o Joža Pročka, vieš, ja som možno troška naivný, ale ja si myslím, že na kolegov z SaS platia hlavne racionálne argumenty a určité údaje a fakty. Dobre, možno som naivný, ale stále si to myslím a snažím sa ich presvedčiť tým a verím tomu, že ešte máme chvíľu čas a možnože aj keď to nepodporia v prvom čítaní, že sa nad tým zamyslia, lebo nemyslím si, že väčšina parlamentu je tu ochotná ísť do toho, že nebudú v skrátených legislatívnych konaniach veci, ktoré majú aj významný rozpočtový dopad. Žiaľ, si to nemyslím, a preto si myslím, že aspoň takáto poistka je vždy lepšia ako nemať žiadnu poistku... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegovia, ja v podstate tak skúsim ešte zareagovať v tých pár minútach, aby sme to nejak stihli. No, zasa pomaličky zaniká ten, ten, vlastne to, o čom sa bavíme.
Bavíme sa o tom, že jednoducho skrátených legislatívnych konaní bolo extrémne veľa, bolo ich 109 a jednoducho boli aj také, kde sa jednalo o štrukturálne, to znamená dlhodobé výdavky v obrovskej sume, napríklad tá jedna miliarda ročne, hej? A toto, o tomto hovorím, že toto je zlý postup a namiesto aby sme upravovali, že ako takéto štrukturálne dlhodobé veci riešiť v skrátenom konaní, tak by sme skôr si mali buď aspoň povedať, alebo ideálne proste nejak uzákoniť, že takéto niečo jednoducho nevie byť v zmysle skráteného legislatívneho konania, že je tam potrebný ten štandardný legislatívny proces aj na úrovni vlády, aj na úrovni parlamentu, aj proste verejnosti a všetkého.
No, ja študoval som aj matematiku a ja som tak trošku, mne to vadí, že keď sa niečo, čo ani zďaleka nie je dôkaz, považuje za dôkaz, hej? Akože jasné, ak chce pán šéf finančného, šéf ústavnoprávneho výboru povedať vlastne, že sa tie skrátené legislatívne konania nezneužívajú, no jasné, treba ich nejak vyradiť vlastne všetky, aby ich bolo menej ako predtým a proste nejak si to obhájiť. Ako všetci vieme, že to jednoducho tak nebolo, boli tu smršte, proste 109 skrátených legislatívnych konaní za 2,5 roka. Samozrejme, niektoré boli potrebné, v poriadku, ja tiež nehovorím, že smeráci mali 27 nesprávnych, vždy nejaké sú potrebné. Ale to je presne ten rozdiel medzi tým, kde tie škody hrozia zdravotné, hospodárske, akékoľvek akútne, a tým, či my riešime v skrátenom legislatívnom napríklad aj krúžkovné, ktoré reálne začne platiť, ak začne, v roku 2025, hej, to je taký ten rozdiel medzi tým.
No ešte jeden taký matematický dôkaz, že, pán kolega Vetrák, v dobrom úplne, že keď teda idete nejakú matematickú vetu dokazovať alebo nejaký výrok, tak keď nájdete že jeden príklad, kde tá veta platí, to ani zďaleka nie je dokázanie. Ale to už hovorím, to je tak skôr taká že matematická. Áno, môžme sa tu baviť, či RRZ stíha, alebo nestíha, to ozaj už akoby nie je to najpodstatnejšie z toho. Ale ak poviete, že našli sme príklad, kde to RRZ stihla za tri dni, to nie je dôkaz žiadnej lehoty, to je dôkaz ich šikovnosti v danom konkrétnom prípade a tak.
No, samozrejme, čo sa týka toho, možnože aj ozaj že najsprávnejšie riešenie, že tá rozpočtová rada má túto iniciatívnu možnosť, že z toho pohľadu takej tej slobody je možno lepšie. Vidíme, že to funguje. Veď to stanovisko dali možno aj tej pani prezidentke aj, aj, že možno ani nie je najlepšie to akože taxatívne vymenovávať. Ale zasa to sú tie veci podružné, kde sa, samozrejme, dá baviť o tom, hej, ako vie tam byť napísané, tak ako tam bolo napísané, že je to klub, ktorý môže požiadať o stanovisko RRZ. Áno, dá sa baviť, že či to má byť až na úroveň jedného poslanca, alebo skupiny ix poslancov, aby zasa tých dotazov nebolo 150 za týždeň. To sú vlastne detaily, o ktorých sa, samozrejme, baviť dá. Ale to, aby nezaniklo vlastne, že tento návrh sa snaží vlastne upravovať nejak to, čo by ale v tom skrátenom legislatívnom konaní nemalo byť.
Ja ešte pochválim ho, lebo však aj kritizujem, ale aj pochválim kolegu Vetráka. Ja som rád, že som počul aj pri tých obedoch zadarmo, že rozsah nie je najšťastnejší. Presne tak to je, ono toto je aj to naše stanovisko. Nikto nespochybňuje tie deťúrence v ťažkej životnej situácii s rodičmi nezamestnanými alebo, alebo možno aj bez rodičov, aby tie obedy mali zadarmo. Veď ich majú, v živote proste nebudeme proti tomu, aby im boli zobrané a to je úplne v poriadku, hej? Ale dať to že úplne všetkým a bez, bez nejakého testu na to, že či také niečo vôbec potrebujú. Skutočne ten rozsah je mrzutý. A otočme to, že čo my tie deti učíme. Veď keď sa na tom obede pípne, ten obed je zadarmo, na tom obede sa pípne, vtedy to rodičia neplatia. Ak sa nepípne, tak ho v podstate zaplatia, hej? My učíme tie deti odmalička, aj tá mamina pošle to dieťa do školy. Už dá sa to jesť, nedá sa to jesť, hlavne sa pípni, lebo však je to zadarmo, aby to bolo. My tie deti, akože, už len, už len takej tej ekonomickej gramotnosti aj takýmito vecami ich akoby neučíme. No, tak toľko, toľko k tomu.
No a že či populizmus. No, veď bavme sa o tom. V každej krajine – aj tej najdemokratickejšej – pred voľbami vždy je populizmus, je to vidieť potom, ako sa vyvíja rozpočet proste. Každá vláda pred voľbami rozdáva. Proste deje sa to aj tuná, má to potom, samozrejme, dosah na to, ako ten rozpočet vyzerá, a to sú normálne že fakty, ktoré sa dajú ukázať. Aj keď si pozrieme rozpočtovú politiku alebo fiškálnu politiku tejto vlády, nájdete tam rôzne etapy, kde sa aj ten Igor snažil šetriť a kde sa proste to zlomilo a odkedy to je už bohapusté rozdávanie, ako to, ako to ja veľmi často hovorím. Takže, ale to má svoje normálne parametre, ktoré nájdete aj v rôznych štúdiách po Európe.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z hľadiska zastupovania, teda predsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Eduarda Hegera zastupujem ja, pani podpredsedníčku vlády a ministerku investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniku Remišovú zastupuje pán minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka zastupuje pán minister školstva, vedy, výskumu a športu, pán Ján Horecký, pani ministerku kultúry Slovenskej republiky Natáliu Milanovú zastupuje pán minister školstva, vedy, výskumu a športu, pán Horecký.
Neprítomní sú aj ministri, ktorí neboli, ktorým neboli položené otázky: minister spravodlivosti pán Viliam Karas a minister zahraničných vecí pán Rastislav Káčer.

Raz, dva, tri, raz, dva, tri... Funguje?

Ďakujem veľmi pekne, odpoveď v mene pána predsedu vlády.
Prenos mnohých pôsobností sa uskutočnil, tak ako uvádzate, vážený pán poslanec, pred mnohými rokmi a je až neuveriteľné, že ani vlády, ani samosprávy samotné tejto problematike nevenovali výraznejšiu pozornosť. Dokladovať to možno pasivitou samospráv počas vlád Roberta Fica a tým, že predchádzajúce vlády sa venovali primárne fungovaniu orgánov štátnej správy.
Druhým dôležitým momentom, ktorý je v tejto záležitosti potrebné spomenúť, je to, že pôvodná koncepcia decentralizácie rátala aj s tzv. komunálnou reformou, ktorej hlavným výstupom mala byť určitá forma municipalizácie. To však odmietli samotné samosprávy a poukazovali pri tom na to, že výkon zverejnených kompetencií zvládajú prostredníctvom rôznych horizontálnych kooperačných zoskupení.
Vládna koalícia, ktorá sa vytvorila po parlamentných voľbách 2020, citlivo vnímala aj túto problematiku a pochopila, že v tejto oblasti je potrebné pripraviť reformnú zmenu. S týmto zámerom sa stotožnila aj súčasná vláda, čo je uvedené aj v jej programovom vyhlásení a reformné návrhy týkajúce sa aj financovania preneseného výkonu štátnej správy sú predmetom analytických prác členov komisie pre reformu verejnej správy, ktorá bola stanovená, ustanovená v septembri 2021.
Komisia pripravuje návrh na usporiadanie municipalít okresov a vyšších územných celkov na základe dochádzky a dostupnosti, vychádzajúc z ostatného sčítania obyvateľstva, ktoré by mohli slúžiť ako východiskový podklad pre racionalizáciu usporiadania výkonu štátnej správy v území. Tu je potrebné upozorniť na to, že pri vzniku spoločných obecných úradov sa zvyčajne nerealizuje žiadna analýza posudzujúca ekonomickú efektívnosť výkonu príslušných kompetencií, a tak sa nikto nemôže čudovať, že mnoho z týchto úradov v skutočnosti poskytuje svoje služby neefektívne.
Aby som sa však vrátil k práci komisie pre reformu verejnej správy, princípy návrhu na usporiadanie územných celkov boli zástupcom samosprávy predstavené na stretnutiach koncom roku 2022 a dňa 20. januára 2023 boli združenia samospráv, teda ZMOS, Únie miest Slovenska a združenie SK8, vyzvané, aby nominovali do 10. februára ´23 svojich zástupcov do tejto komisie. Cieľom je dosiahnuť konsenzus smerujúci k všeobecnej spokojnosti a zároveň ekonomickej efektívnosti a dlhodobej udržateľnosti celého systému preneseného výkonu štátnej správy. Súčasťou týchto komisií... pardon, súčasťou týchto rokovaní budú aj diskusie o financovaní celého systému a o prípadnom prehodnotení príspevkov zo strany štátu.
Pokiaľ ide o vašu otázku, odpoveď je teda v zásade jednoduchá. Vláda už urobila potrebné kroky k hľadaniu riešenia daného problému, pričom toto riešenie nebude arbitrárnym riešením spoza zeleného stola, ale pôjde o riešenie, ktoré bude zohľadňovať najmä potreby aktérov z územia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď, aj pánu premiérovi za to, že ju poslal. A, ale chcel by som teda upozorniť, že pýtal som sa na prenesený výkon štátnej správy, čo nie je ani tak problém samospráv ako samotného štátu, ktorý by to mal aj riadne financovať. A nie je teda pravda, že samosprávy v tejto veci neurobili nič. Združenie miest a obcí Slovenska v roku 2019 publikovalo analýzu, ktorá tie problémy, o ktorých som hovoril alebo na ktoré sa pýtam, pomenovala, analyzovala. Únia miest dokonca pripravila pred voľbami 2020 komplexný materiál a vláda zriadila komisiu, ale tá komisia v tomto volebnom období nepochybne nebude mať už žiadne, žiadne výsledky v zmysle, že by, že by niečo z toho, k čomu aj, ak aj zanalyzuje, sa mohlo premietnuť do reality, na to je už pomerne neskoro.
A ja som položil tú otázku najmä v tom kontexte, že v podstate na to isté som sa pýtal pána premiéra na jeseň roku 2021 a pán premiér vtedy, rok a pol od volieb, úprimne priznal, že tejto veci sa nevenuje patričná pozornosť, lebo sa riešia iné prioritné oblasti, ktoré teda neboli, neboli ani vyvolané vedomou snahou vlády. Lenže prešiel odvtedy ďalší rok a pol a ako je vidno z dostupných informácií, tak možno okrem ministerstva dopravy, ktoré urobilo aspoň akú-takú aktualizáciu tých výnosov, ostatné rezorty neurobili ani to a idú podľa, podľa kritérií a parametrov z tých predchádzajúcich rokov a samosprávy jednoducho nemajú, opakujem, nemajú zdroje na prenesený výkon štátnej správy a musia to dofinancovať z vlastných.