83. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tak, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sme asi ako hnutie OĽANO jediná strana, ktorej záleží, aby sa aj kvalita tvorby zákonov zvyšovala. Dá sa to robiť rôznym spôsobom a jedným z tých spôsobov, o ktorý nás aj podnikateľský sektor už dlhodobo žiada, je, aby keď meníme v parlamente zákony, tak boli prijímané nie každú chvíľu, ale aby bol nejak stíšený celý ten proces najmä z hľadiska nadobudnutia ich účinnosti, aby mali dosť času sa na novú právnu úpravu pripraviť, či už administratívne, finančne a inak. O tom je aj návrh zákona alebo návrh novely zákona o tvorbe zákonov a ja teda o tom podrobnejšie poviem potom v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Kyselicovi. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predkladateľ, pán podpredseda, poslanci, poslankyne, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor... s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Ondreja Dostála, ale ešte pred ním sa do rozpravy hlási pán navrhovateľ.
Takže nech sa páči, pán poslanec Milan Vetrák.

Ďakujem pekne.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o pomerne stručný návrh, ktorý je v zásade prevzatý takmer doslovne, až na jednu vec, z programového vyhlásenia vlády, kde sa, kde sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky presadí zásadu, aby pri návrhoch zákonov bola dodržaná dostatočná legisvakančná doba a aby návrhy zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.
V princípe toto je aj prevzaté do návrhu zákona, ktorý predkladám na rokovanie parlamentu, s jednou odchýlkou, a to, že by takýmto dátumom nebol iba 1. január, ale aj 1. júl.
Ide v zásade o to, aby... a v tomto prípade vychádzame v ústrety takisto podnikateľskému sektoru, ja som počas uplynulých dvoch rokov sa viackrát stretol so zástupcami podnikateľského sektora, ktorí ma opakovane žiadali o to, aby takéto pravidlo bolo do právnych predpisov a do noriem, ktoré máme a ktoré upravujú tvorby zákonov, zavedené s tým, že sme sa o tom bavili aj podrobnejšie, a uznávam, že môžu sa stať situácie a prípady, kedy parlament prijíma zákon v decembri, povedzme aj neskôr v decembri, a potom pani, pán prezident alebo pani prezidentka vráti takýto zákon späť na prerokovanie do parlamentu a už sa ako keby prešvihne alebo presiahne sa tá lehota 1. januára a ak by zostal iba jeden dátum nadobudnutia účinnosti 1. január, tak by v zásade aj v podstate zákon, ktorý môže mať pozitívny vplyv na podnikateľov, mohol nadobudnúť účinnosť až o rok neskôr, čo by z pohľadu aj podnikateľského sektora bolo skôr na škodu veci ako na prospech. A preto práve ten druhý dátum, ten 1. júl, kedy vychytáva aj tieto situácie, kedy by sa takéto niečo mohlo stať, a namiesto 1. januára preto sme tam vložili aj nad rámec teda už programového vyhlásenia vlády alebo teda toho, čo sme si dali aj ako OĽANO z volebného programu, aj dátum 1. júl.
Ja len asi zdôrazním to, čo, a nebudem prvý, to, čo tu počúvame veľmi často, že podnikateľský sektor chce mať predvídateľnú právnu úpravu, ktorá sa na nich vzťahuje, že chce mať dostatok času na to, aby právna úprava, ktorá sa ich týka, ich ovplyvňovala, samozrejme, čo najmenej a ak ich už má ovplyvniť, tak aby mali dostatok času sa jej prispôsobiť. To znamená, či už administratívne, finančne, organizačne a iným spôsobom a tento návrh zákona je niečo, čo im takúto možnosť dáva.
Som otvorený prípadným nejasnostiam, ktoré by mohli ohľadne tejto navrhovanej právnej úpravy vzniknúť. Ja už len jednu poznámku ešte teda na dovysvetlenie, že pri tom, či návrh zákona má dopad na podnikateľské prostredie, by sa vychádzalo z toho, že či sú takéto dopady uvedené buď v doložke vplyvov, alebo prípadne v analýze vplyvov, pri vládnych zákonoch máme aj tú analýzu vplyvov, a teda to je taký ten indikatívny, indikatívny faktor alebo aspekt, ktorý zohráva kľúčovú rolu pri posudzovaní, že či má, alebo nemá návrh zákona dopad.
Možno mať voči tomu aj výhrady v diskusii, rád teda sa o tom porozprávam, ak bude záujem, ale len si treba uvedomiť, že my aj pri iných, aj pri iných aspektoch, keď posudzujeme zákon, vychádzame z toho, čo máme uvedené v návrhu zákona, lebo napríklad máme konštatovanie o návrhu zákona, že je v súlade s ústavou, pritom my nevieme tiež na 100 %, či je v súlade s ústavou. Ak by sme to chceli vedieť, by sme museli namiesto ex post kontroly ústavnosti zaviesť ex ante kontrolu ústavnosti, a teda ešte prv, než by vôbec zákon bol, nadobudol účinnosť alebo platnosť. Podľa toho, ako iné štáty aj tento systém uplatňujú, by sme teda nemali... mali dať na posúdenie Ústavnému súdu to, že či je protiústavný. Čiže ani pri takýchto veciach sa my neorientujeme podľa toho, alebo nevychádzame úplne z toho, že či to tvrdenie, ktoré je v dôvodovej správe, je ozaj pravdivé. To vidíme až väčšinou následne, keď máme nejaký úspešný návrh, úspešné podanie na Ústavný súd.
Preto sa, samozrejme, môže stať, že niekto v tej doložke vplyvov aj uvedie, že má dopad, a nakoniec sa zistí, že nemá, alebo nemá, a nakoniec sa zistí, že má, to sa nedá vylúčiť, tak ako sa nedá vylúčiť, že návrh zákona, ktorý schválime, bude neskôr vyhlásený za protiústavný, že to asi by nemalo byť to kritérium. A pokiaľ... a tieto veci sa dajú, samozrejme, vylepšovať.
Ja aj vítam, že povedzme strana SaS prišla nedávno s návrhom, aby ak poslanecký návrh zákona prejde do druhého čítania, tak bol zasielaný na ministerstvo hospodárstva, kde by sa ministerskí úradníci pozreli aj na to, či tie vplyvy, ktoré poslanec konštatuje, sú uvedené korektne, že by sa na to pozreli a vyhodnotili to. Ešte keď bol pán štátny tajomník, keď bol štátnym tajomníkom pán Oravec, tak s takouto iniciatívou prišiel, povedal mi, že kapacitne by si to vedel predstaviť, aby to robilo ministerstvo hospodárstva. Takáto právna úprava je pripravená, v lete minulého roku sa pripravila, ale nechcel som ju predkladať ani nechceli sme ísť skôr s nejakými čiastkovými novelami rokovacieho poriadku v tomto smere, ale keď teda pôjdeme do tej väčšej novely rokovacieho poriadku, tak verím tomu, že aj takéto niečo by mohlo nájsť podporu širšie ako len v SaS a v OĽANO.
A preto by som aj chcel požiadať kolegov z SaS a škoda, že pán Oravec tu nie je, ja som mu už aj avizoval, že by bolo dobré sa na tento návrh zákona pozrieť, pretože ide aj v duchu, v takom duchu, v akom aj on chcel, aby zákony pre podnikateľov platili. A my sme sa mali možnosť rozprávať aj v roku 2020, keď tu sme mali prvé kilečko, ktoré predkladala SaS a ktoré obsahovalo pravidlo, že zákony nemajú mať účinnosť od 1. januára, ale majú mať navrhovanú účinnosť 1. januára.
Ja som už vtedy pánovi Oravcovi hovoril a on to uznal, že to nie je to, čo máme v programovom vyhlásení vlády, že je to taká, by som povedal, taká ľahšia náhrada toho. A dali mi za pravdu aj médiá, ktoré asi pol roka dozadu vyhodnocovali niektoré, niektoré body z programového vyhlásenia vlády a venovali sa aj tomuto konkrétnemu bodu a takisto to vyhodnotili tak, že to, čo máme dnes v zákone o tvorbe zákonov, že sa má len navrhovať účinnosť na 1. januára, nie je to, čo sme si v programovom vyhlásení vlády predsavzali, že presadíme. Čiže treba sa pozrieť aj teda pravde do očí, ako sa hovorí, a bolo by dobré, keby sme to, čo sme sľubovali ľuďom, minimálne tie strany bývalej koalície, keď spolu robili programové vyhlásenie vlády a povedzme aj keď podpisovali koaličnú zmluvu, pretože prílohou koaličnej zmluvy bola aj táto otázka zhodou okolností, lebo je to aj jedna z tých tzv. anketových otázok OĽANO, tak sme sa zaviazali, že to presadíme.
Takže ja sa teším na diskusiu, samozrejme, vidím, že niektorí poslanci sa prihlásili, a veľmi rád budem o tom diskutovať.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Ako prvý pán poslanec Miloš Svrček.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán predseda, ďakujem aj za detailnejšie vysvetlenie predloženia návrhu. Ja by som možno ešte tak otvoril otázku aj pred druhým čítaním alebo potom na ústavnoprávnom výbore, keďže návrh sa de facto, keďže rozhodujúcimi pre účinnosť má byť kumulácia negatívneho vplyvu v doložke aj analýze, ktoré sa zo zákona nespracúva pri poslaneckých návrhoch, tak nevzťahuje sa na poslanecké návrhy. Taktiež otázka vplyvov na to podnikateľské prostredie, ktoré si spomínal, sú často identifikované pri jednom návrhu aj pozitívne, aj prevažujúce, aj negatívne, v tomto prípade by nemohla byť iná účinnosť. Taktiež návrh ide podľa môjho názoru vecne nad rámec programového vyhlásenia, pretože tam sa hovorí o zmenách najdôležitejších návrhoch zákonov, ktoré majú vplyvy na podnikanie, ale nie o všetkých.
Ja by som tak možno odporučil pred tým druhým čítaním ešte dať stretnutie spoločné aj s úradom podpredsedu vlády pre legislatívu a možno s vládnou legislatívou, pretože určite sa to týka aj ich pôsobenia, ich činnosti. Možno je tam aj taká otázka, či návrh rešpektuje aj všetky záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii, aj medzinárodné zmluvy, takže ja by som, ako taká dobrá, dobrá rada, určite ešte pred tým druhým čítaním nejak spoločne s tebou zorganizoval stretnutie aj s úradom vicepremiéra Holého, aby sme si k tomu sadli, pretože sú tam aj viaceré otvorené otázky.
Ďakujem pekne.

Ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Vetrák, musím povedať, že ako úmysel a cieľ tohto návrhu je asi dobrý a v poriadku, len už v predchádzajúcom bode sme mali, sme riešili skrátené legislatívne konania a tu naozaj môže vzniknúť potreba prijatia aj takéhoto návrhu zákona vo veľmi krátkom čase, napríklad prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, kde by takáto lehota asi bola kontraproduktívna, pokiaľ treba niečo prijať naozaj naliehavo a bezodkladne. A v minulosti sa už viackrát stalo, že napríklad z dôvodu hroziaceho infringementu alebo z iných dôvodov sa potrebovalo nastaviť účinnosť okamžite, teda čím skôr, ako sa dorokovali jednotlivé návrhy zákonov, samozrejme, s primeranou legisvakančnou lehotou, ale ten termín, takto pevne stanovené termíny môžu byť naozaj kontraproduktívne v prípadoch, kedy je potrebné tú právnu úpravu prijať, prijať čo najskôr. Takže možno by bolo dobré sa zamyslieť aj nad tým, že či to neurobiť ako výlučné pravidlo, ale či tam nedať aj nejaké výnimky, alebo napríklad to naviazať na tú výnimku na skrátené legislatívne konanie alebo na nejaké konanie, ktoré nadväzuje na právo Európskej únie, resp. hroziace škody Slovenskej republiky z hroziacich infringementov a podobne.
No a pokiaľ ide o tento samotný návrh, tak argumentuje sa tým, že aby to nebolo nepriaznivé pre podnikateľské prostredie, aby bola nejaká právna istota a predvídateľnosť práva, ale keď si pozrieme doložku vplyvov tohto návrhu zákona, tak vplyvy na podnikateľské prostredie sú napísané, že nie sú žiadne. Tak tomu teraz nerozumiem, na jednej strane sa argumentuje tým, že tu budeme mať, že sa to robí preto, aby bola predvídateľnosť práva pre podnikateľské prostredie, ale doložka vplyvov hovorí, že to na podnikateľské prostredie nebude mať vplyv žiadny, tak malo by to mať asi pozitívny vplyv.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Vetrák.