83. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, začnem úplne tým, že áno, teraz sa idem vlastne motať do debaty elitných právnikov tohto parlamentu, pričom, samozrejme, sám vôbec nie som právnik, čiže toto, samozrejme, ani robiť nebudem a ani, ani teda si proste tuto neberiem právo, že mám tuná úplne že správny pohľad, skôr sa na to chcem pozrieť z toho pohľadu tej praxe, hej? Ja to vidím vlastne skôr z toho či už podnikateľského prostredia, alebo či už z tej, z tých daní, odvodov a z tohto pohľadu.
Určite, a to jednoznačne poviem, že ten zámer, tak s ním sa nedá nesúhlasiť. Ak niečo podnikatelia chcú, tak je to stabilita zákonného prostredia, ideálne aj stabilita celého ekonomického prostredia, čiže toto je úplne správne a toto len a len podporujem.
Zároveň, a už to tu aj z tejto debaty vlastne akoby vyplývalo, že tu skôr než že sa podarí toto napísať správne so všetkými farbami toho života a vôbec aj zámerov zákonodarcov, som trošku že skeptický, že tu skôr je to fakt dôležitejší taký ten duch, aby ozaj či už vláda, alebo všetci, ako tu sme, sme skutočne mali v tej pamäti, už keď čokoľvek píšeme a ideme meniť, práve tú stabilitu podnikateľského prostredia, a teda už vôbec navrhovali v realite, v realite tie termíny, tak aby teda bolo ideálne čo najviac z nich 1. januára, ale nie schválených 23. 12. predtým, hej, a tak.
No, každopádne a tú, tú realitu, že pred chvíľočkou sme sa tu teda bavili o tom, že áno, 109 skrátených legislatívnych konaní kolega obhajoval, koľko z nich je teda skutočne dôležitých, veľa z nich, samozrejme, malo dosah na podnikateľské prostredie, a teraz nejdem špekulovať, ale aj to je tá farba života, že niečo bolo treba, niečo nebolo treba, niečo bolo zbytočné. Ten pohľad podnikateľského prostredia na to, čo tu sa snažíme tri roky všetci spoločne, je, že je to fakt že spúšť, v ktorej sa nedá vyznať. Čiže ten zámer proste treba, treba skúšať.
Len zároveň zasa ten druhý pohľad je, že toto je presne ten bod, presne ten bod programového vyhlásenia vlády, ktorý sme možno mali riešiť možno akože akoby úplne prvý, lebo, a v tom je to chcenie vlastne ísť podľa tých línií, pozerať na tých podnikateľov, že dnes to vlastne už akoby chystáme do ďalšieho volebného obdobia, čiže toto mi tu trošku vadí, ale to, dobre, je to tak, že posúvame to akoby ďalej.
No a potom tretia rovina, veď za chvíľku tu budeme mať znovu zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, hej? Čo je vlastne, že, ja veľmi rád počúvam a hovorím, že tlieskam, to, čo pán predseda ústavnoprávneho výboru hovoril o stíšení legislatívneho procesu, o teda týchto termínoch, áno, debata aj o tom, či len negatív, s negatívnym vplyvom, alebo aj s pozitívnym, či pozerať aj na pozmeňujúce návrhy, či navrhovaná účinnosť, alebo reálna účinnosť, proste všetky tie možnosti, ako sa to dá obísť. A ja sa tohto bojím, že či je vôbec možné napísať ten zákon tak, aby to všetko vychytalo, lebo tá realita, a to je vlastne to, prečo tu stojím, to som chcel povedať, teda ten zákon o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, ktorý teda, okej, už nejaký čas sa tu potuluje v parlamente, potom bol odsunutý na januárovú schôdzu, následne na marcovú, teraz sa zasa vrátil, je v ňom predpokladaná účinnosť okamžite, hej, po vyhlásení. Do toho proste vyjadrenia, že z večera do rána sa vlastne teda presúva, lebo už je chcenie, napadli niekoho, nejaký teda ďalší negatívny dosah na verejné zdroje, tak následne šup-šup rýchlo ho prijať, a teda zjavne už tam nie je ten zámer od 1. januára budúceho roku. Čiže tohto sa ja veľmi bojím, že super, zámer správny, takéto niečo by malo byť, za toto každý jeden podnikateľ zatlieska, len sa veľmi obávam tú realitu, pretože tri roky sme, bohužiaľ, ukazovali presne opačne, že sa išlo večer nápad, ráno realizácia, najlepšie skráteným, okamžite platiť, čiže možno je dobré aspoň to, že si to tu teraz takto hovoríme, len mohli sme to, mohli sme to tak dva a pol roka dozadu.
Ale jednu vec, čo... aby som aj ja trošku prispel, že nech hľadáme teda riešenia, že osobne ten, ten § 5a, že ja si neviem akoby predstaviť vlastne, že dane a odvody a že nemajú vplyv na podnikateľské prostredie, respektíve ekonomiku. Že toto pre mňa, ja berem, že to je akože normálne že spojené... (Reakcia navrhovateľa.) Môžu, určite nájdeme, samozrejme, výnimku, že, ja neviem, zvýšenie dane za psa či má dosah, hej, ako určite áno, ale, ale v globále, v globále, hej, či sa pozrieme, odvody, akýkoľvek, samozrejme, má to dopad na podnikateľské prostredie, jak ich budeme znižovať – pozitívny, ak zvyšovať – negatívny. Gro daní, hej, či dépeháčku, či daň z príjmu z právnických osôb, či daň z príjmu z fyzických osôb, či rôzne spotrebné dane, alebo rôzne, rôzne proste poplatky, toto, toto všetko z drvivej väčšiny má, má vplyv vlastne na podnikateľské prostredie, takže... (Reakcia spravodajcu.) Jasné, jasné. Tu som, tu som len chcel povedať, že vlastne toto je z tohto pohľadu akoby, akoby, akoby spojené, veľmi-veľmi spojené.
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a končím. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Marián, teda pán predseda výboru, pýtaš sa, že prečo teraz. No ono to bolo tak, že v roku 2020 sa prijal ten § 5a, kde to riešenie vtedy zvolil pán podpredseda vlády pre legislatívu s pánom štátnym tajomníkom Oravcom a išli do takého menej odvážneho riešenia. Ja som to vtedy kritizoval a pôvodne sme to ani veľmi nechceli podporiť, inak to bolo v tom prvom kilečku, ale teda v duchu nejakej spolupráce som to nechal tak s tým, že sme sa dohodli, že sa k tomu vrátime počas volebného obdobia, no a vrátili sme sa k tomu až teraz. No tak vždy je to otázka, že ako byť prísni, menej prísni, mohli sme sa vtedy, ako sa povie, hádzať o zem, a čo by bolo s tým kilečkom potom kvôli takejto veci? Aj toto treba brať do úvahy.
Potom, či sa to dá dobre napísať. Ja si myslím, že tých pripomienok nebolo až tak veľa, tam je skôr dôležitejšie, že bude treba potom prijať tie súvisiace úpravy v novele rokovacieho poriadku. Lebo v samo... v tomto samotnom zákone tých úprav zase až tak veľa, tých vylepšení nebude. Ono podľa mňa sa to bez problémov dá napísať tak, aby to stačilo pre tento zákon, ale, samozrejme, potom novela rokovacieho poriadku to bude musieť ešte posilniť, hlavne tú aplikáciu toho ustanovenia.
Pokiaľ ide o skrátené konania, áno, spomínal som aj ja, že treba zvážiť, či tá výnimka je tu na mieste, ja si myslím, že je, ale každé pravidlo, akokoľvek dobre ho nadefinujeme, sa dá obchádzať, to, to neni len v prípade tohto zákona. Vždy, vždy sa, vždy sa niekto nájde, kto, kto sa snaží nejaké pravidlá obchádzať, lebo mu nevyhovujú, že my nenadefinujeme ideálne pravidlo, ktoré by sa ako nedalo obísť.
No a pokiaľ ide o dane a odvody, ja súhlasím s tebou, ale to bola práve námietka pána poslanca Dostála, že on by rád tam nechal aj § 5a. Ja si myslím, že z veľkej časti, z drvivej časti my týmto návrhom nahrádzame ten § 5a a tie výnimky, o ktorých sme aj my dvaja, obidvaja hovorili, povedzme tá daň za psa, že to sa dá nejako zohľadniť už v tom samotnom pravidle, ktoré teraz zavádzame, že netreba tam ponechávať aj 5a.

Pán kolega, ja sa priznám, že ja som úplne užasnutý, keď vidím, aké neuveriteľné návrhy tu náhle do tohto pléna môžu prichádzať zo strany zvyškov tejto bývalej odvolanej vládnej koalície, a že tak ako vy ste tu predviedli tú dosť vysokú mieru sebareflexie, že tri roky sa tu úplne šliapalo po nejakých pravidlách, čo sa večer Igorovi prisnilo, to ráno parlament schvaľoval s dopadmi na celú spoločnosť, nehovoriac len o podnikateľskom prostredí, ale dochádzalo ku neuveriteľným veciam a nápadom, ktoré museli byť za každú cenu schválené bez ohľadu na to, kto sa k tomu ako postaví, koho sa to dotkne a na koho to bude mať zásadný vplyv. No a práve dnes je ten čas, kedy zrazu poslanci, ktorí doteraz bez hanby po všetkých týchto právach ľudí na Slovensku šliapali, prichádzajú s tým, že je dobré zadefinovať si pravidlá. Zadefinovať si pravidlá v otázkach skráteného legislatívneho konania a hovoria nám to tí istí ľudia, ktorí obhajovali metódu skráteného legislatívneho konania v prípade pozmeňujúceho návrhu uprostred núdzového stavu, ktorým dokázali meniť ústavu.
Tak isto hovoríme o tom, že by tu mali byť pravidlá pre to, kedy by mal do účinnosti vstúpiť zákon, ktorý sa dotýka negatívne, pozitívne, akokoľvek si to kto vyhodnotí, podnikateľského prostredia. Ja sa priznám, naozaj žasnem, pretože to, čo nám tu bolo celý čas vysvetľované, že nie je možné, zrazu možné je. Zrazu tu prichádza táto legislatívna iniciatíva, zrazu sa tu o nej otvorene debatuje a ja sa už len ako opozičný poslanec teším, kde to skončí, čo všetko sa tu navrhne, koľko miliárd ešte do volieb rozdáme, koľko vecí sa tu ešte príde a s akými neuveriteľnými prekvapeniami sa ešte budeme stretávať.

Ďakujem. Len v krátkosti do diskusie.
Tak ako si, Marián, hovoril, ja som skôr toho názoru, že nemá to vplyv na rozpočet, tento návrh štyristovky. Vplyv na rozpočet by mali už potom konkrétne návrhy zákonov, ktoré by sa týkali tých daňových alebo odvodových zákonov priamo v tom zákone. A tak jak si hovoril aj ty alebo aj predkladateľ, alebo aj pán Svrček, alebo aj pán Susko, ustanovme tu normu a do toho dajme výnimku z pravidiel, ale odôvodnenú, tak ako hovoril aj pán Susko alebo aj ostatní, výnimky zo skráteného legislatívneho konania alebo na ten impeachment a tak.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za faktické pripomienky. No, v podstate sú presne v duchu toho, čo som sa ja snažil povedať, že jednoducho veľmi sa nedodržiavalo ani to, čo bolo prijaté. A skutočne každé, každé pravidlo sa dá obchádzať, a preto ten môj apel na takéto dodržiavanie toho, toho ducha zákona, aby sme každý, či vláda, alebo každý jeden poslanec, keď pripravuje nejaký zákon, ktorý má dosah na podnikateľské prostredie, a takých zákonov je veľmi veľa, aby mal vždy na pamäti tú stabilitu a to, že je dôležité, aby tí podnikatelia, po ktorých chceme, aby zákony dodržiavali, mali, mali časový, časový priestor. No a musím povedať, že teda súhlasím s tým, čo bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Len hlasovanie teraz o sedemnástej.

Tak, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako jeden z mnohých predkladateľov tohto návrhu zákona v úvode poviem len toľko, že tento návrh zákona zohľadňuje programové vyhlásenie vlády, ktoré sme schválili na toto volebné obdobie. Takisto je aj v súlade s volebným programom OĽANO, a preto ho predkladá náš poslanecký klub alebo naši poslanci, a riešia sa v ňom tri také základné okruhy, ktorým by som sa venoval potom, keď sa ako prvý, aj sa chcem ako prvý prihlásiť do diskusie, by som sa venoval vo svojom riadnom príspevku, aby ste na to mohli reagovať.
Tie tri základné okruhy sú nasledovné: prvým je okrem paušálnej odmeny, ktorú už zákon pozná aj v súčasnosti pre oznamovateľov korupcie, aj priznanie podielovej odmeny z navráteného, alebo z majetku, ktorý sa navráti štátu na základe takého oznámenia.
Druhý okruh sa týka riešenia otázky v prípade, že je oznamovateľ korupcie vo svojom zamestnaní viktimizovaný, teda šikanovaný alebo postihovaný. A ako sme mali aj tento rok možnosť v správe o výročnej správe úradu na ochranu oznamovateľov korupcie možnosť čítať v tej správe, tak bolo uvedené, že toto je jeden zo základných problémov, ktoré spôsobujú, že ten systém dobre nefunguje.
A tretí okruh ktorý sa, ktorého sa návrh zákona týka, je rozšírenie okruhu osôb, ktoré potenciálne, alebo môžu byť potenciálnymi oznamovateľmi v zmysle tohto zákona, a teda nejak, nejaké vylepšenia, ktoré sa z praxe pri uplatňovaní tohto zákona ukázali ako potrebné.
Toľko v úvodnom slove a potom sa v riadnom príspevku tomu budem venovať podrobnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže ešte raz, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, keďže do rozpravy je prihlásený aj pán poslanec Mičovský, tak nebudem hovoriť za neho o tej časti novely zákona, ktorá sa týka takého určitého spoločenského ohodnotenia osôb a morálneho ohodnotenia osôb, ktoré, ktoré poukážu na korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť, a to formou udelenia ceny Juraja Langsfelda premiérom. To teda nechám, pán poslanec, na teba, aby sme tu duplicitne nehovorili asi to isté, a budem sa venovať teda len tým častiam, ktoré, ktoré teda sa netýkajú samotnej ceny a jej udeľovania.
Možno sa viacerí pamätáte, že zákon na ochranu oznamovateľov aj odmeňovanie oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ja to budem nazývať tak zjednodušene korupcie, lebo hlavne ide o korupciu, tu bol dosť rozsiahlo diskutovaný v roku 2014. V roku 2014 boli predložené viaceré návrhy do parlamentu tak zo strany KDH, ako zo strany aj OĽANO, aj teda ďalších poslancov, myslím, že pán poslanec Lipšic v tom čase tak isto predložil svoj návrh zákona, ktorý sa veľmi podobal tomu, ktorý predložilo KDH, no a následne potom s nejakým odstupom času, možno pol roka, rok neskôr prišiel s vlastným návrhom zákona ten bývalý minister vnútra pán Kaliňák a to bol návrh z dielne SMER-u.
Tieto návrhy v zásade v tých základných nosných témach boli veľmi podobné, pretože jednak ustanovovali možnosť ochrany oznamovateľa korupcie, a to jednak formou ochrany zo strany orgánov činných v trestnom konaní, keď sa podá kvalifikované oznámenie o korupcii, a jednak formou ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch s tým, že tá doterajšia, tá dovtedajšia ochrana, ktorá sa ponúkala alebo poskytovala zo strany inšpekcie práce, bola nahradená ochranou zo strany novozriadeného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, teda, alebo oznamovateľov korupcie.
Tento úrad bol zriadený, alebo zákon bol prijatý o zriadení úradu ešte za minulého obdobia volebného s tým, že za nášho obdobia sa nám podarilo ten úrad aj uviesť do života, zriadiť ho a už má za sebou nejakú, približne jedenapolročnú históriu. Mali sme tu tento rok, resp. koncom minulého roka sme si aj vypočuli výročnú správu úradu o jeho činnosti, kde poukázal na niektoré a... na viaceré nedostatky, ktoré sa, ktoré vznikli pri uplatňovaní tohto zákona.
Tiež by som rád uviedol, že to nie je nejaký slovenský výmysel, či už ide o ochranu, alebo odmeňovanie oznamovateľov korupcie, dnes už je to smernica na európskej úrovni, ktorá, ktorá vlastne zavádza alebo prikazuje členským štátom, aby, aby poskytovali ochranu oznamovateľom korupcie, čiže to nie je niečo, čo sme si na Slovensku vymysleli alebo čo jednoducho nikde na svete nie je.
Vo svete sa štáty rozlišujú hlavne podľa toho, či poskytujú iba ochranu, alebo poskytujú aj odmenu. V angloamerickom systéme alebo v štátoch, ako sú Spojené štáty, prípadne Austrália alebo Nový Zéland, je úplne prirodzenou súčasťou systém ochrany oznamovateľov aj ich odmeňovanie, ak sa nahlá... ak to oznámenie je kvalifikované, a teda podľa toho, ako to majú uspôsobené, buď je to podielová odmena, alebo je to paušálna odmena s tým, že v kontinentálnej Európe prevažujú štáty, ktoré poskytujú len ochranu oznamovateľov korupcie, a do tej odmeny sa tie kontinentálne európske štáty až tak veľmi nehrnú.
Napriek tomu my už za bývalej vlády sme schválili alebo bol schválený zákon, ktorý umožňuje aj odmeňovanie oznamovateľov korupcie a to formou paušálnej odmeny s tým, že až tak veľa tých prípadov, kedy bola poskytovaná tá odmena, zatiaľ aj v zmysle výročnej správy úradu nie je. My sme už v programovom vyhlásení vlády avizovali a vyplýva to aj z volebného programu OĽANO, že by sme chceli okrem paušálnej odmeny pre oznamovateľov korupcie zaviesť aj tú tzv. podielovú odmenu.
Rozdiel medzi paušálnou odmenou a podielovou odmenou je v tom, že paušálna sa poskytuje, keď je ukončená určitá fáza daného konania, či už je to trestné konanie, alebo správne konanie, a podielová odmena by mala byť odmenou, ktorá by mala byť vyrátaná z majetku, ktorý sa navráti štátu. To znamená, že nebude to úplne že bežná odmena, nebude to každú chvíľu, lebo ten proces aj istý čas trvá. Niekto by možno túto odmenu, ako pán poslanec Mičovský, ktorý bude za chvíľu vystupovať, nazval skôr nálezným ako odmenou.
My sme v programovom vyhlásení vlády hovorili a uviedli, že by to malo byť 50 % z toho navráteného majetku štátu, ale nebránime sa ani diskusii o tom, aby to bol určitý interval, povedzme najviac 50 %, aby aj úrad pre ochranu oznamovateľov korupcie mal, mal troška voľnejšie ruky a aj mohol zvážiť mieru, akou sa oznamovateľ korupcie naozaj podieľal na objasnení trestného, toho trestného činu korupcie a akou mierou prispel k usvedčeniu páchateľa. Čiže nehovoríme, že to musí byť za každých okolností 50 %, kľudne a pokojne sa môžme rozprávať o tom, že to bude menej alebo to bude nejaký interval od 1 alebo od 0,001, jednoducho do 50 %, naozaj podľa miery toho, akým spôsobom sa ten oznamovateľ, akým spôsobom prispel k odhaleniu toho trestného činu a k usvedčeniu páchateľa.
Čiže tá prvá veľká téma je podielová odmena. Nie je to naozaj niečo, čo by bolo nezvyčajné, ale je to skôr typické pre štáty, ktoré sú mimo kontinentálnej Európy.
Druhú vec, ktorú riešime, je, že dnešný zákon je postavený v zásade na ochrane v pracovnoprávnych vzťahoch. To znamená, že počíta s tým, že oznamovateľom môže byť len človek, ktorý pracuje v nejakom prostredí pracovnom a na svojho zamestnávateľa alebo nadriadeného alebo kolegov, že upozorní na nejakú nekalú činnosť na korupciu v prostredí, v ktorom pracuje, a potom sa mu poskytuje ochrana a tak ďalej.
Vládny návrh zákona, ktorý máme už teraz v druhom čítaní, rozširuje tento okruh oznamovateľov aj o osoby, ktoré fungujú vo vzťahu k zamestnávateľom v tom tzv. inom alebo obdobnom vzťahu. To znamená, že nie sú to len tí tzv. dohodári, teda ktorí nie sú na stály pracovný pomer, ale sú to aj zmluvní dodávatelia. To už ustanovuje zákon, ktorý sme posunuli do druhého čítania a máme ho na tejto schôdzi v druhom čítaní, teda už aj vládny návrh zákona rozširuje v zmysle smernice Európskej únie okruh oznamovateľov nielen na zamestnancov, na klasických zamestnancov, ale aj na tie iné obdobné vzťahy.
No a my v tomto návrhu zákona ideme ešte ďalej a hovoríme, že tými oznamovateľmi by mohli byť aj osoby, ktoré, ktoré sa o tej korupcii dozvedia v súvislosti so svojou činnosťou. Tá činnosť môže byť akákoľvek, ale na rovinu si povedzme, že to môže byť aj činnosť, ktorá, ktorá jednoducho, alebo to môžu byť aj osoby, ktoré sa zameriavajú na povedzme vyhľadávanie majetku, ktorý pochádza z korupcie. To znamená, že to môžu byť aj určité bezpečnostné a detektívne služby a teda osoby, ktoré sa tomu venujú, lebo aj to je činnosť. Ale to nemusí byť len takáto činnosť, to môže byť aj, to môže byť aj človek, ktorý si, úplne neplánovane sa dostane k nejakým dôkazom o korupcii alebo si vypočuje rozhovor, ktorý môže orgány činné v trestnom konaní naviesť na vyšetrenie korupcie, čiže ideme pomerne široko, ale už aj vládny návrh zákona ide širšie ako len teraz. To je taká druhá téma, ktorú v návrhu zákona riešime.
Ďalšia, ďalšia téma je teda úprava postavenia osôb, ktoré už sú oznamovateľmi a buď majú ochranu zo strany úradu na ochranu oznamovateľov korupcie alebo protispoločenskej činnosti, alebo nemajú, lebo zákon rozoznáva medzi týmito dvomi situáciami. V súčasnosti tá ochrana je nastavená spôsobom, že podáte kvali... podáte oznámenie, ktoré je vyhodnotené ako kvalifikované, na základe toho je vám priznaný status oznamovateľa a úrad na ochranu oznamovateľov odsúhlasuje každý pracovnoprávny úkon zamestnávateľa, ktorý by kvôli tomu, aby sa nestalo, že kvôli oznámeniu o korupcii by ten zamestnávateľ toho zamestnanca chcel povedzme vyhodiť zo zamestnania alebo mu spôsobiť iný postih. My hovoríme, že by bolo správne, aby keď sa takéto úkony opakujú, to znamená, že evidentne dochádza v tom zamestnaní k šikanovaniu toho zamestnanca, ktorý, ktorý v zmysle zákona oznámil korupciu, tak že by jednoducho mohol ten zamestnanec začať odznova niekde inde, mohol by podať výpoveď a dostať odstupné práve preto, že ho ten zamestnávateľ šikanuje.
Súbežne, keďže je podaný aj vládny návrh zákona, ktorý tieto situácie rieši spôsobom, že bude dávať vysokú pokutu za takéto, za takéto, takúto činnosť, takéto šikanovanie zamestnávateľa, tak pokiaľ by prešiel vládny návrh zákona, kde naozaj sa presadia tie vysoké pokuty, tak už duplicitne by sme v tomto našom návrhu zákona túto, túto situáciu neriešili. To znamená, že ak prejde vládny návrh zákona, tak my potom z tohto nášho návrhu zákona ešte aj tú možnosť získania odstupného pre zamestnanca nebudeme navrhovať, aby sme to zase, nechcem povedať, že nepreháňali, ale aby sme duplicitne neriešili tú istú situáciu iným spôsobom.
Ale je tam ešte jedna situácia, ktorú nepokrýva ani vládny návrh zákona, a to je prípad, že oznamovateľ nemá ochranu priznanú zo strany orgánu činného v trestnom konaní a zamestnávateľ, pretože povedzme mu to oznámi interne a ešte nejde s trestným oznámením na prokuratúru alebo na políciu, a už to stačí zamestnávateľovi, že mu dá výpoveď. Proste jednoducho sa mu nepáči, čo spravil, hoci teda naozaj mohol poukázať aj na korupciu, a jednoducho mu dá výpoveď. A vtedy ešte podľa platného zákona, ktorý bol prijatý v minulom volebnom období, môže ten oznamovateľ požiadať úrad, aby pozastavil účinnosť takejto výpovede, takéhoto pracovnoprávneho úkonu na 30 dní, a ten oznamovateľ počas tých 30 dní má možnosť, aby tú vec dal na súd. To už hovorí platný zákon, len na dokreslenie tej, na dokreslenie situácie, na ktorú my nadväzujeme. A my hovoríme, že pokiaľ ten zamestnanec aj vyhrá ten súd a je úspešný, tak potom by mal možnosť, keďže evidentne znova dochádza k jeho šikanovaniu v tom zamestnaní, v ktorom oznámil korupciu, tak my hovoríme, že vtedy by mal mať právo podať výpoveď a spolu s tou výpoveďou by mal mať nárok na odstupné vo výške šiestich mesačných platov. To, že či to musí byť šesť mesačných platov, alebo päť, alebo štyri, alebo koľko, možno pán poslanec Mičovský povie úplne iný počet mesiacov, koľko by malo byť, koľko by malo byť to odstupné. Uvidíme.
V zásade ide o to, aby to malo trochu aj odstrašujúci efekt na toho zamestnávateľa, aby skutočne za to, že človek si splní svoju zákonnú povinnosť a poukáže na korupciu, aby nebol v zamestnaní šikanovaný, a keď teda už mu to v tom zamestnaní, takýmto spôsobom sa k nemu správajú, tak by mal mať právo jednoducho začať niekde odznova, ale nezostať na ulici. A to odstupné by malo práve slúžiť k tomu, aby nezačínal s holými rukami na ulici, ale aby jednoducho dostal nejaký balík odstupného a skúsil to niekde inde, lebo vieme, že takéto prípady sa dejú. Ak si prečítate výročnú správu úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, tak tam to je jeden zo základných a najdôležitejších alebo najzávažnejších problémov, ktoré súvisia s uplatňovaním zákona v praxi, a to, že nám oznamovatelia alebo že oznamovatelia nechcú nahlasovať korupciu, pretože sa boja, že keď to spravia, tak ich zamestnávateľ vyhodí, oni budú bez zamestnania, zostanú na ulici bez peňazí, a jednoducho nechcú riskovať celú svoju existenciu a ohroziť existenciu rodiny len preto, že, ako by som povedal, že si splnia svoju občiansko-morálnu povinnosť a nahlásia korupciu.
Čiže toto spomína úrad ako vážny problém a my sa ho snažíme riešiť tým, že chceme, aby takíto ľudia, ktorí preukázateľne sú šikanovaní v zamestnaní, aby naozaj dostali nejaký balík odstupného a mohli férovo teda odísť a začať niekde inde, keď im už inak nevieme zabezpečiť to, že aby mohli v tom zamestnaní riadne pokračovať, lebo ten zamestnávateľ ich proste a evidentne šikanuje.
Takže toto sú také tri základné veci, ktoré riešime. Štvrtou je cena Juraja Langsfelda, o tej rozprávať ja nechcem, lebo by som sa vlastne opakoval s pánom poslancom Mičovským a veľmi rád teda budem, ak na mňa nadviaže a povie niečo viac o tej cene.
Ďakujem pekne zatiaľ za pozornosť.

Mňa by zaujímalo, pán kolega Vetrák, čo si myslíš o tom, že aké sú lehoty v súvislosti s touto navrhovanou úpravou, ktoré bežne sa v praxi realizujú pri pracovnoprávnych sporoch, to znamená vrátane aj výpovedí na slovenských súdoch. To znamená, že koľko času trvá podľa tvorcov tohto návrhu zákona, kým sa nejaký zamestnanec domôže právoplatného rozhodnutia slovenského súdu o tom, že výpoveď, ktorá mu bola daná, že je neplatná. To si myslím, že je niečo, čo je dôležité, pretože pri viacerých týchto zákonoch sa tak nejak počíta, že tieto rozhodnutia prichádzajú v nejakej rozumnej dohľadnej dobe, že to je, sú to mesiace, prípadne rok a tak, lenže prax je iná, samozrejme. Napriek tomu, že je výslovne stanovené, že pracovnoprávne spory sú prioritné, tak sudcovia si také veci vôbec nevšímajú a kľudne trvajú pracovnoprávne spory do momentu právoplatného rozhodnutia roky. Ja mám prípad, kedy to trvalo desať rokov. Čiže bolo by dobré aj takúto informáciu brať v úvahu pri príprave návrhov, ktoré nejak počítajú s tým, že rozhodnutie súdov v pracovnoprávnych veciach má hrať nejakú rolu.
Ďakujem.