83. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Počet absolventov odboru sociálna práca alebo špecializovaná sociálna práca od roku 2000, to znamená, bavíme sa o dvadsiatich troch rokoch, pán kolega, nie sú to tisíce, nie sú to desaťtisíce, my sa bavíme o zhruba 130-tisíc absolventoch príbuzných alebo týchto prvotných odborov. Viete, koľko pracuje v rámci sociálnej práce, sociálnej prevencie, sociálnej rehabilitácie v domovoch sociálnych služieb, v denných stacionároch, koľko pracuje absolventov s týmto vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhého stupňa, dokonca s rigoróznym konaním? Päť percent. Ja sa preto pýtam, na čo je nám odbor, kde pracovník, ktorý vyštuduje a mal by byť nejakým garantom sociálnej práce buď v nejakom zariadení alebo v špecializovanom zariadení alebo na pozícii mesta alebo obecného úradu, na čo je nám vlastne takýto odbor, ktorý len produkuje vysokoškolsky vzdelaného v úvodzovkách človeka, ktorý je pre prax nepoužiteľný, pre spoločnosť nie je žiadnym prínosom a častokrát, nieže častokrát, z 95 % tieto pozície suplujú ľudia iba so skúsenosťami, iba, ako ste povedali, s tým srdiečkom, ale bez žiadneho odborného alebo vysokoškolského vzdelania. Čiže je na základe dnešnej doby alebo dopytu sa zaoberať jednoducho jednoduchou rovnicou: jedna plus jedna rovná sa dve.
Načo budeme dotovať vedné a študijné odbory, z ktorých absolventi absolútne ne-pra-cu-jú tam, čo vyštudovali? Ja si nedokážem predstaviť, aby som študoval sociálnu prácu, sociológiu, špeciálnu pedagogiku, andragogiku a išiel robiť informatika, na čo by to bolo dobré? Čiže robme veci tak, ako by sa robiť mali. Neštudujme preto, aby sme mali tituly, ale jednoducho robme to, čo nás baví, hľadajme vzdelanie, hľadajme prax a toto potrebujeme skĺbiť. Ináč sa nepohneme ďalej.

Ja len krátko po tom, čo som sa, po tom, čo som navštívil sociálne zariadenia rôzneho typu či už tuná v tomto kraji, alebo aj, aj na, na východe v našom kraji, tak požiadavky na kvalifikovaných pracovníkov v tomto odbore nie všade títo pracovníci boli a častokrát museli si nechať pracovníkov, ktorí nemali vzdelanie, alebo častokrát si museli, museli tých pracovníkov prijať aj bez vzdelania. Čiže áno, máme vyštudované, máme vyštudované 100-tisíc sociálnych pracovníkov, ale musíme si zároveň povedať, že tých, ktorých potrebujeme, výrazne nižší počet sa do tejto profesie nehlásia a je to spôsobené, samozrejme, aj platom, aj podmienkami a aj celým ohodnotením tejto spoločnosti, ale z toho mi nič iné nevychádza, len naozaj stále vzdelávať a skvalitňovať to vzdelávanie pre, pre sociálnych pracovníkov, ktorí to chcú robiť, a nejakým tým, ktorí sa chcú naozaj v tomto obore realizovať, vytvárať podmienky a, a pracovné hodnotenie tak, aby sa im to oplatilo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj už nechcem zdržiavať, len možno pár slov k tomu, k čomu sme sa dostali v rámci aj rozpravy, aj faktických poznámok. Myslím si, že veľa tu hovoríme o tom, ako chceme pomáhať rodinám, prichádzajú rôzne návrhy zákonov. Za seba poviem, že ak chceme pomôcť slovenským rodinám, mali by sme začať jednou serióznou debatou o tom, ako zvýšiť platy v sociálnych službách. Lebo keď si zoberiete, že len do Rakúska mesačne chodí 20-tisíc slovenských žien opatrovať, ktoré nechávajú svoje rodiny, svoje deti, svojich partnerov alebo keď nemajú partnerov, tak len rodiny, teda len deti so starými rodičmi týždeň-dva samé, čiže nielenže nedele netrávia spolu, ale netrávia spolu ani tie dva týždne, toto sú naozaj problémy, ktoré by sme mali riešiť.
Alfa-omega sú platy v sociálnych službách. A áno, veľa ľudí ide študovať pro-forma. Proste dnes zjavne vyštudovať sociálnu prácu je jedno asi z najľahších štúdií, predpokladám, keď sa tam hlási tak veľa ľudí a tak veľa absolventov, ale to, že len tých 5 % ide potom pracovať, je nielen dôkazom toho, že teda niektorí to pro-forma študovali, ale aj tým dôkazom toho, že teda reálne tieto povolania nie sú adekvátne zaplatené. Čiže ja si myslím, že ak chceme pomôcť týmto rodinám, ak chceme pomôcť Slovensku, pretože populácia starne, my budeme potrebovať čoraz viac ľudí, ktorí sa budú starať o odkázaných, tak poďme sa baviť o tom, ako týchto ľudí dôstojne a spravodlivo zaplatiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ja len dávam hlasovanie na najbližší možný termín.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, na úvod poviem iba stručne a potom odôvodním celý návrh zákona v rozprave, jednak aby mohli kolegovia reagovať a jednak mám aj pozmeňujúce návrhy. A teda len chcem povedať, že táto novela zákona má za cieľ, má dva ciele. Prvý je nanovo alebo novým systémom valorizovať dôchodky a po druhé, rozmraziť minimálne dôchodky.
Ako som povedal, viac sa vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Pellegriniho, Sakovej, Rašiho, Tomáša a Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1315.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1900 zo 6. decembra minulého roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní v jednotlivých výboroch.
Predmetný návrh zákona pod tlačou 1315 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 8 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne a stanovisko gestorského výboru je schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona na výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci pod č. 252 z 31. januára tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku prerokovaní výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak najprv si povedzme opäť tú tvrdú realitu slovenských seniorov. Tvrdé fakty. Už takmer polovica všetkých slovenských seniorov sa prepadla pod hranicu chudoby. Takmer 500-tisíc slovenských dôchodcov žije pod hranicou chudoby a 187-tisíc z nich sa pod tú hranicu chudoby prepadlo v minulom roku, v roku 2022. Čo sa v tom roku 2022 udialo?
Dôchodky na základe valorizácie sa zvýšili len o 1,3 % a dokonca tie minimálne dôchodky zostali opäť zmrazené. Čiže dôchodcovia s tými najnižšími, minimálnymi dôchodkami opäť nedostali nič navyše.
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík, teda nie ja ako opozičný poslanec, ale tento inštitút ako jeden z hlavných dôvodov tohto nelichotivého stavu seniorov uvádza okrem zdražovania, aj presne citujem: "nedostatočnú pomoc zo strany štátu". A je to tak. Táto vláda sa doslova, doslova na dôchodcov vykašľala. Čo im dala v minulom roku, v tomto ťažkom období zdražovania? No navyše skoro nič, okrem teda tej almužny, ktorú si ešte aj dovolí nazývať 14. dôchodkom. O tom tzv. 14. dôchodku ako almužne nehovorím ja, toto je citát Jednoty dôchodcov Slovenska. A Jednota dôchodcov Slovenska aj vyrátala, čo ten tzv. 14. dôchodok seniorom priniesol. Od 9 do 57 centov denne. Toto bola celá pomoc vlády v minulom roku.
Niektorí hovoria, veď dostali dôchodcovia aj očkovací bonus, no ale všetci? Po prvé, ste ho nedávali v súvislosti so zdražovaním a po druhé, čo tí nezaočkovaní dôchodcovia, tí, ktorí sa aj z legitímnych dôvodov nemohli dať zaočkovať? A potom ešte hovoríte, že ste skôr vyplatili 13. dôchodok, a to je niečo navyše? Tak po prvé, to nie je žiadny 13. dôchodok, vy ste, dámy a páni, 13. dôchodok skutočný zrušili, ten 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku, a ten tzv. 13. dôchodok, tú sociálnu dávku ste len skôr vyplatili, tí dôchodcovia aj tak mali na ňu nárok. A preto, preto to v takejto tvrdej realite seniori musia žiť. Áno, je pravda, že od 1. januára sa dôchodky zvýšili o takmer 12 % v priemere o 61 eur.
Vy nemáte tú hanbu, pán Matovič, pán Kollár, pán Kajniak, sa chváliť tým, že vlastne to vďaka vám sa tie dôchodky od 1. januára zvýšili. Nemáte tú hanbu. Pritom dobre viete, že tie dôchodky sa zvýšili na základe automatickej valorizácie, na základe zákona schváleného predošlými, teda našimi vládami, a toto by si dôchodcovia mali naozaj zapamätať. Ak dostali od 1. januára vyššie dôchodky, nie vďaka Matovičovi alebo Kollárovi, ale vďaka predchádzajúcim vládam. Vy ste im v roku 2022 dali almužnu.
Taká je realita, ale treba rovno priznať, že ani tých 12 % v tomto roku nebude stačiť, pretože odhady dôchodcovskej inflácie, teda rastu cien spotrebiteľských cien domácností seniorov, odhady Sociálnej poisťovne hovoria, že to bude 17 %. Takže tých 12 % stačiť logicky nebude a seniori budú naďalej chudobnieť, resp. naďalej chudobnejú. A preto naozaj treba niečo urobiť. Strana HLAS - sociálna demokracia neprichádza s týmito návrhmi teraz, lebo sa blížia voľby, môžu si to, a seniori to dobre vedia, môžte, môžete si to skontrolovať všetci. My sme počas celého minulého roka navrhovali kompenzačné opatrenia, od mimoriadnej valorizácie až cez jednorazové príspevky, jednoducho po minimálnu valorizáciu dôchodkov, všetko ste zmietli zo stola.
Ale teraz je situácia iná, treba priznať a budem konštruktívny, ale najprv predstavím tie dve alebo tri zásadné zmeny, ktoré chceme priniesť.
Chceme rozmraziť minimálne dôchodky a robíme to pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu a preto to aj zdôvodňujem, pretože od roku 2022 sú tie minimálne dôchodky zmrazené. Vaša vláda zmrazila minimálne dôchodky, my chceme tieto minimálne dôchodky rozmraziť v tomto roku už k 1. júlu a to tak, že jednoducho vraciame valorizačný mechanizmus minimálnych dôchodkov do zákona. Pretože ten valorizačný mechanizmus ste vy zo zákona vytrhli, vyhodili. Vraciame do zákona ten istý valorizačný mechanizmus, ktorý by chcel pán Krajniak použiť tiež, ale až od 1. 1. 2024. Na čo čakať? To dokedy majú tí dôchodcovia s minimálnymi dôchodkami ešte čakať? Netreba čakať. Čiže teraz, hneď, najskôr ako je to možné.
Takže chceme vrátiť valorizačný mechanizmus z minimálnych dôchodkov, ktorý chce pán minister použiť až 1. 1. 2024 a ktorý sa veľmi podobá nášmu valorizačnému mechanizmu, ktorý sa používal až do toho vášho hanebného zmrazenia minimálnych dôchodkov. Ide o 1,36-násobok životného minima, samozrejme, ktorý sa potom zvyšuje v závislosti od počtu odpracovaných rokov, aby som zdôvodnil pozmeňujúci návrh.
Tá druhá zásadná zmena je ale, že chceme zmeniť systém valorizácie dôchodkov. Chceme, aby sa dôchodky nezvyšovali len k 1. januáru, ale v prípade, že dôchodcovská inflácia za referenčné obdobie presiahne 5 %, respektíve je minimálne 5 % a viac, tak sa tieto dôchodky automaticky začnú zvyšovať aj od 1. júla. Zašli sme tak ďaleko, že sme využili ponuku ministra Krajniaka, a to hovorím vládnym poslancom, aby sme konzultovali tento náš návrh s expertným tímom na ministerstve práce. Ten nám vyšiel v ústrety a preto, aby sme to čo najviac vyprecizovali a znížili náklady a tlak na štátny rozpočet, tak predkladáme návrh, ktorý je v súlade s ich odporúčaniami. Opakujem, v súlade s odporúčaniami expertov na ministerstve práce a teda s pozmeňujúcim návrhom mojím a Jána Richtera, spoločným, nie, pardon, to bol, to bol, minimálne dôchodky, teda mojím pozmeňujúcim návrhom, aby som to teda upresnil, predchádzajúci pozmeňujúci návrh, však ja ho ešte budem čítať, je pozmeňujúci návrh Erika Tomáša a Jána Richtera k rozmrazeniu minimálnych dôchodkov, to treba korektne povedať, a tento, s týmto mojím pozmeňujúcim návrhom chceme teda vyprecizovať tú valorizáciu, mimoriadnu valorizáciu k 1. júlu v súlade, opakujem, s odporúčaniami ministerstva práce. A bude to vyzerať tak, že teda ako referenčný rámec, ako to obdobie, odkiaľ sa bude odvíjať to zvyšovanie dôchodkov, berieme ako posledný štvrťrok predchádzajúceho roka a prvý štvrťrok daného roka, teda šesť mesiacov, ale nebudeme vychádzať z medziročnej inflácie, ale kumulatívnej medzimesačnej inflácie. Kumulatívnej medzimesačnej inflácie s tým, že navrhujeme pre tento rok, pre tento 1. júl ešte prechodné obdobie, že k tomuto 1. júlu budeme vychádzať z obdobia od 1. júla predchádzajúceho roka do 30. marca tohto roka. Čiže z troch štvrťrokov, pretože, samozrejme, ešte v tomto roku sa dôchodcovská inflácia, medziročná, počítala z prvého polroka predchádzajúceho roka. Lenže my v tom zákone našom, to je tá tretia zmena, prinášame aj tú tretiu zásadnú zmenu, že na výpočet tej klasickej valorizácie k 1. januáru predlžujeme obdobie, z ktorého sa vypočítava z jedného polroka predchádzajúceho roka na trištvrte roka predchádzajúceho roka. Takže tým pádom tá valorizácia aj k 1. januáru bude upravená oveľa presnejšie a bude oveľa efektívnejšie reagovať na zvyšovanie cien pre seniorov.
Toto sú základné zmeny, ktoré prinášame jednak v našom zákone a jednak s pozmeňujúcimi návrhmi, no a teraz ešte mi dovoľte povedať podstatnú vec, ktorú som avizoval. Všetky tieto zmeny, zákon aj pozmeňujúce návrhy, absolútne podporuje Jednota dôchodcov Slovenska. Absolútne. Je s nimi to konzultované a berú to všetkými desiatimi.
Po druhé, už to tu bolo aj povedané, jednomyseľne to schválil sociálny výbor hlasmi všetkým prítomných poslancov, aj poslancov OĽANO, aj poslancov SME RODINA, aj poslancov ZA ĽUDÍ, poslancov SaS, HLAS-u, SMER-u, všetkých prítomných poslancov. Odporučil to a odporučil to ďalšími, v ďalšom hlasovaní tiež. Čiže presne ako hovoril pán spravodajca, sociálny výbor odporučil tento návrh zákona schváliť.
Predstavte si, vážení poslanci OĽANO, na výbore sedel aj váš poslanec pán Kerekréti, ktorý je už v dôchodkovom veku. A pán Kerekréti ďakoval, pán Kerekréti na sociálnom výbore ďakoval v mene dôchodcov za tento zákon. Ako som už povedal, využili sme aj ponuku ministra Krajniaka, aby ten zákon bol čo najprecíznejší a najodbornejší a poradili sme sa s expertami z ministerstva práce. S nimi sme doladili pozmeňujúce návrhy a teda aj samotný zákon. Strana HLAS - sociálna demokracia podporuje mimoriadne zdanenie aj bánk, aj ďalších bohatých firiem regulovaných odvetví tak, ako to navrhuje aj Igor Matovič, aj Boris Kollár. Už sme sa jasne vyjadrili, že keď našli teda peniaze na tie síce ukradnuté, politicky ukradnuté obedy zadarmo, tak pevne veríme, že týmto spôsobom vedia nájsť, vedia nájsť aj peniaze pre dôchodcov. To znamená, že nič iné, žiadna vecná prekážka neexistuje pre schválenie tohto zákona. Žiadna vecná prekážka neexistuje. Ak ten zákon nebude schválený napriek všetkému, čo som tu povedal, pôjde len a len o politikárčenie. O nič iné.
Stanú sa dve veci, ak ten zákon neprejde, buď dôchodcovia nedostanú nič, alebo o mesiac po nás príde minister Krajniak s pánom Matovičom a budú presadzovať svoje rozmrazenie minimálnych dôchodkov a svoju možno nejakú valorizáciu dôchodkov. Čiže zase budú chcieť okopírovať alebo, tvrdšie povedané, ukradnúť tento návrh. Nie je na čo čakať. Ak ste si vypočuli tie fakty, ak uznávate, že sociálny výbor, ktorý tomu asi najviac rozumie, to odporučil na schválenie, tak nič iné nemôže tomu zabrániť, len politikárčenie zo strany bývalých vládnych poslancov.
Chcem vás upozorniť, že v utorok, keď sa o tom bude hlasovať, predpokladám, na balkóne bude Jednota dôchodcov Slovenska. Budú tu zástupcovia a budú pozerať na vás, ako hlasujete. Budú pozerať na vaše prsty, čo tlačíte. Tak prosím vás, keď je to takto vyštrngané, vyladené, nesklamte nielen JDS, ale aj všetkých seniorov na Slovensku.
A teraz, ak dovolíte, prečítam spomínané dva pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, môžem, hej? Sa asi zastavil čas, zastavil čas, dobre.
Takže najprv pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša a Jána Richtera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač č. 1315.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny a doplnenia:
1. V čl. 1 sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:
„5. V § 82b odsek 1 znie:
„(1) Suma minimálneho dôchodku je
a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
3. päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
4. sedem percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. V čl. 1 sa za 6. bod dopĺňajú nové body 7 a 8, ktoré znejú:
„7. Za § 293fy sa vkladá § 293fza, ktorý znie:
㤠293fza
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023
(1) Pre určenie sumy minimálneho dôchodku v roku 2023 sa ustanovenia § 82b ods. 1 neuplatňujú.
(2) Od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 je suma minimálneho dôchodku
a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. júlu 2023, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
3. päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
4. sedem percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.
(3) Ak je suma minimálneho dôchodku podľa odseku 2 nižšia ako suma minimálneho dôchodku vyplácaného alebo priznaného k 30. júnu 2023, suma minimálneho dôchodku sa určí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023.".
8. Príloha č. 4 sa vypúšťa.".".
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Tak to je prvý pozmeňujúci návrh. Teraz druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša, Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač č. 1315.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša, Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny a doplnenia:
1. V čl. 1, 2. bode § 82 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaný Štatistickým úradom za desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a prvý, druhý a tretí mesiac príslušného kalendárneho roka dosiahne aspoň päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a prvý, druhý a tretí mesiac príslušného kalendárneho roka.
(3) Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa uplatní postup podľa odseku 2 sa nezvyšuje podľa odseku 1, ale zvyšuje sa o percento priemerného rastu spotrebiteľských cien oproti rovnakému obdobiu minulého roka za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom za štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, ôsmy a deviaty mesiac kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.".
2. V čl. 1 sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie:
„3. V § 82 odsek 4 znie:
„(4) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva podľa odseku 1. V prípade zvýšenia dôchodkových dávok k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. V prípade zvýšenia dôchodkových dávok k 1. júlu príslušného kalendárneho roka sa dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje aj od 1. júla príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona. Tento bod nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za 4. bod sa vkladajú nové body 5 až 9, ktoré znejú:
"5. V § 89 ods. 8 sa prvé slovo „úrazová" nahrádza slovami „ak v odsekoch 9 a 10 nie je ustanovené inak, úrazová" a slová „prvý polrok" sa nahrádzajú slovami „prvých deväť mesiacov".".
6. V § 89 odsek 9 znie:
„(9) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien vykázaný Štatistickým úradom za desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a prvý, druhý a tretí mesiac príslušného kalendárneho roka dosiahne aspoň päť percent, úrazová renta vyplácaná k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento priemerného medzimesačného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom za desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a prvý, druhý a tretí mesiac príslušného kalendárneho roka.".
7. V § 89 sa za odsek 9 dopĺňajú nové odseky 10 a 11, ktoré znejú:
„(10) Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa uplatní postup podľa odseku 9, sa nezvyšuje podľa odseku 8, ale zvyšuje sa o percento priemerného rastu spotrebiteľských cien oproti rovnakému obdobiu minulého roka vykázaného Štatistickým úradom za štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, ôsmy a deviaty mesiac kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(11) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva podľa odseku 8. V prípade zvýšenia úrazovej renty k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. V prípade zvýšenia úrazovej renty k 1. júlu príslušného kalendárneho roka sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zvyšuje aj od 1. júla príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.".".
8. V § 94 ods. 4 sa slová „§ 89 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 8 až 10".
9. Za § 293fy sa vkladá § 293fza, ktorý znie:
„§ 293fza Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2023
(1) V roku 2023 sa účely, sa na účely určenia kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom a na účely určenia percenta kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom podľa § 82 ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2023 použije siedmy, ôsmy, deviaty, desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku 2022 a prvý, druhý a tretí mesiac roku 2023.
(2) V roku 2023 sa na účely určenia kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom a na účely určenia percenta kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom podľa § 89 ods. 9 v znení účinnom od 1. apríla 2023 použije siedmy, ôsmy, deviaty, desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku 2022 a prvý, druhý a tretí mesiac roku 2023.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona. Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Pán predsedajúci, skončil som a pri tej príležitosti chcem opätovne naliehať na zmenu rokovacieho poriadku, aby sme takto nemuseli zložito tie pozmeňujúce návrhy prednášať.
Ďakujem pekne.