83. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Petra Cmoreja ako povereného člena poslaneckého klubu SaS, ale ešte pred ním sa do rozpravy hlási navrhovateľ pán poslanec Erik Tomáš.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak najprv si povedzme opäť tú tvrdú realitu slovenských seniorov. Tvrdé fakty. Už takmer polovica všetkých slovenských seniorov sa prepadla pod hranicu chudoby. Takmer 500-tisíc slovenských dôchodcov žije pod hranicou chudoby a 187-tisíc z nich sa pod tú hranicu chudoby prepadlo v minulom roku, v roku 2022. Čo sa v tom roku 2022 udialo?
Dôchodky na základe valorizácie sa zvýšili len o 1,3 % a dokonca tie minimálne dôchodky zostali opäť zmrazené. Čiže dôchodcovia s tými najnižšími, minimálnymi dôchodkami opäť nedostali nič navyše.
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík, teda nie ja ako opozičný poslanec, ale tento inštitút ako jeden z hlavných dôvodov tohto nelichotivého stavu seniorov uvádza okrem zdražovania, aj presne citujem: "nedostatočnú pomoc zo strany štátu". A je to tak. Táto vláda sa doslova, doslova na dôchodcov vykašľala. Čo im dala v minulom roku, v tomto ťažkom období zdražovania? No navyše skoro nič, okrem teda tej almužny, ktorú si ešte aj dovolí nazývať 14. dôchodkom. O tom tzv. 14. dôchodku ako almužne nehovorím ja, toto je citát Jednoty dôchodcov Slovenska. A Jednota dôchodcov Slovenska aj vyrátala, čo ten tzv. 14. dôchodok seniorom priniesol. Od 9 do 57 centov denne. Toto bola celá pomoc vlády v minulom roku.
Niektorí hovoria, veď dostali dôchodcovia aj očkovací bonus, no ale všetci? Po prvé, ste ho nedávali v súvislosti so zdražovaním a po druhé, čo tí nezaočkovaní dôchodcovia, tí, ktorí sa aj z legitímnych dôvodov nemohli dať zaočkovať? A potom ešte hovoríte, že ste skôr vyplatili 13. dôchodok, a to je niečo navyše? Tak po prvé, to nie je žiadny 13. dôchodok, vy ste, dámy a páni, 13. dôchodok skutočný zrušili, ten 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku, a ten tzv. 13. dôchodok, tú sociálnu dávku ste len skôr vyplatili, tí dôchodcovia aj tak mali na ňu nárok. A preto, preto to v takejto tvrdej realite seniori musia žiť. Áno, je pravda, že od 1. januára sa dôchodky zvýšili o takmer 12 % v priemere o 61 eur.
Vy nemáte tú hanbu, pán Matovič, pán Kollár, pán Kajniak, sa chváliť tým, že vlastne to vďaka vám sa tie dôchodky od 1. januára zvýšili. Nemáte tú hanbu. Pritom dobre viete, že tie dôchodky sa zvýšili na základe automatickej valorizácie, na základe zákona schváleného predošlými, teda našimi vládami, a toto by si dôchodcovia mali naozaj zapamätať. Ak dostali od 1. januára vyššie dôchodky, nie vďaka Matovičovi alebo Kollárovi, ale vďaka predchádzajúcim vládam. Vy ste im v roku 2022 dali almužnu.
Taká je realita, ale treba rovno priznať, že ani tých 12 % v tomto roku nebude stačiť, pretože odhady dôchodcovskej inflácie, teda rastu cien spotrebiteľských cien domácností seniorov, odhady Sociálnej poisťovne hovoria, že to bude 17 %. Takže tých 12 % stačiť logicky nebude a seniori budú naďalej chudobnieť, resp. naďalej chudobnejú. A preto naozaj treba niečo urobiť. Strana HLAS - sociálna demokracia neprichádza s týmito návrhmi teraz, lebo sa blížia voľby, môžu si to, a seniori to dobre vedia, môžte, môžete si to skontrolovať všetci. My sme počas celého minulého roka navrhovali kompenzačné opatrenia, od mimoriadnej valorizácie až cez jednorazové príspevky, jednoducho po minimálnu valorizáciu dôchodkov, všetko ste zmietli zo stola.
Ale teraz je situácia iná, treba priznať a budem konštruktívny, ale najprv predstavím tie dve alebo tri zásadné zmeny, ktoré chceme priniesť.
Chceme rozmraziť minimálne dôchodky a robíme to pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu a preto to aj zdôvodňujem, pretože od roku 2022 sú tie minimálne dôchodky zmrazené. Vaša vláda zmrazila minimálne dôchodky, my chceme tieto minimálne dôchodky rozmraziť v tomto roku už k 1. júlu a to tak, že jednoducho vraciame valorizačný mechanizmus minimálnych dôchodkov do zákona. Pretože ten valorizačný mechanizmus ste vy zo zákona vytrhli, vyhodili. Vraciame do zákona ten istý valorizačný mechanizmus, ktorý by chcel pán Krajniak použiť tiež, ale až od 1. 1. 2024. Na čo čakať? To dokedy majú tí dôchodcovia s minimálnymi dôchodkami ešte čakať? Netreba čakať. Čiže teraz, hneď, najskôr ako je to možné.
Takže chceme vrátiť valorizačný mechanizmus z minimálnych dôchodkov, ktorý chce pán minister použiť až 1. 1. 2024 a ktorý sa veľmi podobá nášmu valorizačnému mechanizmu, ktorý sa používal až do toho vášho hanebného zmrazenia minimálnych dôchodkov. Ide o 1,36-násobok životného minima, samozrejme, ktorý sa potom zvyšuje v závislosti od počtu odpracovaných rokov, aby som zdôvodnil pozmeňujúci návrh.
Tá druhá zásadná zmena je ale, že chceme zmeniť systém valorizácie dôchodkov. Chceme, aby sa dôchodky nezvyšovali len k 1. januáru, ale v prípade, že dôchodcovská inflácia za referenčné obdobie presiahne 5 %, respektíve je minimálne 5 % a viac, tak sa tieto dôchodky automaticky začnú zvyšovať aj od 1. júla. Zašli sme tak ďaleko, že sme využili ponuku ministra Krajniaka, a to hovorím vládnym poslancom, aby sme konzultovali tento náš návrh s expertným tímom na ministerstve práce. Ten nám vyšiel v ústrety a preto, aby sme to čo najviac vyprecizovali a znížili náklady a tlak na štátny rozpočet, tak predkladáme návrh, ktorý je v súlade s ich odporúčaniami. Opakujem, v súlade s odporúčaniami expertov na ministerstve práce a teda s pozmeňujúcim návrhom mojím a Jána Richtera, spoločným, nie, pardon, to bol, to bol, minimálne dôchodky, teda mojím pozmeňujúcim návrhom, aby som to teda upresnil, predchádzajúci pozmeňujúci návrh, však ja ho ešte budem čítať, je pozmeňujúci návrh Erika Tomáša a Jána Richtera k rozmrazeniu minimálnych dôchodkov, to treba korektne povedať, a tento, s týmto mojím pozmeňujúcim návrhom chceme teda vyprecizovať tú valorizáciu, mimoriadnu valorizáciu k 1. júlu v súlade, opakujem, s odporúčaniami ministerstva práce. A bude to vyzerať tak, že teda ako referenčný rámec, ako to obdobie, odkiaľ sa bude odvíjať to zvyšovanie dôchodkov, berieme ako posledný štvrťrok predchádzajúceho roka a prvý štvrťrok daného roka, teda šesť mesiacov, ale nebudeme vychádzať z medziročnej inflácie, ale kumulatívnej medzimesačnej inflácie. Kumulatívnej medzimesačnej inflácie s tým, že navrhujeme pre tento rok, pre tento 1. júl ešte prechodné obdobie, že k tomuto 1. júlu budeme vychádzať z obdobia od 1. júla predchádzajúceho roka do 30. marca tohto roka. Čiže z troch štvrťrokov, pretože, samozrejme, ešte v tomto roku sa dôchodcovská inflácia, medziročná, počítala z prvého polroka predchádzajúceho roka. Lenže my v tom zákone našom, to je tá tretia zmena, prinášame aj tú tretiu zásadnú zmenu, že na výpočet tej klasickej valorizácie k 1. januáru predlžujeme obdobie, z ktorého sa vypočítava z jedného polroka predchádzajúceho roka na trištvrte roka predchádzajúceho roka. Takže tým pádom tá valorizácia aj k 1. januáru bude upravená oveľa presnejšie a bude oveľa efektívnejšie reagovať na zvyšovanie cien pre seniorov.
Toto sú základné zmeny, ktoré prinášame jednak v našom zákone a jednak s pozmeňujúcimi návrhmi, no a teraz ešte mi dovoľte povedať podstatnú vec, ktorú som avizoval. Všetky tieto zmeny, zákon aj pozmeňujúce návrhy, absolútne podporuje Jednota dôchodcov Slovenska. Absolútne. Je s nimi to konzultované a berú to všetkými desiatimi.
Po druhé, už to tu bolo aj povedané, jednomyseľne to schválil sociálny výbor hlasmi všetkým prítomných poslancov, aj poslancov OĽANO, aj poslancov SME RODINA, aj poslancov ZA ĽUDÍ, poslancov SaS, HLAS-u, SMER-u, všetkých prítomných poslancov. Odporučil to a odporučil to ďalšími, v ďalšom hlasovaní tiež. Čiže presne ako hovoril pán spravodajca, sociálny výbor odporučil tento návrh zákona schváliť.
Predstavte si, vážení poslanci OĽANO, na výbore sedel aj váš poslanec pán Kerekréti, ktorý je už v dôchodkovom veku. A pán Kerekréti ďakoval, pán Kerekréti na sociálnom výbore ďakoval v mene dôchodcov za tento zákon. Ako som už povedal, využili sme aj ponuku ministra Krajniaka, aby ten zákon bol čo najprecíznejší a najodbornejší a poradili sme sa s expertami z ministerstva práce. S nimi sme doladili pozmeňujúce návrhy a teda aj samotný zákon. Strana HLAS - sociálna demokracia podporuje mimoriadne zdanenie aj bánk, aj ďalších bohatých firiem regulovaných odvetví tak, ako to navrhuje aj Igor Matovič, aj Boris Kollár. Už sme sa jasne vyjadrili, že keď našli teda peniaze na tie síce ukradnuté, politicky ukradnuté obedy zadarmo, tak pevne veríme, že týmto spôsobom vedia nájsť, vedia nájsť aj peniaze pre dôchodcov. To znamená, že nič iné, žiadna vecná prekážka neexistuje pre schválenie tohto zákona. Žiadna vecná prekážka neexistuje. Ak ten zákon nebude schválený napriek všetkému, čo som tu povedal, pôjde len a len o politikárčenie. O nič iné.
Stanú sa dve veci, ak ten zákon neprejde, buď dôchodcovia nedostanú nič, alebo o mesiac po nás príde minister Krajniak s pánom Matovičom a budú presadzovať svoje rozmrazenie minimálnych dôchodkov a svoju možno nejakú valorizáciu dôchodkov. Čiže zase budú chcieť okopírovať alebo, tvrdšie povedané, ukradnúť tento návrh. Nie je na čo čakať. Ak ste si vypočuli tie fakty, ak uznávate, že sociálny výbor, ktorý tomu asi najviac rozumie, to odporučil na schválenie, tak nič iné nemôže tomu zabrániť, len politikárčenie zo strany bývalých vládnych poslancov.
Chcem vás upozorniť, že v utorok, keď sa o tom bude hlasovať, predpokladám, na balkóne bude Jednota dôchodcov Slovenska. Budú tu zástupcovia a budú pozerať na vás, ako hlasujete. Budú pozerať na vaše prsty, čo tlačíte. Tak prosím vás, keď je to takto vyštrngané, vyladené, nesklamte nielen JDS, ale aj všetkých seniorov na Slovensku.
A teraz, ak dovolíte, prečítam spomínané dva pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, môžem, hej? Sa asi zastavil čas, zastavil čas, dobre.
Takže najprv pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša a Jána Richtera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač č. 1315.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny a doplnenia:
1. V čl. 1 sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:
„5. V § 82b odsek 1 znie:
„(1) Suma minimálneho dôchodku je
a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
3. päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
4. sedem percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. V čl. 1 sa za 6. bod dopĺňajú nové body 7 a 8, ktoré znejú:
„7. Za § 293fy sa vkladá § 293fza, ktorý znie:
㤠293fza
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023
(1) Pre určenie sumy minimálneho dôchodku v roku 2023 sa ustanovenia § 82b ods. 1 neuplatňujú.
(2) Od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 je suma minimálneho dôchodku
a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. júlu 2023, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
3. päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,
4. sedem percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.
(3) Ak je suma minimálneho dôchodku podľa odseku 2 nižšia ako suma minimálneho dôchodku vyplácaného alebo priznaného k 30. júnu 2023, suma minimálneho dôchodku sa určí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023.".
8. Príloha č. 4 sa vypúšťa.".".
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Tak to je prvý pozmeňujúci návrh. Teraz druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša, Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač č. 1315.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša, Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny a doplnenia:
1. V čl. 1, 2. bode § 82 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaný Štatistickým úradom za desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a prvý, druhý a tretí mesiac príslušného kalendárneho roka dosiahne aspoň päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a prvý, druhý a tretí mesiac príslušného kalendárneho roka.
(3) Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa uplatní postup podľa odseku 2 sa nezvyšuje podľa odseku 1, ale zvyšuje sa o percento priemerného rastu spotrebiteľských cien oproti rovnakému obdobiu minulého roka za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom za štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, ôsmy a deviaty mesiac kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.".
2. V čl. 1 sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie:
„3. V § 82 odsek 4 znie:
„(4) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva podľa odseku 1. V prípade zvýšenia dôchodkových dávok k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. V prípade zvýšenia dôchodkových dávok k 1. júlu príslušného kalendárneho roka sa dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje aj od 1. júla príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona. Tento bod nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za 4. bod sa vkladajú nové body 5 až 9, ktoré znejú:
"5. V § 89 ods. 8 sa prvé slovo „úrazová" nahrádza slovami „ak v odsekoch 9 a 10 nie je ustanovené inak, úrazová" a slová „prvý polrok" sa nahrádzajú slovami „prvých deväť mesiacov".".
6. V § 89 odsek 9 znie:
„(9) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien vykázaný Štatistickým úradom za desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a prvý, druhý a tretí mesiac príslušného kalendárneho roka dosiahne aspoň päť percent, úrazová renta vyplácaná k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento priemerného medzimesačného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom za desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a prvý, druhý a tretí mesiac príslušného kalendárneho roka.".
7. V § 89 sa za odsek 9 dopĺňajú nové odseky 10 a 11, ktoré znejú:
„(10) Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa uplatní postup podľa odseku 9, sa nezvyšuje podľa odseku 8, ale zvyšuje sa o percento priemerného rastu spotrebiteľských cien oproti rovnakému obdobiu minulého roka vykázaného Štatistickým úradom za štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, ôsmy a deviaty mesiac kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(11) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva podľa odseku 8. V prípade zvýšenia úrazovej renty k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. V prípade zvýšenia úrazovej renty k 1. júlu príslušného kalendárneho roka sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zvyšuje aj od 1. júla príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.".".
8. V § 94 ods. 4 sa slová „§ 89 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 8 až 10".
9. Za § 293fy sa vkladá § 293fza, ktorý znie:
„§ 293fza Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2023
(1) V roku 2023 sa účely, sa na účely určenia kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom a na účely určenia percenta kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom podľa § 82 ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2023 použije siedmy, ôsmy, deviaty, desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku 2022 a prvý, druhý a tretí mesiac roku 2023.
(2) V roku 2023 sa na účely určenia kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom a na účely určenia percenta kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom podľa § 89 ods. 9 v znení účinnom od 1. apríla 2023 použije siedmy, ôsmy, deviaty, desiaty, jedenásty a dvanásty mesiac roku 2022 a prvý, druhý a tretí mesiac roku 2023.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona. Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Pán predsedajúci, skončil som a pri tej príležitosti chcem opätovne naliehať na zmenu rokovacieho poriadku, aby sme takto nemuseli zložito tie pozmeňujúce návrhy prednášať.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme, pán poslanec. Vzhľadom na to, že sa blíži štrnásta hodina, kedy podľa zákona o rokovacom poriadku končíme piatkové rokovania, necháme už dva, štyri, päť faktických poznámok na vaše vystúpenie na budúci týždeň. Takže prerušujem schôdzu do utorka, kedy budeme o deviatej ale pokračovať mimoriadnou schôdzou. A potom toto bude nasledujúci bod.
Takže pekný víkend všetkým. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.)

(Rokovanie 83. schôdze NR SR pokračovalo po skončení rokovania 84. schôdze NR SR a po prestávke.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. A, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladaného materiálu je finalizácia potrebných vnútroštátnych legislatívnych krokov spojených s ratifikáciou Dohody o založení Medzinárodnej nadácie Európska únia s Latinskou Amerikou a Karibikom, v skratke LAK.
Návrh na ratifikáciu dohody bol 16. novembra minulého roku schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 712 a po vyslovení súhlasu Národnej rady, vyžaduje sa nadpolovičná väčšina, bude dohoda predložená na ratifikáciu pani prezidentke.
Cieľom nadácie EÚ - LAK je prispieť k posilneniu vzťahov v oblasti budovania občianskej spoločnosti, vzájomného poznávania sa, spolupráce, vzdelávania, kultúry, hospodárskej spolupráce, podporuje vzájomný dialóg, formu seminárov, konferencií, publikácií, medziregionálnymi programami, organizovaním výmien, podporou štúdia a mnohými inými aktivitami. Dohodu doteraz ratifikovalo 41 zo 61 členských krajín dohovoru, z toho 24 členských štátov Európskej únie vrátane všetkých našich susedov. Podobne ako v Slovensku schvaľovacie procesy neboli v rámci členských štátov Európy doposiaľ ukončené už len v Írsku a Bulharsku, čiže sme medzi tromi krajinami, ktoré túto dohodu z európskych krajín neratifikovali.
Ratifikáciou dohody sa Slovensko stane plnohodnotným členom tejto medzinárodnej organizácie a myslíme si, že vyšle naozaj pozitívny signál pre krajiny regiónu a potvrdí náš záujem o spoluprácu v duchu stratégie Európskej únie pre posilňovanie partnerstva s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku.
Samozrejme, že predpokladám, že ratifikácia dohody bude aj impulzom pre slovenské subjekty, mimovládny sektor a biznis, ktorý má záujem posilniť svoju prítomnosť alebo preniknúť do regiónu. Dohoda je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami a našimi medzinárodnoprávnymi záväzkami a aj v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V súvislosti s ratifikáciou je zvykom poskytnúť dobrovoľný finančný príspevok, nie je to povinnosť, predpokladáme, moje ministerstvo má rezervované v tohoročnom rozpočte 10-tisíc euro na dobrovoľný príspevok, ktorý je porovnateľný s podobnými krajinami v Európskej únii, a ako som už povedal, je krytý rozpočtom.
Panie poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s finalizáciou potrebných vnútroštátnych legislatívnych krokov spojených s ratifikáciou dohody si dovoľujem požiadať Národnú radu o vyslovenie súhlasu a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem.
Prosím teraz určenú spravodajkyňu zahraničného výboru pani poslankyňu Romanu Tabák, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Krásneho Valentína vám prajem, ľúbte sa každý deň tak, ako dnes. A niekedy je lepšie byť sám, ako sa cítiť osamelo vo vzťahu.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o založení medzinárodnej nadácie EÚ a Latinskej Ameriky a Karibik.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1491 z 24. januára 2023 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady o predmetnom návrhu rokoval 30. 1. 2023, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 112 z 31. januára odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že táto dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporučil Národnej rade podľa čl. 84 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 113 z 31. januára. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločnej spravodajkyne.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto ústne? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať záverečné slovo navrhovateľ? Nie.
Pani spravodajkyňa.

Ja by som len chcela pripomenúť, že o tomto bode budeme hlasovať dnes o 11.00 hod. Ďakujem.