83. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1389. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií, ktoré konštatuje, že predkladateľ si nesplnil svoju povinnosť a neuviedol dopady návrhu.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu č. 1457 zo 17. januára 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom predkladaného návrhu je pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov na bývanie. Ten dôvod je, myslím, zrejmý.
Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze. Poznáte všetci tú story, nedostatok nájomných bytov, zdĺhavé stavebné konania a astronomické ceny stavebného materiálu a hypoték. Trápi nás asi všetkých, ale najviac sa to, samozrejme, dotýka ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu, lebo keď sa k tým vysokým výdavkom na bývanie pridá aj ten bezprecedentný nárast spotrebiteľských cien, hlavne energie a potravín, tak mnohí z nich zrazu čelia dileme o prežití. Rozhodujú sa pri večernom stole, či zaplatiť za strechu nad hlavou, alebo niečím do úst.
Ľudí v tejto kategórie je žalostne veľa. V roku 2021 bolo celkom 12 %, 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou. Po rokoch pomalého, ale definitívneho zlepšovania ich postavenia sa situácia, žiaľ, začala opäť zhoršovať. Len na ilustráciu, v absolútnych číslach je to tak, že na hranici chudoby dnes žije viac ako 670 000 ľudí.

Možno si práve hovoríte, fajn, ale veď už na nich myslíme, už máme jeden príspevok na bývanie. Odpoveď je áno, ale pre drvivú väčšinu ľudí v núdzi nie, nemáme, nemajú naň nárok, nie je pre nich dostupný. Príspevok totiž, tak ako je dnes v zákone postavený, je stavaný alebo viazaný výlučne na stav hmotnej núdze, teda situáciu, kedy príjem osoby nedosahuje sumu životného minima, hej, že suma životného minima už dlhé roky stagnuje a je dnes hlboko pod hranicou, reálnou hranicou chudoby. Aktuálne je to v prípade dospelej osoby žijúcej samostatne len 234 eur mesačne. Vo výsledku z tých zhruba 700-tisíc ľudí, je to menej, čosi pod 700-tisíc ľudí sú ohrození chudobou, vyše 90 % nemá nárok na príspevok na bývanie. Aktuálne ho poberá len 25-tisíc domácnosti.
Ako krajina máme, samozrejme, silný ľudský dôvod pomôcť spoluobčanom v núdzi. Máme však aj dobrý ekonomický argument, z hľadiska verejných výdavkov je totiž oveľa lacnejšie pomôcť ľudom ešte predtým, než prídu o strechu nad hlavou, ako potom riešiť následky bezdomovectva. Tak či tak sa o nich štát bude musieť postarať. Ale ak tak urobíme ešte predtým, než prídu o dom či byt, chránime nielen ich dôstojnosť, ale aj verejné financie.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou právnou úpravou, no podobný systém nájdete aj v ďalších štátoch, napríklad Poľsko či Francúzsko.
A v čom teda spočíva? Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti. Inými slovami, nebudete vynakladať viac ako zhruba tú tretinu príjmu na bývanie, lebo keď náklady prerastú alebo prekročia 30 %, preplatil by štát. Aby táto pomoc šla naozaj len chudobným, lebo aj majetní ľudia v princípe to vedia prepísknuť a vedia míňať viac ako 30 % na bývanie, zavádzame tiež tvrdý limit na, absolútny limit na hranicu tejto pomoci. Pomoc nedostanú tí, ktorí na bývanie míňajú viac ako 0,9-násobok životného minima.
Tá hranica je trošku komplikovanejšia, ale je v podstate nastavená tak, aby príspevok zachytil všetky domácnosti v spodnej polovici príjmovej distribúcie, ktorých náklady na bývanie prevyšujú 30 % príjmu domácnosti. Inými slovami, ak máte nájomný byt v starom činžiaku alebo v nejakom starom dome a nestíhate platiť nájomné a vychovávať deti naraz, tak budete mať reálnu pomoc s cenami energií a s cenami na bývanie. Ak ste inak prosperujúca rodina, ktorá si odkusla príliš veľké sústo vo forme drahého domu s dvoma bazénmi, tak vám táto dávka veľmi nepomôže. Kde presne je tá normatívna hranica a do akej výšky opäť môže ten príspevok až dorásť, to navrhujeme počítať rôzne v závislosti od toho, či je domácnosť nad hranicou životného minima, alebo pod ňou. Nebudem vás tým zaťažovať. Detailne sme to rozviedli v dôvodovej správe.
Bude vás asi zaujímať, čo všetko spadá do kategórie nákladov na bývanie. Tak dodaj... dovoľte mi dodať, že patrí sem, samozrejme, nájomné, ale aj náklady na plyn, elektrinu či teplo a výdavky na spoločne vlastnené priestory v domoch, čiže tie položky, ktoré práve v tých ostatných mesiacoch narástli tak dramaticky a spôsobujú ľuďom najväčšie ťažkosti.
A na záver asi to najdôležitejšie, čo to bude stáť. Nie je pravda, že sme to nevyčíslili. Tak krátka odpoveď je zruba od 100 mil. do 250 mil. ročne, tá dlhá odpoveď je, že reálne prinesie úspory potenciálne v miliardách. Vysvetlím.
Ten minimalistický scenár, tých zhruba 106 mil., predpokladám, a tu sa musíme pohybovať v tých, v tej rovine scenárov, pretože nevieme predpovedať ľudské správanie, ako ľudia zareagujú na ten príspevok. Ale ten minimalistický scenár, tých 106 mil. predpokladá, že ľudia nezvýšia svoje náklady na bývanie v reakcii na príspevok, ale uplatnia si ho len vo... do výšky existujúcich nákladov. A v tom prípade prídeme na sumu zhruba 106 mil. ročne.
Ten maximalistický scenár predpokladá, že domácnosti vlastníkov, ktorých náklady prevyšujú 30 % príjmu, zvýšia svoje náklady o polovicu. A keďže zvýšené náklady v novom systéme platí štát, nájomníci tiež zvýšia svoje náklady na maximum, napríklad tým, že sa presťahujú do lepšieho bývania, lebo môžu, lebo štát im s tým pomôže. V takom prípade by ten návrh stál okolo 236 mil. Náš odhad, priemer je zhruba 171 mil. Opäť, presnejšie to vyčísliť to nikto nevie, lebo nevieme nikto predpovedať presné správanie ľudí. To je, samozrejme, veľká suma a peňazí je málo. Každým dňom, tým, čím ďalej, tým menej vďaka rozhadzovaniu v tomto parlamente.
Je však dôležité vedieť, že náš zákon ponúkame ako alternatívu k súčasnému extrémne drahému riešeniu vysokých cien energií. To plošné zastropovanie cien, ktorým sme vyriešili nárast cien energií, splnilo svoj účel. Nenechali sme ľudí napospas tým vysokým cenám, ale platíme za to privysokú daň, 6 mld., aby som bol presnejší, to sú odhadované náklady. Tie náklady sú astronomické práve preto, že pomáhame ľuďom neadresne. Ten strop na ceny energií pomáha ľuďom s dvoma bazénmi rovnako ako ľuďom, ktorí, ako matke, ktorá vychováva dve deti na jednom príjme niekde v garsónke. To nie je ani múdre, ani ekonomické. Navyše to nami nadraftované a schválené zastropovanie nezahŕňa ani napríklad tuhé palivá, ktoré využívajú na kúrenie najmä nízkopríjmové domácnosti.
Keďže budúci rok ceny energií nejak zásadne neklesnú, všetci dúfame, že budú nižšie, ale pravdepodobnosť, že sa vrátime do cien z roku 2020 či ’19, nehrozí. A sme si takmer istí, že bude treba hľadať adresnejšie riešenia pomoci ľuďom aj budúci rok, a také riešenia, ktoré nezabúdajú na tých najzraniteľnejších. Ak budeme mať tento príspevok, stropovanie cien na budúci rok nebude musieť byť také drastické a možno nebude potrebné vôbec.
Čiže áno, tento príspevok bude niečo stáť. Bude to v tom rozpätí od 106 do zhruba 236 mil., ale tvrdenie, že založí alebo že si vyžiada dodatočné financie, vychádza len z toho, že sme v súčasnom rozpočte vôbec nezarátali výdavky na pokrývanie cien energií od roku 2024. To nie je realistické. Opäť, tie ceny klesnú o niečo, všetci dúfame, ale neklesnú na úroveň z roku 2020. Pomoc bude treba naďalej.
Je vysoko pravdepodobné, že o deväť mesiacov sa budeme presne v tomto fóre, v tejto budove, z tohto pódia baviť o ďalšej forme pomoci ľuďom s cenami elektriny a plynu. A my vám formou tohto zákona ponúkame nielen oveľa adresnejšie, ale aj oveľa lacnejšie riešenie, lacnejší spôsob, ako ľuďom pomôcť a ušetriť peniaze v porovnaní s tým, čo na stropovanie cien energií vynakladáme dnes a teraz.
Vďaka.

Ďakujem pekne, Tomáš, za odôvodnenie. Z tvojej reči sme sa dozvedeli teda oveľa viacej, ako sme sa dozvedeli z dôvodovej správy, ktorá je de facto len prepísaná, prepísané paragrafové znenie, a človek sa tam de facto nič nedozvie. Už z toho, už z toho konštruktu, z toho zákona je evidentné, že ste sa inšpirovali, aj som predpokladal, že v českej právnej úprave. Zase nevenoval som tomu zákonu až toľko času, aby som si hľadal českú právnu, právnu úpravu a presne to porovnával.
Musím povedať, že finančné dopady od 100 do 250 mil., to je také pomerne rozkošné. To je naozaj, naozaj že (povedané so smiechom) veľmi široká, veľmi, veľmi široký priestor finančných dopadov.
Čo by som teda chcel ti vyčítať, Tomáš, alebo teda tvorcom tohto zákona, ja rozumiem, že idú voľby, že je potrebné nosiť aj takéto predvolebnejšie témy a prezentovať sa, že čo by ste chceli, keby ste mali tú možnosť meniť na Slovensku. Len ťa chcem poprosiť, že či by ste mohli uvažovať tak viacej systematicky a nevymýšľať nové dávky, nevymýšľať nové byrokratické monštrá, ktoré opäť budú potrebovať stovky, možno tisíce úradníkov na, na realizáciu, lebo ten koláč, ktorý delíme, nie je nekonečný, tie deficity sú veľké, a to nie sú iba náklady na samotné príspevky, ale sú to aj náklady na realizáciu toho príspevku.
A je to také, no, až kričí z toho populizmus, keď napíšeš, že niečo takéto by malo platiť od 1. mája 2023, to znamená za necelé tri mesiace. A hovoríš o tom, že desiatkam, stovkám, tisícom ľudí majú teraz úradníci vypočítavať podľa komplikovaných vzorcov, ktoré tam máte v § 6 a ktoré je aj ťažké pochopiť na prvé prečítanie, majú vyplácať, majú vypočítavať dávky a vyplácať dávky. Sám vieš, že je to nereálne, že takéto niečo keby ste zaviedli, tak potrebuješ, tak máš účinnosť možno za dva roky. A veľmi by ma zaujímali tie finančné dopady tej administratívy tohoto byrokratického monštra.
A mrzí ma, že nejdete po, nejdete po riešeniach, ktoré je možné robiť v rámci tej architektúry tých sociálnych služieb, ktoré máme, že nepozeráte sa na to, ako robiť veci efektívnejšie, ako znižovať ten byrokratický moloch, ktorý v tomto štáte funguje. Už máme príspevok na bývanie, sám si to spomínal. Máme ľudí, ktorí ho administrujú, a stačí tento príspevok na bývanie vyňať z toho systému, aby sa neposudzoval v rámci dávok v hmotnej núdzi, stačí z neho spraviť samostatný príspevok.
Toto sme inak navrhovali v tzv. dáždniku pomoci. To bolo pred niečo vyše rokom, kedy sme sa tu rozprávali ešte vtedy ako súčasť vládnej koalície o tom, komu pomôžeme jednorazovo pri, pri dôsledku vysokej inflácie, a vtedy to bola, to bolo prvýkrát v podstate, čo sa príspevok na bývanie tak na verejnosti dostal na, na, na pretras. Už vtedy sme navrhovali, vyjmime ho z dávok v hmotnej núdzi, aby sa neposudzoval a neznižoval podľa, teda na základe toho, či človek má príjmy vo výške životného minima, alebo nemá príjmy, aby sa neznižovalo 75 % jeho, jeho vlastných príjmov, ale aby sa znižoval nejakým normálnejším spôsobom, sme navrhovali o 10 % vlastného príjmu, zvýšme ten príspevok, lebo je nedostatočný, a použime tých úradníkov, ktorých tam už teraz na tých úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny máme.
Rovnako sme navrhovali, aby sa zjednodušilo preukazovanie nároku na ten príspevok, čo je dôvod, prečo to dnes tak málo ľudí využíva, lebo, to nepoviem presne z hlavy, ale myslím, že každé tri mesiace musím niečo nosiť, musím niečo nosiť, my sme navrhovali, nech raz ročne preukážu akýmkoľvek papierom, že majú nejaký vzťah k nehnuteľnosti, aj keby to, či už je to nejaký predpis na vodu, na elektrinu, na nájomné, hocičo, nech to, nech to, nech to môže byť, poďme to zjednodušiť maximálne, ako by sa dalo.
Ešte by som rád uviedol k tomuto systému, ktorý si tu navrhol ty, ktorý si okopíroval, ktorý si okopíroval z Českej republiky. No keby, neviem, či ste sa zamýšľali nad tým, neviem, či ste si pozreli, že, že aká je na ten systém kritika, lebo tak, ako ste to vy navrhli, je to možné aj zneužívať. Ak som živnostník, ktorý má reálny príjem, ja neviem, 1 500 eur mesačne, a teraz uplatním si, a teraz uplatním si veľmi vysoké paušálne výdavky, tak ten posudzovaný príjem, ktorý ti tam vyjde, bude taký, že ešte on bude mať nárok na ten tvoj príspevok. A pritom to je niekto, kto má možno reálne náklady veľmi nízke a má oveľa vyšší reálny príjem, ako, ako majú priemerní zarábajúci na Slovensku.
Takže tento systém, ktorý si ty priniesol z Čiech, ktorý si ty okopíroval z Čiech, má aj svoje muchy, áno, ako si aj sám naznačil, keď nevieš vyrátať dopady, a hovoríš, že to je od 100 do 250 mil., tak je možné, že tento príspevok pomerne, pomerne významne vyciciavať rozpočet.
Takže toto, prepáč, ale toto beriem za predvolebný populistický ťah. Rozumiem, prečo ho tuto predkladáš, ale takto by sa legislatíva robiť nemala.

Vďaka, pán predsedajúci. A, pán kolega Peter, to bol, oslovím ťa takto, rozumiem tomu, že budeme mať legitímne rozdiely v tom, ako ten zákon uviesť do praxe. Dostanem sa k nim o minútu.
Mohol si si odpustiť tie populistické kopance o voľbách. Sám dobre vieš, stáli sme tu, presne na tomto mieste pred ôsmimi mesiacmi, keď sme ešte netušili, že budú predčasné voľby v septembri 2023. Stál som tu s týmto istým legislatívnym návrhom. Dôvod, prečo som tu s ním opäť, je ten, že môžem, že po šiestich mesiacoch vypršala lehota, kedy môžem znovu predložiť. Obviniť nás, že sme ho vytiahli, vycucali z prsta, lebo sa blížia voľby, je, predstav... prepáč, ale neférové a hlavne nie, proste unikajú ti fakty a kontext.
Vyčítaš nám, že (ruch v sále a zaznievanie gongu), že nie sme presní v odhade nákladov. Prepáč, to je takisto neúprimné. Mohli sme si takto vycucať číslo z prsta a povedať 101 453 258 euro 41 centov. A dobre vieš, že by to bola, s odpustením za slovo, kravina. Ľudské správanie nevieš predpovedať ty, nevieš predpovedať... neviem predpovedať ja, nevie predpovedať nikto z nás. Ak ľudia v reakcii na tento príspevok zmenia svoje správanie, napríklad sa dospelá dcéra vysťahuje zo svojho bytu, lebo si povie, s týmto príspevkom si už viem dovoliť vlastný nájom, a pred ním, predtým som to nevedela, no tak tie náklady narastú. Ale ja neviem predpovedať, ty nevieš predpovedať, nikto z nás nevie predpovedať, ako ľudia zareagujú. Jediné úprimné, jediné odborné, jediné profesionálne správne riešenie je byť, je byť otvorený a pomenovať tú škálu nákladov, ktorú tento náklad, tento príspevok môže spôsobiť. To sme presne urobili. To považujem za jediné poctivé.
Vyčítaš nám byrokratické monštrá, tisíce úradníkov. Spýtam sa ťa, čo sú tie alternatívy? Pretože ty vieš rovnako dobre ako ja, a túto frustráciu zdieľame, že to, čo na Slovensku reálne robíme, je, že ponúkame kríza po kríze neadresnú pomoc, že sa tu ako jeleň v tom svetle reflektorov po každej jednej kríze chytáme za hlavu, ježišmária, treba pomáhať ľuďom kvôli dopadu a covidu na tie obchody, treba pomáhať ľuďom kvôli vojne na Ukrajine a utečencom, treba pomáhať ľuďom s cenami energií. Kiežby sme mali systém, ktorý to robí adresne, ale nemáme. Raz sa ho možno dožijeme.
A my ho už, my ho ponúkame. A môžme sa baviť o tom, či sa dá robiť lepšie, či sú tie riešenia o niečo, či sa dali ešte o niečo zlepšiť. Ideme do veľkých detailov, kto to má administrovať, ako sa to posudzuje. Ty nazývaš tie formulky, tie rovnice komplikovanými, nuž tak to v živote je. Ak chceš robiť veci adresne, je ľahké urobiť šmahom ruky takto, že vydávam vám 6 mld. A spýtam sa ťa, kto to bude platiť.
My ponúkame adresné riešenie, to si vyžaduje nejaké komplikácie, tie kalkulácie, tie kalkulácie a tá presná metóda rozdeľovania príspevku je do detailov vymenovaná v tomto návrhu zákona. My sme na to hrdí. Takto presne adresná pomoc má vyzerať.
A teraz ak máme rozdiely v tom, že či sa to dá urobiť adresne, ale inak, poďme do tej debaty, kľudne. Som si istý, že tento zákon sa dá vylepšiť. Ešte som nevidel návrh zákona v tomto fóre, ktorý by sa nedal vylepšiť nasledujúcou debatou, ale prosím, neznižujme sa k tomu lacnému populizmu. Myslím si, že máme na viac.

Chcem oceniť pána navrhovateľa, že tak urputne bojuje za tieto návrhy, ktoré teda evidentne nepísal on a písal ho jeho tím, je to veľmi obstojné a chcem ťa aj takto pochváliť, ale teda mohli ste to, mohli ste to naozaj trošku viacej premyslieť a využiť tie nástroje, ktoré už dneska máme v tom sociálnom systéme.

Ďakujem pekne. Keď vás môžem poprosiť, máme desať minút teda do hlasovania a by som ich rád naplno využil na to, aby sme trochu dnes ešte odľahčili aj témy, ktoré tu preberáme, a zároveň aby sme aj stihli prerokovať ešte tento bod programu, pretože myslím si, že je na to priestor. Tak ako som naznačil, ide trošku o odľahčenejší, ale nie menej dôležitý návrh pre zachovávanie aj našej kultúry, našej histórie a našich, našich technických nejakých majetkov, ktoré na Slovensku máme.
Myslím si, že jazdy historických vlakov sa tešia širokej obľube verejnosti, za posledných 30 rokov sa stali veľmi obľúbenými turistickými lákadlami vo viacerých regiónoch Slovenska. Asi každý pozná napríklad Čiernohronskú železnicu alebo Lesnú železnicu vo Vychylovke na Kysuciach. Ja sám som časť môjho detstva strávil v Kométe vo Vysokých Tatrách alebo v rôznych iných historických vlakoch v rôznych kútoch Slovenska a myslím si, že aj vy so svojimi rodinami počas rôznych prázdnin navštevujete takéto turistické atrakcie.
Starostlivosť o historické lokomotívy, vozne a techniku patrí k zachovávaniu nášho kultúrneho a technického dedičstva. Tieto pamiatky sú súčasťou histórie Slovenska a mali by sme sa k nim správať s úctou a venovať im náležitú pozornosť. V praxi však túto starostlivosť vykonávajú predovšetkým nadšenci, dobrovoľníci. Prečo je to tak a prečo sa o tieto vlaky nestará štát, opisujem bližšie v dôvodovej správe, aby som to tu možno veľmi vám v skratke vysvetlil.
Pri delení železníc v roku 2005 sa jednoducho táto ťarcha presunula z rúk štátu do rúk dobrovoľníkov v rôznych občianskych združeniach a neziskových organizáciách a naozaj často historické vlaky, ktoré boli a sú stále v majetku štátu, ale tak boli dané do... nájmom do občianskych združení, neziskových organizácií. A tieto železničné kluby alebo teda kluby železničnej histórie robia to ako svoju dobrovoľnícku činnosť, prezentujú tieto vlaky ľuďom, robia na nich rôzne jazdy, vyberajú nejaké vstupné a z toho sa starajú, z toho tie vlaky natierajú, vymieňajú na nich rôzne, rôzne teda technické veci, ktoré tam sú, rozvody, skrine a motory a podobne.
Samozrejme, asi vám je jasné, že z takýchto financií a z takýchto peňazí nie je možné vykonávať tak náročnú, finančne náročnú činnosť, preto robia väčšinu svojej práce dobrovoľne, neberú za to žiadne peniaze a potom peniaze, ktoré zozbierajú, tak, tak investujú práve do týchto vlakov a naozaj že zveľaďujú to, čo majú v nájme, teda majetok štátu, z týchto peňazí zveľaďujú majetok štátu.
Myslím si, že za toto všetko im patrí vďaka a ocenenie, ale myslím si aj to, že z poďakovania sa nenajedia. Aj preto navrhujeme s kolegami zavedenie poskytovania dotácií na podporu obnovy historických železničných vozidiel, názov zákona - historických dráhových vozidiel - čisto terminus technicus, ktorý sa využíva.
Tuto, teda tento návrh zákona, zavádzame ročnú dotáciu na podporu obnovy historických dráhových vozidiel v sume 150-tisíc eur, ktorú by podľa presne vymedzených pravidiel mohol štát prerozdeliť jednotlivým klubom železničnej histórie. Starostlivosť o ňu tak dostane systémovú podobu a bude mať priaznivý vplyv na záchranu železničnej histórie. (Ruch v sále.)
Keď vás môžem poprosiť, pán predsedajúci, trošku pochopenia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, trošku tichšie. Už vydržte.

Čekovský, Kristián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Veľmi podobný systém, nevymýšľame koleso, pretože je zbytočné vymýšľať niečo, niečo od, od piky, ako sa vraví, veľmi podobný systém funguje v Českej republike, kde je železničná história pevnou súčasťou turistických a rekreačných aktivít v regiónoch. Predpokladáme, že pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu bude mať poskytovanie dotácie na obnovu historických vozidiel aj u nás.
Návrh nepomôže len samotným klubom železničnej histórie, ale celému regiónu, kde vyvíjajú takúto činnosť, a tak ako som spomenul v úvode, takáto činnosť je naozaj súčasťou mnohých regiónov na Slovensku.
Možno k zá... takto na záver by som ešte spomenul z diskusií, takto s kolegami keď som sa poslaneckými rozprával. Myslím, že Tomáš Valášek sa na to pýtal, keď momentálne tu už nie je. Boli k tomuto asi také dve základné otázky, prečo vlaky, a nie autá historické nejaké, a prečo na to nejde finančná podpora, tak rovno spomeniem, aby sme si ušetrili možno debaty v rámci rozpravy. Autá sú väčšinou v súkromnom vlastníctve, takže vlastníci sa o ne starajú, sú to ich autá. Tieto vlaky, ako som spomenul, občianske združenia majú veľmi často v nájme alebo ich odkúpili od štátu za symbolické peniaze a starajú sa teda poved... poväčšine o štátny majetok. A prečo to musí byť zákon? Pretože, pretože podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy nemôže u nás minister len tak si vymyslieť, že rozdá nejakú, nejaký balík peňazí nejakým združeniam nejaké peniaze. Jednoducho potrebuje mať na to podobu návrhu zákona, a preto, preto tento návrh dávame.
Ide teda o vytvorenie naozaj systematickej podpory, pretože v tomto návrhu zákona je jasne vymedzené, kto môže o tieto peniaze žiadať, za akých okolností, za akých podmienok a taktiež akým spôsobom sa prideľujú, takže ide o systémovú podporu, po ktorej tu mnohí kolegovia tak často volajú.
Tento návrh sme zároveň prediskutovali aj s ľuďmi na ministerstve dopravy. Zapracovali sme väčšinu ich pripomienok. Ide teda, tak ako som spomenul, o zavedenie systémovej podpory, a tak ako som povedal, funguje to v Českej republike už viac ako desať rokov, tak verím, že niečo také môže fungovať aj u nás, a myslím si, že tá suma je na úvod pomerne skromná. Ak bude mať nejaký minister dopravy alebo niekto v budúcnosti ešte bližšie k tejto téme, tak môže do tejto kapitoly presúvať viac peňazí, ak sa tento návrh alebo tento model osvedčí, tak sa táto podpora môže rozbehnúť naplno.
Ja by som bol veľmi rád, ak by sa nám podarilo, na Slovensku aj dnes v rôznych kútoch, v rôznych regiónoch vidíme schátralé lokomotívy, schátralé rušne alebo vozne, čakajú na svoju príležitosť. Tie peniaze naozaj nemajú od... odinakadiaľ odkiaľ prísť, len z toho, že sa niekde ľudia prevezú a zaplatia nejaké minimálne vstupné, takže asi je vám jasné, že na takéto niečo treba tisíce, desiatky tisíc eur, a toto je systém, kedy môže štát v malej miere pomôcť týmto združeniam, ktoré sa budú uchádzať o podporu, a môže im priamo na základe ich projektov dať na presne stanovený cieľ nejaký, nejaký peniaz a oni, samozrejme, potom opäť v rámci tej dobrovoľníckej práce dajú do toho svoj čas, energiu a, a obnovia nejaké ďalšie vlaky a vláčiky na Slovensku. Tým by som asi skončil.
Ďakujem pekne za pozornosť a ďakujem aj všetkým, ktorí tento návrh podporia. Som pripravený na otázky v rámci rozpravy. Pekný deň.