83. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som Michalovčan a šestnásť rokov som bol primátorom nášho mesta. Aj z tohto dôvodu sa cítim povinný zaujať stanovisko k tejto téme, vystúpiť a prezentovať aj svoje postoje. Do rozpravy som sa zámerne snažil dostať medzi poslednými, aby som mohol aj vo svojom vystúpení zareagovať na všeličo z toho, čo tu odznelo, pretože i mňa táto téma zasiahla. Je pochopiteľné i z dôvodov, tak ako každého, pretože každá vrada, vražda musí v človeku zanechať určite negatívne emócie. Aj táto michalovská takou bola, ale nielen táto vražda, ktorá sa stala 1. januára, ale v januári sme v Michalovciach boli svedkami aj ďalších tragických udalostí. Možno registrujete aj vy, že došlo k tragickej udalosti, keď otec zavraždil celú svoju rodinu a napokon spáchal samovraždu. V blízkej dedine došlo k samovražde policajta, príslušníka Policajného zboru. Takže, samozrejme, tieto tragické udalosti ma negatívne ovplyvnili, podobne ako svojho času vražda, ku ktorej došlo na Zámockej ulici.
Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že každá vražda nás nemôže nechať ľahostajnou, ale myslím si, že by nemala byť využívaná na politické účely. Nemala by byť využívaná na prezentáciu politických subjektov, či konkrétnych osobností. Čo však neznamená, že nemôžeme o tom debatovať aj na tejto pôde, na pôde parlamentu. Pretože ak to veci má pomôcť, aby sa situácia zmenila, zlepšila, ako to v rozprave z úst viacerých rečníkov zaznelo, tak potom to určité opodstatnenie má.
Ja teda nemám problém s uznesením, ktoré bolo prezentované, podporiť toto uznesenie. Určite v bode A s tým nemám najmenšie problémy. K samotnej vražde sa chcem ale vyjadriť aj z toho dôvodu, že tu sú niektoré veci možno interpretované ináč, ako by, ako v skutočnosti boli. Veď napokon zaznelo vo viacerých vystúpeniach, aj médiami to prešlo, že obyvatelia Michaloviec boli nevšímaví, že policajti, či mestskí, či štátni nereagovali na to, čo sa dialo. A ja chcem povedať, že na základe aj mojich informácií, ku ktorým som sa dopracoval, išlo o zhluk nešťastných okolností. Keď si uvedomíme, že k tejto vražde došlo v skorých ranných hodinách 1. januára po silvestrovskej noci, ináč z vlastných skúseností mám, z vlastných skúseností viem, že centrum mesta je monitorované. Je monitorované veľmi detailne a počas týchto silvestrovských osláv, kedy je plné námestie, aj teraz bolo, to monitorovanie bolo intenzívnejšie, ako kedykoľvek inokedy. Či štátni, či mestskí policajti určite tam boli a určite svoju prácu, ako som mal možnosť sa presvedčiť, nezanedbali.
Je pravda ale, že v tých skorých ranných hodinách už to by som povedal, ostražitosť trošku upadla. Aj čo sa týka samotných občanov v blízkosti domov, ktorých sa toto udialo, tak treba na ich ospravedlnenie povedať, že po prebdenej noci asi mnohí si zatiahli rolety a možno aj ten tie zvuky z vonku nepočuli. Aj tí, ktorí možno počuli to volanie o pomoc, to možno spájali aj s tým, že predsa len v týchto, v týchto hodinách sa ľudia vracajú z osláv a zvyknú sa prezentovať rôzne. A možno mnohí to spájali aj s tým, že sú podgurážení a aj takýmto spôsobom sa správajú, ako sa správajú. Čo, samozrejme, nechcem nikoho ospravedlňovať. Len chcem povedať, že aj takto to mohlo byť vnímané.
Zaznelo tu, že Michalovce sú v niečom teda priam démonicky horšie ako iné mestá. Chcem povedať, že nie. Michalovce sú presne také isté, ako mnoho slovenských miest. Dokonca dovolím si povedať, že sú naďalej mestom veľmi bezpečným. Ja sám som neraz, nie dvakrát, pretože som mal v tom záľubu a mám stále, chodiť na ranné prechádzky. V skorých ranných hodinách som si mesto neraz obišiel a stretával som aj samotné ženy, ktoré išli do práce, stretával som šporujúce ženy, stretával som tých, ktorí išli na prechádzky so psíkmi, a nikdy som nemal pocit, že by sa po meste báli chodiť. Je pravdou a to dávam, a to dávam za pravdu všetkých tým, ktorí to tu hovorili, že po tejto vražde, áno, v meste nastali isté obavy a že ľudia tie, tie, tie vychádzky asi niektorí obmedzili, ale tomu sa niet čo diviť. Osobne si ale myslím, že nič mimoriadne, nejakým mimoriadnym spôsobom sa práve tie obavy nejakým spôsobom nezvýšili.
Čo sa týka komunity, z ktorej mladík, ktorý asi bol vrahom, prečo hovorím asi? Pretože sú dôkazy o tom, že asi to spáchal on, ale, samozrejme, kým to nie je definitívne potvrdené, tak musíme ctiť aj prezumpciu neviny. Takže čo sa týka komunity, už tu moji predrečníci, konkrétne Milan Potocký, spomínal, čo všetko v Michalovciach robíme pre to a robili sme, aby, aby tá to spolužitie bolo čo najlepšie. Áno, je pravdou, že táto komunita má svoj spôsob života. Správa sa najmä v letných mesiacoch, keď prichádzajú z Anglicka, najmä tí, ktorí sa vracajú, o sebe dávajú vedieť spôsobom, ktorý nie je mnohým sympatický. Áno, sú hluční, zanechávajú za sebou neporiadok a áno, svojím správaním vyvolávajú obavy i pohoršenie. Ale na násilnosti vo vzťahu k majorite, ja si nepamätám, že by k niečomu podobnému došlo.
Minimálne z úrovne mestskej polície sme nad nimi vždy mali kontrolu, o čom nám, v čom nám pomáhali aj štátne orgány a o čom je aj dosť medializovaných dôkazov z minulosti, preto nepovažujem za vhodné minimálne vo vzťahu k Michalovciam hovoriť o tom, že sa tu dlhodobo čosi tolerovalo. Áno, postihovali sme to, čo postihnuteľné bolo a robili sme opatrenie, aby sa to neopakovalo. Pravdou je, ale aj to, že táto komunita dokáže nie len využívať, ale aj zneužívať svoje práva a pravdou je, že v niektorých aspektoch je to aj veľmi problematicky postihnuteľné, a preto áno, bolo by vhodné urobiť niektoré opatrenia, ktoré by toto riešili jednoznačnejšie. Aj napriek tomu by som však negeneralizoval a už vôbec by som nepostihoval všetkých za zlyhanie jedinca, čo napokon tu už viackrát odznelo, takže s tým sa absolútne stotožňujem. Samozrejme, žiadať vládu, aby sa aj v oblasti bezpečnosti občanov plnila svoje záväzky a záväzky z programového vyhlásenia vlády je vždy na mieste a osobitne v súvislosti s tragickými udalosťami, ktorých na Slovensku pribúda, sa mi toto zdá úplne opodstatnené a naozaj to rád podporím.
Určite svojím vystúpením volám aj po tom, čo tu už odznelo. Aby sme naďalej podporili aj činnosť občiansko-poriadkových hliadok, pretože tie sa nám v Michalovciach veľmi osvedčili a urobili sme aj iné opatrenia. Zaznelo tu, že sme postavili múr. Ten múr nebol postavený, aj keď sme si, samozrejme, zakúsili všelijaké, všelijaké útoky od mnohých organizácií, tie neboli namierené proti rómskej komunite, ktorá by mala, mala, ten mú nemal zabrániť im, aby opustili svoje priestory. Ten múr bol jednoducho postavený okrem iného aj preto, aby chodili do mesta bežnými chodníkmi, aby si cestu neskracovali, pretože, keď si ju skracovali, robili tam aj neprístojnosti a tomu sme chceli čeliť. Niekedy sa tomu dá čeliť tým, že dáte ceduľku ´zákaz prechádzania´. Toto ale bolo v danom prípade málo účinné, preto bolo potrebné urobiť aj ráznejšie opatrenie, ktoré by zamedzovalo pohybovať sa priestorom, ktorým nechceme, aby sa ktokoľvek, bez ohľadu na to, z akej komunity pochádza, aby sa tam pohyboval.
Ako primátor som okrem iného zriadil aj celý rad svojich poradných orgánov, napríklad radu seniorov, radu, ja neviem, zástupcov cirkvi, ale aj radu rómskych zástupcov. Stretával som sa s týmito ľuďmi na, minimálne raz za kvartál a debatovali sme o tom, aké problémy majú, čo ich trápi, čo by bolo potrebné urobiť. Urobili sme naozaj celý rad pozitívnych vecí, odzneli, nebudem ich opakovať. Okrem iného priamo v komunite sme vybudovali školu i škôlku. Dnes keď som ráno zachytil, že v Starej Ľubovni majú s týmto problém, že dokonca sú za to nejakým spôsobom stíhaní a budú musieť toto všetko pretransformovať, nepovažujem to za správne, pretože vraj je to jeden zo spôsobov segregácie. No my sme chceli vyjsť predovšetkým v ústrety ľuďom tam žijúcim, v tejto časti mesta, pretože prechádza cez frekventovanú komunikáciu, cestu I. triedy, ktorá vedie na ukrajinskú hranicu, sa nám javilo ako problematické a nebezpečné. Preto teda tá škôlka i škola je priamo v lokalite. Uvažovali sme a uvažujeme o intenzívnejšom zapojení cirkví jednotlivých, ktoré by mohli vplývať na túto komunitu.
Takže ak niekto dnes hovorí o tom, že práve takéto budovanie škôl a škôlok v ich priamom prostredí je zlé, tak ja to považujem za nešťastné.
Odznelo tu aj to, že obťažujú ľudí. No ja nemyslím, že by v Michalovciach viac ako kdekoľvek inde títo ľudia, ktorí stoja pri obchodných centrách a dožadujú sa, aby im niekto hodil drobné, že by to v Michalovciach bolo ináč, horšie ako v každom inom meste. Áno, je to jeden zo spôsobov ich obživy, jeden zo spôsobov ich obživy je aj ten, že chodia k smetným nádobám, vyberajú tieto smetné nádoby, hľadajú tam to, čo by oni vedeli zužitkovať a keďže za sebou zanechávajú neporiadok, mnohých ľudí to pohoršuje. To, že sa ľudia boja za bieleho dňa, ako to odznelo v jednom vystúpení, nepovažujem za pravdivé tvrdenie, aj keď možno niekto, netvrdím, že v Michalovciach nie je taký človek, ktorý sa bojí aj za bieleho dňa vyjsť na, na ulicu, ale nepovažoval by som toto za, za niečo hodnoverné.
No a čo sa týka spomínaného, ešte len dokončím, úžerníctva. Áno, úžerníctvo považujem za najväčší problém súčasnej doby, keď som sa rozprával s rómskymi zástupcami. Toto bude treba kardinálne riešiť. Toto je naozaj najväčší problém, ktorý týchto ľudí aj v Michalovciach kváli.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Zahorčák, ďakujem vám za to, že ste vystúpili a zhodnotili ste situáciu v Michalovciach, priznali aj tie problémy, aj zhodnotili to z vášho pohľadu. To znamená, určite je čo riešiť, a preto je v tomto uznesení aj navrhnuté, že Národná rada žiada vládu, aby prijala opatrenie, ale ja aj chápem tomu vášmu stanovisku, keď hovoríte, že vraždy by nemali byť nejakým predmetom politickej diskusie tu v Národnej rade. Stotožňujem sa s tým, lenže toto uznesenie tu je práve preto, že istá časť tohto politického spektra tu prišla s tým a začala vraždy využívať ako prostriedok politickej debaty. A to bolo práve minulý rok, kedy tu navrhli uznesenie, ktoré sa nazývalo ´Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k silnejúcim prejavom nenávisti voči menšinám a komunitám, osobitne komunite LGBTI+ a židovskej komunite žijúcim na Slovensku´. To znamená, že Národná rada alebo určití politici tu v Národnej rade na základe vraždy, ktorá sa udiala, ktorú všetci, ako sme tu, dúfam, odsudzujeme, navrhla prijať nejaké uznesenie; uznesenie, v ktorom už predikovala silnejúce prejavy nenávisti, ktoré ale ničím nedoložila. A presne z toho dôvodu som tu vtedy aj vystúpil a povedal som, že ja to odsudzujem, ale nebudem hlasovať za takéto uznesenie, kde dopredu predikujete nejaké silnejúce prejavy nenávisti, ktoré ničím nedokladujete, pretože podľa mňa miera akceptácie týchto menšín narastá a opak toho, čo tvrdíte v úvode, je pravdou. A to je odpoveď aj pre komunistu Dostála, ktorý mi to vyčítal.
A chcem sa ešte dostať teda k tomu, čo ste hovorili o tej úžere. Jednoduchý recept na riešenie úžery, presne ako hovoril pán poslanec Potocký, ako hovoríte vy Michalovčania, ako hovorím ja, ktorý žijem na východe Slovenska pod Tatrami, zákon o preukazovaní pôvodu majetku. My ho máme. Stačí, aby ktorýkoľvek okresný funkcionár polície podal podnet na preskúmanie pôvodu majetku kohokoľvek, kto napríklad žije na kraji osady, má tam postavenú luxusnú haciendu a pred ňou zaparkované najluxusnejšie autá a zistí, či na ten majetok mohol legálne zarobiť. Ak nie, vybavené.

Ďakujem pekne. Ešte skôr, než sa vyjadrím vlastne k rozprave, chcem povedať, že sú na Slovensku starostovia a primátori, ktorí majú vlastne aj početnú rómsku komunitu, a jednoducho obávajú sa toho, ak by niečo urobili pre tú rómsku komunitu alebo teda čerpali by fondy alebo projekty na to, aby sa zvýšila tá životná úroveň, tak jednoducho kvôli svojim nejakým ďalším ambíciám ostať starostom alebo primátorom v meste, tak nevyužívajú, lebo sa obávajú toho, že či ich vlastne tá väčšia časť spoločnosti bude voliť.
Ja chcem oceniť vlastne rozpravu pána primátora, bývalého primátora Michaloviec, kde hovoril hlavne o tej bezpečnostnej situácii, že nikdy predtým nebola narušená a možno teraz alebo teda určite je teraz narušená, je jedno, kto vlastne vykonal tú vraždu. A som rád, že hovoril aj o rómskej komunite, že teda viedol tie diskusie s rómskymi lídrami, aj oni mi to spomínali, že ste sa s nimi rozprávali a samotní tí Rómovia, ešte raz prízvukujem, že odsúdili tú vraždu a prišli zapáliť sviečku za svoju rodáčku Eriku a odsúdili vlastne toho vraha, ktorý pochádza z rómskej komunity.
A ešte raz chcem povedať vlastne, aby sme sa vrátili zase k meritu veci toho uznesenia, pán primátor, bývalý primátor to dodržal, ostatní tu už vlastne tápeme po ostatných iných témach, aby sme sa vrátili k tomu a odsúdili jednoducho vraždu, nech to urobil ktokoľvek.
A smetné nádoby a vyjedanie teda smetných nádob je vlastne to, čo som povedal hneď na začiatku, keďže sa nezvyšuje životná úroveň tých ľudí, a teda nečerpajú sa fondy k tomu, aby sa mali tie, tí ľudia lepšie alebo teda aj odstránil nejaký problém dané mesta alebo obce. Lebo to neni iba konkrétne primárne Rómsky problém. Toto je celospoločenský problém. Ak vyriešime tento problém, tak vyriešime veľkú časť celospoločenského problému. Čiže aj toto s tým súvisí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem tiež poďakovať za vystúpenie, kultivované vystúpenie, čo je pre teba príznačné, pán bývalý primátor, aj pán poslanec Záhorčák. Áno, otvoril si tu viacero tém, ako to funguje v Michalovciach. Ale to nie je len na Michalovce, ale celkovo aj v jednotlivých samosprávach na východe Slovenska. A spomenul si aj ten múr, ktorý bol postavený pred trinástimi, štrnástimi rokmi. Áno, veľká spŕška tých nadávok aj útokov sa zniesla aj na obyčajných ľudí, ktorí bývali alebo bývajú v týchto panelákoch. Pretože oni boli svedkami toho, čo sa dialo pod ich vchodmi a pod ich bytovkami, že jednoducho nevedeli vyjsť staré mamy so svojimi vnúčatami vonku si sadnúť na lavičku, pretože jednoducho bolo to nemožné. A tí ľudia vedia o tom rozprávať, prečo to bolo nemožné. Takže zniesla sa tam spŕška od bývalej premiérky Radičovej. Si pamätám, že ešte aj zo zahraničia tam boli dosť také nechutné útoky. Ale jednoducho tí ľudia, ktorí sa vyjadrovali potom, že ako to tam funguje, ako žijú. Ja, ja ich chápem, že prišlo k takémuto rozhodnutiu a k takémuto kroku, aby mali čisté prostredie a aby ľudia, ktorí prechádzali cez tú cestu, ktorá ich oddeľuje od osady, aby prechádzali tými normálnymi cestami a chodníkmi.
A čo sa týka aj tej úžery, ja som toho názoru, že úžeru je možné riešiť, len treba, samozrejme, zo strany orgánov verejnej správy väčšiu takú mieru odvahy, by som povedal, a zakročiť v tých osadách voči tým osobám a fyzickým osobám, ktoré riešia túto úžeru. Je to trestný čin. A možno, keď máme nejaký názor, že tá legislatívna úprava nie je dostatočná, no tak možno si spraví aj nejakú komparáciu zo zahraničia sa pozrieť, ako to je inak riešené v iných štátoch. Ako napríklad v Českej republike alebo v Maďarsku. Pretože aj tam majú takéto problémy a možno vytiahnuť tie ustanovenia, že ako by sme to vedeli riešiť na Slovensku.
Takže tie kroky sú tu, len stále hovorím, treba viac možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Záhorčák, tak ako ste povedali vo svojej rozprave, máme na východnom Slovensku, a či sa budeme baviť o Prešovskom samosprávnom kraji alebo o Košickom samosprávnom kraji, nie niekoľko, ale mnohé neduhy, mnohé nešváry a mnohé problémy, ktoré vychádzajú z dlhodobo neriešených problémov, ktoré sa týkajú bezprostredne Rómskej komunity. Tak ako bolo už tu niekoľkokrát dnes povedané, nie všetkých hádzať do jedného vreca. Ani jeden z predrečníkov, ktorí tuná vystupovali v rozprave sa takto nevyjadril. A v tomto duchu pevne verím, že táto debata, táto diskusia bude pokračovať.
Bavíme sa tu len o osobách, ktoré sú neprispôsobivé a naozaj nemajú ani ten najmenší záujem svoje správanie prispôsobiť nejakým normám väčšiny. A práve toto naše uznesenie hovorí o tom, že treba odsúdiť tento naozaj opovrhu, opovrhnutiahodný čin, ktorý sa stal.
Základným problémom, ktorý pretrváva, pretrvával a myslím si, že ešte dlhé roky pretrvávať bude, je nesprávne nastavený školský a vzdelávací systém. Ale zároveň nespravodlivo nadstavený sociálny systém či už počas vyplácania dávok alebo počas toho, že občania z tejto komunity sú naozaj donútení a nútení nepracovať, pretože je to pre nich viac menej výhodnejšie ako pracovať za minimálne mzdy. A práve tento systém je potrebné zmeniť. Ak ste nastupovali ako vládna koalícia k vláde alebo keď ste nastupovali do riadenia štátu, ste rozprávali ako tieto neduhy sa budú odstraňovať. Ale za tri roky sa k týmto problémom ste sa ani nepriblížili a naopak, tá chudoba, tá zaostalosť sa prehlbuje a prehlbuje sa ešte vyšším rangom a vyšším rozdielom, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch.
Čiže k posunu k lepšiemu naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega, škôlka, škola priamo v lokalite je dobrý nápad. S tým s vami súhlasíme a podľa mňa nejde o žiadnu segregáciu. Sami domáci to veľakrát chcú. Majú tie deti pod dozorom, vedie ustriehnuť, že idú do tej školy. Bolo toho viacej reportáží a aj proti ich vlastnému názoru tlačili rôzni aktivisti tie školy a škôlky niekde úplne inde, čo bolo podľa mňa kontraproduktívne.
Na jednej strane sa tu hovorí, že áno, že tí obyvatelia tej osady odsúdi... odsúdili to konanie toho ich člena alebo toho ich suseda. Ale povedzme si, na druhej strane mu poskytli alibi. A poskytovali verejne na kameru. Takže ako ich odsúdili? Bolo to len také akože farizejské? Lebo poskytnúť niekomu alibi, to už je priamo, že sa do toho zapojili. Takže toto, toto by som odsúdil takisto.
A úžera, hovorili sme o tej úžere, že je najväčší problém. Kým bude úžera krytá politikmi, tak nevyriešime absolútne nič a netvárme sa, že to tak nie je. Lebo na oplátku títo úžerníci vedia zmobilizovať tisíce tých svojich, dá sa povedať, podriadených alebo čo sú na nich závislí. A priviesť ich k voľbám, aby volili toho pravého, koho majú. A to je bežné pri týchto úžerníkoch. Netvárme sa, že to tak nie je.
A ak sa mýlim, pán Pollák, prihláste sa a povedzte mi, že klamem. Ale veľakrát, veľakrát, nieže veľakrát, vždy je niekto, kto tú komunitu ovláda. A tí úžerníci hu ovládajú.
Preto sú oni vedomí toho, že sú politicky krytí, lebo na oplátku oni potom tých voličov poskytnú určitým politickým stranám. Však pozrime si tie výsledky v tých osadách, aké boli, kto koľko tam hlasov získal.

Ďakujem pekne.
Ja by som len chcel reagovať na predrečníka, že, samozrejme, ten návrh uznesenia a celá tá iniciatíva nie je len smerovaná na problémy alebo spolunažívanie alebo akúkoľvek realitu, aká je v meste Michalovce alebo v okolí. Je to, je to iniciatíva, ktorá má otvoriť verejnú diskusiu a poukázať na mnohé problémy, ktoré, ktoré trápia občanov aj v iných lokalitách a tie problémy tu sú. A koniec koncov o nich často hovoríme. Na jednej strane sa zhodneme asi na tom, že nikto nemá tendenciu hádzať nejakú kolektívnu vinu na kohokoľvek. Ale na druhej strane vždy, vždy zabrdneme do nejakých problémov, ktoré tu sú. A či sú to starostovia alebo primátori alebo, alebo aj občania, tak majú svoju skúsenosť z toho daného miesta, odkiaľ pochádzajú a prichádzajú.
Tak si myslím, že celkove je tej diskusii a riešeniu týchto problémov dlhodobo nepomáha to, že sa tie veci nepomenúvajú celkom otvorene, a že sa, že sa tu vytvoril systém, kedy sa akékoľvek zmienky, akékoľvek poukázanie na tento problém hodnotí ako, ako prejav rasizmu alebo nenávisti alebo, alebo snahy hádzať všetkých do jedného vreca. Ale na, na začiatku alebo v úvode tejto, tejto tohto, tohto bodu rokovania sme upozornili viacerých, že tu nejde o akúkoľvek kolektívnu vinu alebo snahu všetkých hádzať do jedného vreca. Jednoducho sú tu problémy, ktoré sa dlhodobo neriešili. Sú tu problémy, ktoré sa dlhodobo riešili istým spôsobom, ktorý sa ukazuje po rokoch ako nedostatočný a neefektívny. A my sa snažíme tieto veci pomenúvať a otvoriť debatu. Pretože len tak sa môžme dostať k riešeniu tých problémov. Keď budeme ticho a budeme sa tváriť, že je všetko v poriadku, a že tie problémy neexistujú, či sú to problémy s plotom alebo sú to problémy zásahu policajtov a tak ďalej. Tak keď to nebudeme vedieť pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ďakujem veľmi pekne. Chcem len poďakovať všetkým tým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Chcem zvýrazniť skutočnosť, že naozaj tým problémom, ktoré sú najpálčivejšie, by sa kompetentné orgány mali intenzívnejšie ako doposiaľ venovať. A chcem aj poďakovať za úpravu tohto uznesenia aj vďaka čomu teda nemám najmenší dôvod ho nepodporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, áno, už bolo v rámci tejto otvorenej rozpravy otvorené, bolo otvorených viacero oblastí. Ale možno taká jedna oblasť, ktorá je možno asi najpodstatnejšia, ktorá by riešila aj nejak systematickejšie a detailnejšie túto oblasť, je legislatíva. Oblasť legislatívy a práva. Musíme si aj my nastoliť otázku, že či súčasná legislatíva dostatočne je pripravená na riešenie takýchto situácií. Samozrejme, v prvom rade musím povedať tiež, ak človek, ktorý má trvalý pobyt a ktorý pochádza a ktorý, ktorému býva rodina v Michalovciach, že sme boli tiež otrasení touto vraždou. Ale, samozrejme, že hádzať to na nejakú vyslovene len komunitu, že komunita za to môže, tak ja si myslím, že dosť scestné. Išlo o zlyhanie jednotlivca a, bohužiaľ, vytvárať to riziko napádania potom celej menšiny je to posledné, čo by sme teraz potrebovali v našej spoločnosti a skôr by sme potrebovali spájať.
Ale toto je len o slovách. Myslím si, že podstatnejšie je prejsť aj k činom. Ja chápem absolútne úmysel podania tohto návrhu uznesenia zo strany navrhovateľa. Vy ste tuším aj člen brannobezpečnostného výboru, čiže venujete sa otázkam bezpečnosti a máte aj na výboroch jednotlivo, v rámci jednotlivých bodov a ministra vnútra, generálneho prokurátora, čiže stretávate sa s nimi. Určite máte aj možnosť klásť tie otázky.
A tak ako som povedal aj v úvode, Národná rada by sa mala venovať aj systematickejším veciam ako príprava a predkladanie legislatívy. Pretože toto uznesenie má kvázi nejaké demonštratívne alebo nejaké, nejaké nezáväzné hľadisko alebo charakter. Ale podstatnejšia je legislatíva.
A ja by som možno aj odporúčal kolegovi, že by sa možno do budúcna zameral na prípravu nejakej legislatívy, ktorá by riešila ako aj povedal pán poslanec Kočiš vo svojej faktickej poznámke. Terminológia - neprispôsobivá osoba, pretože s takouto terminológiou sa mi stretávame už dlho, ale možno aj otázka, že ako riešiť legislatívne túto otázku. A prísť možno do budúcna s nejakým návrhom zákona, ktorý by riešil posilnenie ochrany obyvateľov Slovenska a resp. jednotlivých miest samosprávy a ich majetku ako aj majetku obce pred týmito neprispôsobivými osobami. Možno aj definovať nejak, že čo je to neprispôsobivá osoba. Či je to osoba, ktorá dlhodobo odmieta napríklad sa zamestnať alebo spolupracovať so samosprávou, ktorá v posledných napríklad troch alebo piatich rokoch spáchala opakovane nejaký závažný trestný čin, ktorým ublížila na zdraví nejakej osobe, ktorá spôsobila nejaké veľké škody na majetku.
Takže možno aj zacieliť sa na prípravu takéhoto zákona a možno to aj odkomunikovať s ministerstvom spravodlivosti, s generálnou prokuratúrou. Aby ste už s niečím konkrétnym mohli operovať a prísť pred ľudí, že pozrite sa, Národná rada neriešila nejaké uznesenia, ktoré potvrdzujú, že áno, máme tu nejakú situáciu, ktorú by sme mali riešiť, na ktorú by sme sa mali obracať. Ale možno prísť aj s tou kon, s tým konkrétnym návrhom zákona a potom tam aj upraviť jednotlivé napríklad, pôsobnosti pre Policajný zbor. V ktorých konkrétnych prípadoch by mal nastúpiť ako Policajný zbor ako orgán ochrany verejného poriadku. Potom kompetencie pre samosprávy a obce, pretože ja mám tiež tú informáciu. Pohybujem sa cez regióny, pohybujem, komunikujem so samosprávou a viem, že napríklad niekedy tá činnosť a pôsobenie splnomocnenca pre riešenie rómskej otázky nie je na sto percent taká, ako by mala byť. Že príde na to rokovanie zástupca splnomocnenca alebo toho úradu a tí predstavitelia samosprávy čakajú, že s čím, s akou pomocnou rukou príde a jednoducho je to skôr opačné. Že my očakávame ako úrad verejná, verejná správa od vás ako od samosprávy, aby vy ste riešili tento problém v tom teréne. A samospráva, samozrejme, na to jednak nemá finančné prostriedky, jednak na to nemá kompetencie, jednak nemá na to ani personálne obsadenie. Čiže skôr by tu mala byť tiež tá symbióza medzi tým Úradom splnomocnenca pre rómske komunity a samosprávami.
A čo chcem aj prízvukovať, samozrejme, aj s tým sa stotožňujem, čo povedal pán bývalý primátor Michaloviec a pán poslanec Záhorčák, že jednoducho nemôžeme to hádzať len na Michalovce a nemôžeme teraz akože sa si predstavovať, že v Michalovciach nie je nejaká v kritická situácia. Samozrejme, je to iná, iný stav. Iný stav, na ktorý sme boli zvyknutí. Pretože tak sme boli zvyknutí, že Michalovce sú bezpečné mesto. Ja to stále tak aj cítim, že viem sa pohybovať po tých Michalovciach, stále Michalovce sa snažím brať ako bezpečné mesto, ale sám z vlastnej skúsenosti, aj čo ma kontaktovali moji známi aj priatelia, boja sa po tej tme, keď sa zotmie ísť po tých uliciach. Pretože jednoducho obávajú sa o svoje zdravie, obávajú sa o svoj majetok a o svoj život. Pretože jednoducho to napätie v tej spoločnosti v tom meste cítiť. Ale hovorím, že takáto situácia sa mohla stať v ktoromkoľvek meste nielen v Michalovciach.
Čiže záverom chcem povedať, že ja aj predkladateľovi, aby som neostal len pri slovách, viem pomôcť pri príprave nejakej legislatívy, viem vám prísť s nejakým návrhom, ktorý vám viem ponúknuť, aby sme si spoločne k tomu sadli a ako človek, ktorému ide o ten účel, aby a cieľ, aby došlo k nejakej reálnej, k nejakému pozitívnemu reálnemu posunutiu pri riešení takýchto situácií, aby sme vedeli pracovať s tými neprispôsobivými osobami a viac vedeli ovplyvňovať túto oblasť, tak viem vám to pripraviť a predložiť, aby ste možno otvorili aj túto otázku a možno aj vyšli na verejnosť, že ako to chceme riešiť, lebo ide nám o spoločnú vec, a to je bezpečnosť a poriadok v našich mestách.
Ďakujem, za mňa všetko.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, som primátorom okresného mesta Rimavskej Soboty, kde momentálne žije cca 28 % Rómov, to znamená, tento problém ja skutočne velice dobre poznám. Poznám mentalitu rómskych spoluobčanov, ale nielen v samotnej Rimavskej Sobote, ale dovolím si povedať, že v rámci celého okresu Rimavská Sobota.
Dámy a páni, ja si dovolím otvorene povedať, že sa tu nenájde poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by túto vraždu, čo teraz sa stala v Michalovciach, že ktorý by to neodsúdil. Ale na druhej strane treba aj to povedať, že nehádžme všetkých Rómov do jedného vreca. Kolektívnu vinu ja jednoznačne odsudzujem.
Dámy a páni, ale poďme k otázke Rómov. Ak sa nie... tu, ktorí sedíte, sa pamätáte, akou formou sa počas socializmu do roku ´89 riešili Rómovia. Ak nebol deväť dní v práci, už sme ho riešili za § 8c porušovanie pracovnej disciplíny a keď mal viac dní vynechaných v práci, tak sme ho riešili ako trestný čin podľa § 203 trestný čin príživníctva. Ale, dámy a páni, majú tí Rómovia teraz možnosť vôbec sa zamestnať? My máme obce v rámci okresu Rimavská Sobota, či to je obec Sútor, či to je Barca, či to je Rimavská Sobota, Gortva, Hostice a tak ďalej, kde som ich menoval, kde, dámy a páni, verte, je 90 až 95-percentná miera nezamestnanosti, kde pracuje len starosta a jeho sekretárka. Ale majú možnosť sa vôbec zamestnať? Ja si dovolím poukázať na konkrétne na obec Sútor či Rimavská Seč, alebo teda Barca, tí ľudia by pracovali. Je tam veľa serióznych Rómov, ktorí by chceli pracovať, no nemajú, kde sa zamestnať. Fakt situácia je tam taká, že od ukončenia jednotných roľníckych družstiev tí ľudia nemajú robotu. To znamená, treba sa v prvom rade nad tým zamyslieť, akou formou týmto Rómom pomôcť v týchto zaostalých okresoch.
Ďakujem pekne.