83. schôdza

Pán spravodajca, evidujete, hej? Dobre. Ďakujem pekne.
Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Filip Kuffa.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Šíbl, využijem túto faktickú poznámku na vyzdvihnutie aj nejakých pozitív, v rozprave sa budem potom venovať iným veciam.
Bavili sme sa o tých individuálnych podnetoch. Ja som tiež poukázal po prvom alebo pred prvým čítaním ešte o tomto návrhu zákona, čo sa týkalo zmeny vodného toku a jeho koryta, vybreženia a tak ďalej, poukazoval som na tom... na to, že v tom pôvodnom návrhu to bolo uvedené, že ak je to verejným záujmom, tak sa ani neprihliada na toho vlastníka a tak ďalej, čiže ten bod 11, keď tuná to pozerám, vnímam pozitívne tú zmenu, že ste tam teda zapracovali to, že ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch v inom ako štátnom vlastníctve, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta, ak o to vlastník pozemku požiada v lehote do 3 rokov. Čiže tá, tie individuálne pripomienky určite majú zmysel, lebo vidím, že toto ste odo mňa prevzali a zapracovali ste to tam.
Potom v bode 15 tam máte tiež takú pozmeňujúcu vec, že na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu, vykonáva správu vodných tokov právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. To viem, že túto iniciatívu ministerstvo obrany už dlhšie chcelo zapracovať do tohto návrhu zákona. Čo je tam problém, čo ja vidím, je to, že teda ak sa bavíme o drobných vodných tokoch, ony často zasahujú iba svojou nejakou časťou toku do týchto území. A ten problém je to, že ministerstvo obrany, predpokladám, že nemá záujem spravovať celý vodný tok, to znamená, on keď pramení, ten vodný tok, niekde a prechádza... a preteká teda muničným skladom, tak pochybujem, že ministerstvo má záujem spravovať túto časť a túto časť, ktorá je už mimo tých objektov.
Čiže toto podľa mňa tam malo byť ako, že teraz zapracované, nie je to tam, nevidím to tam, nevidno to ani v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Môžte pokračovať v rámci rozpravy, pán poslanec, rovno. Desať minút. Budete mať aj pozmeňovací návrh?

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa, kolegovia, v poslednom čase sme tu svedkami návrhov zákonov z dielne prevažne OĽANO, po novom možnože aj takej odnože, čo vy to voláte ODP, čo odišiel minister Budaj s časťou poslancov, a sú tu na stole, teraz čo evidujem, na tejto schôdzi tuším štyri návrhy zákonov. Jeden bol turistický zákon, tam síce neviem, či sa angažujete aj vy, potom tento zákon o vodách, zákon o... o poplatkoch alebo o emisných kvótach, keď to tak zjednodušene nazvem, a štvrtý zákon je zákon o vyhlásení Národného parku Podunajsko.
Ja tieto iniciatívy vnímam ako svojím spôsobom takú nejakú prehranú prehnanú iniciatívu ministra Budaja a ľudí okolo neho, ktorí silou-mocou na poslednú chvíľu po tom, čo im bola vyslovená nedôvera, po tom, čo bol stanovený určený termín volieb, tak silou-mocou taká iniciatíva proste presadiť na poslednú chvíľu ešte také nuansy zo sveta ochrany prírody, ktoré, ktoré podľa mňa sú nastavené iba pre konkrétnu skupinu, cieľovú skupinu ľudí. A ja osobne to vidím tak, že v týchto návrhoch zákonoch aj konkrétne v tomto návrhu zákona o vodách sú, sú naformulované veci tak, aby ten tok peňazí bol nasmerovaný pre mimovládky a konkrétne aj pre mimovládku BROZ, ja to tak vidím, ktorej členom a podpredsedom ste boli aj vy, pán kolega Šíbl.
O čo ide? Minister Budaj, tomu zas slúži ku cti, že dokázal pre rezort životného prostredia alokovať finančné prostriedky minimálne v objeme 2 mld. eur zo štátneho rozpočtu. Musíme si povedať, a to si myslím, že sa zhodneme, že ten rezort bol zanedbaný, bola zanedbaná aj tá starostlivosť o vodné toky a tak ďalej, však tie štátne podniky padali na kolená, keď sa to tak dá povedať.
Len teraz sa tu natíska taká otázka, pre koho má vlastne slúžiť tento návrh zákona o vodách, pretože ako aj ten návrh, aj tento váš pozmeňujúci návrh, veď on v podstate hovorí o veciach, ktoré možnože tak nejakým nenápadným spôsobom prihrávajú... prihrievajú tú polievočku tým mimovládkam. My máme možnosť už dneska vidieť tie iniciatívy VVF-ka, potom Hučava, to bolo, myslím, že, Miro, tam pri vás blízko, čo tam prišli zbúrať hať. Nedávno, čo sa BROZ-ka chválila, keď búrala... alebo, alebo nenazvem to búrala, nazvem to, budovala meandre na rieke Rudava, aj keď ja som vtedy povedal, ja tieto iniciatívy viem vnímať aj pozitívne, pretože ja už vzhľadom na svoj vek si dovolím tvrdiť, že už desaťročia sledujem život riek a viac, mne osobne sa viac páči rieka, keď je, keď je nejakého pôvodného alebo prírodného charakteru ako nejaké vybetónované korytá a upravené, meliorované toky riek, ale zas na druhej strane tam by som bol veľmi opatrný v tom, pretože tieto vodné stavby sa budovali nie z nejakého rozmaru, nie preto, že tu republika disponovali... disponovala nejakými miliardami alebo tak ďalej, proste budovalo sa to väčšinou ako protipovodňová ochrana, mnohé z týchto kanálov, možno čo sa týka aj rieky Rudavy a tých priľahlých, tie zas bolo možnože charakter odvodňovacieho a tak ďalej, čiže tam by som bol opatrný v tom, že čo búrať, čo nebúrať. A práve tento návrh zákona aj tento pozmeňovací návrh zákona otvára dvere subjektom mimo správcu vodného toku.
Zaujímavá je definícia hneď v prvom bode vášho pozmeňováku, ktorý hovorí, že revitalizáciou vodného toku je súbor prírode blízkych opatrení, a on má vlastne za úlohu teda odstrániť buď čiastočne, alebo úplne tzv. nežiaduce dôsledky úpravy vodného toku. A kto povie o tom, že či to je žiaduca, alebo nežiaduca úprava vodného toku? Neni mi to jasné akože v tých dôvodových správach a tak ďalej. Však hovorili ste, že mali ste nejaké debaty na ministerstvách, ťažko povedať, že ako ste sa tam na to pozerali. V nadväznosti na to je tam potom druhé písmeno, že v prírode blízke opatrenia sú všetky opatrenia, ktoré sa realizujú na upravených vodných tokoch s cieľom dosiahnutia ich dobrého ekologického stavu.
A tu som pozorne počúval vašu rozpravu, kde ste sa dotkli aj vzniku povodní vplyvom intenzívneho lesného hospodárenia, tak ste to nazvali. No len ja vám poviem, že tie povodne nevznikajú, keď to poviem tak, vďaka činnosti lesníkov, keď ste hovorili o tom, že nemáte vedomosť o to, že by tu bol človek, ktorý má nejaké vodohospodárske vzdelanie a tak ďalej, tak ja vám poviem, ja som také predmety mal, mal som hydromeliorácie, mal som zahrádzanie bystrín, mali sme protipovodňové... protipovodňovú ochranu a tak ďalej a z týchto predmetov sme mali riadne skúšky, čiže táto téma mne neni vôbec cudzia, je mi, naopak, blízka, dokonca aj vo svojom profesnom živote som sa venoval problematike vodného hospodárstva. A tu je namieste takéto prepojenie s tým lesným hospodárstvom a takáto základná definícia je, že keď vám spadne extrémna zrážka bez ohľadu na to, vy tam môžte mať hydricky najúčinnejší les, môžte tam mať dokonca aj niekedy technické opatrenia, jednoducho nedokážete vždy zabrániť povodni, ani keby ste tam mali neviem jaký top stav a hydricky najúčinnejší les, a niekedy dokonca (ruch v sále a zaznievanie gongu) ani keď tam máte tie technické opatrenia, ktoré... alebo vodozádržné opatrenia, tak ich nazvime, alebo protipovodňové opatrenia.
Taký, taký troška úsmevný ten precedens pre lesy je, keď tu je definícia prírode blízkeho... prírode blízkych opatrení, že sú to všetky opatrenia, no my máme možnosť dneska vidieť, keď tam príde BROZ-ka bagrovať, majú tam bagre s 20-metrovými ramenami, no vy, kolegovia, keď si toto predstavím napr. v lesníctve, hej, že sa objaví nejaký stroj, no okamžite je cieľom kritiky a neviem čoho, každý tu hovorí o prírode blízkom hospodárení, a tu si dáme do prírode blízkych opatrení, čo sa týka vôd, že sú to všetky opatrenia, no tak potom naozaj aj buldozéry a všetka možná ťažká technika. Ale ja to nespochybňujem, pretože ona je potrebná aj pri vodách, ale aj v lesoch.
Bod 7, súhlasné záväzné stanovisko správcu vodného tek... toku, hej, teda vyžaduje sa, ak revitalizua... ak revitalizáciu neuskutočňuje správca toku. A tu sa dostávame k tomu, čo síce vyzerá, že on musí dať súhlasné stanovisko, ale to je jedna z tých ciest, ktorá sa vlastne otvára pre ten sektor mimo ministerstva životného prostredia, mimo odborných organizácií, mimo správcu vodného toku, pretože vy si požiadate len o nejaké súhlasné stanovisko.
A prečo prišiel tento návrh zákona? No je to preto, pretože keď sa diali tieto veci a keď VVF-ka búrala Hučavu, aj keď sa robili úpravy na Rudave, tak tam vznikali otázky, tak do kelu, tak mimovládky si tu prídu, ony nám položia niečo na stôl, my máme všetko zabezpečiť, máme zabezpečiť dokumentáciu, máme im všetky povolenia vybaviť a ony sa teraz postavia, odfotia sa s bágrikom a chvália sa, že ako toky vracajú do pôvodného stavu. A hovorím, pričom zodpovednosť máme my. Zodpovednosť za to máme my.
Ďalšia otázka, čo sa tam natískala, tieto meliorácie, vodné stavby, prehrádzky a tak ďalej, veď ony sú predsa v majetku Slovenskej republiky. Ony sú evidované, však tam sa musí predsa robiť inventúra a naozaj mne sa natíska otázka, čo sa deje s týmto majetkom, prepánajána, keď je aj nejaký prebytočný majetok, keď sú to nejaké budovy a tak ďalej, vo všeobecnosti, však on väčšinou sa nejakou komisiou stanoví, áno, je prepo... nepotrebný, ponúkne sa na odpredaj a tak ďalej, a tuná ja som nezachytil žiadnu takú tú iniciatívu na rieke Rudava. Nič som nevidel, proste že by sa tento majetok nejako zrazu stratil z tých stavov, že by bol nejako odpísaný, že by bol nepotrebný. Videl som len také víťazoslávne fotky s bagrami, alebo teda s vytrhanými panelmi už upravený, upravený tok alebo teda zmeandrovaný tok Rudavy.
V nadväznosti na tento bod pozmeňujúceho návrhu už som tu komentoval aj vo svojej faktickej poznámke, ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, hej, správa ponechá vodný tok v novom koryte, ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve štátu, tam mi teraz, pán kolega, v dobrom, chýba v tej prvej časti vety, nehovorí sa o tom, že na akých pozemkoch ten vodný tok bol, pretože v druhej časti už definujem, že ak je na pozemkoch štátu, ale v tej prvej časti nemám, že či bol aj predtým na pozemkoch štátu, alebo bol na pozemkoch vo vlastníctve iných, v inom ako štátnom, hej? Čiže toto je podľa mňa dosť závažná chyba, pretože nie každému vadí vodný tok, keď má na svojich pozemkoch; pozor na to.
Tú druhú časť som pomenoval. Potom som sa dotkol ešte ministerstva obrany, čo som povedal, že, a to je ináč realita, že tie vodné toky iba sčasti zasahujú, alebo teda pretekajú, hovorme to tak, pretekajú týmito objektami a ministerstvo obrany určite nemá záujem nad tým, že ono bude spravovať vodný tok niekde od prameňa po hranicu objektu a že bude spravovať vodný tok potom od hranice objektu, ja neviem, až po sútok s nejakým ďalším vodným tokom, veď predsa oni majú dosť svojich starostí na to, aby, aby toto robili. Čiže toto tam bude určite treba, bude potrebné došpecifikovať, aj keď síce nevieme ešte, či zákon prejde, či neprejde.
V bode 12, na záver sa dotknem ešte toho, že revitalizácia sa uskutočňuje na základe projektovej dokumentácie, ktorá je vypracovaná na základe štúdie revitalizácie, ale za uskutočnenie revitalizácie je zodpovedný správca príslušného toku. To je taká zvláštnosť, že my vlastne otvárame dvere všetkým týmto mimovládnym organizáciám, ale v konečnom dôsledku, ako som už povedal, tú zodpovednosť, tá zodpovednosť je aj tak na správcovi.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Dve faktické poznámky.
Páni poslanci, keď poviem počet faktických poznámok, vtedy končíme s faktickými.
Pán poslanec Suja, nech sa páči.

Na to musíš mať vzdelanie, aby ťa toto ľudia pochopili, ale ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predrečník to veľmi správne popísal, celú túto situáciu. Tento návrh zákona umožňuje takým subjektom, ako je napríklad BROZ, cicať dať verejné financie a neštítia sa absolútne ničoho. Veľmi správne to pomenoval, že takéto organizácie, mimovládky chcú, aby štátna správa, štát zaplatil všetky povolenia, štúdie za nich a ony potom už len prídu a zhrabnú tú smotanu.
A čo sa týka pána Šíbla, že spochybňuje vzdelanie kolegov, no to tu už bolo niekoľkokrát. Z toho si nič nerob. Vysvetlil si mu to veľmi správne, ale zbytočne, ako som mu to aj ja vysvetľoval, keď sa ma tu snažil poučovať o PSL-ku, a to už neviem, aké by som mal dosiahnuť vyššie vzdelanie, čo sa týka PSL.
A čo sa týka tých lokálnych povodní, samozrejme, budú vznikať, vznikali aj vznikajú. Tomu sa nedá zabrániť žiadnym opatreniam. Keď raz na malom území spadne strašne veľké množstvo zrážok, môžte mať opatrenia, aké chcete; s tým sa dá len súhlasiť.

Pán poslanec Šíbl.

No, ja by som len k tej správe vodných tokov vo vzťahu k ministerstvu obrany. Samozrejme, je to problém, lebo nestačí, keď správca spravuje jeden úsek vodného toku, a nie je to nejako skoordinované na ďalšie úseky vodného toku, najmä teda tie horné. A, samozrejme, ten integrovaný manažment by mal byť v rámci celého povodia, lebo vlastne tie problémy s povrchovým odtokom, či už sa týkajú povodní, alebo sucha, vznikajú v rámci celého povodia.
K tým dôsledkom alebo príčinám povodní a k dôsledkom intenzívneho lesného hospodárstva. Ja by som odporučil do pozornosti jednu z mála štúdií, teraz nehovorím o zahraničných štúdiách, kde to je už dávno, roky rokúce preukázané, ale jednu z mála štúdií, ktorá bola realizovaná na území Slovenska, a to je štúdia pána kolegu Orfánusa Tomáša, ktorý hodnotil presne príčiny vzniku povodní, ktoré mali dosť fatálny priebeh v lete v roku 2011 v oblasti Malých Karpát, Píla, Častá, Doľany, a jednoznačne tá jeho štúdia preukázala, aj ďalšie štúdie, na to nadväzujúce, že, samozrejme, tie zrážky boli extrémne, ale v prípade, že to povodie by bolo z hľadiska odtokových pomerov v poriadku, tak tie dôsledky tých extrémnych zrážok na tú, na tie obce, ktoré boli pod... na úpätí toho pohoria Malé Karpaty, by boli oveľa-oveľa menej dramatické. Čiže aj ekonomické škody by boli oveľa nižšie.
Čiže ten, tá súvislosť tam naozaj je medzi intenzitou lesného hospodárstva a dopadmi týchto extrémnych zrážok.

S reakciou pán poslanec Kuffa.

Povodne. Ja som sa viackrát povodniam venoval, myslím, že keď tu bola aj otázka reformy národných parkov, vtedy som vystupoval v rozprave a hovoril som aj tie príčiny toho, že prečo sú. Veď áno, sme svedkami toho, že zmizli nám stromy, zmizli nám jednak vplyvom prírodných katastrof, ktoré, si dovolím tvrdiť, že človek nevie ovplyvniť, keď vám fúkne víchrica, no tak sa môžte len pozerať a o tie stromy prídete, ale prišli sme o stromy aj vďaka ochranárskej ješitnosti a takej vidine toho jalového bezzásahu. To má tiež za následok povodne, hej, a je to, je to spôsobené v podstate ľudskou činnosťou.
A tú štúdiu, čo ste spomenuli toho pána, ja nespochybňujem tie veci, veď ja som to tu komentoval, aj tie veci štúdií. Ja priznávam, jedna vec sú prírodné katastrofy, jedna vec je tá taká ochranárska ješitnosť.
Áno, je pravdivá aj tá tretia vec, aj ľudskou chamtivosťou sme prišli o degradáciu mnohých území. No, bohužiaľ, hej. Dialo sa to, ja toto vôbec ako nespochybňujem, že to tak bolo.