88. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu výborov Národnej rady o prerokovanie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (tlač 1422).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1504 z 8. februára 2023 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval predmetný návrh dňa 9. marca 2023 a uznesením č. 705 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86. písm. d) Ústavy Slovenskej republiky:
1. Vysloviť súhlas s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (tlač 1422).
2. Rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na svojej 65. schôdzi dňa 13. marca 2023 o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na svojej 65. schôdzi dňa 13. marca 2023 ako gestorský výbor k správe o výsledku prerokovania vo výboroch Národnej rady o predmetnom návrhu (tlač 1422a) nerokoval, nakoľko nebol podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku uznášaniaschopný.
Podpredseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal informáciu o výsledku rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup. Súčasťou predloženej informácie je ako príloha uvedený aj návrh na prijatie uznesenia Národnou radou.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som neobdržal pred otvorením tohto bodu, preto sa pýtam, kto má záujem teraz sa prihlásiť ústne do rozpravy, môže tak urobiť. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za uzavretú.
Chcem sa spýtať pána navrhovateľa o záverečné slovo. Pán spravodajca taktiež nie. Takže budeme hlasovať o tomto bode programu dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže asi sa, predpokladám, že bude asi aká taká rozprava k tomuto bodu, ktorý sme pred chvíľou prerušili, a keďže tak nebolo, tak chvíľočku by som teraz vyhlásil prestávku, pretože mám informáciu, že pán minister, poverený pán minister Ján Budaj je na ceste, aby mohol predložiť zákon, ktorý práve teraz máme v poradí. Takže vyhlasujem prestávku do príchodu pána ministra. Mám informácie, že by to malo byť do desiatich minút. Myslím, že je to korektnejšie ako keby sme nechali prepadnúť tento bod. Ďakujem za pochopenie a vyhlasujem prestávku do príchodu pána ministra asi desať minút, aby to bolo ohraničené. Hej? Ďakujem.

(Prestávka.)

Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako bolo avizované, pán minister poverený za vedenie ministerstva životného prostredia Ján Budaj zaujal miesto pre navrhovateľa. Poprosím pána spravodajcu Vladimíra Zajačika, ktorý tu pred chvíľou bol, ale predpokladám, že je tu, výborne, lebo avizoval, že je pripravený, aby tiež zaujal svoje miesto. A do rozpravy je písomne prihlásená pani poslankyňa Anna Zemanová za klub SaS, ktorej by som rád odovzdal slovo, avšak nenachádza sa v rokovacej sále, ale nachádza sa, takže fajn, rovnako sledovala, že rokovanie pokračuje, takže udeľujem slovo pani poslankyni Anne Zemanovej ako poverenej za poslanecký klub SaS. Nech sa páči. Po jej vystúpení potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Máte slovo, pani Zemanová.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1476.)

Ste začali tak presne, že si musím otvoriť dokumenty, takže... Zákon o krajinnom plánovaní je zákon, ktorému sme sa zaviazali aj v medzinárodných dohovoroch a vnímam ako jeden z kľúčových zákonov, ktorý je dôležitý pre oblasť ako podklad, územnoplánovací podklad pre oblasť územného plánovania. Sme sa k takémuto postupu zaviazali aj v rôznych medzinárodných dohovoroch. V súčasnosti krajinné plánovanie územnoplánovacie podklady pre plánovanie zahŕňajú územné systémy ekologickej stability, ktoré sú vypracované na rôznych úrovniach od miestnej úrovne regiónov až po územný plán ekologickej stability Slovenskej republiky. Len problém je, že tieto dokumentácie nie sú záväzné pre územné plánovanie a takým aj, takýmto spôsobom sa vlastne aj premietajú do územných plánov a je naozaj dôsledkom toho, že ten verejný záujem, ktorý je deklarovaný na ochranu prírody, krajiny, životného prostredia a ochranu klímy, ktorá je veľmi dôležitá pre fungovanie celej, celej zemegule, tak tieto základné princípy fungovania krajiny neboli, nie sú dostatočne premietané do podkladov, na základe ktorých ďalej sa pripravujú iné dokumentácie, v prvom rade územný plán, programy starostlivosti o les, ale sú to aj vodné plány a iné dokumentácie, ktoré musia vychádzať z toho, čo vlastne naša spoločnosť chce dosiahnuť v ochrane krajiny, v ochrane spoločnosti ako takej, lebo krajina, to nie sú len biologické prvky krajiny, ale v akom stave máme krajinu, v takom stave máme aj zdravotný stav obyvateľstva. To sa premieta následne aj do sociálnej a inej oblasti spoločnosti.
Čiže ja vítam, že prichádza ministerstvo životného prostredia so zákonom o krajinnom plánovaní. Vítam aj to, že tento zákon prešiel rozsiahlym medzirezortným pripomienkovým konaním, že to nie je zákon, ktorý vychádza, pri všetkej úcte, z poslaneckých lavíc z jedného dňa na druhý, ale že je to aj výsledok takéhoto medzirezortného pripomienkového konania a ktoré sa konalo už pred niekoľkými mesiacmi.
Mám však zopár postrehov k tomuto zákonu, ktoré by som rada zadefinovala a informovala o tom predkladateľa, že budeme v prípade, že ten zákon prejde do druhého čítania, budeme, bude potrebné o niektorých veciach hovoriť a ich upraviť v rámci druhého, druhého čítania. Ide v podstate viac-menej o procesné veci v celom tomto zákone, nespochybňujem tie dokumentácie ani systém toho, že krajinný, krajinný plán má mať na starosti štát a štát vlastne ako dokument dáva potom následne samosprávam a ostatným ďalším orgánom a organizáciám, ktoré budú vychádzať pri svojich dokumentáciách a spracovávaní svojich plánov a koncepcií z takéhoto dokumentu, takejto dokumentácie krajinného plánovania ako z východiskového dokumentu.
To, čo by som požadovala, aby sme sa o ňom rozprávali, sú teda tie procesné stránky, v prvom rade ten proces toho schvaľovania, ako som povedala, bude ho schvaľovať štát, štát, ktorý bude reprezentovaný na tej miestnej úrovni podľa vášho návrhu okresným úradom a na tej krajskej vyššom stupni na úrovni ministerstva životného prostredia. Tu si myslím, že ten okresný úrad nie je, nie je vhodný, ale mal by to byť okresný úrad v sídle kraja, pretože ten miestny krajinný plán má kopírovať nejakú geografickú alebo nejakú krajinnú štruktúru, ktorá nie je zadefinovaná podľa územno-samosprávneho členenia, ale podľa nejakých geograficko-krajinných, geologických podmienok, a preto dáva väčšiu logiku, aby to bolo, takýto schvaľovací proces koncentrovaný, aj metodicky jednoduchšie uchopiteľný cez okresné úrady v sídle kraja, ktoré teda budeme navrhovať, aby sa toto preformulovali, tie kompetencie, a okresné úrady aby boli z tohto procesu ako schvaľujúci orgán vyňaté. Nehovorím, že majú byť vyňaté z celého procesu, možno nejaké stanoviská, vyjadrovania, s tými by som nemala problém, ale aby neboli schvaľujúcim orgánom pre ten miestny krajinný plán.
Čiže s tým by vlastne súviseli úpravy ďalších paragrafov ako v § 9, kde máme teda orgánom krajinného plánovania ministerstvo a okresný úrad, čiže tam by sme dali ministerstvo a okresný úrad v sídle kraja. Potom sú tam, samozrejme, napríklad že sa mi zdá úplne nadbytočná kompetencia pre ministerstvo, aby sa vyjadroval k zadaniu miestneho krajinného plánu, to sa mi zdá nadbytočné, aby ministerstvo ako ten vrchný orgán sa vyjadroval. Jedine, že by malo to vyjadrenie, ale tu to tak nie je zadefinované v zákone, že by vlastne posudzovalo súlad toho zadania s tým krajinným plánom Slovenska. Vtedy by to tú logiku dávalo, ale len ako nejaké vyjadrenie sa, ktoré by malo byť, myslím si, že bude len zahlcovať prácu ministerstva a nevidím to ako potrebné. Čiže § 11, to je ten okresný úrad, ktorý teda by sa predefinoval na okresný úrad v sídle kraja.
Potom mám tuná pomerne viacero pripomienok pre zoznam spracovateľov, je to § 13. Tu sa mi zdá, že ideme trošičku nad rámec, nad rámec toho, porovnateľných profesií pre takúto činnosť a tu určite budeme trvať na tom, aby sa tie kritériá a požiadavky na týchto odborne, odborne spôsobilé osoby sa zosúladilo s inými obdobnými profesiami, najmä čo sa týka profesistov pre územné plánovanie, kde máme napísané v zákone o územnom plánovaní, v tom novom, že odborná spôsobilosť osoby sa overuje každých 15 rokov skúškou odbornej spôsobilosti a úrad upustí od vykonania skúšky, ak táto osoba preukáže činnosť v oblasti obstarávania najmenej jednej územno-plánovacej dokumentácie v období posledných troch rokov. Myslím, že by sa toto znenie, ktoré som citovala zo zákona o územnom plánovaní, malo primerane premietnuť aj sem, aby tie kritérií, požiadavky boli, boli obdobné, čiže aby sme tie kritériá, že odborne spôsobilá osoba, ktorá v praxi bežne túto činnosť vykonáva, by nebola úradníkmi ministerstva preskúšavaná, je to len priestor na nejaké nie celkom korektné správanie sa, ako v minulosti sme boli svedkami pri iných takýchto spôsobilostiach.
Potom taktiež mám trošku otázky a veci do diskusie, čo teda je tu zoznam spracovateľov a požiadavky na vzdelanie týchto osôb, je to stále v tom § 13, kde sa teda, sú vymenované možno až nadbytočne odbory biológia, ekologické, environmentálne vedy, vodné hospodárstvo, lesníctvo, poľnohospodárstvo a krajinárstvo alebo vedy o Zemi, pričom vedy o Zemi dnes zatiaľ teda nie sú zavedené, možno v tom novom systéme vzdelávania sa plánuje, čo je zadefinované, vedy o Zemi, v tom prípade by mal byť tu odkaz na zákon vysokoškolský, že čo sa tým myslí, ale rozhodne napríklad mi tu chýba odbor geológie, kde geológia je základ pre krajinné plánovanie, pretože od geológie vychádza hydrogeológia a vychádza taktiež to, čo vlastne je na povrchu Zeme, tak to sa odvíja od geológie. Čiže ak máme mať vymenované tie rôzne vedy, určite tu musí byť doplnená aj geológia alebo upravené trošičku všeobecnejšie a nemusíme sa potom hrať s jednotlivými študijnými odbormi. Toto je teda dosť zásadná, zásadná požiadavka, ktorá, ktorá je, bude kľúčová pre to, pre predloženie a schválenie pozmeňovacieho návrhu a následné schválenie zákona ako takého.
Taktiež v § 15 sa vymenúvavajú podklady na obstarávanie dokumentácie krajinného plánovania. Sa mi zdá nadbytočné, aby tu naozaj boli vypísané všetky tie rôzne plány a projekty, koncepcie, lebo keď ich tam vypíšeme všetky, akože všetky a na jeden zabudneme, tak potom sa povie: aha, ale tento nie je potrebný. Čiže tu by som odporučila tiež zjednodušiť, vypustiť tieto, tú úvodnú časť § 15, to ´zjavne zjednodušiť´, pretože ani tá textácia v § 15 nekorešponduje s dôvodovou správou, kde v dôvodovej správe sa napríklad spomína, že jedným z podkladov je aj program starostlivosti o les, ale podkladom pre túto dokumentáciu ten PSL nie je. Ono to má platiť síce aj naopak, že keď budeme mať krajinné plánovanie, tak nový PSL musí byť, program starostlivosti o les, musí byť v súlade s krajinným plánovaním, ale keďže vieme, že tie dokumentácie sa schvaľujú na desať rokov a schvaľujú sa po jednotlivých lesohospodárskych celkoch, tak určite tam bude časový nesúlad a aj ten krajinný plán, ktorý sa bude vytvárať ako nový, by mal akceptovať platné rozhodnutia v programoch starostlivosti o les a vysporiadať sa v prípade, že teda tam sú nejaké nezrovnalosti s predstavou krajinného plánu. Takže tiež navrhujem zvážiť ten § 15, zjednodušiť radšej, niekedy menej je viacej, ako teda aby sme tam na niečo zabudli. A ak by to malo byť takto, tak mal by tam určite pribudnúť aj program starostlivosti o les ako jedna z vecí, ktorú som si teda všimla, možno je toho aj viacej, čo pri detailnom čítaní možno ešte na niečo prídeme.
Už, ešte mám pripomienku teda k lehotám. Je tuná v rámci prechodných ustanovení termín 31. decembra 2024. Treba zvážiť, že či teda toto je stihnuteľný dátum pre tie odborne spôsobilé osoby. Možno áno, ale s tým, že vlastne samotná účinnosť zákona, tak bude ju treba upraviť. Potom v článku 9, ktorý sa týka súvisiacej zmeny zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok, tak tuná tiež bude treba ustriehnuť, aby tam bolo ten okresný úrad v sídle kraja, tak ako som povedala, že sa mi to, dáva mi to väčšiu logiku, alebo je to jedna zo zásadných našich pripomienok, takže v tom prípade bude potrebné opraviť aj tento článok 9.
No, účinnosť. Článok vlastne posledný, článok 15 hovorí, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023, tak tuná určite posunúť to na termín 1. januára 2024, a to z toho dôvodu, že budú medzitým voľby, určite sa budú upravovať zákony o územnom plánovaní, o výstavbe, kde je nastavený nejaký termín k 1. januáru 2024, je kľudne možné, že tieto termíny nový parlament alebo nová vláda bude odďaľovať tak, aby dokázala vytvoriť, tie povinnosti zabezpečiť, ktoré sú v tých nových zákonoch schválené a majú mať účinnosť a platnosť teda od 1. januára 2024, čiže tento termín sa mi zdá veľmi skorý, aby ten zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2023, takže tu navrhujem, aby tam bol 1. január 2024.
Tak to sú také moje avíza, ktoré by sme v tomto zákone v druhom čítaní chceli uplatniť. My zákon ako taký v prvom čítaní podporíme z tých dôvodov, ktoré som povedala, že považujem za dôležité, aby dokumentácie o ekologickej stabilite, o krajinnom plánovaní naozaj mali podobu schválených dokumentov, ktoré budú záväznými podkladmi pre spracovávanie ďalších dokumentácií či územného plánu alebo tých iných koncepcií stratégii plánov, ktoré následne budú z tohto vychádzať. Hovoríme všetci o tom, že máme tu silnú klimatickú zmenu, niektorí pomenovávajú procesy, ktoré so súvisiacou zmenou klímy prebiehajú až klimatickou krízou, a to, čo nám jediné pomôže zachovať trvalo udržateľný chod našeho života, krajiny, spoločnosti ako takej, je udržať zdravú krajinu, ktorú sme povinní užívať tak, aby tie hodnoty, ktoré nám naša krajina, naša zem poskytuje, sme dokázali užívať nielen my, ale aj budúce generácie.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, jedna faktická poznámka od pána predsedu výboru Karahutu.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, hovorila si o medzinárodných dohovoroch, ktoré nás viažu k takémuto zákonu, ja by som sa chcel spýtať, o aký medzinárodný dohovor sa jedná. Podľa mojej informácie sa jedná o európsky dohovor o krajine z roku 2000, podpísaný 20. októbra vo Florencii, kde sa nejedná o medzinárodný záväzok na úrovni smernice alebo nejakého iného záväzného dokumentu, jedná sa o memorandum podpísané na základe dohody na Rade ministrov, nie je to ani rozhodnutie Európskej komisie. A v tom dohovore sa píšu také zaujímavé veci, že mala by do toho, súčasťou krajinného plánovania mala by byť široká verejnosť. V tomto zákone široká verejnosť maximálne môže nesúhlasiť s ničím, ale je tu taká zaujímavá vec, a to je v článku 5, kde sa píše, že integrovať krajinu do svojich regionálnych, územnoplánovacej koncepcii a tak ďalej, poľnohospodárskych, hospodárskych a ďalších koncepcií, ale toto mi tu chýba. Takže trošku, trošku to nesedí s tým medzinárodným dohovorom, o ktorom, na ktorý sa odvolávame.
Po ďalšie, čo sa týka tej širokej diskusie v rámci MPK, podľa mojich informácii až tak súhlasné to nebolo, mám iné informácie z ministerstva pôdohospodárstva, že by boli z toho nadšení, ale čo sa týka tých odborných predpokladov, keď hovoríme, že chýba tam geológia, tak mne tam zásadným spôsobom chýbajú projektanti. Tam vôbec nie sú spomenutí projektanti, čo je, projektanti tí nemôžu byť odborne spôsobilí zúčastňovať sa tohoto krajinného plánovania a si myslím osobne, že tí by tam určite mali byť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zemanová, môžete reagovať na faktickú.

No, čo sa týka týchto dohovorov, tak možno tam nie je spomenuté, že treba prijať zákon o krajinnom plánovaní, ale určite je tam spomenuté, že sa zaväzujeme, že prijmeme všetky opatrenia na zachovanie a rozvoj krajiny, ale zaviazali sme sa k zákonu o krajinnom plánovaní aj v rámci schvaľovania zákona o územnom plánovaní, kde máme jednoznačne napísaný odkaz, že budeme mať zákon o krajinnom plánovaní ako odkaz, čiže to znamená, ak to nebudeme mať, tak v tejto časti nebude tento zákon, ktorý sme schvaľovali z vašej dielne, účinný a vykonateľný a taktiež je to jeden z míľnikov, ktorý sme schválili v rámci plánu obnovy, kde sme sa zaviazali, že takýto zákon bude schválený. Ja si myslím, že je to správne, že takýto zákon bude, pretože v súčasnosti dá sa hovoriť o tých systémoch ekologickej stability, tých ÚSES-och, MUSES-och a RÚSES-och, sa to v skratkách volá, tak tým, že nie sú záväzné, respektíve ich záväznosť si individuálne preberá len jednotlivé tie samosprávy pri schvaľovaní svojich územných plánoch a závisí to od osvietenosti zastupiteľstiev, tak tuná vlastne ten verejný záujem bude zastupovať štát a tie prírodné hodnoty, ktoré majú zachovať udržateľnosť a prepojiteľnosť tých jednotlivých systémov, bude zabezpečovať tento krajinný plán. Účasť verejnosti je tak ako pri iných dokumentoch a dokumentáciách, tu sa netreba báť nejakých zákazov stavieb alebo niečoho, tak to vôbec krajinný plán o takýchto veciach nehovorí. On hovorí o najoptimálnejšom usporiadaní územia tak, aby bola vlastne zabezpečená tá spojinnosť, konektivita jednotlivých tých územných a biologických hodnôt.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Kto má tak záujem, môže tak urobiť. Je to pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pán Karahuta. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa a udeľujem slovo pánovi predsedovi.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Na úvod dovoľte mi povedať, že zákon o krajinnom plánovaní, tak ako to povedala pani poslankyňa Zemanová, je súčasťou tých dokumentov, áno, je to takto, je to náš záväzok, ktorý sme si dali do zákona do územného plánovania, avšak takýto zákon nemá byť nejakým nástrojom kontroly nad krajinou. Toto je moja zásadná pripomienka a mám s tým vo viacerých častiach tohto zákona problém a pokiaľ prejde do druhého čítania, tak ako aj pri iných zákonoch budem trvať, aby tieto disproporcie boli odstránené, veď máme skúsenosti z iných zákonov, kde sme hodiny a desiatky hodín rokovali, nakoniec ten výsledok bol, takže, ak dovolíte, ja by som pár slovami k tým zásadným pripomienkam, ktoré mám k tomuto záklonu.
Prvá vec, v zákone boli úplne vylúčené obce z účasti na krajinnom plánovaní. V tomto zásadne sa nedá súhlasiť, obec je neoddeliteľný celok krajiny a obec má právo, dokonca povinnosť byť účastníkom takéhoto konania. Chcem sa opýtať, tento zákon, tento zákon má byť nástrojom na udržateľnosť krajiny. Lebo takto by to malo byť. Alebo nástrojom na to, aby sme ovládli procesy v tejto krajine? Treba povedať jednu zásadnú vec. Toto tu sa bavíme o vidieku, čo je zhruba 47 % územia Slovenskej republiky. Vidiek funguje na základe nejakých pravidiel vďaka nášmu členstvu v Európskej únii, ktoré sú riadené procesmi z Európskej komisie a z Európskeho parlamentu, a my nemôžme vnútroštátnymi predpismi meniť tieto pravidlá v rámci štátu a v rámci našej krajiny. My sme sa zaviazali tiež v inom dokumente, ktoré prijala vláda v roku 2019, že urobíme pozemkové úpravy. Ak prijmeme v takomto rozsahu ten zákon ako je, tie pozemkové úpravy urobené nebudú nikdy. Pokiaľ bude rozhodujúci súhlas pri územnom plánovaní, súhlas ministerstva životného prostredia, a to je bez ohľadu na to, teraz je tu pán minister Budaj, môže byť, bude, nemusí, môže byť niekto iný, hej, ale je to stále orgán, ktorý bude mať určitý vplyv a významný vplyv na krajinu, tak na pozemkové úpravy môžme zabudnúť a pokiaľ to neurobíme, vieme, že túto krajinu to dopredu neposunie, práve naopak, zostaneme stáť na zemi a zase sa budeme baviť o širokých lánoch repky a že nemáme potraviny a proste všetky tie reči s veľkopodnikateľmi a tak ďalej.
Chcem sa opýtať na tento zákon, či má tento zákon o krajinnom plánovaní podporiť, alebo meniť stávajúce zákony. V priloženej vyhláške sa hovorí, že majú sa stanoviť nejaké, nejaké parametre kvality ovzdušia, veď predsa my máme zákon o ovzduší. To ideme zase meniť ten zákon nejakým iným zákonom alebo nejakou inou vyhláškou? To by sme nemali. Potom hovorí sa vo vyhláške o takých veciach ako je krajina národného významu. Ja som dnes hľadal na internete, ale nenašiel som nikde termín krajina národného významu. Je tam veľa vecí pekne opísaných, ako tie definície, zavádzajú sa nové pojmy do legislatívy, to je správne a takto to má byť, aby každá definícia mala svoje opodstatnenie, zdôvodnenie a vysvetlenie, ale krajina národného významu nikde nie je. Čiže bavíme sa o nejakom nelegislatívnom pojme.
Mám obavy z toho, že pokiaľ pôjdeme len takýmto administratívnym zásahom do krajiny a reálne to budú robiť úradníci tým, že sme vylúčili obec, verejnosť maximálne môže v procese nesúhlasiť a nikde nie je napísané, čo sa stane, ak tá verejnosť, či už je to fyzická alebo právnická osoba, ak nebude súhlasiť, ten ďalší krok bé už tam nikde nie je. V podstate úradník povie, my nesúhlasíme s tou námietkou a tým je proces ukončený. Treba si uvedomiť, že vidiek sa riadi pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pravidlá týkajúce sa degradácie pôd, tie máme v GAIA-koch, GAIA 5, kde sú jasné pravidlá, ako máme narábať s pôdou, ako máme sa starať o udržateľnosť tejto pôdy a nemôžme iným právnym predpisom, ktorý je nižší ako sú tie európske právne predpisy, meniť rozhodnutia, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej poľnohospodárskej politike, lebo tá je záväzná pre vidiek a tou sa riadi poľnohospodárstvo päť rokov. Akonáhle my nebudeme takéto pravidlo rešpektovať, tak zabudnime na to, že nejaké podpory sem prídu. Je to náš záväzok za to, že sme členom európskeho priestoru.
Máme tu zákon 543 o ochrane prírody a krajiny, ktorý je ozaj rozsiahly a myslím, že dostatočne objasňuje alebo vysvetľuje, alebo upravuje, ako máme spravovať krajinu. Preto nerozumiem, že ideme sa chystať v rámci toho zákona vo vyhláške o ďalšie a ďalšie upresnenia a ďalšie a ďalšie šrubovanie, ako narábať napríklad s prírodnými zdrojmi. Prírodný zdroj je aj minerálna voda, aj liečivá voda. Prírodný zdroj sú aj kamene a všetky minerály a minerálne horniny, tak ďalej to bude ťaživé, ale nezabudnime, že ten najpodstatnejší prírodný zdroj je pôda, ktorá je chránená ústavou, a pôda, ochrana pôdy sa riadi inými predpismi ako, ako tým, že zase, hovorím, nejaký úradník, a nechcem nejakého úradníka sa dotknúť, že bude hovoriť, ako ja mám narábať s pôdou. Mám narábať s pôdou tak, ako ma zaväzujú ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky. Mám ozaj vážne obavy z toho, že jednoduchým nesúhlasom zastavíme proces pozemkových úprav alebo, pokiaľ som sa dobre dočítal v tomto zákone, zriadime nejaký nový úrad? Lebo podľa toho, čo som sa dočítal tam, tak tam sú pracovníci v nejakom úrade, čiže predpokladám, že bude zriadený nový, nový orgán, nový úrad, veľká budova s kopou ľuďmi, alebo to budú robiť len pracovníci na úrovni okresov a pokiaľ to bude, pani poslankyňa, na úrovni krajov, za celý kraj nejaký úradník, tak to je brzda, to je konečná pre rozvoj slovenského vidieka. Už sa neposunieme ale absolútne nikde. Toto je o krajinotvorbe krajiny, štátu, Slovenskej republiky, každého potoka, každého kopca, každej lúky. Každá obec musí mať územný plán podľa zákona, ktorý bude účinný od 1. 1. 2024, a súčasťou tohto územného plánu je aj vyjadrenie odborníkov z krajinného plánovania.
Čiže ani jeden územný plán v tých, neviem koľko, tisíc obcí máme, nebude mať schválený územný plán, pokiaľ úradník, keby to schválili takto na úrovni kraja, povie, že nemám čas. Ako sa tie obce budú rozvíjať ďalej? Takže tých otázok je veľa a ja, podobne ako sme to robili pri iných zákonoch, určite po prvom čítaní, pretože záver z koaličnej rady je, že sa posunie do druhého čítania, budeme zase asi sedieť a budeme to nejako upravovať tak, aby to krajine pomohlo, ale v žiadnom prípade, aby to krajinu nebrzdilo. My potrebujeme sa rozvíjať, my si nemôžme dovoliť stagnovať. Pokiaľ chcem napríklad ďalší príklad, opatrenie na protieróznu ochranu. Ja už si neviem predstaviť, aké opatrenia sa príjmu a kto ich bude financovať, kto ich bude vykonávať. Opatrenia manažmentu dažďových vôd, kto to prikáže, kto to bude financovať, kto to bude vykonávať. Charakteristický vzhľad krajiny, krajinné prvky, kto to napíše, kto to bude vykonávať, kto to bude financovať. To je strašne veľa vecí a ja by som bol veľmi nerád, keby výsledkom tejto, tohto parlamentu boli zákony, ktoré sú nevykonateľné, lebo niekoľko takých zákonov sme prijali na základe politickej dohody, lebo tento zákon môže ozaj krajine pomôcť, len musíme urobiť tak, aby pomáhal, aby krajinu nebrzdil a aby občanov Slovenskej republiky a hlavne slovenskému vidieku neškodil.
Ďakujem veľmi pekne.