88. schôdza

Pán poslanec Habánik, ďakujem veľmi pekne. Asi na najbližšiu schôdzu predložím teda nejaký návrh, aby v rámci vysokoškolského prostredia ste mali povinne nejaký predmet, ktorý budete učiť, a bude mi dosť jedno, že či to máte kde učiť, či na to máte prostredie alebo či máte na to učiteľov. Proste to tak urobíme. A výbor to nevyrieši, pretože výbor vám nepostaví telocvičňu, lebo ten problém je v infraštruktúre v rámci telocviční a my tu hovoríme o tom, že majme o jednu hodinu telesnej navyše tam, kde sú telocvične a kde je infraštruktúra. A za to sa postavím. A za to sa budem aj biť. Tak ako sme to riešili s pánom splnomocnencom.
Pán poslanec Pročko, tak stále to bude o tom, keď budú deti športovať na chodbe alebo v triede medzi stoličkami, tak určite nebudú mať lásku k športu. Tú lásku k športu budú mať vtedy, keď budú môcť niekde ísť, keď budú môcť behať, keď budú mať telocvičňu, keď tam budú mať nástroje a keď ten telocvik budú môcť robiť naozaj plnohodnotne.
Pani poslankyňa Horváthová, viete, je veľmi zaujímavé, keď minister OĽANO, ktorého nominovalo OĽANO, nesúhlasí s návrhom poslanca OĽANO a nesúhlasí iba preto, pretože presne vie, čo sa stane v školách a aká bude reakcia a aký to bude mať dopad.
Pani poslankyňa Šofranko, samozrejme, že niektoré školy to chcú a nech to majú. Však im to zaplaťme. Dajme im tú jednu hodinu navyše, dajme im financie a nech to majú. Aj ja poznám také školy. Ale viete, že sú aj školy, kde budú mať teda extrémne problémy. A to je to, o čom ste asi rozprávali aj vy.
Pán poslanec Kuffa, prepáčte, ale vy sa venujte ďalším tam nejakým nábožným témam, interrupciám a strašenie genderu a nie takýmto serióznym témam.
Čo sa týka pána poslanca Vonsa. Ja som vám chcel ešte jednu vec povedať. Práve mi píše jeden riaditeľ, že má 27 tried a v rámci tých 27 tried bude musieť odučiť pri tomto 81 hodín. Osemdesiat jedna hodín, ktoré nemá kde odučiť v rámci jednej telocvične. A to ešte neprerozdelil dievčatá a chlapcov na samostatné. Tak mi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. No musím uviesť na pravú mieru zopár vecí, ktoré tu odzneli, lebo naozaj, Braňo, nehnevaj sa, resp. pán poslanec, takto by sme sa tu mali oslovovať, ale zazneli tu tak prekrútené veci. A to aj musím povedať, že naozaj toľko klamstiev, že musím sa k tomu vyjadriť a uviesť to na pravú mieru.
Dovolím si dokonca povedať, že tie veci, ktoré si tvrdil, tak normálne ma nejak utvrdzujú aj v tom, že v podstate buď nevieš teda o tých veciach, napríklad o tom stave, tých stavoch telocviční, ako sú na tom, lebo naozaj stále sú len štatistiky z toho pohľadu, že koľko percent škôl nemá telocvičňu. Veľmi je to zavádzajúci pohľad na vec a stále dookola omieľame len a len tento pohľad, ale k tomu sa vyjadrím.
No a zaznelo tam kopec ďalších vecí, proste, z ktorých by som možno začal teraz čerstvo, čo mám v hlave, od tej faktickej poznámky, že ty si povedal teda, keď sme pri tých telocvičniach, že tam, kde bude tá infraštruktúra teda, tá telocvičňa, tak tam kľudne majme teda tie tri hodiny. (Reakcia z pléna.) Navyše akože, áno, ty chceš, aby bola zaplatená navyše. Rozumiem. To tento návrh zákona nerieši. Nerieši, že či má byť zaplatená navyše alebo či má byť jednoducho bez vplyvu na štátny rozpočet, resp. je tak napísaný ten návrh, že je bez vplyvu na štátny rozpočet. Ale, samozrejme, obracia sa na rezolúciu toho Európskeho parlamentu, ktorý nás vlastne už, áno, 15 rokov je to, vyzýva, a tie ostatné štáty naozaj pokročili oveľa, oveľa ďalej v týchto témach. Zrejme mali tých ministrov školstva, ktorí sa týmto témam naozaj venovali a chceli v tom urobiť nejaký pokrok. Ale v tvojich slovách nezaznelo naozaj nič ohľadom zdravia a pohybu. Pretože táto vzdelávacia oblasť je naozaj, má priamy vplyv na zdravie a pohyb. To znamená, že, a pohyb, ako vieme, je základná biologická potreba človeka, tak ako si, a teraz sa neuraz, neriešil ani stravu, v podstate sme to museli doriešiť po tvojom odchode, tak takisto si neriešil ani dostatok pohybu na tých školách.
Teda sa pýtam, že naozaj, tu to padlo aj v pléne, že čo teda si urobil pre to, aby táto oblasť sa zlepšila. No a naozaj som čakal od teba, že vymenuješ, vymenuješ aspoň niekoľko vecí. Ale tak jak, áno, pán poslanec Pročko hovoril, že si absolútne to tak nafúkol, tie všetky problémy, že si to vykreslil tak, že ako sa to nedá urobiť, jednoducho, hej? A to ja naozaj nemám v génoch toto, takéto rozmýšľanie, a naozaj sa na veci snažím pozerať pozitívne. A keď je tu raz nejaká výzva, ktorú by sme mali rešpektovať, ak vidíme, že tie ostatné štáty sa v tomto zlepšujú a majú oveľa lepšie ešte, by som povedal, možnosti ďalšieho vyžitia detí po, po vyučovacích hodinách, tak je veľmi smutné teda, že my za 15 rokov sme tu v tejto téme nepokročili.
Musíme si uvedomiť teda, skúsime dať na, na stôl aj teda nejaké fakty, pretože tu nezaznelo, napríklad, že pre 30 % detí je telesná a športová výchova jediný pohyb vôbec. Jediný pohyb vôbec. To znamená, že tie dve hodinky do týždňa, ako ešte v materských školách v tých predškolských zariadeniach sa deti hýbu dostatočne. Dá sa povedať každý deň, dajme tomu, tam, tam sú vonku alebo pani učiteľky majú dokonca motiváciu ich tam trošku zničiť, aby im tam zaspali možno cez obed. Ale dôjdu do prvej triedy, kde majú dve hodiny do týždňa a zasadnú do lavice a tam je ten pes zakopaný, prečo sa nám motorika pohybu zhoršuje, prečo sa zhoršuje aj cukrovka, obezita, tie výsledky a atď., tie zdravotné aspekty určite tu dneska zaznejú ešte, nejdem ich všetky, všetky vymenovať. Ale toto, ten zdravotný aspekt vôbec si nespomenul.
Takisto si hovoril o tom, mám tu trinásť bodov poznačených, takže ideme k tretiemu alebo k druhému ešte (povedané so smiechom), lebo k tomu prvému som sa vyjadril, že to boli vlastne klamstvá a zavádzanie, dá sa povedať, žiaľbohu, to musím takto skonštatovať.
Takže ten druhý bod mám tu poznačené, že či sme pripravení verzus nepripravení a čo ste preto spravili. Tak ja teda pripomeniem, čo sme pre to spravili, keď ty si to ani nespomenul, zrejme o tom ani nevieš, preto som to takto aj hovoril, že zrejme buď nevieš alebo, neviem, zavádzaš, hej, klameš. Takže čo sa týka tých opatrení personálneho zabezpečenia napríklad.
Učitelia telesnej a športovej výchovy môžu učiť už aj na prvom stupni. To sme nedávno pred pár mesiacmi teraz, resp. týždňami zaviedli naspäť, pretože, pretože, ako vieme, za tých 15 rokov nielenže sa znížila tá časová dotácia z troch na dve, ale aj napríklad vysoké školy boli nútené zmenšiť alebo vymiznúť špecializáciu pre, pre učiteľa prvej, prvého stupňa. To znamená, dnes máme učiteľov, žiaľ, len na druhom stupni a preto sme aj s riaditeľom teda odboru, odboru pedagogických zamestnancov vlastne namietali vyhlášku ministerstva školstva, aby, aby vlastne mohli telocvikári z druhého stupňa, ktorí sú naozaj len na druhom stupni momentálne, učiť aj na prvom stupni. Takže toto dnes už sa dá. Čiže riaditelia môžu siahnuť po týchto telocvikároch.
Ďalej musím spomenúť, samozrejme, aj program Tréneri v škole, pretože ten napreduje naozaj vynikajúco a dnes na 200 školách, na 200 školách máme vyškolených 300 trénerov, ktorí prešli naozaj vynikajúcim školením a vidíme, akú výbornú prácu títo tréneri robia práve na hodinách telesnej výchovy. A jednoducho samotné pani učiteľky a riaditelia si ich pýtajú viac a viac. Dnes vidíme, že dokonca samosprávy sú ochotné spolufinancovať tento program, čomu sa veľmi teším, a pridávajú si teda triedy s týmito trénermi nad rámec toho, čo sme schopní teda v rámci tej dotácie, ktorú máme zo štátneho rozpočtu na tento program, čiže zvyšuje sa vlastne, ďalšie triedy k tomu pribúdajú.
Určite treba spomenúť ďalšie projekty, ktoré ak by sa nám podarilo integrovať dokopy, ako je to Akadémia Mateja Tótha napríklad, ktorá naozaj tiež je veľmi rozsiahly projekt, dlhoročný, alebo sú ďalšie. Je tam ten plavecký inštitút, ktorý sa zaoberá, naozaj tiež idú veľmi dopredu, by som chcel veľmi, veľmi touto, touto cestou veľmi pochváliť, že vlastne naozaj sa rozmáhajú vlastne tieto, tieto jednotlivé programy a dostávajú podporu, teda externú zvonka, a tomu sa teším tiež.
Potom naozaj sú štyri školiace strediská, ako som spomínal to školenie do toho programu Tréneri v škole, na ktorom sa podieľajú teda celá akademická obec, dá sa povedať, či už FTVŠ-ka alebo ÚNB-čka, je to Technická univerzita v Košiciach, fakulta teda, teda katedra telesnej výchovy a už aj katedra v Nitre, tak naozaj spolupracujú a vytvorili jedno, jedno fajn školenie, ktoré teraz, by som povedal, klope na dvere, aby bolo akreditované, a uvažuje sa už aj o tom, aby vlastne pán minister, teraz nový, uvažuje o tom, že týchto trénerov si je dobré si tam ponechať a je aj program z Európskej únie, ktorý by mohol byť vlastne naviazaný na určitého, na pozíciu nejakého školského trénera, vlastne koordinátora pre, pre jednotlivé školy. Vlastne každá jedna škola by mala takéhoto koordinátora, ktorý by, samozrejme, pomáhal tomuto stavu.
Ďalej, nespomenul si moduly. Aspoň to som myslel, že spomenieš, lebo predsa len, ako je to z vašej dielne, z ministerstva školstva, kde sa, kde sa teda najmä Paľo Smutný, ktorého pozdravujem touto cestou, snaží aspoň naozaj spraviť z tohto projektu dobrú vec.
Potom, áno, spomenul si novelu, ktorú som predložil, novela o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorá takisto pomáha vlastne vstupu odborníkov do vyučovacieho prostredia, máme ju v druhom čítaní teraz. Takže toto všetko naozaj sme urobili už, čo sa týka toho personálneho zabezpečenia, nehovoriac o tom, že fakulty každoročne prejdú vlastne, cez ruky vlastne im 400 až 500, päťsto nových (reakcia z pléna) absolventov. Ďakujem.
Inak to tu musím trošku odľahčiť teraz, pretože cítil som v tvojom hlase takisto nejaké chvenie a takisto cítim trošku chvenie, tá situácia je taká napätejšia, ale musím povedať, že mne čo najviac pomohlo odbúrať stres počas môjho pôsobenia, bol jedine pohyb. A, žiaľbohu, tuto sa nemôžem nejak prebehnúť alebo rozcvičiť alebo niečo podobné, takže to chvenie akože pretrváva, ale, ale tým chcem povedať, že toto je naozaj, naozaj zdravotný aspekt, nielen, samozrejme, odbúravanie toho stresu, ale hovoril si napríklad ďalšiu nepravdu, idem k tomu tretiemu bodu pomaly, že zle sa budú učiť, napríklad si spomenul, deti tým, že budú mať viacej pohybu. Možno si to myslel aj tak, že teda jedna hodina, áno, sa odoberie nejaká, či už matematika alebo podobne, ale máme výskumy, kde práve opak sa dokazuje, že deti s dostatkom pohybu majú lepšie výsledky v škole, lepšie sa im vyvíja mozog. To spomínam v dôvodovej správe, tzv. hippocampus, ktorý naozaj či už aj priestorové, nejakú priestorovú orientáciu zlepšuje, ale aj pamäť ako-takú. Takže tu sú jasné dôkazy o tom, že s viac pohybom dosiahneme lepšie výsledky v rámci vyučovania.
Zrovnávaš ako dejepis s telesnou výchovou, čo, myslím, nie je úplne fér, aj keď teda ja naozaj nechcem znevažovať žiadny predmet, to určite by som si nedovolil. Ja len tu poukazujem na to, že čo sme neurobili dodnes, a to je, že by sme sa mali naozaj zaoberať, a aj pán kolega poslanec Habánik to spomenul, že by sme sa mali zaoberať aj po covide naozaj tým, že tie deti potrebujú dostatok pohybu. Vieme, že teda, už som to spomínal, že len pre 30 % detí je to jediný pohyb. Ale ďalší, ďalšia veľmi dôležitá vec, ani rodičia častokrát nemajú na to, aby platili krúžky. To krúžkovné vieme, ako dopadlo. Myslím, že túto tému teraz nebudeme rozoberať, lebo to by sme tu boli ďalšie dve hodiny. A nemajú na to, aby, aby zaplatili deťom ďalší krúžok a preto je, si myslím, na mieste dostať viac pohybu pre deti na školy. To je ďalší dôvod.
No na čo som obzvlášť háklivý, keď, keď sa povie pri tom, pri tej trojročnej práci, naozaj, že niečo bolo nepripravené a narýchlo a neviem čo, tak to si neopomenul povedať, tak naozaj, bol si aj ty pozvaný na dve medzinárodné konferencie. Ak toto bolo nepripravené, teda asi si si ani tie závery neprečítal, ani toľko, toľko možno slušnosti by, by sa, by sa žiadalo, aby aspoň si naozaj navnímal. Kvázi však áno, ja ďakujem, že si došiel otvoriť konferenciu (povedané so smiechom) a poďakoval si sa, by the way, ako štátnemu tajomníkovi, ktorý, ktorý s tým nemal naozaj nič za organizáciu (potlesk), takže, pánovi Husárovi pred médiami, ale čiže to na margo toho, že kto si potrebuje robiť kampaň. Naozaj ja si, si myslím, že naozaj nepotrebujem tú kampaň robiť. Naozaj, ja ani neviem naozaj, že či napríklad nieže by mi to bolo úplne jedno, ale že či sa dostanem ako poslanec alebo nie, ale vidím tú ambíciu práveže v tvojich očiach a teda si myslím, že skorej, skorej ty sa budeš na tú kampaň chystať a vidím aj, jak sa staviaš vlastne k školskému zákonu, teda k vládnemu návrhu ako takému.
Rád by som spomenul ešte ďalšie veci, ktoré sa toho týkajú. Možno by sme si mohli vysvetliť tak v krátkosti k tým telocvičniam, lebo naozaj to je, to uvádzaš ako jeden z hlavných dôvodov. Aj som to videl párkrát na tlačovkách alebo vo vyjadreniach v médiách. Áno, v skratke sa vyjadrím aj k tomu, jak sme to komunikovali. Niektoré fakty si nepomenoval, ale nechcem ten príbeh rozrozprávať, lebo je to ďalšia pol hodina. Ale v zásade tie telocvične a ten pohľad na tie telocvične, už som spomínal, je veľmi klamlivý. Tých 40 % škôl že nemá telocvičňu, je veľmi zavádzajúci. To znamená, že rád by som sa opýtal, že či vieš to rozobrať aj na drobné. To znamená, že či máš prehľad o tom, že napríklad koľko percent telocviční chýba na tých malých školách, ktoré sme teda odbúrali z tohto, z tohto návrhu zákona, čo sú tie malotriedky. Tých škôl, my teda z tých 2 000 škôl cca sme naozaj robili niekoľko tých prieskumov a z tých 2 000 škôl je práve 750 týchto malotriedok. Čiže my vlastne nejdeme riešiť 750 škôl, pretože na 75 % im chýba tá telocvičňa logicky a toto práve kazí tie všetky štatistiky. Aj v novej teda správe, ktorú si spomenul zo slovenskej štátnej inšpekcie, teda školskej štátnej inšpekcie, práve, áno, tam, tam poukazujú na to, teda z ich čísiel, si myslím, že my máme presnejšie, lebo my sme mali oveľa väčší ten zber dát. Oni mali z 1 500 škôl, tuším, tak uvádzajú, že síce 50 % im vyšlo tentokrát, čo je ako nafúknuté číslo naozaj zase, ale uvádzajú takým drobným písmen... písmom, že 80, tuším, 85 % - tuším, teraz aby som neklamal, plus-mínus - detí má prístup k telocvični. Osemdesiatpäť percent detí má prístup k telocvični. Toto číslo si opakujme, prosím. Osemdesiatpäť percent detí má prístup k telocvični.
Takže sa pýtam, tých 15 % naozaj, tých 15 %, si myslím, že by to mohlo prekonať. Nehovoriac o tom, že odbúravame tých, tie malotriedky z toho. A na margo toho by som povedal veľmi pekný, takú, takú krátku, krátky príbeh, že bol som, bol som na základnej škole v Zámutove napríklad, kde je 460 žiakov, 80 % rómska komunita a nemajú telocvičňu. A pýtal som sa pána riaditeľa: "Jak by, vy by ste to tak zvládli s tou treťou hodinou telesnej výchovy?" A on mi hovorí, že: "Viete čo? S tým sa už ani netrápte. My dávno tú tretiu hodinu tu máme, aj keď nemáme tú telocvičňu, lebo ja tie deti neviem inak dostať do školy, len ich motivujem na tú telesnú práve." Takže je to krásny príklad toho, že naozaj tak ako sa v tej rezolúcii píše, že tá integrácia tej telesnej výchovy je veľmi dôležitá, tak tu vidíme krásny ten príklad toho, že ako je dôležitý ten dostatok pohybu tých detí, práve aj tej rómskej komunite to pomáha. A naozaj to bol Prešovský kraj, kde najviac tých telocviční chýba, hej, v tých prieskumoch sme, sme sa k tomuto dopracovali.
Ešte som chcel povedať k tým telocvičniam nejaké veci. Neviem, či si spomeniem v tejto chvíli. Ale môžem ísť na nejaký, nejakú ďalšiu vec. Tá RUP-ka. Áno, tak rámcový učebný plán si spomenul. Koľko máme času? (Rečník sa pozrel na elektronickú tabuľu s časomerom.) Tak ešte, no. (Reakcie z pléna.) Dobre. Tak áno, spomenul si teda, že tie disponibilné hodiny, že im to narobí problém a podobne. Áno, toto je taká, by som povedal, najpodstatnejší ako argument, ktorý by som, ktorý by som bral, že áno, s týmto sa zapodievame aj my. Spomenul si štvrtý ročník, kde je teda jedna disponibilná hodina, ale zase si nespomenul napríklad nový štátny vzdelávací program, kde sa už vlastne tieto disponibilné hodiny zjednocujú jak keby do, do tých cyklov a v každom ročníku sú dve. (Reakcia z pléna.) Super. Super, super, ja, ale to, je to vybavené, sme sa zhodli, môžte zahlasovať za (povedané so smiechom), môžte zahlasovať za, tým pádom.
Ale jedna vec ma mrzí ešte, a to, naozaj na to chcem upozorniť, že ak hovoríš o tom, Braňo, že keď pridáme jednu hodinu, tak je to v poriadku, akože keď ju zaplatíme, je to v poriadku, teraz to hovoríš, a keď ju nepridáme, teda nezaplatíme, tak to v poriadku nie je, chýbajú telocvične zrazu. Takže trošku mi to nesedí, trošku mi to nesedí toto, toto rozmýšľanie. By som bol rád, keby si to vysvetlil, lebo toto je taký fakt.
No asi by som mal skončiť zatiaľ (povedané so smiechom), ale, ale budem rád, samozrejme, lebo je tu, je toho veľa naozaj a rád by som dal slovo aj kolegom.
Takže, takže ďakujem, zatiaľ toľko k tomu.

Pán poslanec Kučera, vy veľmi, veľmi dobre viete, že čo robíte, pretože sme strávili na tomto niekoľko stretnutí, či už osobne, alebo aj s celým tímom na ministerstve školstva. Viete, že aj kde sú problémy školstva. To vôbec nie je o tom, že telesnú by sme nechceli navyše, lebo sám ste teraz potvrdili, že na základe môjho rozhodnutia sa tam pridáva ešte navyše tá disponibilná hodina. A vy viete veľmi dobre, že týmto zákonom sa zobere žiakom jedna vyučovacia hodina nejakého predmetu, cudzieho jazyka, matematiky, informatiky. Veľmi dobre viete, že aj na základe tohto sa zhoršia tie výsledky. Nemôžme hovoriť, že keď športujú, tak budú lepšie vnímať, keď budú mať málo, málo vyučovacích hodín.
A mne je hrozne ľúto, že viete, že budete škodiť deťom a že napriek, a ich vzdelaniu, a napriek tomu v podstate predkladáte takýto návrh zákona. A školstvo sa teraz dostáva úplne do chaosu, že sa rozstrieľava jednotlivými návrhmi zákonov, hlavne kvôli poslaneckým návrhom aj hlavne kvôli tomu, aká je nečinnosť ministerstva školstva.
Ale mne sa veľmi páči taká tá názorová konzistentnosť poslancov OĽANO, že keď sme sa tu rozprávali o návrhu zákona pani poslankyne Marcinkovej, tak ste vehementne tvrdili, na to, aby rodič mohol byť s dieťaťom v nemocnici, so svojim dieťaťom, tak na to nie sú vytvorené priestorové predpoklady. Ale teraz úplne obhajujete tento návrh zákona na zavedenie ďalšej hodiny telocviku, že to je mimoriadne potrebné, hoci chýba infraštruktúra. Tak mi povedzte to porovnanie. Pri tom jednom, kde potrebujete iba stoličku v rámci nemocnice, aby matka mohla byť so svojím dieťaťom v nemocnici, tak tam poviete, že nie, lebo to sú priestorové veci a to sa nedá vyriešiť. A pri tomto druhom, kde nie je reálne telocvičňa celá a žiaci nemajú kde cvičiť, tak poviete, nech si to riaditelia vyriešia. To vás nezaujíma. Tak táto názorov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vzdelávanie nás pripravuje na výkon. (Hlasy v sále.) Prepáčte, môžem? Ďakujem.
Vzdelávanie by nás malo pripravovať na výkon povolania. Pracovný život sa stáva čoraz dlhším a ťažším, náročnejším a preto nejaká psychická pohoda, fyzická vybavenosť sa stávajú nevyhnutné predpoklady toho, aby sme dokázali ten produktívny vek zvládnuť aj z hľadiska pracovnej, pracovnej záťaže.
Čiže tá téma len zúžiť to na nejaké rozdelenie alebo rozvrstvenie počtu hodín v jednotlivých tých oblastiach alebo vyučovacích predmetov je veľmi zúžením celého skutočného problému.
Ja by som si veľmi želal, keby téma športu a zdravého životného štýlu tu bola témou, ktorá nás spája, ktorá nás nieže rozdeľuje. Môžeme mať na to, prirodzene, pohľady, ktoré, ktoré sú rozdielne, pretože viac či menej niekto inklinuje k jednotlivým, k jednotlivým disciplínam a naozaj niekto má rád viac matematiku, niekto prírodné vedy, niekto viac športuje, niekto viac má, radšej maľuje. Ale napriek tomu si myslím, že toto je téma, ktorá by mohla byť pre túto pôdu, pre túto snemovňu niečím, čo nás v diskusii spojí, aj keď tie názory budú rozdielne. A pokúsime sa hľadať nejaký, nejaké riešenie, ktoré môže byť aj keď kompromisom, ale prijateľným kompromisom pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja pri tejto diskusii si ešte viacej uvedomujem tú vzácnosť toho, čo Karol tuná nejakým spôsobom pripra... za čo, za čo bojuje už, dá sa povedať, skoro tri roky, a pre mňa je cťou, že som sa k tomu mohol, samozrejme, pripojiť. A uvedomil som si vlastne ako, že ako, ako sa to hovorí o tej uvarenej žabe, že my sme si úplne už ju ako keby mysleli, že s tým sa nedá vôbec nič robiť, že, že tak takto to je a takto to bude. Pomaly možno nenápadne ešte kvôli ďalšej hodine IT alebo angličtiny zoberieme aj ďalšiu telesnú výchovu. Však na čo im to je?
Ale viete čo? Ja keď som bol telesne, telocvikár, učiteľ telesnej výchovy, tak som mal na hodine 20 detí a z nich boli dve dajme tomu oslobodené z telesnej výchovy, aj to nie trvalo. Viete, aká je dneska situácia? Že možno dve cvičia a ostatné všetky majú papiere rôzne. To nie je len obezita. To je, to sú problémy s chrbticami, skoliózy, lordózy a neviem, čo všetko s kĺbmi, oslabený vôbec celkovo fyzický stav. Takže toto je skutočne alarmujúca a veľmi vážna téma. To sa nedá povedať.
Možno Karol tu ešte spomenie. V Maďarsku majú päť hodín telesnej výchovy. A tu teraz nejde o to, že aké športové výsledky dosahujú momentálne Maďari a aké my, lebo nemáme tie deti naučené, hej? A hovorí sa, že ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko. Pokiaľ my tie deti nepodchytíme na tej základnej škole, tak na tých stredných školách to bude oveľa-oveľa ťažšie.
Takže ja dúfam, že, že kolegovia tuná z pléna to, to podporia, a že skutočne sa podarí dosiahnuť nie tri hodiny. A ešte na margo tých Maďarov, aj keď tuná tá téma je taká dosť ožehavá. Viete, čo oni spravili z tých, ktorú hodinu zobrali? Zobrali jednu hodinu maďarčiny. Čiže ako keby sme sa my rozhodli, že máme najviac hodín slovenského jazyka, tak obetujeme tú jednu hodinu slovenského jazyka, ale budeme mať zdravé deti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som zareagoval teda, že áno, sú v niektorých štátoch dokonca rozsiahle zákony, školské zákony, ktoré riešia práve problematiku telesnej a športovej výchovy a sú rozpracované naozaj oveľa detailnejšie, jak my sme tomu dali teraz naozaj ten základný kameň len. A pevne verím, že to je ten prvý krok, ktorý pohne, pohne dajme tomu ten dlhý vagón s ďalšími dôležitými vecami vpred.
Ale musím povedať aj tie, tú po, tie podporné stanoviská, lebo už to zaznelo, že to je v podstate medzirezortný problém, toto nie je úplne že taká bežná vec, nejak, nejaký len predmet alebo podobne. Takže tam sú podporné stanoviská z ministerstva zdravotníctva, samozrejme, aj z ministerstva vnútra a obrany, kde vo vnútri ministerstvo vnútra ukazuje na to, že, že 50 % uchádzačov napríklad nespĺňa tie predpoklady, resp. neprechádza testom, čo sa týka motoriky a podobne, hej? Ministerstvo obrany nevie naplniť svoju, svoju tak takisto koncepciu, ktorá bola schválená vládou. Jednoducho lebo ten priestor v tých dvoch hodinách nenachádza. Takisto sú tam ďalšie niektoré prvky z ministerstva obrany z tej koncepcie, ktoré by mali byť zapracované a podobne.
Takisto nedávno som dostal podporné stanovisko vlastne z prezídia Únie miest, kde, kde vlastne zriaďovatelia škôl s tým jednoznačne súhlasia. A tak ďalej. Čiže, čiže naozaj toto je dôležitá téma, ktorá má podporu, ktorá má podporu, a ja pevne verím, že sa nájde aj tu v pléne. A preto, že sa roky s tým nič nerobí, 15 rokov naozaj sa to nikam neposunulo, ale ako nejdem teraz viniť, ale jednoducho tá téma dostatočne zrejme asi u nás nevykvit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predkladateľ zákona alebo hlavný predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, a vážený pán exminister školstva, najskôr by som chcel povedať, že nie som predkladateľom alebo spolupredkladateľom tohto zákona a možno budem predkladateľom alebo spolupredkladateľom pozmeňovacieho návrhu zákona.
V prvom čítaní ide o ideu zákona a ja som pripravený pre to zahlasovať za. To je aj odpoveď pánu exministrovi, že prečo sme podporili ten zákon, o ktorom on tu hovoril, ohľadom sprevádzania pacientov, v prvom čítaní hlasovalo zaňho 115 ľudí z tohto pléna. Išlo o ideu zákona. A mali sme nejaké námietky, pripomienky a jednoducho neboli zapracované. Dali sme vlastný pozmeňovák, ktorý bol prijatý, a predkladatelia stiahli svoj zákon. Čiže ide o ideu zákona, ja zahlasujem za. Napriek tomu sa vyjadrím k niektorým veciam, aj ktoré tu padli v rozprave, a tiež k mojim námietkam a pripomienkam.
Chcem pochváliť menovite Karola Kučeru, ale aj ostatných ľudí z OĽANO, ktorí tri roky na tejto téme pracujú. Karol Kučera aj ako splnomocnenec vlády pre šport spravil pre túto tému veľa. Konferencia, ale nebudem to všetko opakovať, pretože on to už tu povedal. A keď sa opýtate stopäťdesiatich poslancov v pléne a pôjdete za ľuďmi, tak každý je za to, aby sa naše deti hýbali viac. Podobne ako keď spravíme petíciu, že či je každý za to, aby bol sprievod tých detí, alebo petíciu, aby mali matku každé dieťa, každý bude za alebo podpíše takú petíciu veľmi veľa ľudí.
Čiže telesná výchova? Tretia hodina telesnej výchovy? Ja by som bol za päť hodín telesnej výchovy. Zrejme nikto by nemal, nemal námietky alebo málo ľudí.
Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať, že tu vystupujem a obhajujem tretiu hodinu telesnej výchovy v istom zmysle alebo navýšenie hodín telesnej výchovy napriek tomu, že som učil 18 rokov takmer matematiku a fyziku. Rok a pol z toho som učil aj telesnú výchovu ako nekvalifikovaný. Mali sme telocvičňu, ale niekedy aj sme ani v tej telocvični neboli. Boli sme vonku. Ale nikdy, ja som cvičil dokonca s tými žiakmi, študentami, nikdy sme len tak nepresedeli tú, tú telesnú výchovu. Prišiel som na školu, kde mi riaditeľka povedala, že vy ako nekvalifikovaný nemôžte cvičiť. Načapala ma, cvičil som na dvore, hral som futbal s chlapcami. A že keď sa vám, kolega, niečo stane, škola má problém. Vy nemôžte cvičiť. Čo mám pani riaditeľka s nimi na telesnej robiť? Vy môžete pochodovať s nimi, prechádzať sa. Tak som ich zobral a v Skalici po Potočnej ulici sme pochodovali. Len mi išlo o to, aby sa tie deti hýbali, aby nepresedeli v škole, lebo potom, alebo študenti, lebo potom mali ďalšie hodiny a bol som za to, aby si prevetrali mozog, aby im to lepšie išlo.
Najväčší, najväčší problém, na ktorý sa tu poukazuje, a bolo to povedané aj teraz v tejto rozprave, telocvične, chýbajúce telocvične. Nechcem povedať, že je to hlúposť. Učil som na škole, kde v prípade nepriaznivého počasia mali jednu telocvičňu rozdelenú napoly. Na jednej strane pani učiteľka s jednou skupinkou, na druhej strane pani učiteľka s druhou skupinkou. Nie je to nič príjemné, ale tie učiteľky takisto robili všetko pre to, aby sa tie deti hýbali. A ja hovorím, že keď sa tí učitelia, aj nekvalifikovaní, budú prechádzať s tými deťmi, tak aj tak je to potrebné dať viac hodín telesnej výchovy, aby sa hýbali.
Hovorili ste, pán exminister, že nehovoríme, čo sa tam má učiť, že navýšime hodiny. Nám ide o pohyb. Aj keď sa tie štandardy nenavýšia, čo majú zvládnuť na tých telesných výchovách, nech sa len hýbu. Po covide? Áno, nech sa hýbu ešte viac. A tí, ktorí nedokážu toto alebo tamto, ktorí nedokážu kotrmelec spraviť alebo nedokážu tamto, majú nejaké iné problémy, tak to je potom o ľudskosti tých učiteľov. Ale to tu neriešime.
Ja som takisto učil a hodnotil som, áno, aj snahu. Videl som, že to dieťa nekašle na to, že sa snaží, a mal som všelijakých valibukov, napriek tomu mali jednotky, dvojky z tej telesnej. Nešlo o to, o tú známku, išlo o to, že sa snažia, že sa hýbu. Hovoríte, že chýba vybavenie. Už to tu bolo spomínané, že chýbajú zamestnanci. Viete čo, ja som včera čítal článok, že riaditelia nemôžu z, nezvesia matikárov zo stromu a nedajú ich do tých, do tých tried. A učí sa matika, matematika nekvalifikovane. Ale čo teraz? Zoberieme z hodín matematiky, lebo aby sa učila kvalifikovane? Lebo tam máme také, taký a taký problém? No určite nebudeme znižovať počet hodín matematiky len preto, že tam je taký problém. Ten problém treba riešiť inak. Možno zaplatením tých učiteľov. Nechcem zachádzať hlboko do tej témy.
Hovoríte, že v iných predmetoch sú výsledky slabé a že netreba uberať hodiny tým predmetom. Dobre. Súhlasím. A aké máme výsledky v telesnej výchove? Tam nie sú slabé? Zdravie detí podlomené. Sú s mobilmi, s počítačmi, málo sa hýbu. Nie každý rodič má možnosť zaplatiť tie krúžky, nie každý rodiť má možnosť voziť deti na krúžky. Tam je to v poriadku? Už nehovorím o nadmernej obezite tých detí. Tak tam máme dobré výsledky v tej telesnej výchove? No asi nie.
Pán exminister tu hovoril o tom, že, že iné krajiny najskôr mali vybavenie, a potom, no nie, nebolo to tak. V Maďarsku ich hodili do vody a oni sa museli učiť plávať. Doslova. Nemali vybavenie. A dostali tam, bum, päť hodín telesnej výchovy z nejakého dôvodu. A myslíte si, že všetci sú v kvalitnej telocvični, majú kvalitné náradie? Nie. Ja keď som učil, tak som mal to kvalitné náradie, mal som telocvičňu, mal som ihrisko, ale nebol som kvalifikovaný. Prišiel som za riaditeľom a povedal som, dobre, ty mi to dávaš učiť, ja tých osem hodín odučím, ale mám podmienky. Nemôžem učiť gymnastiku, lebo im to nepredvediem, nevysvetlím. Dobre, Marek, len sa nepozabíjajte. Aj tomu riaditeľovi išlo o to, aby sme sa len hýbali a my sme sa hýbali. Mal som aj takú podmienku, aby sme mali dvojhodinovku, aby som sa na matiku, fyziku, telesnú furt neprezliekal stokrát. Tak sme mali dvojhodinovky, vyhovel mi. A tí žiaci mali tú telesnú skutočne radi, môžte sa ich opýtať.
Pán exminister tu uviedol aj tú stoličku pri lôžku. Neporovnávajme nemocnice, to prostredie so školstvom, ja to nechcem porovnávať, kde ide o život, o zdravie a potom školstvo. Nie, neporovnávajme to. Z nejakého dôvodu si myslím, že to nie je korektné.
No. Ja by som nenaťahoval čas a chcel by som to ukončiť, ale jedna vec, tú jednu vec musím ešte spomenúť. Ešte raz zopakujem, že, ešte, ešte jedna téma predsa len, disponibilné hodiny. Keď prešla reforma a ja som učil a zrazu sme mali disponibilné hodiny, my sme sa ako učitelia potešili. Super! Riaditelia sa potešili, môžu voľnejšie robiť úväzky pre učiteľov, viac sú hodiny odučené kvalifikovane tým pádom, škola sa môže zamerať nejakým spôsobom a ja som bol za to, aby tých hodín, disponibilných, bolo čo najviac. Bolo ich málo. Podľa mňa ich bolo málo. Mohlo by ich byť viac. Tu je ten problém, ktorý ja mám s tým zákonom. Disponibilné hodiny. Že ak, ak navýšime tretiu hodinu telesnej výchovy na úkor disponibilných hodín, ja s tým mám, poviem, presne štvrtý ročník a jedna disponibilná hodina, presne toto som a Karolovi hovoril, čestne priznávam, áno, s týmto mám problém, pretože tie školy sú nejakým spôsobom nastavené a teraz by sme im nasilu odobrali z tých disponibilných hodín, ktorých je málo. Preto pre mňa osobne by bolo najideálnejšie, keby sme išli tou cestou, že nájdeme peniaze v rozpočte a navýšime hodinu telesnej výchovy - a ešte to zúžim - na prvom stupni základnej školy.
Keď si pamätáte, pán exminister, aj pán predkladateľ to vie, Rišo Nemec, súčasný štátny tajomník, práve túto ideu podporoval, aby sme aspoň toto spravili, pretože zo škôlky, tam sa deti hýbu dosť, a potom prídu do školy a tie učiteľky, ja viem o tom, že tie učiteľky, keď vidia, že tie deti sú nepozorné, tak ony im vymyslia samy pohyb päť minút, desať minút, rozhýbu sa a potom idú ďalej. Pomohlo by nad tým, na tom prvom stupni a rodičia by asi neboli proti, keby mali aj hodinu navyše v rámci toho ´rámcový učebný plán´, v rámci toho keby mali hodinu navyše na tom prvom stupni, ale neberme im z disponibilných hodín. Preto verím, že sa nájde nejaký kompromis.
No a teraz posledná vec, ktorú poviem, je to, čo ma zamrzelo v tejto sále pred chvíľou, pretože ja tu sedím počas celej tejto rozpravy, vnímam, čo sa tu deje a, pán exminister, veľmi som smutný z toho, čo ste teraz spravili, a ja to poviem verejne, pretože to odhaľuje vaše myslenie. Niekto tu spomenul sexuálnu výchovu, že vy ste toto presadzovali. A vy ste sa spolu s pánom Sulíkom zasmiali a povedali ste, odcitujem: "Sex je šport." Ako ja som presvedčený o tom, že ste to mysleli zo žartu, ale presadzovať na základných školách, pre deti na základných školách sexuálnu výchovu a potom aj keď zo žartu povedať taký argument, že sex je šport, je absurdné a dovolím si povedať dokonca amorálna zvrhlosť! Nehnevajte sa na mňa, ja tu v tejto sále som začul svojimi ušami všeličo, mám na to svedkov, ktorí počuli, jak ste to povedali, mňa, mňa, mne prešiel mráz po chrbte, presadzovať sexuálnu výchovu, tu bijeme sa za tú telesnú výchovu, za pohyb detí, ale presadzovať sexuálnu výchovu na základných školách a potom aj keď zo žartu povedať argument, že sex je šport, ja neviem, či mám plakať nad tým alebo sa smiať. Ale opakujem, je to podľa mňa amorálna zvrhlosť. Ja chcem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás vyrušujem, ale máme už devätnástu hodinu.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Áno a ja už končím.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dokončite, prosím.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Ja už končím. Ja chcem, aby deti sa hýbali viac. Nech majú tretiu hodinu navyše. Spravme to nejakým spôsobom. Áno, ja presadzujem ten, aby sme zo štátneho rozpočtu vyčlenili peniaze a aspoň na tom prvom stupni to spravili. Neviem, čo sa bude dať pozmeňovákom zmeniť v tomto zákone. V prvom čítaní však ja zákon, ideu zákona podporujem a budem hlasovať za.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslane Šefčík, na prvom stupni základnej školy sa deti učia o vývine plodu v tele matky, na druhom stupni sa učia o reprodukčnej sústave, keď ste boli učiteľ, aj keď telesnej, tak musíte vedieť takéto veci, tak potom tu nemusíte rozprávať vy podobné náležitosti, aké ste rozprávali. Ale musím povedať, že som veľmi milo prekvapený, veľmi milo prekvapený vaším návrhom, ktorý ste tu dali, aby sme sa naspäť vrátili k tomu, čo sme vymysleli na ministerstve školstva podobne s pánom Kučerom, že dáme o jednu hodinu disponibilnú navyše a že ju zaplatíme. Ja vás plne podporujem v tomto, či už to bude na prvý stupeň alebo aj na druhý stupeň, to už potom závisí od finančných prostriedkov, ktoré budú poukázané ministerstvu školstva. Ak to ideme pilotovať, že to bude iba na prvý stupeň a bude navýšená jedna hodina disponibilných hodín a takýmto spôsobom potom budú poslané peniaze, tak určite poďte do toho, ale znova opakujem, nie zákonom, lebo vy zákonom nenavyšujte disponibilné hodiny. Za toto sa postavím za vás, poďme spoločne na tlačovú konferenciu, poďme spoločne vyzvať pána ministra školstva, že keď mu prídu peniaze na ďalšiu disponibilnú hodinu, aby okamžite podpísal to, že tie školy, ktoré budú chcieť mať telesnú, tak ju môžu mať. Úplne som za. Poďme to urobiť.
Ale nerobte takýto hrubý zásah do štátneho vzdelávacieho programu. Aj vy viete, že to je hrubý zásah do celého systému vzdelávania, že niečo rozhodnete v rámci zákona. To potom budeme naozaj pomaly asi jediní, ktorí budú takýmto spôsobom, že Národná rada bude o tomto rozhodovať, pretože to je v kompetencii ministra a minister má rozhodnúť, že takýmto spôsobom sa budú zvyšovať disponibilné hodiny, ak bude mať na to finančné prostriedky, lebo bez toho to nemôže urobiť.

Ďakujem.
Marek, takže ak by to bolo v kompetencii ministra, prosím ťa pekne, tak za pätnásť rokov sa neurobilo nič. (Potlesk.) Takže preto si myslím, že je namieste tak, ako to, tak ako to ostatné štáty robia, dať vlastne tento základný kameň, ja tomu hovorím, tie minimálne tri hodiny do zákona práve, kľudne ho môžme cibriť, tento zákon, a naozaj budeme si istí, že pre zdravie detí urobíme určite oveľa viacej a prosím, neustupujme zase len do kúta tým, že dáme vlastne tú jednu hodinu len na prvý stupeň. Veď čo deti sú len do desať rokov? Ďalej nepotrebujeme to riešiť? Naopak, rozmýšľajme, ako viacej pohybu by sme dostali do škôl, nielen teda ten základný kameň, ale viacej pohybu pre všetky ročníky základných a stredných škôl. To, na čo nás vyzýva práve rezolúcia Európskeho parlamentu. A poprípade, aby tých hodín bolo viac ešte.
Takže pre mňa naozaj tam tá cesta nejak nejde, takže ak rozmýšľame, že naozaj ja neriešim to, že či to bude hodina navyše, áno, či bude zaplatená, alebo sa s tým vysporiada štátny vzdelávací program nejakým spôsobom, kde napríklad, áno, padlo to tu, že v Maďarsku išli z dvoch hodín na päť rovno a ubrali si z maďarského jazyka a aj z iných jazykov vlastne oproti nám, ale to už je, to už je iná problematika, to, to si musia vyriešiť vlastne na štátnom vzdelávacom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega, tak ako aj ty podporujem túto ideu. Priemerný počet hodín vzdelávania žiaka na základnej škole a strednej škole je 13-tisíc hodín a teoretickému vzdelávaniu patrí 93 %. Pohybovým aktivitám iba 7 %. Milujem šport, podporujem šport, chcem, aby naše deti boli zdravé a rešpektujem názory všetkých tých, ktorí tu ostali. Ale, ak dovolíte, mám odučených 20 rokov, každý boží deň v telocvični, učila som na malotriedke, to znamená telesná výchova celý rok vonku. Učila som v telocvični buď s jednou triedou alebo sme tam boli dve triedy naraz. Vzdelávala som pedagógov, panie učiteľky na vysokej škole a preto, že mám tieto skúsenosti, vás prosím, spojme sa kvôli deťom, kvôli pohybu, kvôli zdraviu, ale spojme sa s rozumom.
Ďakujem veľmi pekne.