88. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pokračujem teda v otvorenej rozprave a vo svojom vystúpení. Ukončil som to plánovanou diaľnicou do regiónu Zemplína.
Veľmi dobre vieme, že diaľnica na Zemplín je veľmi prioritným úsekom, pretože potrebujeme riešiť aj v budúcnosti otázku výstavby diaľnice do tohto regiónu. Región, ktorý ma dokonca väčšiu rozlohu ako Bratislavský, Trnavský či Trenčiansky kraj, nedisponuje v 21. storočí ani jediným kilometrom diaľnic a rýchlostných ciest. Tento stav sa odzrkadľuje dlhodobým nezáujmom investorov o tento región, čo spôsobilo, že sedem z ôsmich okresov Zemplína patrí dlhodobo medzi najmenej rozvinuté regióny a za následok to má to, že dochádza k exodusu mladých vzdelaných ľudí, ktorí následne v regióne chýbajú. Áno, je pravda, že teraz v regióne Valalikov je plánovaná výstavba veľkého závodu na výrobu áut Volvo a, samozrejme, že k tomu sa budú naberať aj ďalší subdodávatelia, ale určite pre rýchlejší rozvoj v ekonomike aj v rámci tohto regiónu je veľmi dôležité, aby boli Košice prepojené aj so zvyškom Zemplína.
Faktami ďalšími sú tie, že diaľnica D1 je zaradená medzi TEN-T koridory a Slovenská republika sa zaviazala tieto koridory dostavať do roku 2030, ostáva nám teda sedem rokov, ale výsledok je momentálne ten, že nemáme, ako som už spomínal, doriešené ani Turany – Hubovú a nemáme doriešené ani úseky od Bidoviec na východ po Ukrajinu. Poľská republika má diaľnicu A4 postavenú od Nemecka po Ukrajinu, Maďarská republika je so svojou diaľnicou M3 od Budapešti po Vásárosnamény 22 kilometrov od štátnej hranice s Ukrajinou a my ostávame ako poslední, že nemáme stále prepojený východ so západom republiky.
Čo sa týka tejto diaľnice, tak ona je rozdelená na štyri úseky. Jednak je to Dargov – Pozdišovce, Pozdišovce – Sobrance, Bidovce – Dargov a Sobrance – hranica medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Celkové náklady na túto diaľnicu sú odhadované na cca jednu miliardu eur, pričom ja by som určite do budúcna odporúčal aj nasledovné riešenia. Určite by malo dôjsť aj k výstavbe úseku križovatky Dargov a križovatku Michalovce ako absolútnu prioritu. Tento úsek o dĺžke 28 kilometrov bude stáť okolo 250 miliónov eur. Jeden kilometer vychádza na menej ako 9 miliónov eur. Je to veľmi jednoduché z toho dôvodu, že Zemplín je rovinatý, ak budeme v budúcnosti stavať túto diaľnicu, tak je tam minimum mostov, pretože prejde maximálne, ak sa nemýlim, ponad rieku Ondava. Máme tam nejaké krajinné, ochranné krajinné prostredie alebo oblasť. Nie je tam toľko environmentálnych prekážok ako napríklad pri iných úsekoch, čiže tá diaľnica by sa dala veľmi rýchlo vystavať pri týchto súčasných nákladoch. Veľmi dobre viete, že keď si to spočítate, že v súčasnosti, aké sú náklady, stavebné náklady na výstavbu diaľnic, tak o rok, o dva, o tri budú tie náklady určite oveľa vyššie, pretože ten rozdiel napríklad vidíme aj pri zrušených PPP projektoch, keď sa zrušil prvý a tretí balík PPP projektov pred desiatimi rokmi a doteraz nie je postavená diaľnica medzi Bratislavou a Košicami a vidíme, aké sú aj rozdiely, čo sa týka celkových stavebných nákladov, tak Slovenská republika čo sa týka aj štátneho rozpočtu, aj európskych peňazí mohla veľmi veľa ušetriť.
Za posledných 11 rokov, ako som aj hovoril, štát investoval do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest viac ako 7,6 miliardy eur, pričom priemerná cena za kilometer bola až 27,5 milióna eur. Pri tomto návrhu sa požadovaný úsek stane jedným z najlacnejších, pretože, ako som spomenul, pri diaľnici na Zemplín môže tento úsek, teda jeden kilometrový, stáť 9 miliónov eur, pri týchto v minulosti, čo som spomínal, stál jeden kilometer 27 miliónov, čiže je to rádovo oveľa vyššia suma. Toľko k diaľnici na Zemplín.
Spomínal som, že v rámci tej prílohy k tomuto zákonu 669/2007 Z. z. je ďalším prioritným úsekom diaľnica D3 na Kysuce. Cez Kysuce smerom na Poľsko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Na chvíľočku vás preruším. Prosím pekne, lebo za chvíľu sa mi všetci vytratíte a už nebudem to mať s kým urobiť. Je tunák jedna žiadosť, bod 138, zdravotníctvo, potrebujeme to presunúť na stredu na desiatu. Či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem pekne a môžete pokračovať. Ďakujem. Uvedené sme presunuli. 138. Ďakujem.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Čiže k diaľnici cez Kysuce smerom na Poľsko, výstavba diaľnice D3 trvá od roku 1997 a Slovensko dokončí tento úsek o šesť rokov neskôr ako Poľsko, aj to nie je isté. Dostavba diaľnice D3 je tiež pre našu krajinu určite veľmi smerodajným a veľmi dôležitou investíciou a prioritou, čoho dôkazom je aj komplexná a kompletná finančná alokácia z kohézneho fondu vo výške 770 miliónov eur. Zo stovky kilometrov chýbajúcej diaľnice D3/S1 medzi poľským mestom Bielsko-Biala a Žilinou mal každý štát postaviť 50 kilometrov, ale zatiaľ čo Poliaci, určite viete, idú podľa harmonogramu a finišovať by mali už v blízkych mesiacoch, tak slovenský úsek bude hotový najskôr v roku 2030, aj to nie je isté.
Ako aj pán minister dopravy, poverený pán minister dopravy Doležal povedal v posledných týždňoch, tým najväčším problémom, a to chcem prízvukovať, aby ste to počuli, to citujem jeho: „Naším problémom je zákon, ktorý hovorí, že je potrebná štúdia uskutočniteľnosti a kým nebudú známe jej výsledky, nemožno pokračovať v investičnej činnosti. Preto som opakovane predložil do Národnej rady Slovenskej republiky zákon o urýchlení prípravy diaľnic a rýchlostných ciest a vyzývam všetkých poslancov Národnej rady, aby túto novelu podporili.“ To sú slová pána ministra dopravy a to je presne táto novela, o ktorej tu máme otvorenú rozpravu, v ktorom vieme urýchliť prípravu dokumentácie v rámci výstavby diaľnic na Slovensku, ako som spomínal pri R4 Via Carpatia dokonca 18 mesiacov. To isté pri D1 smerom na Zemplín. To isté teraz pri D3, ako som spomínal.
Dokonca by som citoval aj predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja pani Jurinovú. Ona sama povedala, že najväčšou chybou bolo, že v minulosti sa vnímala diaľnica D3 ako regionálny problém. Tiež hovorí, že európsky rozmer diaľnice vnímame až v posledných rokoch, aj preto začína rezonovať, že je hanbou Slovenska, ak 22-kilometrový úsek, ktorým Slovensko prepojíme do Európy, nedokážeme dokončiť. Treba sa pýtať aj tých predtým, prečo nepostupovali v prípravách dostatočne dôrazne, poznamenala predsedníčka samosprávneho kraja. No samozrejme, že súhlasím, pretože jednoducho stále sa hovorilo o kysuckej diaľnici, že je problém, ale to nie je pravda, pretože ona je zaradená do TEN-T koridoru, prepája sever s juhom Európy a je dosť veľkou hanbou, keď idete od Baltického mora a zastavíte sa niekde na križovatke na semaforoch niekde pred Žilinou pri Kysuckom Novom Meste.
Zároveň by som citoval aj vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pána Šuchu a ten poukázal, že Slovenská republika, teda Česká republika na rozdiel od Slovenskej republiky a Poľsko dokázali eurofondové peniaze použiť oveľa rýchlejšie ako my na Slovensku. Európska komisia zabezpečila pre Slovensko alokovanie 770 miliónov eur na výstavbu diaľnice D3, čím si svoju úlohu splnili zo strany Európskej komisie a teraz je rad aj na slovenských staviteľoch a na slovenskom štáte, na orgánoch verejnej správy. Peniaze sú k dispozícii do roku 2027 s predĺžením do roku 2029 a dovtedy je ich potrebné využiť. Čiže peniaze sú k dispozícii. Financie sú pripravené na výstavbu diaľnice D3. Teraz je rad aj na nás, na poslancoch, aby sme pomohli ministerstvu dopravy, aby sme vedeli schváliť tento zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic.
Takže Národná diaľničná spoločnosť už prípade, ak dôjde aj k schváleniu zákona, už bude mať určite uvoľnenejšie ruky na to, aby vedela pripraviť tieto úseky. Momentálne, čo mám informáciu, tak pripravuje aktuálnu štúdiu uskutočniteľnosti na výstavbu chýbajúcich 22 kilometrov z celkových 59 kilometrov diaľnice D3 v úseku Žilina – Brodno – Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a výstavbu aj plného profilu úseku Oščadnica – Čadca – Bukov v dĺžke štyroch kilometrov vrátane aj druhej tunelovej rúry toho nešťastného tunela Horelica, ktorý určite všetci poznáme. Celkovo tam vychádza približne jedna miliarda eur v rámci tých investičných nákladov. Dopravné, dopravné informácie, čo sa týka kysuckej diaľnice, som teda spomenul.
No a máme tu ten posledný úsek, ktorý som navrhol aj do tej prílohy po súhlase a po dohode s ministerstvom dopravy, a to je rýchlostná cesta R4 medzi Slovenskou republikou, teda štátnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Poľskom po Kapušany. Čo sa týka tejto rýchlostnej cesty, tak tá je plánovaná v trase východného koridoru od Žešova, teda na poľskej strane, cez hraničný prechod Vyšný Komárnik po Prešov. Samozrejme, že R4 pokračuje aj ďalej od Prešova po Košice cez Milhosť až po Miškovec v rámci siete európskych multimodálnych dopravných koridorov. R4 je súčasťou medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia, ktorý spája Baltské more s Egejským morom a Čiernym morom ako najkratšie prepojenie severu a juhu na východnej hranici Európskej únie. Via Carpatia začína v litovskom prístave Klaipeda a pokračuje cez poľské mestá Bialystok, Lublin, Žešov, cez slovenské mestá Prešov, Košice, maďarský Miškovec, Debrecin, v Rumunsku Oradeu, Lugoj, Calafat a Konstanca až po bulharskú Sofiu a Svilengrad s napojením na Istanbul do Turecka až po grécky Solún. Čiže určite ide o veľmi dôležitú cestnú spojnicu medzi severom a juhom Európy. Via Carpatia je jednoznačne veľmi dôležitý a rozhodujúci dopravný koridor, ktorý sa môže stať novou efektívnou spojnicou medzi severnou a južnou Európou, ktorá dokáže integrovať jednotlivé úseky a regióny v rámci Európy.
Pre vašu informáciu, ministri dopravy Poľska, Maďarska, Litvy a Slovenska podpísali ešte pred viac ako 16 alebo 17 rokmi 27. októbra 2006 na záver medzinárodnej konferencie, ktorá mala názov Jedna cesta a štyri krajiny, v Lancute Lancutskú deklaráciu. A tá predstavuje základný pilier a základný kameň projektu Via Carpatia. Dňa 22. októbra 2010 bol záujem o spoluprácu na projekte formálne potvrdený aj deklaráciou Via Carpatia ministrami siedmich krajín, čiže Poľska, Litvy, Maďarska, Slovenska, Rumunska, Bulharska a Grécka. Tu vidíte, že aký dôraz dávajú jednotlivé krajiny tomuto úseku. Čiže tu vidíme paralelu, jednak z poľskej strany sa veľmi intenzívnym spôsobom buduje D3, teda ich áčko smerom na slovenskú stranu. My stále máme chýbajúce kilometre, aj keď máme už pripravené finančné prostriedky. To je na tej severozápadnej časti. Potom na tej severovýchodnej časti chýba nám R4, pričom stále sme ešte len v štádiu, že tu diskutujeme o nejakej zmene zákona, aby sme urýchlili prípravu projektovej dokumentácie a prípravu aj dokumentácie na výstavbu Via Carpatia. Pričom už ostatné krajiny už aj 17-18 rokov po podpise takejto zmluvy sa približujú k slovenským hraniciam a majú už pomaly do pár mesiacov, možno pár rok, dva do tohto obdobia, vystavené svoje úseky. A teda ony si už svoje ustanovenia alebo podmienky v rámci tejto medzinárodnej dohody splnia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán kolega, prosím vás pekne, je dvanásť hodín. Preruším vás. Dorokujeme to o štrnástej. Ale než preruším schôdzu jeden procedurál. Prosím, pán poslanec Cmorej.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, je mi to už trošku trápne, ale zákon o majetku obcí, ktorý teraz hľadám, ktorá je to tlač, o druhej mal byť terminovaný, tak by som vás chcel poprosiť, či by sme mohli to termínovanie zmeniť a dať ho o týždeň, nakoľko ešte na poslednú chvíľu prišli ďalšie pripomienky.

Kollár, Boris, predseda NR SR
S tým súhlasím, nakoľko chceme zvolať stretnutie ZMOS-u a SK8. Je to korektné, takže určite vám to podporíme. Je, prosím, všeobecný súhlas?

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Ja by som navrhoval termínovanie na stredu, na štvrtok tridsiateho, ja neviem, o deviatej, ak tam už nič neni. (Reakcia z pléna.) Na štvrtok tridsiateho? (Reakcie z pléna.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pozrite mi hore, čo máme v stredu alebo štvrtok.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Štvrtok tridsiateho. Myslím, že sme sa bavili o štvrtku teraz hore.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Na ktorú to chcete dať?

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Neviem. Na deviatu, alebo to dáme na druhú. Síce vlastne tam je potom hodina otázok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

O tej deviatej. Takže na štvrtok o deviatej presun. Ďakujem pekne. Takže bol všeobecný súhlas. Presunuli sme to. Ďakujem pekne.
Takže nebudeme pokračovať, nakoľko teraz prerušujem schôdzu do štrnástej a potom bude pokračovať zase pán poslanec Svrček. Všetkým vám želám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Takže pekné popoludnie, vážení kolegovia, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní dnešného rokovacieho dňa a 88. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Rokujeme o návrhu pána poslanca Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 o jednorazových mimoriadnych opatreniach. Je to parlamentná tlač 1398. A budeme pokračovať vystúpením v rozprave pána navrhovateľa Miloša Svrčeka.
Nech sa páči, môžete pokračovať.

[Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1398.]

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začínam tretíkrát svoju rozpravu, tak verím, že už dokončím svoju rozpravu bez prerušenia. Ukončil som svoje vystúpenie pri tom poslednom úseku, ktorý je uvedený v prílohe k 669 z 2007, a to je rýchlostná cesta R4 štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou až po Kapušany.
A ja by som chcel ešte uviesť, že tento obsah tohto legislatívneho návrhu dosť zásadne vychádza aj z úloh, ktoré boli prerokované na zasadnutí vlády 7. novembra minulého roku 2022, pretože vtedy ešte pán minister dopravy, pán Doležal, prišiel na rokovanie vlády s požiadavkou, aby došlo k zabezpečeniu prípravy rýchlostnej cesty. A taktiež toho 7. novembra došlo k prijatiu uznesenia vlády č. 688/2022, kde vláda súhlasila s návrhom na zabezpečenie postupu prípravy rýchlostnej cesty R4 s návrhom na zefektívnenie procesov prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Vláda aj v tej úlohe bé uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií zabezpečiť, aby Útvar hodnoty za peniaze v rámci ekonomického hodnotenia projektov cestnej infraštruktúry poskytol súčinnosť za účelom zefektívnenia procesov prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň ministrovi dopravy v rámci aktualizácie harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry doplniť investičný projekt v rozsahu zabezpečenia projektovej prípravy, ako aj prípravy projektovej dokumentácie pre všetky úseky rýchlostnej cesty R4 od hranice s Poľskom až po Kapušany v plnom profile, získať územné rozhodnutia pre všetky úseky rýchlostnej cesty R4 štátnej hranice s Poľskom po Kapušany v plnom profile, tam bol termín do 31. mája 2025 a zabezpečiť, a toto je podstatné, návrh novely zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach do 30. novembra 2022.
Preto som aj spomenul v predchádzajúcej rozprave, že táto novela bola aj involvovaná, teda zapracovaná do návrhu stavebného zákona, teda zmeny stavebného zákona, ale ktorú som musel stiahnuť, pretože demokrati, ktorých máme nových v parlamente, to blokovali. Takže nakoniec som to stiahol a dal som to osobitným poslaneckým návrhom.
Následne sú tam aj úlohy pre ministra hospodárstva, vnútra, životného prostredia, pôdohospodárstva, ako aj pre predsedu novozriadeného úradu pre územné plánovanie a výstavbu, aby za účelom zefektívnenia procesov prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest 669/2007 poskytli absolútnu súčinnosť pri posudzovaní predpokladaných alebo predkladaných materiálov potrebných na zabezpečenie príslušných stanovísk, odborných vyjadrení, rozhodnutí a tak ďalej.
Čiže táto novela, tento obsah, ktorý tu máme, už bola obsiahnutá v uznesení, ktoré som spomínal. Rozhodla o tom dokonca vláda, čiže nikto nemôže ani namietať, že tento poslanecký návrh je, je nejaký nový alebo neprerokovaný s jednotlivými ministerstvami. Dokonca som zaznamenal, že vraj Útvaru hodnoty za peniaze beriem nejaké kompetencie. To môžu spomínať len tí, ktorí neprečítali tento poslanecký návrh, túto legislatívnu úpravu. To môžu hovoriť len tí, ktorí nepoznajú tú historickú genézu, že celý tento návrh bol aj prerokovaný s jednotlivými ministerstvami. To môžu hovoriť tí, ktorí ani nevedia, že toto niečo už bolo riešené na rokovaní vlády v novembri 2022, že je k tomu prijaté uznesenie vlády a že je to návrh, ktorý bol prekonzultovaný s jednotlivými ministerstvami, ktorých sa dotýka táto úprava.
Čo sa týka ešte R4, tak v rámci toho uznesenia, ak vás môžem nasmerovať, lebo ja to tu nebudem čítať celé, to by bolo na dlhé hodiny, tak je k tomu pripojený aj materiál, v ktorom sa píše, že aké možnosti v rámci financovania sú k dispozícii pri R4. Pri R4 môžeme využiť aj projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty). Pamätáte si, že pred 12-13 rokmi sme tu mali projekty, cez ktoré by sa vybudovali zvyšné časti D1 aj R1. Stihla sa vybudovať len Pribina a obchvat Pribiny a severný úsek alebo severný obchvat Banskej Bystrice smerom na Slovenskú Ľupču. Zvyšné PPV projekty boli vtedajšou koaličnou radou, predovšetkým na naliehanie pána Sulíka, zrušené. Takže dnes sme tu mohli mať úseky, ktoré už mohli byť vystavané. Mohli sme tu mať úseky, ktoré by boli bezpečnejšie, ľudia by boli rýchlejšie v práci, viac by ušetrili pohonné hmoty. Mohli sme tu mať rodiny, kde by boli prítomní aj otcovia, lebo by sa nepozabíjali na cestách prvej triedy, doslova a do písmena. Takže po tých 13 rokoch stále nemáme dobudovanú tú diaľničnú sieť tak, ako by sme si zaslúžili.
Čo sa týka toho uznesenia vlády, ktoré som spomínal, tak je potrebné ešte schváliť aj pripravovanú aktualizáciu harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, ktorej súčasťou bude aj doplnenie všetkých úsekov rýchlostných ciest, rýchlostnej cesty R4, za účelom legitimizácie čerpania finančných prostriedkov potrebných pre zabezpečenie dokumentácie k územnému rozhodnutiu aj k územnému rozhodnutiu pre všetky úseky R4 v plnom profile. Po schválení aktualizácie harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, samozrejme, že čaká potom príslušné orgány verejnej správy povinnosť zabezpečiť finančné krytie ďalšej prípravy, predovšetkým v súvislosti s dopracovaním DÚR-iek, aby bolo možné pre všetky úseky rýchlostnej cesty R4 získať aj územné rozhodnutia. Následne za účelom tej akcelerácie investičnej prípravy úsekov rýchlostnej cesty R4 a zefektívnenia investičnej prípravy stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bude potrebné schváliť, lebo pripravený už je, ale aj v tom uznesení sa píše, že je potrebné pripraviť a schváliť, takže máme tu na stole už pripravený legislatívny návrh zmeny 669 v druhom čítaní, ktorého obsahom by mali byť predovšetkým možnosti predĺženia platnosti záverečného stanoviska EIA o najviac dva roky, a to aj opakovane, pričom celková dĺžka platnosti záverečného stanoviska EIA nepresiahne desať rokov. Potom predĺženie platnosti územného rozhodnutia o najviac dva roky, a to aj opakovane. Pri stavbách dia... teda predĺženie platnosti územného rozhodnutia pri stavbách diaľnic podľa prílohy č. 2 669/2007 na päť rokov odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. A sú tam aj ďalšie, samozrejme, povinnosti pre dotknuté subjekty, ako by sa malo postupovať v tejto oblasti.
Takže, dámy a páni, ak by som mohol poprosiť, treba si tu uvedomiť jednu vec. Máme na stole legislatívny návrh, ktorým máme možnosť skrátiť prípravu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v niektorých úsekoch, ako som spomínal, rýchlostná cesta R4 medzi Poľskom, poľskou a slovenskou hranicou až po Kapušany o 18 mesiacov, čo je rok a pol, ja si myslím, že to je dosť značný časový úsek. A ja vám poviem tak aj od srdca, že je mi trošku trápne tu stáť, pretože napríklad tá D1 sa začala stavať ešte v čase, keď som nebol ani na svete a ja tu dnes v dvadsiatom treťom stojím ako štyridsiatnik a poslanec Národnej rady a tak trošku vás prosím o tú podporu, aby sme sa posunuli ďalej a možno skrátili aj tie konania. Samozrejme, že pri plnom zabezpečení všetkých legálnych a zákonných ustanovení, ktoré máme, samozrejme, v povinnosti si plniť, tak ja tu dnes ako štyridsiatnik stojím a prosím o to, aby sme sa posunuli ďalej a rýchlejšie v rámci výstavby diaľnic. Myslím si, že je to veľmi veľká hanba. Veľmi veľká hanba, že dnes v dvadsiatom treťom roku v 21. storočí nemáme vôbec dobudované diaľnice, rýchlostné cesty a že takto ideme meniť zákony, aby sme sa mohli čo ešte rýchlejšie posunúť v rámci prípravy diaľnic a rýchlostných ciest.
Ja som vám aj povedal v časti, že mali sme tu v minulosti napríklad tri balíky PPP projektov. Bohužiaľ, dva z nich boli zrušené, napríklad tam sa rátalo s výstavbou diaľnice okolo Žiliny až okolo, až po Kraľovany, obchvat Ružomberka. A potom ďalší balík bol mierený a orientovaný na diaľnicu na východe okolo Prešova. Tá diaľnica okolo Prešova je už dobudovaná, aj keď veľmi dobre vieme, že aké máme problémy s Braniskom, lebo máme tam ešte len jednu rúru, bude treba v najbližšom čase riešiť aj tú druhú tunelovú rúru. Neviem si absolútne predstaviť, že by sa na jeden rok napríklad časovo odstavilo Branisko, že čo by to znamenalo pre dopravnú infraštruktúru na východe Slovenska. Neviem si to živo predstaviť a fakt sa dochá... do, fakt dochádzame aj do stavu, keď budeme musieť riešiť, lebo na, na, respektíve Národná diaľničná spoločnosť musí otvoriť túto otázku.
Takže máme tu, máme tu na stole návrh zákona, ktorý, musím povedať, že v prvom čítaní dokonca nepodporila ani strana SaS. Dokonca aj tí noví Demokrati, o ktorých hovorím. A mňa aj napríklad zastavovali ľudia na ulici, keď som bol v Michalovciach, alebo keď som bol v Trebišove, že, pán poslanec, povedzte mi, že prečo napríklad nepodporil pán Tomáš Šudík, ktorý je z Humenného, takýto návrh zákona, lebo vie, že čo je to diaľnica na Zemplín. Však aj s vami sa fotil, chodil na tie rokovania, že prečo sa zdržal pri tomto rokovaní. Tak aj takto na diaľku by som chcel poprosiť aj tých Demokratov, ktorí sú tuto v pléne, že by podporili tento návrh zákona, pretože týmto návrhom ideme, ako už opakovane som hovoril, zrýchliť tie lehoty, zrýchliť možnosti prípravy výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Úplne záverom by som chcel poďakovať aj ministerstvu dopravy, špeciálne aj pánovi štátnemu tajomníkovi pánovi Kmeťovi, ktorý so svojím tímom na sekcii cestnej dopravy, s pánom Tvrdoňom aj ďalšími ľuďmi pripravovali túto legislatívu. Dlhé mesiace nad tým sedeli a veľmi dobre vieme, že v čom nám táto legislatíva pomôže. No a samozrejme aj v spolupráci s generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti a možno aj s tými ľuďmi, ktorí žijú v tých regiónoch a ktorí otvárajú túto tému na každom rokovaní, ako napríklad Prešovčania, Zemplínčania, Občianske združenie Diaľnica na Zemplín, pán Báthory, pán Janič, pán Kerekeš, ktorí sa tiež venujú tejto oblasti, a stretávam sa s nimi na týždennej báze a ideme fakt krok po kroku, aby sme otvorili a riešili túto otázku.
Čiže ja by som vás opakovane chcel poprosiť, že toto je legislatívna úprava, ktorá fakt pomôže. Tu za tým nemusíte nič hľadať. Vyslovene ide nám o spoločnú dobrú vec, aby sme sa posunuli niekam bližšie do tej západnej Európy. Do tej Európy aj tými diaľnicami, aj rýchlostnými cestami. Lebo myslím si, že ľudia po tých sľuboch už tomu neveria a potrebujú aj reálne kroky. A tým reálnym krokom je napríklad aj zmenená a prijatá táto legislatíva.
Ďakujem pekne, že ste ma vydržali sledovať a počúvať.

Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Kočiš ako prvý.

Ja sa ti chcem, Miloš, v prvom rade poďakovať za tvoju rozpravu, aj keď zväčša si to buď hovoril prázdnemu plénu Národnej rady Slovenskej republiky, alebo sa poslanci bavili a nepočúvali tvoju rozpravu, ale to je len znak toho, že všetci si myslia, že Slovensko začína niekde v Bratislave a končí niekde pri Nitre. Nie, kolegyne a kolegovia, Slovensko je aj Horný a Dolný Zemplín a my dvaja o tom čosi vieme, keďže ty pochádzaš z Dolného Zemplína, ja pochádzam z Horného Zemplína. Horný a Dolný Zemplín tvorí osem okresov, z toho sedem okresov je v dvadsiatke najmenej rozvinutých okresov, kolegyne a kolegovia. Zopakujem to ešte raz, sedem z ôsmich je v dvadsiatke najmenej rozvinutých okresov. Pokiaľ nebude dobudovaná D1, to znamená diaľnica cez michalovský okres smerom na ukrajinskú hranicu, pokiaľ nebude dobudovaná R4, tak jednoducho Horný a Dolný Zemplín je odsúdený na dve veci.
Prvá vec je totálny exodus nielen ľudského potenciálu a pracovnej sily, ale inteligenčne vyspelého obyvateľstva ďalej na západ či už Slovenska, alebo na západ do západnej Európy a potom je absolútny nezáujem investorov prísť na Horný a Dolný Zemplín a budovať čosi, čomu sa hovorí priemyselné parky. Pretože kde nie je infraštruktúra, kde nie je kvalitná cesta, tam nepríde seriózny investor. Pretože naozaj chodiť po tých našich hrboľoch na východnom Slovensku je obzvlášť ťažké.
Jedna pani, neviem si spomenúť, ako sa volala, ale myslím, že desať rokov dozadu telefonovala do jednej relácie, kde bol hosťom vtedajší minister dopravy a povedala mu, že ona preňho má jednoduché riešenie, akým spôsobom postaviť diaľnice na celom Slovensku behom pár mesiacov. On sa tak nadšene spýtal, že ako. Tak ona mu povedala, pán minister, začnite ich stavať z východu na západ. Vtedy by to bolo vyriešené.
Pán kolega, hnutie REPUBLIKA tento zákon opäť podporí, tak ako v prvom čítaní.

Pán poslanec Zahorčák s faktickou.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Pán poslanec Svrček, Miloš, ja vítam túto iniciatívu veľmi. My sme sa neraz na túto tému bavili a ja ti takisto ďakujem za to, že s týmto návrhom tu predstupuješ. Považujem to za veľmi prospešné a pevne verím, že aj toto prispeje k tomu, že výstavba diaľnic, rýchlostných ciest na Slovensku sa pohne dopredu.
Mňa osobitne, samozrejme, zaujíma najmä Zemplín a potvrdzujem tie tvoje slová, že dnes na Zemplíne nemáme ani kilometer diaľnice a náš kraj to takisto potrebuje. Nielen kvôli bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pretože všetci dobre vieme, že je to hlavne o tom, ale je to aj kvôli tomu, že potrebujeme, aby náš kraj bol nejak rozšírený, aby tam pribudli noví investori. Ako primátor som mal možnosť neraz rozprávať s mnohými tými, ktorí mali záujem prísť a investovať na Zemplín, a ak nie je prvou otázkou, tak jednou z prvých bolo, ako to vyzerá s diaľnicou. A bolo mi ťažké hovoriť o tom, že je to v nedohľadne. Aj keď, samozrejme, kroky sa robili vždy. Pamätám sa, ako sme riešili privádzač do Michaloviec, ale dnes už je to zas neaktuálne, takže bude potrebné sa k tomu opätovne vrátiť.
My ale vieme aj to, že náš kraj okrem teda tých možných investícií je aj krajom bohatým na kultúrne prírodné dedičstvo, kde by takisto ľudia mohli prísť a častokrát neprichádzajú aj kvôli tomu, že cesta k nám im trvá dlho a cesty nie sú bezpečné, čo nejeden z nich hovoril. Takže tá diaľnica naozaj by výrazne pomohla Zemplínu, pomohla by východnému Slovensku a tie kroky, ktoré si tu prezentoval, by k tomu výrazne mohli prispieť.
Takže ja za seba určite toto podporím a verím, že to prejde aj celým parlamentom. Ďakujem pekne.