88. schôdza

Vďaka. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia ITP za rok 2022, pod tlačou 1423.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. výbor požiadal ministerstvo vnútra, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií ako finančnú správu o zaslanie správy o použití ITP za rok 2022. Správu o použití ITP za rok 2022 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití ITP neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 13. marca 2023 na 100. schôdzi. Prijal k nej uznesenie 229, ktorým ju zobral na vedomie a odporučil Národnej rade vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá podľa § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2022.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci december 2022 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2022. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2022 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba, sú uvedené v predloženej správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby uvedenú správu prerokoval na 22. schôdzi výboru dňa 14. februára 2023 a prijal uznesenie č. 95, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy.
Návrh. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z februára 2023 k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2022 (tlač 1424). Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2022.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technologických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2022.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci december 2022 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2022. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2022 predložilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 17. schôdzi výboru dňa 9. februára 2023. Prijal uznesenie, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktoré vám teraz prečítam.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2022 (tlač 1425). Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2022 (tlač 1425).
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne za slovo. Predkladáme teda návrh, návrh zákona, ktorým sa budú poskytovať dotácie z ministerstva dopravy na podporu a obnovu historických dráhových vozidiel, to znamená historických vlakov a železníc. Viac asi uvediem v rozprave, takže na úvod toľko. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov, návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytovaní dotácií na podporu obnovy historických dráhových vozidiel (tlač 1410) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1488 z 19. januára 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 699 z 8. marca 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 414 z 13. marca 2023. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú 3 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady na vydanie zákona o poskytovaní dotácií na podporu obnovy historických dráhových vozidiel (tlač 1410) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 422 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Dobré predpoludnie. Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania. Tento zákon zdanlivo je o čiastke 150-tisíc, ktorá by sa mala poskytovať každoročne z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy pre záchranu historických vozidiel, ktoré sa pohybujú po koľajniciach. Ja si myslím, že je tu ešte aj taký vyšší princíp, lebo táto čiastka, aj keď, samozrejme, nie je malá, ale veď v tejto sále zákonnosti často lietajú oveľa väčšie čiastky, táto čiastka neni podstatná v tomto zákone, aj keď ide o ňu. Ale to, čo chcem vnímať ako istý vyšší princíp tohto návrhu, ktorý oceňujem a som rád, že môžem byť aj jeden zo spolupredkladateľov, je ocenenie ľudí a hlavne ich aktivít, ktorí nám predvídavo zachraňovali dávno pred tým, ako sme prišli s týmto návrhom, veľké hodnoty, ktoré sa nám na Slovensku strácali, žiaľ, stále ešte aj strácajú. A v tomto prípade ide síce o dráhové vozidlá, železničné, ale ak by sme chceli rozšíriť otázku straty historickej pamäte Slovenska v mnohých oblastiach, bol by to veľmi dlhý zoznam vecí, kde sme nepredvídavo nechali veci zruinovať, rozpadnúť, zaniknúť a na veky zmizli v hlbinách času. Našťastie, v prípade mnohých lesných, teda lesných, ide o lesné železničky často, ale mnohých železníc a mnohých dráhových vozidiel sa tak nestalo vďaka obetavým múdrym ľuďom, ktorí nečakali na to, že nejaký zákon raz v sieni zákonnosti im pridá nejaké peniaze, ale ktorí vlastnými aktivitami a vlastným nadšením zachránili množstvo vecí, ktoré dnes môžme smelo z hľadiska železničnej dopravy považovať za veľké rarity.
Len tak námatkovo, už sme to urobili pri prvom čítaní a nebudem preto hovoriť o tom už dopodrobna, ale naozaj existujú ľudia, ktorých mená zaslúžia, aby tu zazneli, keď zobereme Čiernohronskú lesnú železnicu, záchranca Vlado Paško, architekt, ktorý tam nechal kus života, Aleš Bílek. Keď zobereme nádherné vozidlá, ktoré dnes chodia po raritnej ozubnicovej železnici z Tisovca na Zbojskú, Jiří Kubáček a jeho ľudia, v tom múzeu tie vozidlá. My starší si pamätáme niektoré tie vozidlá ešte keď aj premávali, ale vstúpiť do toho kráľovstva starých mašiniek, hľa, veď ktorí chlapci alebo aj dievčatá by si nezaspomínali na časy, keď tie vláčiky naozaj sme považovali za dôležitú hračku. To všade tam je možné nájsť. Mário Brnický. Človek, ktorý tie parné mašiny doslova nie rozpadnuté, nie existujúce poskladal nanovo a dneska tie kolieska, tie piesty, to všetko nádherne funguje vďaka takýmto ľuďom. Takže a mohli by sme pokračovať. Boli to predvídaví ľudia, žiaľ, nemali sme ich dostatok, preto mnoho železníc zaniklo, keď zobereme len tie lesné železnice, ktorých sme mali v čase najväčšej slávy vyše 1 200 kilometrov, dnes ako by sme ich potrebovali, keby z takej Zvolenskej Slatiny na Poľanu, na Kyslinky tá mašinka, ktorú sme v sedemdesiatom treťom zrušili, keby išla.
Okolité štáty, nemusíme ísť ďaleko, Maďarsko, Poľsko, hoci vôbec nepatria medzi nejaké lesnícke veľmoci, ale tie lesné vláčiky, lebo často o ne ide, si zachovali a dnes sú to obrovské rarity. Alebo keby sme chceli ísť veľmi ďaleko, Taiwan, hľa, vzdialená krajina, koľko tam sa najazdia a aké sú to obrovské atrakcie pre celý svet, ktorý prichádza na tento zaujímavý ostrovný štát, tie lesné železnice tam vďaka nadšencom fungujú.
Takže chvalabohu, že tento návrh prišiel, verím, že bude schválený, tá čiastka môže sa pohybovať, ona je v tejto chvíli tam vyčíslená na 150-tisíc, je to symbolika, tí ľudia aj tak musia tieto inštitúcie, ktoré ich ako zamestnávajú alebo ktorí sú tvorcami, musia aj tak prispieť 20-percentnou spoluúčasťou, takže nie je to úplne jednoduché. Sú tam podmienky, s ktorými sa dá súhlasiť, ale ten moment, ktorý som chcel zdôrazniť, nie je otázka tej finančnej čiastky a tých podmienok ako dotáciu získať, ale ocenenie ľudí, ktorí vidia čosi alebo videli dopredu, vedieť dovidieť z hľadiska historickej pamäte Slovenska, je veľmi dôležité.
Veď ak by som teraz odbočil od tých dráhových vozidiel ešte v závere svojho vystúpenia, spomeňme si na národnú kultúrnu pamiatku Panský dom v Polomke. Nie tak dávno, je to len pár rokov, čo sme ju zbúrali kvôli ceste národnú kultúrnu pamiatku. Alebo aby som tak trocha sa pozrel aj kriticky do radov svojich kolegov lesníkov, tiež je to nie tak dávno, keď sme Forgáčovský kaštieľ na Okrúhlom vrchu, nádhernú stavbu s raritným poslaním nad Slancom, zničili, lebo nám vadila, možnože páni poľovníci neďaleko mali pocit, že tam chodí priveľa ľudí.
Takže áno, veľká vďaka za to, že existujú takíto ľudia, ktorí vedia dovidieť, ktorí vedia zachrániť hodnoty, niektoré sa už nevrátia, ale vďaka takýmto ľuďom sú niektoré zachované a myslím si, že by sme mali tento pohľad rozšíriť z dráhových železničných vozidiel aj na množstvo ďalších hodnôt, ktoré stále tu ešte máme, ktoré niekedy pociťujeme že ako keby boli samozrejmosťou, ale keď sa stratia, zrazu zistíme, že je to nenávratne preč.
Takže berme tento návrh sympatického zákona ako istý taký modus vivendi, ako taký príklad toho, čo nám treba použiť pre záchranu historickej pamäte Slovenska aj na mnohých iných poliach, nielen na poli dráhových vozidiel, ktoré sa pohybujú po koľajniciach, ktoré určite majú budúcnosť, lebo myslím si, že tieto naše mestá a cesty prepchaté autami priam volajú po tom, aby sme železnice nepovažovali iba za historické rarity, ale za dopravu budúcnosti.
Asi toľko v stručnosti, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Rovnako ako ty, Janko, aj ja som podporovateľom nadšencov, ktorí vložili do ochrany dedičstva v oblasti znovuoživenia vláčikov celý svoj život, svoje nadšenie. Poznám takýchto nadšencov aj v Poprade, v Košiciach, ale aj v Oravskej Lesnej. Cez prázdniny jeden z historických vláčikov si môžu užiť aj deti cez prázdniny v Starej Ľubovni, a preto vítam tento návrh, ktorý vráti historickú pamäť aj v tejto oblasti. A ďakujem predkladateľom, že predložili tento návrh.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti aj za túto pripomienku. Ja sa ospravedlňujem, že som menoval len niekoľko železníc a niekoľko ľudí, bolo to nespravodlivé. Samozrejme, je ich oveľa viacej. Ešte keby som si tak spomenul napríklad ako Zvolenčan na pána Oravca, ktorý roky zachraňuje vozidlá v historickom depe vo Zvolene. Určite je komu poďakovať a ten zoznam by bol oveľa širší, tak je nespravodlivé niektorých vypichnúť. Ale s týmito ľuďmi som sa stretol, tak preto som si ich dovolil menovať a takto svojím spôsobom aj zvýrazniť hodnotu ich práce.
A možno ešte poznámka, ktorú som mal na mysli a ktorá mi unikla. Máme napríklad pancierové vlaky. A tu by som bol trocha kritický. Tu mi chýba pohľad, máme, nedávno sa zmenil správca Múzea Slovenského národného povstania, z pancierových vlakov sa zachránili iba dva pôvodné vagóniky. Toho, čo je vo Zvolene pod zámkom, to je replika filmová. A tie pancierové vagóniky, tu by som aj využil tento priestor, ktoré sú posledné dva originálne neďaleko, v areály Múzea SNP v Banskej Bystrici, sú v žalostnom stave. Bol by som rád, keby ten ich náter, ktorý je teda nedôstojne sa už rozpadajúci a naozaj nezodpovedá hodnote týchto vozidiel, keby sa našli nadšenci v tomto múzeu alebo nech nejakých prizvú a nech sa tie dva vagóny dajú do poriadku. Tak využívam túto faktickú poznámku aj takto netradične. Ešte raz ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Tak tento návrh zákona tak zoširšia som predstavil už v prvom čítaní, ale dnes by som možno ešte trošku prakticky a tak ľudsky sa pozrel aj do tých regiónov. Ja som sa pozrel aj na nejaké konkrétne čísla, pretože naozaj jazdy historickými vlakmi sa každé leto, každú sezónu tešia veľkej obľube širokej teda verejnosti. Podľa medializovaných informácií, ktoré som si pozrel, tak napríklad len v Banskobystrickom kraji počas minulej letnej sezóny využilo túto možnosť viac ako osemtisíc ľudí. Tie lístky boli alebo sú vypredané nieže niekoľko dní, ale niekoľko týždňov vopred. Či už je to Horehronský expres, Banícky expres, Zbojnícky expres a toto, samozrejme, je len jeden región, jeden kraj, ale, tak ako som už spomínal aj minule, po celom Slovensku máme rôzne vychylovky, rôzne lesné železnice, v Tatrách máme historické železnice, takže naprieč Slovenskom tieto jazdy historickými vlakmi robia radosť nielen ľuďom, nielen rodinám, ale aj cestovnému ruchu, pretože je to naozaj milá turistická atrakcia, ktorá, ktorá prináša do týchto regiónov množstvo turistov.
V skratke by som už iba zopakoval, že starostlivosť o tieto historické a železničné vozidlá prevzali na seba rôzne železničné kluby, historické železničné kluby alebo teda kluby železničnej histórie. V minulosti viaceré tieto vozidlá patrili štátu, ten sa toho takpovediac zbavil tým, alebo teda aj tejto povinnosti, tejto, by som povedal, že pre štát aj oštary míňať na to peniaze tým, že dal do dlhodobého prenájmu rôznym občianskym združeniam tieto vozidlá. A títo dobrovoľníci vo svojom voľnom čase často teda zadarmo sa starajú v podstate o majetok štátu, ktorý zveľaďujú, a preto si myslím, a toto je pointa tohto návrhu, že štát by mal teda participovať na tom, čo mu aj patrí a takýmto spôsobom nielen podporiť, ale sa aj v podstate poďakovať dobrovoľníkom za ich prácu.
To znamená, že tento návrh prináša, tento návrh zákona prináša systémovú zmenu, dotačnú schému z ministerstva dopravy, ktorým sa zavádza ročná dotácia na podporu obnovy historických dráhových vozidiel v sume 150-tisíc eur. V tejto chvíli teda je tam, je navrhovaná táto suma, ktorá sa môže potom kedykoľvek meniť. Samozrejme ja uvítam, ak v budúcnosti to bude viac. K tejto sume by som možno povedal aj to, opäť tiež z takého praktického hľadiska, že možno také tie veľké rekonštrukcie, opravy alebo zásadné opravy či už rušňov, alebo rôznych vagónov, samozrejme, za statisíce sa z tohto urobiť nedajú. Ale čo sa z tohto dá urobiť, a to sú veľmi praktické príklady.
Opäť som si všimol teda v médiách príklad, že teraz na jar začne opäť jazdiť tatranská Kométa, ktorá rok stála v popradskom depe, nemohla teda jazdiť, pretože bolo tam nutné urobiť opravu za 20-tisíc eur. Tieto združenia na niečo takéto nemajú peniaze. Musia ich naozaj veľmi prácne zháňať a hľadať, spoliehajú sa či už na 2 % z daní, alebo na predaj lístkov a dokonca sa títo dobrovoľníci často na to skladajú zo svojho. Čiže myslím si, že v takomto prípade pre štát a štátny rozpočet je suma 20-tisíc eur zanedbateľná. Takže takéto združenia, ak si podajú projekt na ministerstvo dopravy, tak ministerstvo bude môcť na základe presne vymedzených kritérií vyčleniť práve na takúto opravu takúto sumu. To len aby sme naozaj prakticky chápali.
A čo je naozaj, čo ma tak príjemne prekvapilo aj z článku, ktorý som čítal, že ešte aj takéto združenie, ktoré prácne hľadá peniaze na opravu svojho vozidla, tak napríklad, myslím, že z tej prvej jazdy teraz jarnej, títo nadšenci spod Tatier z prvej jazdy tatranskej Kométy chcú celý výťažok z predaja lístkov venovať na podporu Ukrajiny cez zbierku, myslím, že Tatry pomáhajú Ukrajine. Čo je opäť, opäť by som povedal, veľmi chvályhodné, že napriek tomu, že, ako sa vraví, sami majú málo, tak dokážu sa ešte takýmto spôsobom podeliť s inými, ktorí to potrebujú ešte viac. Tak ja si myslím, že my zase sa môžeme podeliť s nimi.
Prešiel by som teda k záveru, že takýto systém teda podobne funguje aj v Českej republike, kde teda železničná história je pevnou súčasťou turistických rekreačných aktivít v regiónoch. Takže predpokladám pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu. Detaily, akým spôsobom, ktoré združenia sa teda môžu hlásiť a akým spôsobom majú byť tieto projekty podané, vyhodnocované, tak to všetko sa nachádza, samozrejme, v znení zákona, ktorý bol prediskutovaný s ľuďmi z ministerstva dopravy, zapracovali sa všetky pripomienky a taktiež aj medzi prvým a druhým čítaním pripomienky, ktoré k tomu máme, legislatívno-technické, tak máme to v pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského k návrhu zákona, teda k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského, Vladimíra Zajačika, Jána Mičovského, Moniky Kozelovej, Tomáša Šudíka, Anny Miernej a Martiny Brisudovej na vydanie zákona o poskytovaní dotácií na podporu obnovy historických železničných koľajových vozidiel (tlač 1410).
Návrh na vydanie zákona o poskytovaní dotácií na podporu obnovy historických železničných koľajových vozidiel sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 ods. 3 písm. a) sa za slovo „žiadateľa" dopĺňajú slová „v rozsahu názov, adresa sídla, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, právna forma a meno, priezvisko, adresu pobytu a dátum narodenia štatutára alebo členov štatutárneho orgánu žiadateľa,"
Odôvodnenie: Špecifikácia údajov žiadateľa.
2. V § 7 ods. 2 písm. a) sa za slovo „strán" dopĺňajú slová „v rozsahu názov, adresa sídla, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, právna forma a meno, priezvisko, adresa pobytu a dátum narodenia štatutára alebo členov štatutárneho orgánu".
Odôvodnenie: Špecifikácia údajov zmluvných strán.
To je znenie pozmeňujúceho návrhu. Takže ja by som to už iba uzavrel tým, že prosím teda o podporu a teda budem rád, ak tento návrh prejde aj druhým čítaním. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zhruba pred dvomi týždňami sme sa spolu s kolegyňami Martinou Brisudovou, Ankou Miernou, Ankou Zemanovou zúčastnili služobnej cesty na Ukrajine. Nešli sme tam len tak, šli sme tam kvôli tomu, že sa okolo nás neustále pinpongujú čísla o unesených deťoch a týraných ženách. A tak sme si povedali, že toto je tá najdôležitejšia časť celej ukrajinskej vojny. A to je tá etická časť vojny, ktorú tu nikto, nikto neskúma, ktorá je asi každému jedno, a naozaj sa všetci zaoberajú len migmi a zbraňami. Nie je to tak, pretože podľa môjho názoru to najdôležitejšie, čo na tej vojne je, je jej etický rozmer a dopad celej vojny na civilné obyvateľstvo.
Aj čísla, ktoré chodia a ktoré chodili okolo nás, čísla o unesených deťoch, všetky sa líšili. Ani raz sme sa nedopočuli nič, čo by bolo relevantné a tak sme sa rozhodli z dvoch dôvodov, z dvoch dôvodov odísť na Ukrajinu. Po prvé, aby sme zistili a overili si, ako v skutočnosti tá situácia okolo unesených detí a okolo týraných žien, a teda vojnových obetí, ženských vojnových obetí, ako to vyzerá. To je v podstate tá prvá vec.
A druhá vec, šli sme tam zámerne 8. marca, čiže na Medzinárodný deň žien, aby sme ukázali všetkým, že my nepotrebujeme ani bonboniéry, ani kytice, ale tie ženy, ktoré sú vo vojnových oblastiach, potrebujú našu podporu. Po dohode s predsedom parlamentu, s Borisom Kollárom, sme sa dohodli, že dnes k tejto, k tejto téme prednesieme, prednesieme uznesenie. Tak mi dovoľte, aby som ho prečítala. Bližšie sa k všetkému a celej situácii a hlavne aj k číslam, ktoré vám poviem, čísla, ktoré sme my zisťovali na Ukrajine, kde sme jednak boli s podpredsedníčkou parlamentu Olenou Kondratiuk, ktorá mimochodom príde budúci týždeň aj k nám do parlamentu, kde sme boli s hlavou pravoslávnej cirkvi Ukrajiny s vladykom Epifanijom, od ktoré sme takisto dostávali množstvo, množstvo relevantných čísel, aby sme vám ich potom povedali v rozprave, budete ich počuť, a môžem vám povedať, že pre nás to bol šok, pretože tá situácia bola ešte horšia, ako sme si mysleli, keď sme tam išli.
Takže, dámy, páni, prednesiem teraz uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z marca 2023 k Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch, ako je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu.
Národná rada Slovenskej republiky berúc do úvahy protiprávnu, nevyprovokovanú a neopodstatnenú vojenskú agresiu voči Ukrajine;
so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Ukrajiny, najmä uznesenie z 25. februára 2022 k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine, uznesenie z 10. mája 2022, ktorým sa odsudzujú činy Ruskej federácie, prezidenta a hlavného veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie Vladimíra Putina, ozbrojených síl Ruskej federácie a jej veliteľov voči zvrchovanému a demokratickému štátu Ukrajina ako akt bezdôvodnej vojenskej agresie, vrátane zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov a uznesenia zo 16. februára 2023 k stupňujúcej sa vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine;
a so zreteľom na správy komisára ukrajinského parlamentu pre ľudské práva obsahujúce informácie o vraždení, mučení a znásilňovaní žien a detí, spolu s protiprávnymi deportáciami tisícok Ukrajiniek a Ukrajincov do Ruskej federácie;
vyjadruje mimoriadne pobúrenie nad spomínanými zverstvami vrátane protiprávnych deportácií žien a detí, ktoré sú proti svojej vôli odvádzané na územie Ruskej federácie, kde čelia umiestňovaniu v záchytných táboroch, zmenám identity a ďalším skutkom, ktoré môžu napĺňať skutkovú podstatu vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;
vyzýva Ruskú federáciu, aby okamžite ukončila všetky vojenské akcie na Ukrajine a bezpodmienečne stiahla všetky vojská, polovojenské organizácie a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny;
vyzýva Ruskú federáciu k okamžitému zastaveniu deportácii ukrajinských detí a žien a k vráteniu deportovaných osôb naspäť na Ukrajinu; deklaruje záujem pomôcť ukrajinskému ľudu s vyšetrovaním najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva páchaných v súvislosti s agresiou Ruskej federácie proti Ukrajine vrátane tých, ktoré sú páchané na civilnom obyvateľstve;
berie na vedomie rozhodnutie senátu prípravného konania Medzinárodného trestného súdu vydať príkaz na zatknutie na prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a komisárku pre ľudské práva Ruskej federácie Mariu Ľvovú Belovú kvôli podozreniu zo spáchania vojnových zločinov protiprávnej deportácie detí;
vyzýva generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby posúdil, či násilným premiestňovaním detí z územia Ukrajiny na územie Ruskej federácie nedochádza k páchaniu trestného činu genocídy a v nadväznosti na to zvážil začatie trestného stíhania;
žiada vládu Slovenskej republiky, aby na vnútroštátnej úrovni poskytla potrebnú pomoc ukrajinským orgánom v ich úsilí bojovať proti beztrestnosti za najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;
žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s ostatnými vládami členských štátov Európskej únie podnikla všetky potrebné kroky v medzinárodných inštitúciách s cieľom podporiť stíhanie predstaviteľov ruského režimu a všetkých tých, ktorí sú zodpovední za páchanie najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, vrátane príslušníkov ruských ozbrojených síl a polovojenských jednotiek, ako aj vládnych predstaviteľov, a
vyzýva medzinárodné organizácie, najmä Organizáciu Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža k zvýšeniu úsilia o to, aby sa deportované osoby, ktoré sa momentálne nachádzajú v Ruskej federácii, vrátili k svojim rodinám na Ukrajine.
Odôvodnenie: Berúc do úvahy uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2022, informácie od medzinárodných organizácií a ukrajinských inštitúcií o tom, že kvôli protiprávnej, nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine prišli tisíce ľudí o život alebo boli zranení, približne 7,7 milióna ukrajinských občanov je vysídlených v rámci krajiny a takmer 6 miliónov ich utieklo do susedných krajín; keďže podľa komisára ukrajinského parlamentu pre ľudské práva bolo od 24. februára 2022 z Ukrajiny do Ruskej federácie násilne deportovaných 400 000 ukrajinských civilistov vrátane viac než 200 000 detí; keďže ruské sily a ich zástupcovia mnohokrát zabránili vytvoreniu humanitárnych koridorov a tak zablokovali evakuáciu civilného obyvateľstva z obliehaných území alebo jej bránili; a taktiež berúc do úvahy aktuálne informácie o procese priebehu únosov detí, ktoré sú odnímané svojim rodičom a umiestňované do táborov či náhradných rodín na území Ruskej federácie, vyzýva Národná rada prostredníctvom tejto deklarácie k zastaveniu krokov predstaviteľov Ruska, ktoré môžu prejavovať prvky genocídy.
Ja sa potom naozaj vrátim ešte k tým presným číslam, ktoré sme dostali jednak od, od pani podpredsedníčky, jednak sú to oficiálne čísla ombudsmana Ukrajiny. Takže ďakujem a pevne verím, že sa posunieme v tomto ďalej. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.