88. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Tak ako tomu bolo už spomínané, moje obidve kolegyne ako hovorili, my sme vlastne tieto informácie o unášaných deťoch sa dozvedali už v priebehu celého toho roka. Viem, že aj na Slovensku pracuje nezisková organizácia a v Európe je 32 takýchto, v 32 krajinách pracujú tieto organizácie, ktoré na týždennej báze hovoria spolu a hľadajú spôsoby, riešenia, ako keď sa nájdu nejaké informácie o týchto deťoch. Takže mimo, samozrejme, Ruska celá Európa je do takéhoto procesu zapojená, aby deti, ktoré sú z Ukrajiny strácané, aby sa, ak tieto informácie majú, im pomohli.
Medzinárodný trestný súd v Haagu minulý piatok vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimíra Putina pre jeho činy na Ukrajine. Zatykač sa netýka len jeho, ale aj ruskej komisárky pre práva detí Marie Ľvovej Belovej. Obaja sú podľa súdu zodpovední za vojnové zločiny nezákonnej deportácie detí z okupovanej Ukrajiny do Ruska. Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu začalo s odsunom obyvateľstva aj detí na svoje územie. Ukrajinská vláda tvrdí, že na územie Ruska bolo násilne odvlečených viac ako 16-tisíc detí. To nám potvrdila aj teda pani podpredsedníčka, pretože tieto informácie o tých deťoch sú zdokumentované. To znamená, prihlásili sa rodinní príslušníci a prokurátor tieto informácie má. Časť z nich je vo filtračných táboroch v prvých týždňoch od okupácie. Niektoré dohady hovoria o viac ako státisícoch osôb.
Moju mamu vzali do iného stanu. Vypočúvali ju. Potom mi povedali, že ma od nej zoberú. Bol som šokovaný. Nepovedali mi, kam mama pôjde, odvtedy som o nej nepočul. Toho hovorí pre Amnesty International jedenásťročný chlapec, ktorého mamu zadržali v oceliarni v Mariupoli.
Ruská stratégia je vziať si desať detí za jedného mŕtveho vojaka. Kým časť z deportovaných detí tvoria podľa Moskvy siroty, ktoré umiestňujú do náhradných rodín, iné deti dostávajú automaticky ruské občianstvo, alebo ich rodičov úrady pod nátlakom presvedčia, aby ich poslali do bezpečia, napríklad na ozdravný pobyt na anektovaný Krym. Stovky z týchto detí sa však neskôr s rodičmi nevedia skontaktovať a súčasťou táborov sú aj reedukačné hodiny, kde sa učia o ruskom patriotizme.
Vyšetrovacia komisia OSN tento týždeň skonštatovala, že Rusko na území Ukrajiny sa dopúšťa viacerých vojnových zločinov vrátane násilnej deportácie ukrajinských detí. Tie boli unesené, deportované alebo láskavo pozvané do Charkovskej oblasti. Sú to napríklad rodiny, ktoré pol roka žili na okupovanom území, pričom celý čas museli sa ukrývať v pivniciach a krytoch. Nemali vodu, jedlo, ani svetlo. To znamená, pod zámienkou a klamstvom tieto deti boli presídlené do Ruska. Rusi tieto deti v lete pozývali do svojich táborov. Uvádzali, že tam budú mať výborné podmienky na život a všetky deti sú vítané. Áno, aj teraz hovoria, že niektoré tieto deti je vidieť v ruskej televízii. V tom čase to bola pre matky lákavá možnosť, ako svoje deti uchrániť pred vojnou, a možno na to pristúpili.
Po oslobodení ukrajinského územia požiadali Rusov, aby im poslali deti späť. Rusi to odmietli, samozrejme. Vraj si pre ne môžu prísť, keď Ukrajina vyhrá vojnu. Veľa detí podľa bývalého ombudsmana teraz zostáva na ruskom území. Nikolai Kuleba, bývalý detský ombudsman na Ukrajine, uvádza, že celý proces návratu detí je veľmi drahý, musí sa totiž ísť cez Poľsko, Bielorusko, Estónsko a je to veľmi zložitá a náročná operácia. Preto sme boli poprosení, požiadaní o takúto pomoc zo strany ukrajinského parlamentu.
Trestný súd v Haagu tvrdí, že samotný ruský prezident je zodpovedný za tieto vojnové zločiny a že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že Putin nesie individuálnu trestnú zodpovednosť za uvedené trestné činy, pretože ich spáchal a spáchal prostredníctvom iných osôb, alebo umožnil ich spáchanie jeho podriadenými. Keďže Rusko neuznáva trestný súd v Haagu a súd zase nemôže súdiť obžalovaného v neprítomnosti, je len malá šanca, že Putin sa čoskoro pred súdom objaví, najmä ak zostáva v Rusku. Ale do 124 krajín sveta má zakázané vojsť, alebo teda by ho tam chytili. Ak by sa Putin a Ľvová Belová dostali do väzby a predviedli by ich pred súd v Haagu, na predbežnom vypočutí by prokurátori predložili dôkazy potrebné na začatie súdneho procesu. Pripomínam, že tento krok má aj veľkú symbolickú a morálnu váhu, pretože zaradil Putina medzi ľudí ako al-Bašír, srbského vodcu Slobodana Miloševiča či nacistov súdených počas norimberských procesov.
Vojnové zločiny vyšetruje na Ukrajine 42-členný tím. Ukrajina síce nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, no medzinárodný trestný súd udelil povolenie na vyšetrovanie vojnových zločinov na svojom teritóriu. Aktuálny zatykač sa týka vojnových zločinov a nie genocídy. Ide o rozdielne zločiny so špecifickou definíciou. Správa vyšetrovateľov OSN ukazuje, že Rusko sa na území Ukrajiny dopúšťalo viacerých vojnových zločinov a Rusko by mohlo byť súdené aj za zločiny proti ľudskosti.
Vedúci výskumu Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu pre magazín Time tvrdí, že úrady zatiaľ nemajú dostatok dôkazov, aby mohlo Rusko priamo obviniť z genocídy, ale nevylučujú to. Samotné násilné transfery detí do iného štátu môžu byť považované za genocídu, ak sa dejú s úmyslom zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu. Doterajšie dôkazy naznačujú, že dochádzalo k násilnému premiestňovaniu ukrajinských detí do Ruska s cieľom ich potenciálnej integrácie do proruskej kultúry. Súd však musí najskôr takéto konanie dokázať, aj pokus o genocídu je však zločin. Ukrajina doteraz vyšetruje viac ako 50-tisíc prípadov možných vojnových zločinov. V máji minulého roku bol odsúdený ruský vojak na doživotie za zabitie civilistov.
Chcem skutočne povedať, že my sme tam zažili poďakovanie aj prosbu z ukrajinskej strany za to, akým spôsobom Slovensko pristupuje k riešeniu tejto etickej otázky vojnového konfliktu, a chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby sme túto deklaráciu schválili a ukázali aj, na ktorej strane civilistov na Ukrajine stojíme. A, tak ako tu bolo povedané, za minulý rok bolo na Ukrajine šesťsto útokov, kedy sa tí civilisti musia schovávať. Keď prekročíte ukrajinskú hranicu, tak si nainštalujete do mobilu aplikáciu, ktorá vám hlási útok, tak ako kedysi, keď počujete, že hučia sirény, počujete to rovnako v meste a tak vyhodnocujú oni, pretože niektorí, tak ako bolo povedané, niektorí sa schovajú v tom kryte, niektorí už vedia vyhodnotiť, ako je to nebezpečné. Preto je veľmi dôležité ochraňovať v letec... vzdušný priestor Ukrajiny. Chráni to civilistov na to, aby mohli čo najviac normálne títo ľudia žiť. V tej škole, čo sme boli, tie deti počas toho dňa, keď sme tam boli v ten večer, ony boli trikrát v kryte. Je to pivnica, kde sú lavice, kde sú deky, tieto deti sa takto učia. Pre nás sú to nepredstaviteľné podmienky a tí ľudia statočne toto všetko znášajú, trpia, ale veria, že táto vojna sa skončí a že teda všetko toto pominie a oni začnú budovať normálnu Ukrajinu.
Ešte raz vám ďakujem, ak podporíte túto deklaráciu. (Potlesk.)

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, Anka, za tvoje slová, doplnenie aj tých informácií z toho diania a to, čo sme my tam zažili za päť dní, tak je pravdou, že to je každodenná realita ľudí, ktorí stále žijú na Ukrajine a chcú tam žiť a chcú, aby Ukrajina fungovala. Áno, čo sa týka tej aplikácie, ja ju stále mám v svojom mobile a nedá mi a takmer denne sledujem, čo sa na Ukrajine deje. Pred pár dňami presne tá situácia nastala, kde v Kyjeve dopadla bomba na civilný dom a zahynuli tam traja ľudia. Nikto nevie, koľko rakiet sa podarí zostreliť, koľko dronov alebo tých silných, rýchlych balistických striel, ktoré sú prakticky nezachytiteľné, a učia sa žiť so smrťou, ale myslia na budúcnosť. A preto je veľmi dôležité opakovane podporovať Ukrajinu, dávať im nielen slovnú a humanitárnu pomoc, ale aj tú vojenskú, ktorá im pomôže brániť svojich obyvateľov, brániť územnú celistvosť a získať aj späť okupované územia Ukrajiny.

Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou poznámkou.

Ja tak trochu v tejto situácii aj pripomeniem kolegom aj inú skutočnosť, kedy pred 24 rokmi bola bombardovaná bývalá Juhoslávia. Nazvali sme to humanitárne bombardovanie a padali tam humanitárne bomby. Myslíte si, kolegovia, že tie humanitárne bomby si vyberali medzi ženami alebo mužmi, alebo deťmi? Civilistami alebo vojakmi? Humanitárne bomby, tie môžme púšťať na hlavu ľuďom. To nikto tu sa nad tým ani nepohoršoval, ani nijaké deklarácie sme neprijímali. Ja sa obávam, že túto deklaráciu predkladáte práve teraz a v tejto chvíli, aby ste zakryli tú skutočnosť, že migy, naše stíhačky M29 skončili na Ukrajine. Údajne už nejaké štyri tam sú. A vy ste toto prekryli ďalšou inou témou.
Ale keď, pani kolegyňa, ja si dovolím aj voľačo prečítať z Hospodárskych novín a očakávam, že pán Naď ich zablokuje minimálne na nejaký rok. Ombudsmanka Ljudmila Denisovová uviedla, že informácie o znásilneniach, ktoré šírila, slúžili na to, aby Ukrajina získala väčšiu vojenskú pomoc. Na Ukrajine je to škandál, ktorý už týždeň, na Západ sa dostal s oneskorením. Ombudsmanka pre ľudské práva Ljudmila Denisovová, ktorá farbisto referovala o hromadnom znásilňovaní ukrajinských civilistov ruskými okupantmi, sa teraz priznala, že si vymýšľa, vo funkcii nečakane skončila pred týždňom, keď, bolo to v júni minulého roku, keď ju ukrajinský parlament odvolal. Ako dôvod uviedol práve nepodložené tvrdenia o bezbrehom ruskom znásilňovaní. Sama Denisovová dlho mlčala. Teraz však priznala, že preháňala. Na svoju obranu uviedla, že to robila pre to, lebo chcela presvedčiť Západ, aby na Ukrajinu poslal viac zbraní. To isté robíte aj vy.

Pani poslankyňa Mierna, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Neviem, či robíme to isté my, my sme sa s tými ľuďmi stretli. My sme sa s tými ľuďmi rozprávali, my sme v tom Kyjeve boli, takže my máme osobné svedectvo. Ak tomu neveríte, tak treba tam skutočne vyjsť a stretnúť sa, máme na to parlament, na budúci týždeň tu bude pani podpredsedníčka parlamentu, ja som hovorila o neziskových organizáciách v 32 krajinách Európy, ktoré toto na týždennej báze riešia, čo sa strácajú informácie detí, takže bolo by dobré možno verifikovať si aj informácie, skutočne môžu byť aj nejaké iné, ktoré sú tam, a teda niekto môže niečo posunúť, ale my máme osobné svedectvo. Ďakujem.

Teraz udeľujem slovo pani poslankyni Martine Brisudovej, ktorá je posledná písomne prihlásená. Po jej vystúpení dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pani kolegyňa Brisudová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naša návšteva Ukrajiny bola tak trochu symbolická. Uskutočnila sa rok po začiatku vojny a v čase, keď sme si pripomínali Medzinárodný deň žien. Nie každá žena mala v ten deň dôvod na úsmev. Nie každá v ten deň dostala do rúk kvety. Som však presvedčená, že všetky ženy si zaslúžia žiť v slobodnej demokratickej a mierovej krajine. Aj tie ukrajinské, ktoré dnes potrebujú našu podporu a rovnako aj naše pochopenie.
Čo bolo cieľom našej návštevy? Pravdivo informovať o aktuálnej situácii na Ukrajine. A v rámci našich možností poskytnúť spoluprácu a pomoc obetiam násilia, najmä však týraným ženám a deťom. Dôveryhodné zdroje, akými je napríklad Organizácia spojených národov, informovala, že na území Ukrajiny sú páchané vojnové zločiny. Ide najmä o popravy, mučenia a sexuálne násilie. Boli zdokumentované prípady, keď páchateľmi sexuálneho násilia boli ruskí vojaci. Organizácia spojených národov tiež dokumentuje zločiny proti deťom vrátane ich znásilňovania a mučenia. Ukrajinská strana si želá, aby práve Organizácia spojených národov a Červený kríž vyvinuli väčšie úsilie najmä v súvislosti s unášaním ukrajinských detí mimo ich vlasť. Únosmi detí sa už začala intenzívnejšie zaoberať aj Európska komisia a informuje o nich aj komisár ukrajinského parlamentu pre ľudské práva.
V súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine sa do popredia dostáva aj činnosť ukrajinskej generálnej prokuratúry, ktorá zločiny vyšetruje a eviduje, aby boli zločinci postavení pred súd a došlo k náhrade škôd spôsobených vojenskou agresiou. Ak hovoríme o sexuálnych útokoch, tie sa týkajú detí, žien a rovnako aj mužov. Počas našej návštevy sme boli v kontakte s viacerými ženami na Ukrajine. Boli medzi nimi také, ktoré poskytujú pomoc a starostlivosť v detských integračných centrách, kde sa individuálne venujú deťom s osobitnými výchovno-vzdelávacími potrebami. Ďalej sme sa stretli s pedagogičkami, ktoré vzdelávajú deti v školách, ale aj s pracovníčkami v centrách pre obete domáceho násilia.
Podľa podpredsedníčky Najvyššej rady Ukrajiny Oleny Kondratiuk ženy sú súčasťou ukrajinskej armády, kde ich je aktuálne 60-tisíc a okolo 5-tisíc ich dnes pôsobí priamo vo frontovej línii. Ak to porovnáme s inými krajinami, ide o významný podiel žien v ozbrojených silách nášho východného suseda. Napríklad na Slovensku máme v ozbrojených silách približne 12 % žien, na Ukrajine je to približne o 10 % viac. Pre úplnosť však treba dodať, že na Slovensku máme časy mierové, na Ukrajine vojnové.
V súvislosti s vojnovým konfliktom u nášho východného suseda veľa žien a detí opustilo krajinu, no v boji za svoju vlasť pokračujú aj v zahraničí. Sama som s niektorými matkami na Slovensku v kontakte. Tieto ženy si želajú odchod ruských vojsk z Ukrajiny a svoj návrat späť domov. Jedna z nich sa mi snažila intenzívne pomáhať aj počas ruského útoku na Kyjev, keď sme noc strávili v úkryte v podzemí. Posielala mi informácie zo Slovenska o tomto útoku a radila mi, čo mám v takýchto chvíľach robiť. V tú noc na weboch celá Ukrajina svietila na červeno a my sme osem hodín strávili v úkryte. Mala som dosť času premýšľať nad tým, ako sa cítia Ukrajinky, Ukrajinci a ich deti, keď každý deň počujú zvuk sirén, sú skrytí v podzemí, v metre, v pivniciach, či je deň, alebo či je noc. Ale ja som tej chvíli myslela na tých, ktorí na Slovensku šíria dezinformácie o situácii na Ukrajine. Sú ničím neohrozovaní, spokojní, vyspatí, oddýchnutí, so svojskými odporúčaniami pre ukrajinský národ.
My sme na Ukrajine však videli na vlastné oči ruiny materskej školy či budovu základnej školy, ktorá bola zničená požiarom. Komunikovali sme so starostami obcí, ktorí nám rozprávali o priamych stretoch s ruskou armádou, o pozostatkoch mín v okolí ich miest. O individuálnych prípadoch hovoriť nebudem, pretože sa mi to nielen ťažko hovorí, ale veľmi ťažko sa to aj počúva. Väčšina Ukrajincov pri našich stretnutiach ďakovala Slovenskej republike za jej pomoc a podporu. V centre pre vojnové obete sexuálneho násilia v Ivanofrankivskej oblasti bola napríklad v interiéri vyvesená slovenská vlajka.
Ako som už povedala, mnohé z vojnových zločinov boli spáchané na civilnom obyvateľstve, a to najmä v okupovaných územiach. Referujú o tom médiá a my sme mali možnosť presvedčiť sa o tom počas našej cesty na Ukrajine, a to predovšetkým v centrách Eleos, ktoré spravuje ukrajinská pravoslávna cirkev. Ide o útulky pôvodne určené obetiam domáceho násilia, napríklad ženám, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti alebo HIV pozitívnym ženám. Dnes sa v centrách poskytuje pomoc a poradenstvo ženám a deťom z vojnových oblastí, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia. Eleos centier na Ukrajine je v súčasnosti šesť. No podľa slov vladyku Epifanija, metropolitu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, by ich potrebovali minimálne desať. V týchto centrách je materiálna pomoc rovnako dôležitá ako tá duchovná či psychologická. Ale čo je dôležité, práve týmto centrám pomáha aj Slovenská republika, a to financiami z fondu vzájomnej pomoci.
Ministerstvo zahraničných vecí získalo z fondu vyše 110-tisíc eur pre projekt NGO Eleos na vybudovanie centra pre obete sexuálneho násilia počas vojnového konfliktu v Ivanofrankivskej oblasti. Konkrétnu pomoc zabezpečuje slovenské veľvyslanectvo na Ukrajine pod vedením jeho excelencie Mareka Šafina, ktorý bol aj naším sprievodcom počas návštevy na Ukrajine. Slovensko v rámci projektu pomáha napríklad materiálno-technicky, kým napríklad Južná Kórea zdravotníckym materiálom. Ďalej nápomocné sú aj mimovládne organizácie z Litvy, Lotyšska a napríklad aj Washingtonská univerzita.
Jedno z centier Eleos sa napríklad nachádza v Buči, kde sú umiestňované ženy, ktoré boli v ruskom zajatí, konkrétne v celách predbežného zadržania v Donecku. Ďalšie, ktoré sme navštívili, sa nachádza v západnej Ukrajine, bolo otvorené 1. decembra minulého roka a projekt potrvá do 1. júna tohto roka. Pokračovať však bude iba v prípade, že získa dostatočnú finančnú podporu na ďalšiu prevádzku tohto centra. Ide o tzv. prístrešie sv. Oľgy, kde pomáhajú s evakuáciou žien a detí. Toto centrum má sociálnu pracovníčku a šoféra, ženu vyzdvihne vo frontovej oblasti na dohodnutom mieste a privezie do tohto centra. Poskytujú predovšetkým ubytovanie a rovnako aj prístrešie pre znásilňované ženy a pre ich deti. Poskytujú pomoc psychológov, sociálnych pracovníkov a rovnako aj duchovných. Poskytujú bezplatnú komplexnú lekársku starostlivosť vrátane gynekologických, stomatologických a psychiatrických služieb. Eleos spolupracuje s piatimi klinikami na Ukrajine, dve v Ivanofrankivsku, dve v Kyjeve a jedna v Mukačeve. Psychiatrická starostlivosť je poskytovaná v spolupráci so špecializovanou psychiatrickou klinikou v meste Ľvov. Ďalej je týmto klientom pre to, čo prežili, aj právna pomoc.
Do centra sa tieto klientky dostávajú tak, že samy, individuálne môžu kontaktovať tieto centrá. Ďalší podnet môže prísť z generálnej prokuratúry Ukrajiny, alebo z polície, ktorá pôsobí na okupovaných územiach. Niektoré ženy sa však o možnosti pomoci dozvedia napríklad z čerpacích staníc. Tu sú rozmiestnené upozornenia a letáky s kontaktnými údajmi, kde môžu znásilnené ženy alebo deti nájsť pomoc. V tomto centre nachádzajú útočisko tehotné ženy, ale aj matky s deťmi, týrané, mučené, znásilnené. Ide o obete, ktoré mnohokrát z pochopiteľných dôvodov nechcú hovoriť o tom, čo zažili. Podľa slov zamestnancov z centra častejšia sa tieto ženy otvoria pri bežných činnostiach v rámci centra, akými sú napríklad varenie alebo upratovanie.
Liečiť ukrajinské ženy a ich deti z tráum bude musieť Ukrajina dlhodobo. Ide najmä o traumatické zážitky v rôznej intenzite, ktoré podľa slov odborníkov môžu viesť až k samovraždám. Dôvody sexuálnych zločinov sú naozaj rôzne. Každá žena alebo znásilnené dieťa si so sebou nesie svoj vlastný tragický príbeh. Práve preto potrebujú zdravotnícku i právnu pomoc. Ale to, čo potrebujú najviac a potrebujú to aj od nás, je naša ľudskosť. Eleos poskytol pomoc vrátane online konzultácií viac ako 120 ženám z Kyjevskej, Doneckej, Chersonskej, Mykolajivskej a Luhanskej oblasti. Ženy a deti môžu v ktoromkoľvek útulku zotrvať jeden až šesť mesiacov s možnosťou predĺženia ich pobytu. Kapacita útulku pre klientov je 15 až 20 žien a detí. Celková kapacita ubytovania vrátane personálu je 30 osôb.
Predstavitelia Eleosu spolupracujú intenzívne s ukrajinskou generálnou prokuratúrou, oddelením pre vyšetrovanie vojnových zločinov, ministerstvom vnútra Ukrajiny, políciou, bezpečnostnými službami a ďalšími medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva. Tam sme sa napríklad dozvedeli, že najmladšou obeťou sexuálnou násilia bolo štvorročné dievčatko a najstaršími obeťami boli seniorky, mali viac ako 80 rokov. V čase nášho pobytu sme zaznamenali aj pôrod jednej z klientiek z centra. Narodilo sa jej šieste dieťa. Rovnako v centre bola napríklad umiestnená matka s dcérou, ktorá bola znásilnená a mučená.
V súčasnosti štatistiky hovoria, že obetí znásilnenia bolo 171. Mužských obetí znásilnenia 36. Predpokladá sa však, že v skutočnosti bolo na Ukrajine znásilnení oveľa viac. Pomôcť Ukrajine by sme v tomto smere mohli napríklad podporou projektu Eleos, ale aj odbornou pomocou špecialistov, najmä z radov psychológov a psychiatrov, ale napríklad aj organizovaním pobytov pre tieto matky so svojimi deťmi na Slovensku, kde by sa cítili v bezpečí.
Ľudia z Ukrajiny, s ktorými sme mali možnosť stretnúť sa, úprimne ďakovali Slovensku za pomoc. Na druhej strane, Ukrajina vie o rôznych náladách v našej spoločnosti v súvislosti s vojnovým konfliktom, napriek tomu však Ukrajinci boli vďační, priateľskí a veľmi chápaví. O situácii na Ukrajine by sa dalo hovoriť dlhšie a témy by mohli byť naozaj rôzne. Som však presvedčená, že Národná rada Slovenskej republiky uplatní pri hlasovaní za predloženú deklaráciu princíp solidarity, spolupatričnosti a prispejeme tak k spravodlivejšiemu a ľudskejšiemu svetu. V súvislosti s deklaráciou Národnej rady Slovenskej republiky predkladám plénu nasledujúci doplňujúci návrh.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Jarmily Vaňovej, Moniky Kozelovej, Anny Miernej a Martiny Brisudovej k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Miernej, Moniky Kozelovej, Martiny Brisudovej a Anny Zemanovej na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch.
Za slová „vyzýva Ruskú federáciu k okamžitému zastaveniu deportácií ukrajinských detí a žien a k vráteniu deportovaných osôb naspäť na Ukrajinu;" sa vkladá nový odsek, ktorý znie:
„vyzýva Ruskú federáciu k okamžitému zastaveniu vraždenia, znásilňovania a mučenia civilného obyvateľstva na Ukrajine;".
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Jedenásť faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mierna.