88. schôdza

Pekný deň všetkým prajem, ďakujem veľmi pekne za možnosť odprezentovať náš návrh. Vystúpim najprv s krátkym úvodným slovom a následne v rozprave by som sa rád prihlásil a predniesol aj dva pozmeňovacie návrhy. Keďže od tej poslednej schôdze, kedy to prešlo do druhého čítania, sme absolvovali naozaj veľké množstvo diskusií, dovolím si povedať veľmi konštruktívne, a chcem aj z toho miesta poďakovať za všetko, čo sa, za podporu na jednotlivých výboroch.
Takže samotný návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o tepelnej energetike, je v nadväznosti aj na zimný energetický balíček, uvoľňuje možnosť pripájania ako nových zdrojov, tak aj v prípade odpájania niektorých odberateľov, ktorí vedia ekologizovať naše teplárenstvo. Toto je, toto je dôležitý moment a dovolím si naozaj na toto sústrediť tú pozornosť. Ideme e-ko-lo-gi-zo-vať teplárenstvo, ako by povedal pán Harabin.
Hlavným cieľom zákona je zjednodušenie povoľovacieho procesu pri výstavbe nových zdrojov využívajúcich prevažne obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo, a to vrátane decentralizovaným zdrojov tepla, ktoré zabezpečujú dodávku tepla pre bytové domy a iné objekty spotreby tepla. Návrh má súčasne chrániť od odpájania tie účinné systémy centralizovaného zásobovania teplom, ktoré už dnes využívajú obnoviteľné zdroje energie v podiele 65 % a viac. To znamená, naozaj ak dnes požívajú niektoré zdroje, niektoré neekologické zdroje ochrany z pohľadu zákona, tak táto ochrana ostane zachovaná práve pre tie najekologickejšie, ktoré majú viac ako 65 % podiel z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla. Toto je naozaj ten základný moment, pretože nič iné, lebo veľa sa diskutovalo aj na výboroch, vypočuli sme si mnohé mylné informácie o tom, ako ideme niektorých odstaviť od procesu povoľovania. Nie, celý proces vydávania osvedčení o výstavbe zariadenia, tepelného, ostáva v platnosti. Jediné, čo sa naozaj týmto zákonom bude odstraňovať, je to častokrát zneužívané právo veta zo strany existujúceho dodávateľa.
Mali sme tam aj v návrhu zákona zapojenie mestských častí v hlavnom meste Slovenskej republiky a v meste Košice do plánovania a tvorby koncepcií rozvoja tepelného hospodárstva na území mestských častí, no čo sme ale aj po diskusii napríklad s mestom Košice nateraz z toho zákona pozmeňovacím návrhom odstránili, resp. predkladám takýto návrh zákona, uvidíme, či bude v konečnom dôsledku aj schválený. Nie je tam žiaden rozpor, ale máme za to, že vieme toto riešiť aj v nejakom neskoršom období a ten hlavný cieľ tohto zákona naozaj ekologizovať teplárenstvo nejdeme žiadnym spôsobom ohroziť. Čo tam ale zavádzame a nechávame pre mestské časti alebo pre samosprávy je zvýšenie verejnej kontroly pri cenotvorbe dodávateľov tepla, kedy títo účastníci alebo teda samosprávy sa stanú nie účastníkom konania, ale tzv. zúčastnenou osobou. To znamená, že naozaj budú informovaní o cenovom konaní v prípade tvorby cien tepla a budú vedieť nazerať do spisu, budú môcť niektoré veci aj pripomienkovať, ale, opäť, nebudú môcť si uplatňovať niektoré opravné prostriedky, ktoré patria iba účastníkovi konania.
Na záver, zákon nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie na strane podnikateľov investujúcich do zdrojov tepla využívajúcich obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo. Návrh zákona bude mať aj pozitívny vplyv na životné prostredie, toto naozaj zdôrazňujem. Nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Takže toľkoto na úvod tohto zákona. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za to všetko, čo predchádzalo môjmu dnešnému vystúpeniu, a hlásim sa aj do tej rozpravy ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Vojtechovi Tóthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania... (reakcia poslanca Vonsa, ktorý kráčal k rečníckemu pultu), aha, jasné, rozumiem, nech sa páči, pán poslanec, informujte Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím pekne, Vojtech Tóth má, je dneska ospravedlnený, áno?

Takže, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyňa, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1440 zo 17. januára 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 692 z 9. marca 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 409 z 13. marca 2023. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú 3 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný, predmetný návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 417 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pánovi poslancovi Vonsovi. Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Máme prihlásených dvoch, pána poslanca Kremského a pána poslanca Vetráka.
Nech sa páči, pán poslanec Kremský, máte slovo. (Reakcia navrhovateľa.) Vy sa môžete prihlásiť kedykoľvek. Chcete ísť prvý? Nech sa... chcete ísť prvý? Vy máte právo ísť prvý, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, je to taká veľmi odborná téma, tepelná energetika, ale zo samotného hospodárskeho výboru sme tu momentálne jeden, dva, tri, štyria, takže naozaj máme silné zastúpenie a aj na tom hospodárskom výbore to bola téma. Ja som sa ho, bohužiaľ, nemohol zúčastniť osobne, ale bol som online pripojený, na samotný výbor dokonca prišiel aj pán minister hospodárstva, čo bolo dosť neštandardné k poslaneckému návrhu zákona, a zobral si so sebou dokonca aj predsedu výboru, predsedu Slovenského zväzu výrobcov tepla, čo je lobistická zaujímavá organizácia, ktorá háji záujmy tých dodávateľov tepla, a takisto aj riaditeľa teplárenského holdingu ministerstva hospodárstva. Predniesli tam niektoré výhrady voči tomuto zákonu, ja sa k nim budem aj separátne potom venovať. Aj vysvetlím, prečo nie sú, aj tu v pléne, prečo nie sú naozaj opodstatnené, vnímam to skôr naozaj ako taký nejaký lobistický tlak a my sme tu v parlamente, my máme v prvom rade hájiť záujmy spotrebiteľov, odberateľov a aj to životné prostredie. Toto je naozaj zákon, ktorý smeruje k ekologizácii teplárenstva, k zlepšeniu nášho ovzdušia. Jednoducho k tomu, k čomu sme sa v mnohých deklaráciách zaviazali a budeme to robiť aj tu. Nejdeme ohrozovať žiadne existujúce investície, nejdeme žiadnym spôsobom, ako bolo strašené tuná, zvyšovať ceny tepla, jednoducho nič z tohto neplatí.
Začnem samotnou osobitnou časťou, ktorá je súčasťou dôvodovej správy a teda vyberiem z nej tie najdôležitejšie body a potom aj vysvetlím v reakcii na ministerstvo hospodárstva, v čom teda ministerstvo hospodárstva, alebo nie ministerstvo hospodárstva, ale samotný pán minister nemá celkom pravdu.
Tým prvým a najzákladnejším bodom je teda úprava ustanovenia § 12 ods. 5, aby sme jednoznačne vymedzili zariadenia na výrobu tepla, ktorých výstavba nebude dovolená, ak sa v dôsledku ich výstavby zníži odber tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom a zhorší vplyv na životné prostredie alebo zníži podiel tepla z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla v dodávke tepla. Navrhujeme aj chrániť pred odpájaním účinné centralizované zásobovanie teplom z obnoviteľných zdrojov, ktoré využíva viac ako 65 % tepla z OZE. Takže naozaj toto je veľmi dôležité povedať, že na jednej strane ideme vo zvýšenej miere dokonca ochrániť práve tie zdroje, ktoré sú už dnes ekologické, ktoré už dnes majú tu ten prívlastok obnoviteľného zdroja alebo toho odpadového tepla. A na druhej strane tie, ktoré existujú, tak tie budú naďalej kompletne podliehať celému posudzovaniu, tak ako tomu bolo doteraz, jedine v tej naozaj záverečnej fáze prídu o to právo veta, ktoré bolo častokrát tými dodávateľmi zneužívané. To znamená, oni sa častokrát ani nezúčastňovali toho procesu alebo iba nejakými jednoduchými pripomienkami a nakoniec povedali, no my sme dotknutí tým, že sa nám zníži odber tepla a tým pádom my s tým proste nesúhlasíme a je, nezaujíma nás rozhodnutie, ja neviem, v prípade štátu alebo samosprávy, že oni by takéto niečo chceli, jednoducho nie, nie, nepustíme.
Takisto sme navrhli precizovať ustanovenie o účastníctve v konaní a vydanie osvedčenia, ak bolo zrejmé, že držiteľ povolenia na rozvod tepla je účastníkom konania len v prípade, ak sa ho priamo dotýka zníženie odberu tepla. Toto je niečo, aby ste pochopili, máme nejaký proces vydávania osvedčenia o výstavbe takéhoto zariadenia a v prípade, že tam niekto je ten dotknutý, tak v tej rade sa vyjadroval každý jeden, to znamená nielen dodávateľ, ktorý mal zmluvný vzťah s odberateľom, ale napríklad aj ten majiteľ nejakej sústavy, ktorá distribuovala alebo dodávala to teplo, alebo majiteľ tej výrobne, kde sa to teplo kotolne vyrábalo. Pôvodne sme navrhovali, aby naozaj v tom, v tom celom procese sa vyjadroval iba ten priamo dotknutý. To znamená, kde existuje ten zmluvný vzťah, na to ale boli dobré aj tie ďalšie diskusie, ktoré sme mali aj s tými dodávateľmi, ktorí argumentovali tým, že ale oni takisto budú tým celým dotknutí, takže sme sa rozhodli práve tento moment, to slovíčko priamo, odtiaľ vyhodiť a naozaj každý jeden, kto bude takýmto spôsobom dotknutý, tak bude môcť byť účastníkom tohto konania. Toto je predmetom môjho prvého pozmeňovacieho návrhu, respektíve môjho a Petrovho.
No a potom sme tam mali aj teda tie, tie koncepcie. To znamená, že aby v Bratislave a v Košiciach, ktoré majú významný vplyv na rozvoj územia, alebo kde majú významný vplyv aj mestské časti, ktoré sú oprávnené vypracovávať územné plány zón, tak aby mohli vypracovať vlastnú podrobnejšiu koncepciu rozvoja mestskej časti. Tu sa nám ozvalo mesto Košice, že teda majú veľmi veľa mestských častí, že v ich prípade tieto územné plány zón sa nevypracovávajú tak ako v Bratislave na území mestských častí, ale robí sa to priamo na meste. Napriek tomu, že sme vysvetlili, že naozaj akákoľvek takáto koncepcia nebude môcť byť v rozpore s koncepciou toho mesta, teda tou nadradenou, tak považovali za vhodné, aby naozaj sme im momentálne do toho takýmto spôsobom nezasahovali aj v nadväznosti na ten zákon, ktorý bol v súvislosti s Košicami nedávno prijatý v parlamente. Takže toto je predmetom môjho druhého pozmeňovacieho návrhu, kde naozaj tieto koncepcie na úrovni týchto mestských častí, nebudeme na nich takýmto zákonným spôsobom trvať napriek tomu, že tam bolo vložené slovíčko môže, to znamená, tá mestská časť nebola viazaná tým, že musí vypracovať takúto koncepciu.
No a takým tým dôležitým bodom, ktorý ale zachovávame a ja si myslím, že každá jedna samospráva zaňho bude veľmi vďačná, tak je to zvýšenie verejnej kontroly nad cenotvorbou regulovaných subjektov v tepelnej energetike, ktoré zabezpečujú zásobovanie obyvateľov tepla. Navrhujeme tam umožniť príslušnej obci účasť v cenovom konaní, a to v postavení takzvanej zúčastnenej osoby. Ešte raz opakujem, zúčastnenej osoby, nie účastníka konania. To je podľa § 15a správneho poriadku. Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy, doplnenia, podklady, rozhodnutia. Nebude mať však toto právo opravný prostriedok. Deje sa to z dôvodu zvýšenia transparentnosti a prehľadnosti a taktiež navrhujem, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bol povinný zverejňovať na svojom webovom sídle nástroj na porovnávanie cien tepla. Toto je niečo, čo sme doteraz nemali, a mnohí tým, že dodávka tepla je naozaj lokálnou záležitosťou, sa sťažovali na to, prečo má niekto v Humennom trojnásobné ceny tepla ako napríklad Trnava. Takže bude takýto nástroj na webovom sídle úradu a tam si každý jeden bude môcť pozrieť takéto základné porovnanie.
Ale teda ešte možno späť k tej cenotvorbe alebo k samotnému cenovému konaniu na regulačnom úrade. Tam treba naozaj povedať, že volení zástupcovia do samospráv takisto častokrát sú atakovaní tými otázkami: Prečo my máme také vysoké ceny tepla? Čo s tým robíte? No tak v tomto prípade už to nebude o tom, že však my ani nie sme účastníkom konania, ani zúčastnenou osobou, ani nemáme právo do toho zasiahnuť, maximálne sa môžme pohádať s dodávateľom tepla, teda pokiaľ ten dodávateľ tepla, samozrejme, nie je vo vlastníctve samosprávy, ale teda budú môcť aspoň byť upovedomení o začatí toho konania a všetko to, čo som predtým povedal. Ja toto vnímam naozaj ako zvýšenie tej transparentnosti a práve toho verejného dohľadu a možnože aj troška také že zvýšenie tej zodpovednosti tých volených zástupcov, ktorí budú môcť aspoň takýmto spôsobom byť informovaní.
No a teraz sa dostanem k tým výhradám ministerstva hospodárstva, ešte možnože aj k účinnosti zákona, ten sa navrhuje od 1. mája 2023. Ministerstvo s týmto naším návrhom nesúhlasilo, ale dovolím si naozaj povedať, že tieto ich pripomienky neboli odôvodnené. Ich nesúhlas bol opretý o to, že obmedzujeme uplatniteľnosť podmienok nevydávania osvedčenia len pre zdroj tepla s prevahou iných foriem energie ako sú obnoviteľné zdroje a odpadové teplo. Zámerom tej súčasnej právnej úpravy podľa nich, ktorá platí, je účinná ochrana centrálneho zásobovania teplom bez ohľadu na palivo, t. j., či posudzovaný nový zdroj bude využívať obnoviteľné zdroje, odpadové teplo alebo fosílne palivo. Pre účinné CZT, teda centrálne zásobovanie teplom, ktoré využívajú technológiu kombinovanej výroby, znamená zníženie odberu tepla aj zníženie objemu vyrobenej elektriny a tým v konečnom dôsledku aj zníženie úspor prijímanej energie.
No áno, keď to pritiahneme poriadne za vlasy, tak by sme to naozaj takto mohli chápať, ale treba povedať, že naša dnešná právna úprava zachytáva filozofiu ochrany účinného centrálneho zásobovania teplom, čo v našich podmienkach si ale nesprávne vykladáme ako podporu výroby zo zemného plynu. Všetci dobre vieme, odkiaľ zemný plyn pochádza. V minulom roku 60 % zemného plynu ešte stále k nám prišlo práve z Ruska napriek tomu, že máme diverzifikované dodávky, máme tu aj dodávky LNG, celkovo sa závislosť Európy na tom ruskom plyne znížila, ale, bohužiaľ, súčasná právna úprava vnímanie vedenia ministerstva hospodárstva, žiaľ, ako keby nepochopili, že my sa musíme pohnúť od toho zemného plynu a naozaj stavať aj na tej ekologizácii. To je, to je také z ich strany opieranie sa o filozofiu, ktorá v Európskej únii platila možnože desať rokov dozadu. Ale aj smernica o využívaní obnoviteľných zdrojov, taxonómia, ktorá obmedzuje výstavbu elektrární na zemný plyn len do roku 2030, ale najmä tá ruská invázia na Ukrajinu, ako aj energetická vojna, tak toto všetko, myslím, že musí dnes každého jedného triezvo zmýšľajúceho človeka presvedčiť o tom, že tak ako členské štáty kladú dôraz na odklon od zemného plynu v prospech obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla, tak toto isté by sa malo udiať aj u nás. A ešte raz zopakujem, v zákone my neobmedzujeme alebo nerušíme nejaké procesy, ktoré sú v rámci vydávania toho osvedčenia nastavené. My naozaj iba odoberáme pre tých, ktorí nevyrábajú viac ako 65 % z tých obnoviteľných zdrojov alebo z odpadového tepla to záverečné, finálne a častokrát zneužívané právo veta.
Náš návrh teda obmedzuje toto právo veta v prípade, ak je v lokalite plánovaný ekologickejší zdroj, ktorý využíva prevažne obnoviteľné zdroje alebo odpadové teplo. Takýto projekt však bude musieť byť takisto, a toto zdôrazňujem, byť predmetom riadneho posudzovania v osvedčovacom konaní, a to vrátane dopadov na spotrebiteľov. Toto všetko ostáva takisto zachované. My nejdeme ani v prípade týchto obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla robiť nejaké výnimky. To vôbec nie. My im iba zachováme to právo veta, ale všetky ostatné postupy a procesy ostávajú aj pre nich zachované. Toto hľadisko sme do toho osvedčovacieho procesu doplnili ešte v rámci transpozície smernice. Čiže naozaj toto ostáva zachované.
Druhý argument ministerstva bol, že výstavbou nového zdroja dôjde k zníženiu odberu tepla z účinného CZT, teda tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov odpadového tepla alebo tepla z kombinovanej výbory elektriny a tepla, a dôjde k znehodnoteniu investícií do výrobných účinných zdrojov, ktoré zároveň boli alebo sú podporované investičnou štátnou pomocou z finančných prostriedkov Európskej únie. No ale opäť, ešte raz. Jediné, čo návrh obmedzuje, je to právo veta, je to tam zdôraznené napriek tomu, že teda pán minister sa to snažil nejakým spôsobom bagatelizovať. Toto právo veta bolo aj v minulosti neodôvodnené. Právo bránilo v rozumej diskusii a tomu posudzovaniu návrhov v konaní o vydaní osvedčenia. No a vtedy sa vždy na konci tá žiadosť formálne aj zamietla. Naďalej sa budú skúmať všetky aspekty vrátane dopadov na existujúce centrálne zásobovanie tepla a spotrebiteľov pripojených k tomuto zásobovaniu. Cieľom návrhu je motivovať aj dodávateľov, samotných dodávateľov v systémoch centrálneho zásobovania tepla k riešeniam, ktoré budú čo najviac využívať domáce obnoviteľné zdroje a odpadové teplo. Takže toto je naozaj veľmi dôležité povedať.
No a posledným argumentom, ktorý teda ešte zmienim, je to, že takýto návrh je v rozpore so zámermi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania obnoviteľných zdrojov. Toto je argument ministerstva, ale opäť, nie, toto je naozaj veľmi účelový výklad, ktorý častokrát sa snažia práve tí lobisti, ktorí sú združení v rámci výrobcov tepla, presadzovať alebo teda prezentovať. Náš návrh v žiadnom prípade nie je v rozpore so smernicou, ide o nesprávny účelový výklad. To, čo prezentuje ministerstvo. Smernica dáva právo odberateľom odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom aj v prípade, ak toto nie je alebo sa nestane účinným do 31. decembra 2025. To neznamená, že od takýchto systémov sa nedá vôbec odpojiť, alebo že takéto systémy majú právo veta, ak sa chce od nich niekto odpojiť. Ustanovené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že členské štáty nesmú brániť odberateľom odpojiť sa v prípade, ak sa systém nestal účinným do konca roka ´25 a opäť, my iba obmedzujeme práve to zmienené právo veta. Dokonca ja by som tam videl presne opačný výklad, lebo smernica ukladá členským štátom tlačiť na dodávateľov v centrálnom zásobovaní tepla na to, aby zvyšovali svoj objem alebo podiel tepla pochádzajúceho z obnoviteľných zdrojov odpadového tepla.
No a potom tu mám teda tie dva body, o ktorých som hovoril, že budeme upravovať v rámci pozmeňovacieho návrhu. Teda bola tam tá námietka toho priameho dotknutia, teda kto všetko sa môže v cenovom konaní vyjadrovať, tak k tomu si dovolím za chvíľku prečítať pozmeňovací návrh. No a takisto námietka ministerstva bola, že vzhľadom na vysoký počet mestských častí v oboch mestách by nemali práve tieto koncepcie sa tvoriť na ich úrovni, ale by to malo ostať na tej úrovni mesta. Túto pripomienku takisto sme si v rámci ďalšej diskusie osvojili a toto je predmetom môjho pozmeňovacieho návrhu.
Takže dovolím si v tejto chvíli ukončiť moje vystúpenie k návrhu. Je tu aj Peťo Kremský, ktorý takisto má vlastné dva pozmeňovacie návrhy, a nachádza sa v Národnej rade aj Milan Vetrák, ktorý takisto má jeden pozmeňovací návrh. Ja naozaj ešte raz z tohto miesta ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili tej diskusie, vrátane aj tých, ktorí možnože boli aj proti tomuto návrhu. Dve pripomienky alebo viaceré pripomienky sme zohľadnili, ale naozaj v záujme tej ekologizácie teplárenstva trváme na tom, že toto je dobrý návrh zákona, toto je návrh zákona, ktorý aspoň čiastočne reflektuje to, čo mala síce už bývalá koalícia, ale mala v programovom vyhlásení vlády. To, čo sme mali aj ako strana SaS, tak aj strana OĽANO v samotnom volebnom programe a možnože tým nejdeme teraz zrušiť to takzvané teplárenské nevoľníctvo, ktoré tu bolo v minulosti zavedené, ale naozaj ideme robiť iba tú ekologizáciu teplárenstva, s ktorou by nikto nemal mať problém.
Takže dovoľujem si v tejto chvíli predniesť prvý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Karola Galeka a Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, je to tlač 1371.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám doplňujúci a pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z . o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovnú zmenu:
V čl. I bode 1 § 12 ods. 6 sa vypúšťa slovo „priamo".
Takže naozaj tým účastníkom sa v prípade schválenia tohto pozmeňovacieho návrhu stane každý jeden, kto je dotknutý práve takouto výstavbou alebo nejakým iným konaním, čo sa týka zariadení na výrobu, prepravu, dodávku tepla.
Toto bol teda prvý pozmeňovací návrh a druhý pozmeňovací návrh môj, Karola Galeka, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám doplňujúci a pozmeňujúci návrh k zákonu, návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovnú zmenu:
V čl. I sa vypúšťa 2. bod.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
Takže toto je práve to, kedy sa nebudú tie koncepcie o tepelnej energetike kreovať na úrovni mestských častí, ale naozaj ostáva to na úrovni toho mesta. Ďakujem veľmi pekne, viem, že to bolo možno technické, ale verím, že tí, ktorí budú následne rozprávať na kluboch o tomto návrhu zákona, tak pochopili. Pokiaľ nie, som tu k dispozícii do toho utorka o jedenástej, kedy budeme o tomto hlasovať.
Prosím o podporu ako tohto návrhu zákona, tak aj samotných pozmeňovacích návrhov. Ak sa tu rozvinie k tomuto nejaká diskusia, určite rád zodpoviem aj otázky, ktoré z nich vzídu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Kremský.

Ďakujem, pán predseda. Rád by som povedal svoj názor a nejaký komentár k tomuto návrhu zákona, ktorým kolegovia Karol Galek a Tomáš Šudík chcú zmeniť zákon o tepelnej energetike a o regulácii v sieťových odvetviach.
Myslím si, že v čase energetickej krízy, ktorú zažívame, a v podstate vojnovej situácie v energetike, ktorá sa prejavuje najmä posledný rok, ale už aj predtým, vidíme stále viac dôležitosť legislatívnych úprav, ktoré majú dopad na každodenný život ľudí, ktorí sú odkázaní na centrálne zdroje tepla. Stále viac sa dostáva do popredia potreba obnoviteľných zdrojov pri týchto centrálnych zdrojoch tepla a myslím si, že práve tento návrh zákona tento smer podporuje a túto tendenciu vlastne ešte posilňuje.
Myslím si, že tieto úpravy, ktoré tu aj kolega Karol Galek spomínal, prispejú k tomu, aby práve tie veľké centrálne zdroje tepla boli stále viac motivované stále viac a viac sa spoliehať na obnoviteľné zdroje a presúvať akoby ťažisko tej výroby tepla práve do oblasti obnoviteľných zdrojov, a to si myslím, že je veľmi pozitívne a niečo, čo by sme mali podporiť napriek tomu, že v podstate je to teraz návrh, ktorý prichádza čiastočne z opozície. Ale myslím si, že keď je to rozumný návrh, o ktorom aj kolega Karol Galek diskutoval s nami, tak keď nájdeme v tej diskusii rozumné riešenia, tak si myslím, že je v poriadku, keď to podporíme, a tak to má byť, aby rozumní ľudia našli aj rozumnú reč.
Ja k tomuto zákonu mám dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali riešiť práve možnosť rozširovania využívania týchto obnoviteľných, teda centrálnych zdrojov tepla, ktoré sú hlavne z obnoviteľných zdrojov. A dôvodom je najmä to, aby v praxi sa nové objekty a rekonštruované objekty pripájali k tomu, k týmto centrálnym zdrojom tepla. V praxi to občas býva tak, že, že keď je tam nejaká nevraživosť, poviem to, alebo nie dobré vzťahy medzi výrobcom tepla a trebárs vedením mesta, vedením obce, že pri nových zdrojoch vlastne stavebný úrad často nezohľadní v stavebnom povolení a v povoľovacom mechanizme to, že tu existuje nejaký centrálny zdroj tepla a podľa legislatívy je takýto nový objekt povinný sa pripojiť k takémuto centrálnemu zdroju tepla, ktorý vyrába z obnoviteľných zdrojov. A potom, samozrejme, aj tá účinnosť nie je taká, aká by mala byť, a musia to platiť vlastne všetci ostatní odberatelia. Keď by sa tam pripojilo viac nových objektov, ako sú napríklad školy alebo, alebo nejaké verejné budovy, prípadne aj hoci nákupné centrá alebo kancelárske budovy, tak by tento centrálny zdroj tepla mohol fungovať a vyrábať efektívnejšie.
Takže odôvodním prvý pozmeňujúci návrh a potom ho prečítam. Tento pozmeňujúci návrh najmä upresňuje pojmy v tomto zákone, pretože v praxi sa často stáva, že stavebné úrady nesprávne vyhodnocujú vymedzené územie ako časti územia, na ktorých sa nachádza technológia vo vlastníctve držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla. Je preto dôležité odstrániť tieto pochybnosti, aj v prípade právnických osôb jednoznačne určiť spôsob definovania vymedzeného územia rovnakým spôsobom ako je to zákonom určené pre fyzické osoby. Teda tým prvým bodom v tomto pozmeňujúcom návrhu sa odstraňujú tieto nejasnosti.
Druhý bod sa týka takisto upresnení, využívanie energie z domácich obnoviteľných zdrojov bez produkcie skleníkových plynov CO₂ je vo verejnom záujme. Aktuálne znenie zákona určuje povinnosť pripojenia k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom z obnoviteľných zdrojov energie len pre objekt, ktorý uskutočňuje hĺbkovú obnovu. Nevzťahuje sa však na nový objekt spotreby tepla, ktorý sa plánuje vybudovať na vymedzenom území držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla. Práve preto vlastne tento druhý bod upravuje tento § 21 a vkladá tam slová alebo rozširuje túto povinnosť aj na nový objekt spotreby tepla.
Čiže teraz prečítam, poprosím o zastavenie času, prečítam teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa pred bod 1 dopĺňajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V § 5 odseku 5 písmene g) sa za slovo „územie" vkladajú slová „s jeho vyznačením na katastrálnej mape".
2. V § 7 odseku 2 písmene j) sa za slovo „územie" vkladajú slová „na podnikanie" .
Doterajšie body 1 až 3, 1 až 2 sa primerane prečíslujú.
2. V článku I sa za bod 3 vkladá bod 4, ktorý znie:
„4. V § 21 odseku 5 sa za slová „na území bezprostredne nadväzujúcom na vymedzené územie" vkladajú slová „plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla alebo"."
Čiže to bol prvý pozmeňujúci návrh. Teraz odôvodním druhý pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh upravuje aktuálne znenie zákona v tom, že umožňuje zjednodušenie stavebného procesu rozvodov tepla iba pri, iba vtedy, keď sú vedené na pozemkoch mimo zastavaného územia obce. Je však vo verejnom záujme, ktorým je nepochybne tepelné hospodárstvo, teda ak je to vo verejnom záujme, ktorým je aj tepelné hospodárstvo, sa navrhuje zjednodušenie tohto procesu aj na pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce, pokiaľ ide o verejné priestranstvá. Tieto predmetné pozemky sú zvyčajne verejným majetkom a majú byť prioritne užívané práve vo verejnom záujme. V územnom ani stavenom konaní tým nebudú dotknuté práva vlastníkov pozemkov vznášať námietky a uplatňovať svoje práva.
Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I sa pred bod 1 dopĺňa nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 10 odseku 1 písmene d) sa za slová „zastavaného územia obce,^12a)" vkladajú slová „alebo na cudzích pozemkoch v zastavanom území obce, pokiaľ ide o verejné priestranstvo^12ac)"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12ac) znie:
^12ac) § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Doterajšie body 1 až 3 sa primerane prečíslujú.

Ďakujem pekne. Teraz vystúpi pán poslanec Vetrák.

Vážené dámy, vážení páni, pán predkladateľ, pán spravodajca, vždy, keď sa rieši tepelná energetika, tak nejakým spôsobom je snaha sa dohodnúť najmä v trojici Kremský, Galek, Vetrák, to je moja skúsenosť. Ale, samozrejme, sú tu aj ďalší poslanci, ktorí sa o to zaujímajú, pán spravodajca a teda viacerí. A každý návrh je taký, že sa ešte vždy dá o niečo vylepšovať alebo dá sa tam zachytiť ešte nejaká ďalšia téma, ktorá môže byť predmetom jeho úpravy. A tak sa to stalo aj teraz. Veď nakoniec o malú chvíľu ja prečítam už v poradí piaty pozmeňujúci návrh, ak sa nemýlim, k tomuto návrhu. A to neznamená, že ten pôvodný návrh bol nejaký zlý, ale jednoducho vždy sa dá každý návrh o niečo vylepšiť, zachytiť určitú situáciu, ktorá, ktorá, alebo spresniť určitú situáciu, ktorá vyvoláva určité výkladové nejasnosti. A to je aj prípad môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude veľmi krátky, ale poviem, čo sa rieši.
My sme v roku 2021, teda v tomto volebnom období, v tomto parlamente schválili novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá vtedy zohľadňovala určitú špecifickú situáciu vo vzťahu k tým menším zdrojom, o ktorých rozhoduje obec. Lebo sú väčšie zdroje, veľké zdroje teda, kde to osvedčenie na výstavbu nových tepelných zariadení vydáva ministerstvo. A sú tie menšie, nie tie úplne malé, lebo tie majú výnimku, ale sú aj tie menšie, o ktorých rozhoduje samospráva. A my sme v roku 2021 povedali, že to množstvo kritérií, ktoré posudzuje samotné ministerstvo pri tých veľkých zdrojoch, ktoré sú uvedené aktuálne v § 12 ods. 4 zákona, predtým to bolo inak usporiadané v inom paragrafe, v tom istom paragrafe v inom odseku, tak z toho množstva kritérií, ktoré posudzuje pri vydávaní osvedčenia ministerstvo, bude môcť samospráva tieto kritériá posudzovať len primerane. To sme zaviedli v roku 2021, ale minulý rok bola prijatá ďalšia novela o tepelnej energetike, ktorá iným spôsobom toto isté vyjadrila v odseku 4 § 12, ale vyjadrila to spôsobom, ktorý už nie je takto jednoznačne ako sme to spravili v roku 2021, najmä pokiaľ ide o jedno konkrétne kritérium, a to je kritérium, ktoré hovorí o hospodárnosti a efektívnosti toho doterajšie tepelného zariadenia, od ktorého sa niekto chce odpojiť, prípadne o dopadoch na tých, ktorí zostali pripojení na ten doterajší zdroj tepla.
Vychádzame pri tomto pozmeňujúcom návrhu aj z odpovede európskeho komisára, ktorý reagoval na otázky niektorých europoslancov, ktorí sa ho pýtali na túto konkrétnu záležitosť, a odpovedal im v duchu, ktorý je v súlade so znením tohto pozmeňujúceho návrhu. Výsledkom je to, že nebude možné nevydať osvedčenie výlučne len z dôvodu, že by samotné odpojenie sa od sústavy tých tepelných zariadení malo buď negatívny dopad na hospodárnosť toho doterajšieho zariadenia alebo na tých samotných, samotné osoby, ktoré sú pripojené, a to z jednoduchého dôvodu, lebo pokiaľ prevádzkovateľ toho doterajšieho zariadenia neurobí nič a bolo by možné odmietnuť osvedčenie len výlučne z tohto dôvodu, tak by sa v zásade objektívne nikdy nedalo od toho doterajšieho zariadenia odpojiť. Čiže vyvoláva to aj určitý tlak na toho doterajšieho prevádzkovateľa, aby sa zamyslel nad tým, povedzme, či tá variabilná zložka nákladov, ktorú vynakladá na teplo, je správna a či nemôže s ňou niečo robiť, keď by sa mu náhodou niekto z toho jeho zdroja odpojil. A rovnako či nemôže niečo urobiť aj s hospodárnosťou toho samotného zdroja tepla, ktorý prevádzkuje.
Na druhej strane vôbec nezasahujeme do kritérií, ktoré sa týkajú životného prostredia, nejakej technickej spôsobilosti toho zariadenia, to musí byť lepšie ako to, od ktorého sa človek chce odpojiť. A celkovo ideme v tom duchu, v akom sme prijali túto právnu úpravu v roku 2021, hoci prísnejšie. Vtedy sme ju prijali trochu benevolentnejšie, dneska je o niečo prísnejšia, ale chceme zachovať samotný zmysel toho, čo sme prijali v roku 2021, aby niekto jednoducho umelo neblokoval, umelo neblokoval tých, ktorí sa chcú odpojiť len z dôvodov, ktoré vie on sám výlučne ovplyvniť. Chceme, aby toto bolo fér a, samozrejme, aby boli splnené všetky tie kritériá, ktoré sa týkajú životného prostredia, technickej spôsobilosti a tých ďalších kritérií, ktoré sú tam uvedené, účinnosti toho zdroja a podobne.
Takže toľko na vysvetlenie, ten pozmeňujúci návrh je veľmi stručný a ja ho teraz na záver prečítam. Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1371.
Tento návrh spomenutých poslancov sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 1 v § 12 ods. 5 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Negatívne vyhodnotenie vplyvov alebo dopadov podľa odseku 4 písm. g) nemôže byť jediným dôvodom na nevydanie osvedčenia ministerstvom alebo obcou."
A to je celý pozmeňujúci návrh. Ja by som vás rád poprosil o jeho podporu a želám ešte pekný deň.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.