88. schôdza

Pán poslanec Svrček sa nenachádza v rokovacej sále ani pán poslanec Tóth.
Pán poslanec Matovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne.
Tuto kolegovi Mizíkovi som... á, pardon, pani Vorobelová bola prvá, sa ma pýtala, že prečo straším ľudí vládou SMER-u a Republiky, no lebo som ju zažil na vlastnej koži. Vy ste boli mimo politiky a ja som tú politiku trošku viacej prežíval a naozaj ma mrzelo, keď tu nejakí skorumpovaní vagabundi zo SMER-u a HLAS-u, lebo však teda to je tá istá strana, tu vo veľkom rozkrádali to, čo patrilo všetkým. Naozaj to považujem za zradu voči voličom.
A keď sa pýtate, teda prečo straším ľudí vládou SMER-u, lebo so to zažil. A prečo vládou Republiky? Lebo sme ich zažili na Banskobystrickom samosprávnom kraje 102 stavebných strojov predať za jedno euro, jako predal Suja, tak to je iné chrapúnstvo, čo ten človek spravil. A takýchto ľudí pustiť k štátnej kase, si myslím, že to je naozaj, že armagedon, takže myslím si, že je správne, aby sme strašili týmto, aby sme pomenovávali skorej, že asi ako by to vyzeralo, ak by takíto ľudia sa dostali.
Povedali ste, že som nazýval ľudí opicami, dobytkom, dezolátmi. Nikdy som nenazýval ľudí ani opicami, ani dobytkom. Dezoláti áno, myslím si, že ľudia... existujú dezoláti, lebo keď niekto niekomu tvrdí, že keď sa zaočkuje, že tam bude mať nejaký nanočip a bude ho tam Bill Gates ovládať, tak to je podľa mňa normálne mešuge, čo by mal ísť na psychiatrickú kliniku. A či to nazveme mešuge, dezolát alebo psychiatrický pacient, to je jedno.
Pánovi Mizíkovi som chcel aspoň takto povedať, odkázať jednu vetu, a to je, že dilino muji turaš tičit. Takže keď sa tak dobre vyzná v rómštine, tak pevne verím, že si preloží a že sa poučí.
A ešte teda tuto kolegyni Romane Tabák ďakujem pekne za citáciu toho žalmu, ale keď som dobre počul, na začiatku bolo niečo také, že blažený človek, ktorý nevysedáva v kruhu hriešnikov. A ja som to ešte nečítal ten článok, ale ja dúfam, že to neni pravda (povedané so smiechom), že Romana Tabák chce ísť pomáhať vagabundovi, ktorý túto republiku rozkrádal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ďalší traja vystupujúci v rozprave tu nie sú. Chcú... (Reakcia z pléna.) Ideš?
Bohužiaľ, pán poslanec Beluský prišiel. (Smiech v sále.) Tak som to chcel ukončiť za tri sekundy. Nevyšlo.
Pán poslanec, nech sa páči, pódium je vaše.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, ja som si dovolil prihlásiť sa k tomuto návrhu do rozpravy z jedného jednoduchého dôvodu, pretože myslím si, že debata o tom, či by sme mali, alebo nemali motivovať voličov, aby sa zúčastnili volieb, aby zvýšili účasť, je podľa mňa veľmi legitímna, aj keď, samozrejme, vystavuje to viaceré otázky, prečo len pri voľbách do Národnej rady, prečo 500 eur, prečo nie nejaká iná suma.
Ale ja súhlasím s tým, že demokracia by naozaj mala byť o rozhodovaní väčšiny a mali by to byť teda dve väčšiny, tak ako v Národnej rade. Najprv by mala byť prítomná nadpolovičná väčšina a tá väčšina potom rozhodne ďalšou väčšinou o tom, či chce, alebo nechce nejaký zákon schváliť. Takisto aj vo voľbách by sme mali chcieť, aby sa najprv zúčastnila väčšina ľudí, a potom tá väčšina rozhodla ďalšou väčšinou o tom, či niektoré strany sa teda dostanú, niektoré strany sa nedostanú do Národnej rady.
Avšak na čom sa pravdepodobne nezhodneme, je, akým spôsobom by tá motivácia mala byť spravená, pretože existujú dve motivácie, a to je buď motivácia medom, alebo motivácia bičom.
A ja keď som si urobil také porovnanie s niektorými inými krajinami Európskej únie, ako oni motivujú občanov svojich voličov zúčastniť sa vo voľbách, tak, priznám sa, že našiel som len motiváciu bičom. A konkrétne napríklad Belgicko... Belgicko, Luxembursko, Grécko a Cyprus, to sú krajiny Európskej únie, v ktorých je volebná účasť povinná. A napríklad v Belgicku je volebná účasť povinná od roku tisíc deväť... 1893. Belgičan, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostaví k voľbám, a to je jedno, či národné, alebo európske, čelí pokute 25 až 50 eur. Ak sa k voľbám nedostaví viackrát, pokuta môže narásť až do výšky 125 eur. Ak volič neodvolí štyrikrát v priebehu 15 rokov, môže mu byť uprené volebné právo na 10 rokov. Počas tohto obdobia navyše nemôže postupovať na vyššie miesta v štátnej správe a nemôže byť ani nikde nominovaný. Napriek tomu, že Belgicko reálne postihujú... postihuje chronických voličov v skutočnosti teda len minimálne, tak volebná účasť v rôznych voľbách v Belgicku dosahuje až 90 %.
Postihy hrozia už od roku 1924 aj Luxemburčanom, ktorí sa nedostavia k voľbám, obyvatelia Luxemburska majú podľa zákona zaplatiť za neospravedlnenú neúčasť 100 až 250 eur. V prípade ďalšej neúčasti v nasledujúcich piatich rokoch môžu zaplatiť až tisíc euro. No Luxemburčanom hrozia pokuty zrejme... zrejme to platí, pretože ich chodí k voľbám stabilne okolo 88 - 90 %. Napríklad v roku 2004 ich prišli dokonca 91,35 %. V Grécku zase nevoličom hrozí pokuta, teda nehrozí im pokuta, ale môžu čeliť problémom pri vydávaní pasu alebo vodičského preukazu.
No a ja osobne si myslím, že aj na Slovensku by takáto motivácia určite pomohla. To znamená, že napríklad jedenkrát sa nezúčastníš volieb, jedenkrát sa nezúčastní volieb, tak v poriadku, nič. Druhýkrát sa nezúčastníš volieb, bez ospravedlnenia dostaneš pokutu. Tretíkrát sa nedostavíš do volieb, tak možnože stratíš právo voliť na najbližších ix rokov, podľa toho sa, ako sa to, samozrejme, stanoví.
Čiže podľa mňa je legitímne baviť sa o tom, akým spôsobom zvýšime motiváciu, aby občania Slovenskej republiky išli voliť, ale nemyslím si, že by sme to mali robiť spôsobom, ktorý zaťaží verejné financie neúmerným spôsobom. Navyše voľby do Národnej rady sa môžu konať aj viac ako jedenkrát za štyri roky. Ak by boli predčasné voľby, môžu sa konať aj po jednom roku, ako sme to mali možnosť vidieť v iných krajinách, kedy vláda bola nestabilná. Takže takéto, takéto návrhy nie sú v Národnej rady v Národnej rade priechodné, ale verím tomu, že sa minimálne otvorí tá debata a nájdeme možno iný spôsob, ako to robia iné moderné západné európske krajiny. A jednoducho tí, ktorí sa volieb nebudú riadne zúčastňovať, proste štát nejakým spôsobom potrestá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Žiadna faktická. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Jedna pani poslankyňa, uzatváram možnosť. Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa vystúpte z radu a poďte medzi nás. Nech sa páči.
Nech sa páči, desať minút.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Poďme sa teda baviť vecne o tomto návrhu zákona, ktorým by každý volič dostal 500 eur za účasť vo voľbách. Viem, že na časť voličov ešte stále funguje hra na city ako Janko a Martinka, mafia, fašisti a podobne. Tento návrh môžem oceniť ako výborný predvolebný marketingový ťah, osobne by som ľuďom dopriala aj 1 500, 2-tisíc, 5-tisíc... (Reakcia navrhovateľa.) Prečo nie. Ale takéto devastačné atómovky Igora Matoviča budú mať nedozerné dopady na štátny rozpočet. V čase krízy, v ktorej Slovensko je, a kedy sa každým dňom prepadá na predposledné priečky štatistík v rôznych ukazovateľoch, je nemysliteľné takúto bombu schváliť.
Vráťme sa však v čase. Do roku 2013, kedy práve Igor Matovič predkladal novelu zákona o politických stranách a hnutiach, zacitujem vám niečo, čo bolo v dôvodovej správe:
„1. Zrušiť financovanie politických strán a hnutí zo štátneho rozpočtu.
2. Ušetriť značný objem finančných prostriedkov v štátnom rozpočte.
3. Zrušiť možnosť parlamentných politických strán a hnutí viesť volebnú kampaň, čo pomôže občanom, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do boja s politickými stranami a hnutiami a tým zadosťučiniť demokracii a rovnosti šancí, keďže dnes sú tieto politické strany a hnutia vo výraznej mediálnej výhode.
4. Prinútiť politické strany a hnutia k zodpovednej politickej práci počas celého volebného obdobia a nespoliehať sa na ohlupovanie voličov predvolebnou kampaňou či kupovanie rozdávaním reklamných predmetov a občerstvenia.
5. Minimalizovať korupčné prostredie vytvorené počas volebnej kampane, kedy strany získavajú finančné prostriedky aj neoficiálnou cestou.“
Summa summarum, tak teraz aj v súčasnosti predkladaný zákon je čisto-čisté ohlupovanie a kupovanie si voličov zo strany OĽANO.
Kde bol Igor Matovič posledné tri roky, keď mal ústavnú väčšinu? Ak by to bolo pre neho dôležité, určite by sa to do programového vyhlásenia vlády vsunulo aj tento návrh z roku 2013.
Teraz sa pozrime na fakty, aj keď už tu odznelo to stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, kde sa jasne uvádza, že ak by bola účasť rovnaká ako v parlamentných voľbách v roku 2020, ktorých sa zúčastnilo cca 2,9 mil. voličov, tak by to negatívne ovplyvnilo štátny rozpočet vo výške viac ako 1,4 mld. eur. Ale predpokladá sa, že ak by tento návrh prešiel, tak zúčastniť by sa mohlo 4,4 mil. oprávnených voličov, čo by malo negatívny dopad na štátny rozpočet takmer 2,2 mld. eur. Dopady by teda vo výdavkovej časti boli miliardové, avšak návrh už neobsahuje, odkiaľ by sa to vykrylo, odkiaľ by štát získal príjmy na túto srandu. Áno, bolo tu spomenuté, že časť by išla zo solidárneho príspevku, čiže zdanením rafinérií, avšak je to len nepatrná časť. Zvyšok - neviem. Čo by, koho by sme ďalej zdanili, ktoré firmy alebo aké dane a poplatky by sme pre ľudí vymysleli?
Celý tento návrh je síce pekné predvolebné piár Igora Matoviča, mnohí mu aj uveria, že to myslí úprimne, odvážne a pre ľudí, ale Slovensko už vie za posledné tri roky, čo sa udeje aj vďaka týmto skvelým populistickým nápadom z dielne OĽANO.
Ohlupovanie a kupovanie si voličov je síce v móde a, bohužiaľ, aj bežnou praxou, ale Slovensko potrebuje konečne odborný, triezvy, systémový prístup k riadeniu a k spravovaniu vecí verejných. Prečo, ako tu bolo povedané, neísť opačnou cestou, ak nám teda záleží na demokracii a chceme, aby všetci občania išli k urnám? Prečo neísť tou cestou, aby teda kto sa volieb nezúčastní, dostal pokutu alebo bol znevýhodnený? Toto by malo oveľa menší dopad na štátny rozpočet.
Rada by som tento návrh podporila, ale moje ekonomické vzdelanie mi to nedovoľuje, kým Igor Matovič konkrétne vopred neuvedie, ako v štátnom rozpočte tento jeho skvelý sociálny nápad vykryje.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Jedna faktická, dva faktické.
Nech sa páči, pán poslanec Kuriak.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Slavěna Vorobelová, mrzí ma, že vy za týmto návrhom zákona vidíte iba to, čo tam nie je, že nejakú volebnú korupciu, kupovanie voličov. Ja to tam nevidím a verím tomu, že ani mnohí, mnohí ľudia na Slovensku. Príkladom toho bolo aj včerajšie stretnutie v Námestove, keď som sa rozprával už potom mimo, mimo diskusie s niektorými ľuďmi, tak, a niektorých som sa aj pýtal konkrétne na, na tento návrh zákona, tak tí ľudia sa s tým stotožňovali, lebo vidia za tým, vidia za tým, čo aj ja, zvýšenie účasti vo voľbách a na druhej strane takisto ako aj ja sa stotožňujem, že je to pomoc rodinám a v tejto, v tejto ťažkej dobe, ja si myslím, že to bude prospešné.
Pozitívne vnímam na tomto návrhu práve tú skutočnosť, že zvýši sa účasť vo voľbách. Ja moc prieskumom nedávam nejakú veľkú váhu, ani, ani im moc neverím na základe doterajších skúseností, že aké, ako častokrát skresľovali preferencie jednotlivých strán a hlavne OĽANO, ale podľa prieskumov doterajších hrozí, že najbližšie voľby v septembri budú mať najnižšiu účasť za posledných niekoľko volieb a to je obrovská hrozba. Práve preto ja si myslím, že je dobre načasovaná aj táto pomoc na zvýšenie účasti, lebo podľa prieskumov hrozí, že prídu iba tí sklamaní voliči, tá skupina tých nenávistných ľudí a, Boh ochraňuj Slovensko, že by týchto pár ľudí, táto skupina mala rozhodnúť o ďalšom smerovaní Slovenska.
No a ako hovorím, skúste sa aj pozrieť na to, že prečo nepomôcť tým ľuďom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Matovič.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Vorobelová, tu, dobre som povedal meno?

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Vorobeľová. (Správne: „Vorobelová“, pozn. red.)

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Tak ja sa to naučím. (Povedané so smiechom.)
Tu citovala návrh, ktorý sme predkladali v 2013. roku. Verte, že ak by bol súhlas medzi koaličnými partnermi aspoň, aspoň taký maličký (rečník gestikuláciou prstov naznačil rozsah), taká maličká šanca na súhlas, tak by to dávno bolo v koaličnej zmluve.
A ja som osobne naozaj presvedčený o tom, že bolo by, veľmi by pomohlo veci, aby strany, politické, by neboli financované zo štátneho rozpočtu, lebo v tom prípade by nemali peniaze na oficiálnu volebnú kampaň a ja najradšej by som zakázal volebné kampane, lebo vtedy by sme donútili politické strany, aby sa snažili zaujať svojich voličov počas celého volebného obdobia, a nielen vo finále. Ale nie je tu nejaká veľká, veľká vôľa takéto niečo podporiť, ale predpokladám, že tým, že ste to čítali, takže už aspoň váš hlas na takúto zmenu k dispozícii máme, takže už treba zohnať ešte tých pár desiatok ďalších.
Odkiaľ by sa to vykrylo? Však to ste v podstate aj vy povedali, že áno, prijali sme aj návrh zákona, kde vieme zdaniť zisk z vojny, v tomto prípade Slovnaftu a áno, ja som hovoril, že ak by bolo treba viac, tak teda to zdanenie nebude len jeden rok, ale bude, bude dva roky, tri roky, štyri roky, koľko bude treba. Každopádne treba predpokladať, že bodaj by teda vojna skončila čím skôr, ale sankcie voči Rusku budú platiť naďalej, tým pádom tá zľava na ruskú ropu bude, bude aj naďalej a takto by sme to vedeli vybrať.
Ale každopádne ďakujem za váš príspevok do hip-hopu, pardon, za váš názor, ktorý ste vyjadrili, a som rád za každý názor v tejto veci.