88. schôdza

Takže ja by som chcel poprosiť všetkých vás, ktorí máte iný zmysluplný program, ja by som to chcel po štvrtýkrát zopakovať, takže predpokladám, tak asi do 22.00 hod. by sme tu chceli byť a chcem to naozaj urobiť len preto, lebo mám veľmi rád tohoto, tohto predsedajúceho a chcel by som mu takto spríjemniť pondelkový či utorkový večer, aby ho strávil spolu s nami. (Povedané súbežne s predsedajúcim. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musíte sa vyjadrovať k prerokúvanej veci, nie k predsedajúcemu. (Povedané súbežne s rečníkom.)
Nech sa páči.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Predsedajúci pokúša osud. On naozaj tu chce byť do 22.00 hod.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
A keď si pôjdem po nabíjačku, kľudne.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Keďže to zvláda úplne kľudne a vôbec ho to nevyrušuje, tak sa mi to až tak príliš nechce. Dobre.
No každopádne ďakujem veľmi pekne za rozpravu. Fašisti tuším stratili chuť tuto, toť z Republiky. Boli takí napichaní, jak tí, tí brojleri, ale asi potom tým, že odišli kamery, tak už to pre nich nebolo atraktívne, už by, už by neboli zaujímaví, tak už tu o tie svoje názory nebojovali. O niečom to svedčí. O to viac si vážim, že tu aj pani Voro... (reakcia predsedajúceho: „Vorobeľová“), Vorobeľová (správne „Vorobelová“, pozn. red.) aj pán poslanec Beluský (povedané so smiechom) zostali, aj bez prítomnosti kamier vyjadrili svoj názor, lebo tak si myslím, že keď teda niekto ten názor má, tak nemôže ho sa snažiť prezentovať len vtedy, keď má nejaký mediálny záujem.
Úprimne by som bol veľmi rád, aby ste sa z toho, tu prítomní poslanci, o našich nepochybujem, ale tí, tí ostatní, vyspali, alebo aby ste sa na to vyspali, aj pani poslankyňa Vorobeľová (správne „Vorobelová“, pozn. red.), Voroblejová? (Reakcia predsedajúceho: „Vorobeľová“.) Vorobeľová? Tak? (Reakcie z pléna.) Vorobelova? Vorobelová? Bez mäkčeňa? Mne, Trnavákovi? To ja som normálne šťastný, prešťastný. To dám. Vorobelová. To Fakt? Wau! Konečne to mám. Stačilo povedať, že bez mäkčeňa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
K prerokovanej veci, pán poslanec.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Však áno, áno. (Povedané so smiechom.) Čiže ja by som bol veľmi rád, aby aj pani poslankyňa Vorobelová, ktorá tu prejavila svoju zodpovednosť voči verejným financiám, aj Martin Beluský z ĽSNS, ktorý prejavil svoju zodpovednosť voči verejným financiám a, a priznám sa, že áno, bolo to v podstate antipopulistické, čo tu navrhli, lebo navrhnúť, že poďme miesto odmeny ľuďom dávať tresty, dávať pokuty, tak vyžaduje určitú mieru odvahy v dnešnej slovenskej politike. O to viac, hovorím, oceňujem váš prístup.
Ale teda tak či tak si myslím, že na tú päťstovku máme, to rozhodnutie je naozaj že sakramentsky dôležité, ktoré spoločne v tých voľbách budeme robiť. Nezabolí to Slovensko až tak, že by sme to neprežili, a hlavne keď to prežijeme, urobíme a Slovensko si zachránime pred hocijakými škaredými vecami, tak to mnohonásobne ušetríme, takže som presvedčený, že to je aj naozaj že dobrá investícia, dupľom keď vieme, že z veľkej časti nám to môže zafinancovať jedna spoločnosť, ktorá dnes požíva neúmerný zisk de facto z vojny. Všetci ostatní, milióny ľudí na Slovensku trpia. Jedna firma tu má z toho biznis jak... veľký. A tým pádom by bolo správne, aby sme tento zisk zdanili, venovali ho ľuďom, však v podstate nás to nemusí nič strašné stáť a všetci, ja verím, že aj vy by ste mali obidvaja radosť, aj ostatní tu prítomní z toho, že by k tým voľbám naozaj prišli štyri milióny ľudí. Predstavte si, že by boli rady pred volebnými miestnosťami jak za komunistov na banány. Však to by bolo, dobrý pocit by sme mali z tých, už iba z tých volieb, samotného z toho procesu, aj keď možno ten výsledok by bol smutný. Ale ak nám záleží na demokracii, tak si myslím, že tento návrh naozaj stojí za podporu a vopred hovorím, a nechcem tým ovplyvniť hlasovanie, ak nám nevyjde plán A, máme plán B, pán C, chceme dosiahnuť, aby táto odmena ľuďom bola vyplatená za akúkoľvek cenu. Naozaj si myslíme, že musíme čokoľvek urobiť pre to, aby sme zvýšili volebnú účasť.
A keď si pozriete prieskum alebo článok, čo Denník N na túto otázku dnes zverejnil, tak pomôže to len toť strane pána predsedajúceho, a to masívne, nám, nám vôbec, ale nám o to nejde, aby to pomohlo našemu hnutiu, ide o to, aby sme naozaj dostali k voľbám milióny ľudí, ktorí by inak zostali po tých voľbách doma s takým pocitom... Občanov druhej kategórie? Akokoľvek by som to nazval. Lebo dnes politické strany, ony bojujú len o záujem alebo o hlas ľudí, ktorí chcú voliť. A zvysoka kašlú na nevoličov a v podstate považujú ich za takých menejcenných. A ja si myslím, že kebyže tá volebná kampaň teraz je o tom boji všetkých politických strán o dušu nevoliča, tak by to tá celá spoločnosť tak nejako pookriala, že tí ľudia by mali pocit, že politici majú záujem ich stiahnuť na palubu. A toto je, si myslím, že niečo veľmi dôležité, čo kebyže spolu urobíme, za tých 500 eur určite by to stálo. (Ruch v sále.)
Čiže dať pocit ľuďom (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), furt ma tu vyrušujú, dať pocit ľuďom... Pán minister, nevyrušujte, dofrasa!

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán predseda klubu Šipoš, nevyrušujte pána ministra, lebo v zmysle § 32 rokovacieho poriadku vás môžem dať vyviesť zo sály!

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ale obidvoch.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Samozrejme, funkcia rozdiel nerobí. Čas rozpravy má pán navrhovateľ neobmedzený, v záverečnom slove máme schválené prerokovanie do prerokovania bodu, to znamená kľudne aj do polnoci. Tým, že vyrušujete pána poslanca, zbytočne sekáme túto diskusiu.
Pán poslanec stratil niť a musí začať od znova. (Reakcia z pléna.)

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Tuto pán... (Povedané so smiechom.) Ďakujem pánovi predsedajúcemu, že mi pripomenul, že som stratil niť, ale tentokrát som ju nestratil, naozaj aj samého ma prekvapila tá myšlienka, neviem, či sa vám to niekedy stane. (Povedané so smiechom.)
Ale že ak by výsledok tohto experimentu, tejto liečby šokom, ak by výsledok týchto 500 eur za účasť vo voľbách bolo to, že získame na palubu srdcia miliónov ľudí, ktorí by inak sa cítili odstrčení politikou, tak verte tomu, že táto jedna jediná vec by za to stála. A by sa nám to všetkým vrátilo, lebo ak chceme, aby sme boli dobre spravovaná krajina, mali by sme mať ľudí na palube, ľudí, ktorí, ktorí chcú byť súčasťou rozhodovania, ktorí chcú byť súčasťou alebo sa cítia byť súčasťou politiky, a ináč som celkom rád, že mu to nevyšlo, že tie drísty, čo tu chcel rozprávať, že vlastne Viskupič tu rozprávať dnes nemohol. (Povedané so smiechom.)
Takže ďakujem vám veľmi pekne všetkým konštruktívnym aj menej konštruktívnym, ale neviem, či tým ďakujem, vám dvom určite ďakujem (rečník prstom ukázal na predrečníkov), lebo zaujímavý pohľad ste do toho vniesli, hovorím, že prekvapila ma vaša odvaha navrhnúť v tomto čase a pri tomto návrhu radšej pokutovanie ľudí ako ich odmeňovanie.
Ale o to viac hovorím, že tak sa trošku spolieham, že na konci by ste po tejto noci do včerjaš... či zajtrajšieho hlasovania o 11.00 hod. mohli tak precitnúť a povedať si, že a dajme to tým ľuďom, že si to zaslúžia.
Takže ďakujem vám veľmi pekne všetkým, aj spolubojovníkom, že tu mali so mnou dnes niekoľkohodinovú trpezlivosť, dúfam, že vás zadky nebolia, a pome, teda máme poslanecký klub, pán predseda klubu ho zvolal, takže mali by sme ukončiť rokovanie, dnešné rokovanie Národnej rady a rozmýšľam, či ho chcem ukončiť vlastne. Dneska sa mi to celkom páči. No dobre, tak nebudem to naťahovať.
Ďakujem veľmi pekne, ešte raz, všetko dobré. (Potlesk.)