88. schôdza

Tak ja by som ešte chcel vystúpiť, ak je tá možnosť, využiť to.
Všetkým kolegom, ktorí tu do tejto hodiny ostali, chcem poďakovať, aj novinárom, veľmi si to vážim, lebo už mohli ste odísť, aj všetkým, ktorí sa starajú o chod Národnej rady a zabezpečujú bezpečnosť, technikom, taktiež šéfovi organizačného oboru. Vieme všetci, že je toto veľmi, prosím, aj kuchárky, samozrejme všetci čo sú tu a vďaka ktorým môže Národná rada fungovať, ale podstatná vec pri tomto zákone, lebo my sme boli aj teraz s kolegom z SaS Viskupičom v diskusnej relácii a oni hovoria, že to je korupčný zákon. A ja hovorím, že v čom je korupčný, mi vysvetli. Tak najprv hovoril, že však lebo to presadzuje jedna strana. Hovorím, ale však vy si môžte voliť, každý si môže voliť koho chce. My nechceme, že by volili OĽANO, nech volia si koho chcú. No a keď som sa ho druhýkrát opýtal, že v čom to je korupčné, tak povedal, no lebo z ekonomického pohľadu na to peniaze nie sú. Ale ja hovorím, no tak ale na jednej strane tu sa bavíme o korupcii a teraz si preskočil do ekonomickej oblasti. A keď sme pri ekonomickej oblasti, tak krásne sa ukázalo, že bohaté firmy, ktoré majú nadmerné zisky, konkrétne napríklad Slovnaft, z tej lacnej ruskej ropy, tak tu keď tie peniaze môžme získať pre ten štátny rozpočet, tak tu zrazu oni nevidia, nepočujú, lebo to netreba zdaňovať bohatých.
Keď som prišiel s argumentom, lebo on mi hovorí, ale to všetko ľudia zaplatia. Ja hovorím, ale keď má nadmerný zisk Slovnaft, miliardu za tú lacnú ruskú ropu, akí ľudia to zaplatia? Však to je miliarda, ktorá môže odísť do maďarského štátneho rozpočtu a my hovoríme o tom, aby prišla do nášho štátneho rozpočtu. ďalší argument, máme tu ďalšie bohaté, extrémne bohaté firmy, ktoré zarobili na kríze, v energiách, bohaté možno banky, energetické firmy, prečo by sme nemohli tým firmám povedať, aby sa rozdelili z obyčajnými ľuďmi. Prečo by sme nemohli 500 euro dať každému človeku, ktorý príde rozhodnúť o demokratickom smerovaní Slovenska 30. 9. No ale môžem vás potešiť, kolegovia, čo sa mi páči, tak televízia JOJ si dala urobiť prieskum u agentúry AKO a vyšlo im, že keď by 500 eurový príspevok prešiel, tak účasť by sa zvýšila na 89 %. Takže toho sa veľmi boja, tie štandardné strany, toho sa veľmi boja tí, ktorí si už myslia, že tie prieskumíky, ktoré im tak vychádzajú plus mínus, že už to tak budú mať, už to majú v kapse a strašne sa boja toho, že tie voľby môžu dopadnúť úplne inak ako si oni už nadizainovali a už si predstavujú, že ako už budú v tom parlamente, už tie platy, saká nové sa budú kupovať, a tak ďalej, no a tuná teraz prišiel a teraz zase prišiel ten Matovič, ale to je korupčné, lebo to Matovič s tým prichádza, mi hovorí tá redaktorka. Ja hovorím, že za to, že Matovič dostal dobrý nápad? Však mali iní prísť s tým, keď majú nápady, mali iní prísť s tými nápadmi. No tak takú sme mali celkom dobrú diskusiu, tak len som vás chcel povzbudiť, že keby tých 500 euro prešlo, volebná účasť by išla takmer na 90 %, boja sa toho veľmi, ako čerti kríža a ja verím tomu, že aj poslanci, ktorí teraz ešte hovoria, že nepáči sa im to, že nepodporia to, kolegovia so Sme rodina napríklad teraz tu vidím dvoch, že nakoniec ešte to zvážia a tak ako oni hovoria, že podporovať rodiny, podporovať ľudí, budú aj oni a pri hlasovaní zajtra o 11. tento zákon podporia a môžu sa pridať všetky strany. Keď sa pridajú všetky strany a budú hlasovať za 500 euro, nikto nebude môcť povedať, že to vybavil Matovič. Všetci spoločne to vybavíme pre tých ľudí a ľudia na Slovensku si zaslúžia, si myslím túto pomoc. Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom, vidíme sa zajtra a teraz našich kolegov z OĽANO pozývam na rokovanie poslaneckého klubu, lebo my máme radi keď náš klub zasadá a diskutujeme do dlhej noci, neskorej. Ďakujem veľmi pekne.

Už som povedal, nedávate pozor, pán podpredseda. Ale zopakujem vám to ešte raz, ste ešte najmladší pán podpredseda, vo funkcii, tak vám to zopakujem ešte raz. Zajtra o jedenástej hlasujeme o tomto bode návrhu zákona.

No tak pozriete sa, ničím si nemôžme byť istí, lebo viete, človek mieni, pán Boh mení, ale keď sa dožijeme, tak myslím, že by to mohlo byť o jedenástej zajtra.

Aj ja vám pekne ďakujem za spoluprácu.

Takže dobré ránko, vážení kolegovia, kolegyne zatiaľ nevidím. Dúfam, že nejaký ten časový sklz sa nám podarí dohnať. Teraz si myslím, že tieto zákony, ktoré mám, by nemali vyvolať nejakú veľkú, veľkú vlnu rozpráva. Takže uvádzam zákon o dani z príjmov. Ako bolo povedaná, je to návrh teda poslancov Národnej rady, ktorú predkladal najmä teda Richard Nemec. Je tam aj moje meno, Marek Šefčík a Peter Vons predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto návrhu zákona je zjednodušiť administratívu a podávanie daňových priznaní športových odborníkov, ak majú príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Obdobný systém platí aj pre zdaňovanie príjmov z vytvorenia diela a z podania napríklad umeleckého výkonu. Takáto právna úprava zníži administratívnu náročnosť a byrokraciu pri vyplácaní odmien športovým odborníkom a predpokladá sa možný pozitívny vplyv na štátny rozpočet, hoci aktuálne nie je možné tento dopad vyčísliť.
Takže zatiaľ toľko a nech sa páči.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 2003 z 9. februára 2023 pridelila návrh poslancov týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko:
Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 438 zo 14. marca 2023.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, úplne na začiatok pár slov ku samotnému návrhu zákona tak ako ho predložili kolegovia či už Richard Nemec, alebo Karol Kučera. Som presvedčený, že tak ako aj kolega Karol Kučera povedal, tento návrh zákona by mohol, nebude to veľa, ale nejaký pozitívny vplyv na štátny rozpočet priniesť. To je super, to je jedna vec.
Ďalšia pozitívna vec, určite, a to je, myslím, že úplne jasné, zruší to nejakú časť byrokracie, bude to jednoduchšie, bude to zmysluplnejšie. Je to koniec-koncov overené vlastne už z tých, z tej umeleckej časti, takže teraz, teraz takúto možnosť zrážkovej dane dostanú aj športoví odborníci.
A tretia vec je, ono by to malo aj čiastočne, to čo bolo teraz v nejakej šedej ekonomike, by sa malo preniesť do bielej. Takže celé dobre, podpora. Plus, keď už máme teda otvorený zákon o dani z príjmu, tak sa vláde, to myslím vtedy bol vládny návrh alebo teda pozmeňujúci návrh, nedávno podarilo vlastne jedna vec, akože nazvime ju že pokaziť. A teraz teda v pozmeňujúcom návrhu zase spoločne aj teda s ministerstvom financií, aj s kolegom Peťom Kremským dáme pozmeňujúci návrh, ktorý túto vec opraví.
Samozrejme, vysvetlím bližšie a na záver môjho vystúpenie prečítam samotný pozmeňujúci návrh.
Týka sa to, týka sa to slovenských korporátnych dlhopisov, ktoré keď kupujú vlastne zahraniční investori, tak tam sa im teraz vyrobilo zdanenie. Bohužiaľ, nejaké teda tri mesiace už to je platné, už to nejaké komplikácie prinieslo. To sa, samozrejme, vyriešiť nedá, retroaktívne sa ten systém zrušiť nedá, ale teda prinášame, povedzme to takým tým kybernetickým spôsobom, záplatu, ktorý tento problém vyrieši. Vyrieši ju v momente teda publikovania zákona v Zbierke zákonov. Ale teda o čo, o čo konkrétne ide.
Takže v roku alebo v čase od roku 2014 až do konca roku 2022 sa výnosy z komerčných dlhopisov nezdaňovali. Úpravou vykonanou, zmenou návrhu zákona o dani z príjmu z roku 2013 boli vyňaté zo zdroja príjmu na území Slovenskej republiky. Prečo? Tým dôvodom bolo zvýšiť atraktivitu slovenských komerčných dlhopisov pre zahraničných veriteľov. Nakoľko kapacita slovenských investorov nezodpovedala a nezodpovedá potrebám na úverové krytie. Vyňatie výnosov plynúcich nerezidentom, teda zahraničným, zahraničným občanom alebo investorom z komerčných dlhopisov zo zdanenia odvtedy zaviedli rovnako aj iné štáty Európskej únie. Jednak ako podporu získavania dlhového kapitálu, ale aj z dôvodu nejednotného systému výberu zrážkovej dane a problémov zo zisťovaním konečného príjemcu úrokového príjmu.
S účinnosťou od 1. 1. 2023 na základe novely zákona o dani z príjmov č. 496/2022 Z. z. sa výnosy z dlhopisov plynúce nerezidentom, zahraničným investorom, majú zdaňovať daňou vymeranou zrážkou, pokiaľ investori nepodliehajú osobitným výnimkám, predovšetkým z príslušných medzištátnych dohôd o zavedení dvojitého zdanenia. Podľa výhrad, ktoré k tejto zmene znášajú slovenskí emitenti dlhopisov, sa touto zmenou sťažilo umiestňovanie dlhopisov na zahraničných trhoch s nepriamym vplyvom aj na umiestňovanie štátnych dlhopisov. Čo teda pri založení Slovenska je veľký problém. Vzniká im tak výrazná administratívna záťaž spojená so zisťovaním každého zahraničného investora, nakoľko od presného poznania konečného príjemcu, úrokového príjmu závisí posúdenie zdanenia v správnej výške. Okrem toho, a to je veľmi dôležité, mnohé emisie dlhopisov na zahraničných trhoch obsahujú tzv. gross-up klauzulu, na základe ktorej má emitent zahraničným investorom doplatiť takú výšku výnosu, ako keby sa na nich daň vyberaná zrážkou zavedená novelou zákona o dani z príjmov nevzťahovala. Čím sa slovenským emitentom predražuje ich dlhové financovanie. No veľmi jednoducho, táto zavedená zrážková daň jednoducho zaťažila vlastne slovenské firmy, proste priniesla im ďalšie daňové zaťaženie, pretože tie dlhopisy takto boli väčšinou vydávané. Realita je teda, že ako SaS-ka sme na toto upozorňovali už pri prijímaní zákona. Ja som tu o tom tiež v pléne rozprával, ani sme teda nezahlasovali na zavedenie tejto dane. Ale budiš, teda stalo sa, bola prijatá a dnes teda máme možnosť spoločne opraviť túto chybu a toto zdanenie zrušiť.
Tento poslanecký pozmeňujúci návrh mňa a Petra Kremského prináša návrh na úpravu zákona o dani z príjmov, obsahuje teda opätovné vyňatie výnosov z komerčných dlhopisov zo zdroja na území Slovenskej republiky, čím sa zabezpečí ich definitívne nezdanenie.
V tomto návrhu je zahrnutá alebo obsiahnutá aj úprava účinnosti dňom vyhlásenia, ako som už povedal. Takýmto nastavením sa zabezpečí, že výnosy plynúce nerezidentom z komerčných dlhopisov, ktoré budú splatné počnúc dňom vyhlásenia tejto úpravy, budú spadať pod príjmy vyňaté, vyňaté zo zdroja na území Slovenskej republiky, a teda nebudú už podliehať zdaneniu. Prijatie zmeny so spätnou účinnosťou od 1. 1. 2023 nie je možné z dôvodu retroaktivity a vytvárania nerovnakého postavenia medzi rôznymi daňovníkmi. Čiže už toto obdobie, už bohužiaľ, už sa stalo, takže už to budú musieť proste dotknuté spoločnosti zvládnuť, ale od momentu vyhlásenia sa vraciame k tej dobrej praxi, ktorá bola.
No, čiže retroaktívne to nejde urobiť, a teda ten dôvod je aj, aj to, že správca dane nevie automaticky vrátiť emitentom alebo obchodníkom s cennými papiermi, ktorí tiež môžu nadobúdať postavenie platiteľa dane vyberanej zrážkou, už vybratú daň zrážkou. Dôvodom je, že daň vybraná zrážkou sa vyberá a odvádza platiteľom tejto dane v úhrne za všetkých daňovníkov a za všetky príjmy v úhrne z predkladaného oznámenia o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, správca dane nevie automaticky vyčísliť len daň vybratú z úrokového výnosu z toho komerčného dlhopisu. Musela by sa zaviesť masívna legislatívna úprava procesu preukázania výšky vracania dane a následne vrátenia, s čím súvisí ďalšia administratívna záťaž na strane emitentov aj finančnej správy s požiadavkou na nákladnú úpravu informačného systému finančnej správy.
Okrem toho by mohla vzniknúť aj situácia, kedy daň vybratú zrážkou odvádzal obchodník s cennými papiermi v postavení platiteľa dane, ktorému, ak by sa táto daň vrátila, zákonom nie je možné zabezpečiť jej poukázanie emitentovi, nakoľko ide o súkromnoprávny vzťah. Vznikla by tak možnosť obohatenia platiteľom dane. Obohatenie by mohlo vzniknúť aj v situácii, ak by emitent vybral daň správne výške, lebo poznal konečného príjemcu úrokového príjmu, správca dane by daň vrátil emitentovi, ale opätovne zákon nemôže zabezpečiť poukázanie výnosu dane vo výške vrátaní dane od emitenta investorovi, ktorý je nerezidentom.
Tu je potrebné upozorniť, že zákon o dani z príjmov umožňuje za súčasného znenia považovať daň vybratú zrážkou z úrokového výnosu za preddavok, o ktorý môže nerezident – právnická osoba požiadať, a ak by prišlo k vráteniu dane nerezidentovi – právnickej osobe a súčasne aj emitentovi, potom by mohla vzniknúť škoda na strane štátneho rozpočtu v podobe dvojnásobného vrátania už vybratej dane. V neposlednom dane, umožnením vrátenia už vybratej dane zrážkou by sa vytvoril nebezpečný precedens do budúcnosti. No čo z toho proste vyplýva? Že jednoducho za chyby sa platí, toto sa už stalo, život sa na tie tri mesiace týmto investorom skomplikoval, vyriešiť sa to už spätne nedá, ale teda od momentu, kedy schválime tento pozmeňujúci návrh, tento zákon a vyjde v zbierke, tak sa to už vráti na tú pôvodnú, pôvodnú úroveň, kedy sa to nezdaňovalo, a teda už ďalšie problémy nebudú vznikať. A teda daň vybratá zrážkou z výnosov z dlhopisov plynúcich nerezidentom v čase od 1. 1. 2023 do dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny zákona tak zostane príjmom štátneho rozpočtu bez spätného vrátenia.
Čiže ešte raz, týmto vlastne vyriešime problém, ktorý vznikol teda tou, povedzme, nešťastnou predchádzajúcou právnou úpravou a takto to, verím, vyriešime a určite je to niečo, čo pomôže a zabezpečí vlastne znovu rozumný stav a aj rozumnú možnosť financovania slovenských subjektov pomocou teda investorov zo zahraničia.
Teraz si dovolím prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1385.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V poslaneckom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie:
1. K čl. I, nové body
Za doterajší bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V člá... pardon, V § 16 ods. 1 písm. e) treťom bode sa vypúšťajú slová: „z výnosov z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,", za slovami „depozitných certifikátov" sa vypúšťa čiarka a slová „pokladničných poukážok" a na konci sa pripájajú tieto slová: „okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,"
3. V § 43 ods. 2 sa za slovom „pôžičiek" vypúšťa čiarka a slová „výnosy z dlhopisov, ak plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,"."
Doterajšie body 2 až 4 sa primerane prečíslujú.
Nové body 2 a 3 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona.
2. K čl. I, nový bod
Za doterajší bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. V § 43 ods. 6 sa vypúšťa písm. d)."
Doterajšie body 2 a 3 sa primerane prečíslujú.
Nový bod 3 nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona.
3. K čl. I, doterajší bod 4
Doterajší bod 4 znie:
„4. Za § 52zzr sa vkladajú § 52zzs a § 52zzt, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠52zzs
Prechodné ustanovenie k úpra... pardon, prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Ustanovenie § 43 ods. 6 písm. d) v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
§ 52zzt
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2023
Postup podľa § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 v znení účinnom od 1. mája 2023 sa prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. januára 2024."
V čl. 1, 4. bode § 52zzs nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a 52zzt nadobúda účinnosť 1. mája 2023, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Poprosím teda všetkých o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ako aj celého zákona. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Marián, ja iba krátko. Ďakujem ti za tvoje vystúpenie, na tomto pozmeňujúcom návrhu sme dohodnutí, takže my ho, samozrejme, podporujeme. A chcem zvýrazniť, tak ako ty si povedal, tri pozitíva, tak ja ich ešte raz zopakujem, tohto návrhu zákona. Čiže ty si hovoril, že to je pozitívum, aj keď malé, pre štátny rozpočet, druhá vec je obmedzenie byrokracie, o čo sme tiež bojovali pre tých športových odborníkov. Tak to je druhý vec. A tretia, a ja osobne ju považujem za najpodstatnejšiu, že čosi zo šedej ekonomiky prejde do tej bielej ekonomiky. A to je, to je, čo sa týka antikorupčnosti a čistoty vo verejných financiách, priorita. Takže ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie aj za ukázanie, aké pozitíva má tento návrh zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja už len poďakujem kolegovi Marekovi Šefčíkovi za faktickú poznámku a len pritakávam, presne tak to je a som rád, že sa, a verím, že sa podarí prijať dobrú vec. Ďakujem pekne.