88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda Národnej rady. Chcem sa poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Svrčekovi, že bol taký láskavý a umožnil nám dokončiť tento bod, pretože on mal termínovaný bod teraz, takže naozaj ešte raz veľmi pekne ďakujem.
Dostali sme sa k tomu, že Slovenská republika po svojom vzniku sa zdravotníctvu veľmi nevenovala. A po tej zmätočnej dobe, ktorá vtedy fungovala, ak si pamätáte, bolo tu viac ako 11 zdravotných poisťovní, ktoré krížovo medzi sebou zanikali, vznikali a odvádzali sa peniaze z celého systému. Tak po tejto zmätočnej dobe prišla veľká zmena, tá bola zmenou k lepšiemu, a to si treba priznať bez irónie, že bola veľmi dobre pripravená a prišli v dobe, keď všetci ostatní stáli v kruhu a nemali žiadnu ideu o tom, že čo treba urobiť ďalej. Tou zmenou bola ´Zajacova reforma´. Iste prinášala veľa dobrého, bola na svoju dobu naozaj veľmi revolučná. Ale napriek mojej osobnej sympatii ku kolegovi urológovi, exministrovi Zajacovi musím konštatovať, že úplne rozvrátila stávajúci systém a priniesla málo pozitívneho. Zo systému sa separovali všetky lukratívne činnosti, ktorých sa zmocnili ľudia, ktorý mali viac informácií, fištrónu či drzosti ako my, čo sme v systéme zostali a snažili sme sa z celých síl udržať úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Z kardioústavov, ktoré sa odčlenili od komplexných nemocníc, vznikli akciové spoločnosti a dostali, potvrdzujem to ešte raz, osobité financovanie z verejného poistenia, čo na dlhý čas udržalo legendu o tom, že akciové spoločnosti sú jedinou cestou ako udržať tento verejný sektor v kondícii. Ochromené a nedostatočne financované zdravotníctvo stagnovalo. Spoločnosť znova čakala na svojho nového spasiteľa či Lisana al Gaiba. A prišla terajšia vládna garnitúra. Všeobecne sa dá povedať, že v ich prípade sa nádherne dá pozorovať Dunningov-Krugerov efekt, kedy nízka intelektuálna výbava je spojená s vysokým sebavedomím v riadení vecí verejných. Môžme konštatovať, že sme dostali na úplný okraj priepasti a dúfam, že nie sme už za horizontom udalostí, odkiaľ niet návratov. Jediné čo nás môže zachrániť, je tvrdá práca. Tá tvrdá práca politikov, manažér, pracovníkov v zdravotníctve a to na príprave jasného plánu, ako sa z tejto šlamastiky dostať. Nevyhnutným predpokladom je nastavenie čistých ekonomických pravidiel. Je nemožné ďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť za okolností, keď vaša náklady vysoko prevyšujú príjmy zo zdravotných poisťovní, ktoré si popritom všetkom ešte mohli či môžu tvoriť zisk.
Apropo, keď hovorím o zdravotných poisťovní, je potrebné spomenúť stav, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, štátna zdravotná poisťovňa, ktorej akcionárom je minister zdravotníctva, mimochodom dvakrát kapitálovo posilnená a pravdepodobne nie celkom podľa pravidiel, navýšila v súčasnosti zdroje pre neštátne nemocnice a vybrané súkromné laboratóriá podstatne vyššie ako pre štátne koncové nemocnice. A v štátnych koncových nemocniciach sa poskytuje tá najnáročnejšia, finančne najnáročnejšia a najdrahšia zdravotná starostlivosť. Dorovnanie alebo vyrovnanie finančno-ekonomického hospodárenie, DRG úhrady ústavnej zdravotnej starostlivosti, spravodlivé platby v ambulantnom sektore, prehodnotenie platieb v SVALZ-och boli hlavné požiadavky Lekárskeho odborového združenia. Veď len z nej sa dajú vyvodiť prakticky všetky ostatné požiadavky.
Veľmi dôležitým bodom uznesenia bola optimalizácia siete nemocníc, kde sa majú upraviť materiálno-technické a personálne podmienky podľa mapy pohybu pacienta. A kde sme teraz? Táto snemovňa schválila zákon OSN, kde podľa harmonogramov sa má práve v tomto čase ukázať roztriedenie nemocníc podľa typov. Sme pripravení začať pracovať podľa tohto zákona? Zďaleka nie. Pri podrobnom preštudovaní zákona a vykonávajúcich vyhlášok zistíme, že sa v ňom nachádzajú také hrubé chyby, že zákon je v zásade nevykonateľný. Vzhľadom na stav, či právny alebo faktický, ktorý v systéme existuje, je celkom zjavné, že bude potrebovať novelizáciu. Keďže zrušenie je problematické, pretože je naviazaný na plán obnovy.
Celý politický náklad na túto zmenu sa vyčerpal v nekonečných hádkach o tom, ktoré nemocnice budú kde zariadené. Každý sa chcel vyhnúť tomu pejoratívnemu zaradeniu do prvého typu, kde sa ľudia, ktorých táto nemocnica obsluhovala, oprávnene obávali, že zdravotná starostlivosť ostane pre nich nedostupná. Teraz vidíme tento príklad v boji v breznianskom okrese. Prakticky neexistujúca vysvetľujúca kampaň tieto pochyby vôbec nerozptýlila. Stalo sa to možno aj preto, že ľudia, ktorí boli za touto zmenou, jej veľmi neverili, resp. vzhľadom na úplnú absenciu riadiacich zručností a chýbajúce skúsenosti z praxe a z našich reálií ani neboli schopní sami tieto zmeny absorbovať, a tým pádom nemohli o nich ani nikoho presvedčiť.
Čerešničkou na šľahačke je národná nemocnica piateho, piatej úrovne, Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá neexistuje ani virtuálne. Veď vytvoriť vzťahy medzi hlavnou univerzitnou nemocnicou Bratislava, ktorá sama osebe zmieta v neuveriteľných problémov so spolupracujúcimi nemocnicami, ako sú Národný onkologický ústav, srdcovo, slovenský ústav srdcovo cievnych chorôb, detský ústav národných srdcovo ciev... národný, národný ústav detských chorôb a tak ďalej a tak ďalej, je podľa zákona o OSN prakticky právne nemožné. Účtovanie medzi jednotlivými nemocnicami s právnou subjektivitou je enormne zložité vo fungujúcom prostredí a fungujúcim informačným manažérskym systémom. A nie v prostredí, kde prakticky nič neexistuje a ľudia majú vôbec problém pracovať s programom Excel. Miesto politických bojov o zaradenie nemocníc do jednotlivých kategórií sme sa mali koncentrovať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v oblastiach, ktoré sú rozhodujúce pre zlepšenie zdravotného stavu našich obyvateľov, a tým si myslím, že sú rozvíjanie onkologického problému, programu, kardiovaskulárneho programu, strom centra, traumacentra, starostlivosť o detského pacienta či rozvíjanie preventívnych programov. Jedine tak môžme ovplyvniť hlavné parametre, kvôli ktorým, ktoré sa v zdravotníctve vyhodnocujú, ako sú odvrátiteľné úmrtia, preventabilné ochorenia či dožitie veku v zdraví.
Príslušné lekárske odborné spoločnosti z veľkej väčšiny tieto programy majú vypracované. Chýba len implementácia, zdroje a leadership. Celkove sa musí zlepšiť spolupráca s ministerstvom zdravotníctva, so slovenskou lekárskou spoločnosťou, slovenskou lekárnickou spoločnosťou, odborovými a profesnými komorami. Je nevyhnutné nachádzať spoločný záujem, ktorým je zrejme poskytovanie správnej zdravotnej starostlivosti našim občanom. Z OSN je veľmi úzko previazaný plán obnovy a odolnosti, kde na zdravotníctvo bola vyčlenená suma takmer jeden a pol miliardy eur. Podstatná časť bola naplánovaná pre obnovu zdravotníckych zariadení, a to štátnych zdravotníckych zariadení.
Napriek počiatočnému nadšeniu zrekonštruovať či postaviť hlavne teda koncové štátnej nemocnice stav je taký, že časť určená pre UMB Rázsochy je podľa mňa navždy stratená, pretože nikto sa nevie alebo nechce pozrieť pravde do očí a nasmerovať prostriedky inde. UNB, ktorá je na Slovensku nevyhnutná, ako je odborná akademicko-vedecká základňa, nevyhnutne vyžaduje samostatný prístup a myslenie.
Snáď, ak sa nebesá nad nami zmilujú, sa uskutoční stavba Univerzitnej nemocnici Martin, ktorá to potrebuje ako soľ, pretože poskytovať zdravotnú starostlivosť v starých priestoroch nemocnice je neetické a non lege artis. Podľa posledného rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky podstatná časť peňazí pôjde do menších nemocníc. Prečo a ako sa zmenil plán investovať hlavne do koncových nemocníc je záhada pre mnohých z nás, hoci tušenie tieňov tu je. Dokonca aj časť peňazí určená pre rozvoj záchrannej zdravotnej služby tam skončí, čo je prakticky neuveriteľné.
Musím tu spomenúť aj svoju Rooseveltovú nemocnicu v Banskej Bystrici, ktorá mala ukončené verejné obstarávanie na rekonštrukciu lôžkovej časti nemocnice za 84 mil. eur bez DPH. Tesne pred voľbami vláda rozhodla o tejto stavbe. Po voľbách nová vláda, nový minister zdravotníctva toto uznesenie zrušil, a tak sa pripravili o možnosť hovoriť aspoň o jednom zrealizovanom objekte počas výkonu svojej moci. Je to smutné.
Ambulantní poskytovatelia prechádzajú každý rok tortúrou, ktorá sa nazýva zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Je jasné, že poisťovne si musia strážiť svoje zdroje a efektívne ich používať. Toto ale nie je o efektívnom používaní zdrojov, ale bojom o prežitie. Krásny prípad poskytla predsedníčka úradu pre dohľad v článku, ktorý vyšiel práve v týchto dňoch v tlači, kde vraví, sú to slová, ktoré používam presne aj ja, že zmluvy so zdravotnými poisťovňami nepokrývajú oprávnené ekonomické náklady. Pridáva k tomu aj benchmark ambulantných výkonov v Českej republiky. A tu vidíme tie dramatické rozdiely. A pritom je pripravených 280 mil. euro pre ambulantný sektor už viac ako pol roka. Zámer ako použiť efektívne je úplne nejasný a ponechaním len na to, aby s ním bez pravidiel gazdovali zdravotné poisťovne a plnili zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a s svalzom podľa svojho svojvoľného rozhodnutia. Zdravotné poistenie a zdravotné poisťovne je kapitola, ktorá si zaslúži samostatné vystúpenie.
Podobným príkladom je poskytovanie všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Na stránke ministerstva zdravotníctva je dokument "Stratégia všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti do roku 2030". Výborný dokument, vypracovaný príslušnými hlavnými odborníkmi a lekárskymi spoločnosťami. Všetci vidíme, ako sa tento segment zdravotnej starostlivosti rúti do záhuby. Pýtam sa, aká je implementácia tohto, tejto stratégie. Aké je finančné krytie? Skúste si odpovedať sami.
Teraz rezonuje vo verejnosti a v sektore bod z memoranda o dodržiavaní minimálnych personálnych podmienok v ústavných zdravotníckych zariadeniach a k nemu pripravovaná novela o trestnej zodpovednosti manažérov nemocníc v prípade, ak úmyselne tento stav nedostatku spôsobia. Nie som fanúšik tejto úpravy, z kontextu môjho príspevku vyplýva prečo. Kým nie sú štátom vytvorené podmienky na vzdelávanie v dostatočnom počte hlavne u stredného personálu hradené všetky ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľov, nie je možné od nich niečo také vyžadovať a ešte ich za to trestnoprávne stíhať. K tomu pristupuje ešte fakt, že v zákone o OSN je príloha, kde jednotlivé lekárske spoločnosti nastavili materiálno-technické a personálne normatívy tak, že ich uskutočnenie je už úplne mimo reality. Podľa dikcie tohto zákona môžu byť tieto normatívy nadriadené vyhláške o personálnych a materiálno-technických normatívov, ktoré sú platné dnes. Keďže som bol účastníkom jednej, jednaní OSN ako člen príslušnej pracovnej skupiny za dve odborné spoločnosti, viem z vlastnej skúsenosti, že tieto požiadavky vznikli na základe nesprávne, nesprávne zadaného, zadaných úloh od pracovníkov ministerstva zdravotníctva. Je to jeden bod, ktorý súvisí s novelizáciou, o ktorej som spomínal. Podľa terajšej analýzy pracovníkov ÚHP v Slovenskej republiky nie je nedostatok lekárov. Samozrejme, problémom je ich odborné zaradenie a geografické miesto určenia.
To, čo je náš obrovský problém, sú zdravotné sestry. Nie sú na trhu práce. To, čo je náš obrovský problém, je v tom, že začiatkom roku 2000 sme úplne rozbili vzdelávanie sestier. Mám podozrenie, že skôr pre zištné ako reálne dôvody. Tým reálnym dôvodom bola zle interpretovaná podmienka Európskej únie pre vzdelávanie sestier. Musíme vynaložiť všetko úsilie na poli ministerstva školstva a zdravotníctva a ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby sme vedeli zvládnuť túto ťažkú úlohu.
Vážené dámy a páni, o zdravotníctve, jeho stave a problémoch, v ktorých sa zmieta, sa dá hovoriť naozaj veľmi dlho. Faktom je aj to, že riešenie týchto problémov bude veľkou témou nasledujúcich volieb. Covid-19, štrajk lekárov a mnohé ďalšie faktory v plnej nahote odhalili problémy, s ktorými sa potýkame a budeme potýkať. Vysoká nadúmrtnosť počas covidu-19, vzopätie lekárov a konanie lekárskeho odborového združenia sú jedným zo znamení doby. Počúvajme a rešpektujme tieto znamenia.
Ďakujem veľmi pekne.

Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Pani poslankyňa Vorobelová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Baláž, zhrnuli ste to dobre, ale ako vieme, tých problémov v zdravotníctve je omnoho viac. Každý z nás má osobnú skúsenosť so stavom dnešného zdravotníctva. Tá skúsenosť je vo väčšine prípadov negatívna. Aj preto v prieskumoch sa objavuje oblasť zdravotníctva ako tá najkritickejšia a najpr... najproblematickejšia. Vítam, že aj touto formou a uznesením sa apeluje na riešenie tohto každým dňom vypuklejšieho problému. Keď sa tu vieme neustále baviť o Ukrajine a o pomoci Ukrajincom, tak sa bavme aj o pomoci Slovákom a slovenským pacientom. Toto uznesenie, ktorým by sa mala urýchliť realizácia memoranda na zlepšenie systému zdravotníctva, určite podporím a verím, že to podporia aj všetci poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.