88. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 8. februára 2023.
Cieľom návrhu zákona je, po prvé, riešenie úlohy C.24 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 8 z 12. januára 2022 k Akčnému plánu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu, financovaniu proliferácii zbraní hromadného ničenia s výhľadom do roku 2024, v rámci ktorej vyplýva ministerstvu financií v spolupráci s ministerstvom vnútra vykonať opatrenie na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
Po druhé, je to implementácia čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy 2022/858 z 30. mája 2022 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a o zmene nariedení Európskej únie č. 600/2014 a č. 909/2014 a smernice 2014/65/EÚ, pričom sa rozširuje súbor finančných nástrojov aj o DLT finančné nástroje. Dôsledkom takejto úpravy sa bude súčasný regulačný mechanizmus pre finančné nástroje v plnej miere sťahovať aj na DLT finančné nástroje.
Ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe ako napríklad doplnenie ďalšej alternatívy výpočtu ročných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do garančného fondu investícií, ako aj poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe súvisiacej s implementáciou smernice MiFID II s formálnym zosúladením a s delegovaným nariadením komisie č. 2017/584 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Európskej rady z 2014/65, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy bližšie určujúce organizačné požiadavky na obchodné miesta. Zároveň v nadväznosti na úpravu dlhopisov sa umožňuje burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou.
Dovoľujem si vás, panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o prerokovanie materiálu a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Teraz poprosím spravodajkyňu z gestorského výboru pre financie a rozpočet pani poslankyňu Anku Miernu, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec Cmorej. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem venovať jednej veci, ktorá je v tejto novele, a to konkrétne garančnému fondu investícií. Ako pán minister v úvodnom slove povedal, tak pridáva sa nová možnosť výplaty počítania poplatkov, alebo teda počítania príspevkov do garančného fondu investícií. Ešte na vysvetlenie, čo to ten garančný fond investícií je, lebo, predpokladám, že asi väčšina z vás o takomto niečom počuje prvýkrát v živote.
V prípade, že skrachuje banka, tak máme tu fond na ochranu vkladov, ktorý bežným občanom u nás na Slovensku garantuje, teda vkladateľom u nás na Slovensku garantuje vklady do 100-tisíc eur, to sa týka bánk a bankových vkladov a niečo podobné je aj pre ich obchodníkov s cennými papiermi. Je to garančný fond investícií, kde každý obchodník s cennými papiermi každý rok dáva nejaký príspevok. Týmito sa ten fond, fond tvorí a v prípade, že by došlo ku takejto škodovej udalosti, tak z toho sa uhradia, uhradia škody. Rozdiely sú dva také podstatné.
Ten prvý je, že ide naozaj pri, že teda ten kapitálový trh u nás neni zrovna rozvinutý a hovoríme asi o 30 subjektoch, ktorý, ktoré, ktoré majú na Slovensku licenciu obchodníka s cennými papiermi, a z toho sú ešte mnohé české subjekty, lebo zhodou okolností, alebo áno, v podstate zhodou okolností naša centrálna banka, národná banka má, má taký liberálnejší prístup ku obchodníkom s cennými papiermi ako Česká národná banka, a tak mnohé české subjekty si zakladajú tých obchodníkov u nás, ale pôsobia v Čechách. To je jeden rozdiel, že tých subjektov neni veľa.
A ten druhý rozdiel je, že, aby došlo k tej škodovej udalosti, aby bola spôsobená nejaká škoda, tak to je pomerne nepravdepodobné. Nechcem to úplne prirovnávať k tomu, že tu pristanú Marťania, ale v prípade že by, ale treba si uvedomiť, že ak máte peniaze u nejakého obchodníka s cennými papiermi, tak vy môžte byť poškodený len v tom prípade, ak v prípade krachu toho obchodníka s cennými papiermi máte niečo uňho na zbernom účte. Ak on vám tie peniaze zainvestoval do nejakého cenného papieru, tak s tým cenným papierom sa nič nedeje, on tam ostáva a vy nie ste poškodený tým krachom. Ešte prípadne, ak by ten obchodník s cennými papiermi obchodoval s vašimi peniazmi na vlastný účet, tak aj v takomto prípade by mohlo dôjsť k plneniu z tohto garančného fondu investícií, ale to by v podstate musel byť vyslovene nejaký fraut, vyslovene podvod, že by skrachoval a zistilo by sa, že tie peniaze, s ktorými investoval na vlastný účet, tam nie sú.
Takže tie možnosti, kedy by mohlo dôjsť k plneniu, sú veľmi, sú veľmi nepravdepodobné a my doteraz v zákone máme tri možnosti, ako sa vypočítava ten poplatok, ktorý tí obchodníci s cennými papiermi majú platiť do tohto fondu. A teraz sa tam pridáva, pridáva štvrtá možnosť. Ono to funguje tak, že ten garančný fond investícií má nejaké predstavenstvo a ony každý rok určia, teda určia na rok vopred, že, že akou formou z tých možností, ktoré sú v zákone, sa bude ten poplatok vypočítavať. Tie možnosti, ktoré tam sú, je, že sa, za prvé, buď sa to vypočíta z ročnej sumy poplatkov, ktoré sú účtované klientom, čo je podľa mňa správna možnosť. Druhá možnosť je, že sa to vypočíta z hodnoty klientskeho majetku ako nejaké percento, to percento sa v tej novele znižuje, bude od 0,001 do 0,2 % z hodnoty klientskeho majetku. Pridáva sa ďalšia možnosť, že by to bolo z hodnoty chráneného klientskeho majetku, lebo ešte je klientsky majetok, ktorý nepodlieha tej ochrane, a toto je vlastne nová možnosť, že vlastne z chráneného klientskeho majetku. A potom je tam štvrtá možnosť, že by sa určil ten poplatok za každého klienta, a to v sume od 1 do 20 eur na každého klienta.
No určite je lepšie, že bude aj možnosť z chráneného klientskeho majetku oproti tej terajšej možnosti, ale ja si myslím a teda po konzultácii s odbornou verejnosťou, že celkovo toto nastavovanie týchto možností, poplatkových, neni dobre v našom zákone o ne ako uchopené, lebo v našom záujme je, aby tí obchodníci s cennými papiermi mali čo najnižšie poplatky pre tých klientov, lebo poplatky, to je to, čo požiera výnos tej investície. A to je to, čo v prvom rade rozhoduje o tom, či, či si nasporíte dostatočnú sumu, či bude to zhodnotenie investície slušné alebo nie. Preto je potrebné vytvárať to prostredie také, aby neboli zaťažovaní títo obchodníci s cennými papiermi zbytočnými poplatkami, obzvlášť keď je to fond, ktorý je relatívne naplnený po tých rokoch a nikdy z neho nebola žiadna škodová udalosť.
My tu máme na Slovensku aj takých obchodníkov s cennými papiermi, ktorí, ktorí, ktorí účtujú klientom ročne 0,05 %. No a teraz si predstavte, že niekto v tom predstavenstve toho fondu povie, že na budúci rok bude príspevok 0,2 % z hodnoty chráneného klientskeho majetku. Príde vám to ako nízke číslo, bolo by to v súlade so zákonom a v prípade, ak by ten obchodník s cennými papiermi mal klientsky majetok 100 miliónov, tak by to bolo, tak by ten poplatok bol 200-tisíc eur. Ale on ak je naozaj lacný a má, a má, účtuje klientom len 0,05 %, tak vlastne by sme mu povedali, že on má prispieť do fondu štvornásobok toho, čo vyberie, čo vyberie od tých klientov. Rovnako nezmyselné by to bolo, ak by povedali, že ten poplatok je napríklad jedno euro na klienta, čo je, čo je to minimum, ktoré zákon pri takejto možnosti umožňuje, tak on by, on, on, on možno vyinkasuje od toho jedného klienta 50 centov za celý rok, to je jeho príjem, lebo má, lebo má naozaj nízku nákladovú službu a veľké množstvo klientov a my mu povieme, že dvojnásobok svojich výnosov má dať ako, má dať ako príspevok do fondu. Už len to, že zákon umožňuje takúto možnosť je to nesprávne a neexistuje, teda ja neviem o krajine v Európskej únii, ktorá by to mala upravené, mala upravené takýmto spôsobom.
Preto v druhom čítaní budeme žiadať, aby bol tento paragraf preškrtaný a aby tam po vzore napríklad Českej republiky bolo určené, že môže ísť len o nejaké percento zo sumy poplatkov účtovanej klientom. To znamená, že naozaj o percento z výnosov toho, toho, toho, toho obchodníka.
A ešte k tomu uvediem, že ja som si aj pýtal k tomu nejaké podklady, no a bola mi poslaná prezentácia NBS-ky, kde bolo a musím povedať že nesprávne uvedené, že aj v Portugalsku majú určený tento poplatok ako percento z klientskeho majetku, rovnako v Lotyšsku, že ho majú určené ako percento z klientskeho majetku. No keď som si to poriadne pozrel, tak nie je to pravda, oni tam síce, oni tam majú napísané len to, že v prípade, ak sa aktivuje táto schéma a nastane škodová udalosť a budú musieť vyplácať nejakých poškodených, tak len v tom prípade je možné aktivovať mimoriadny príspevok, ktorý je určený ako percento z klientskeho majetku s týmito maximálnymi limitmi 0,2 % na 4 %. Neni to každoročný príspevok do fondu, ako máme možnosť my v zákone, takže len tento detail som tu chcel povedať a budeme v druhom čítaní žiadať, aby sa to upravilo.

Ďakujem, uzatváram možnosť faktických. Na vaše vystúpenie nebola žiadna, to bolo jediné ústne prihlásenie do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko? Nechce. Pani spravodajkyňa? Termín hlasovania dnes o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Nasledujúcim bodom programu je

zdôvodnenie výšky hrubého dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie.

Materiál má parlamentnú tlač 1427, dávam opäť slovo pánovi ministrovi Káčerovi, aby materiál uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady zdôvodnenie výšky hrubého dlhu verejnej správy v roku 2021. Materiál sa do pléna predkladá v súlade s požiadavkou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keďže hrubý dlh v minulom roku presiahol najvyššie sankčné pásma dlhovej brzdy. Súčasne aktivovaná dvojročná úniková klauzula po nástupe novej vlády v takomto prípade požaduje uplatniť sankcie dvoch spodných pásiem dlhovej brzdy, predložiť do parlamentu zdôvodnenie výšky dlhu a zmraziť platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roku.
Hrubý dlh verejnej správy v roku 2021 vzrástol na 62,2 % hrubého domáceho produktu a nachádzal sa v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Pod nárast zadlženia sa najviac podpísala pandémia koronavírusu a jej vplyv na verejné financie. Deficity verejnej správy odrážali výdavky na podporu zamestnanosti, zdravotníctva a náhradu príjmov, ktoré v rokoch 2020 a 2021 dosiahli celkovo takmer 5 % HDP. Druhým hlavným nepriamym vplyvom pandémie na rast dlhu bolo kumulovanie likvidných aktív verejnej správy. Zadlženie však mohlo byť nižšie, ak by vláda od roku 2012, ak by vlády od roku 2012 využili nerozpočtované nadpríjmy štátu na oveľa ambicióznejšie znižovanie deficitov verejnej správy. Na horizonte rozpočtu do roku 2025 sa dlh dočasne stabilizuje pod 60 % HDP zatiaľ aj bez dodatočných úsporných opatrení vlády. V minulom roku zadlženie v pomere k HDP kleslo pod 59 % a v tomto roku sa dodatočne ešte mierne zníži najmä pod vplyvom naďalej prognózovanej vysokej inflácie.
K poklesu dlhu prispieva tiež využitie naakumulovaných aktív z posledných dvoch rokov. Trvalé zníženie zadlženia si však už bude vyžadovať aktívnu konsolidáciu verejných financií. Ďalší pokles dlhu najmä po roku 2023 nebude možný bez konsolidácie, ktorú budú žiadať domáce, ale aj európske fiškálne pravidlá. Rozpočtové ciele predpokladajú zníženie deficitu pod referenčnú hranicu 3 % HDP do roku 2025. To si vyžiada konsolidačné opatrenia približne za dve miliardy eur. Časť príjmových konsolidačných opatrení Národná rada schválila ešte koncom roka ´22, ministerstvo financií počíta s tým, že bližšia špecifikácia ďalších opatrení bude predstavená v programe stability. Bez reforiem a pokračujúcej konsolidácie by dlh vplyvom rastúceho deficitu po roku 2024 začal opäť narastať a do roku 2040 mohol dosiahnuť takmer 100 % hrubého domáceho produktu.
Pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o prerokovanie predloženého materiálu a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Teraz dávam slovo predsedovi finančného výboru poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.