8. schôdza

Vitajte, pán podpredseda vlády, prosím vás, aby ste odôvodnil vládny návrh zákona o mimoriadnych štátnych zárukách a o doplnení niektorých zákonov.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych štátnych zárukách a o doplnení niektorých zákonov, tlač 120.)

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ospravedlňujem sa za malé meškanie, som nečakal, že tak rýchlo to zbehne, ale vidím, že ste usilovní ako včeličky, takže prijmite moje ospravedlnenie. Sme v druhom čítaní, ďakujem všetkým za podporu v prvom čítaní aj na výbore, myslím, že ten zákon bol dostatočne odôvodnený, takže v prípade, ak sú ešte nejaké otázky, samozrejme, som vám k dispozícii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o mimoriadnych štátnych zárukách.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 152 z 3. júna 2020 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko:
1. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ústavnoprávny výbor,
2. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť
s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom - výbor, výbor pre financie a rozpočet.
Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplynul pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený pod bodom 4 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode čí..., o bode spoločnej správy č. 1 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 40 zo 4. júna 2020. Týmto uznesením výbor zároveň, týmto uznesením výbor poveril, ma poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že tomu tak nie je a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Predpokladám, že pán navrhovateľ ani pán spravodajca nezaujmú stanovisko k rozprave, ktorá nebola, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Juraja Šeligu, Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uvedený ako tlač 108, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 102.
Dávam slovo poslancovi Alojzovi Baránikovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Šeligu, Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 108.)

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, trošku nečakane ja uvádzam tento návrh zákona, ale to nič nemení na tom, že sa jedná o podľa môjho názoru prelomový návrh, ktorý má za účel zmeniť povahu tohto štátu.
Všetko, čo v našej vlasti nefunguje, je determinované do veľmi podstatnej miery práve tým, ako funguje naša prokuratúra. Naša prokuratúra má úplne unikátne postavenie v systéme ústavných orgánov a práve toto unikátne postavenie v systéme našich orgánov ústavných bolo zneužité na unesenie štátu a my ako koalícia strán, ktoré si v programovom vyhlásení vlády dala za cieľ zmeniť tento nevlahý stav, musíme v prvom rade zmeniť to, ako funguje prokuratúra.
Toľko na úvod, a potom sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Milošovi Svrčekovi.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Prečítam pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Za kluby sú to v poradí: pán Alojz Baránik, klub SaS, pán podpredseda Gábor Grendel, klub OĽANO, pán poslanec Rastislav Schlosár, klub Ľudová strana Naše Slovensko, a potom jednotliví rečníci v poradí: Eduard Kočiš, Ľudová strana Naše Slovensko Kotlebovci, Erik Tomáš, SMER, Peter Kmec, SMER, Ondrej Dostál, SaS, Boris Susko, SMER a Juraj Gyimesi, OĽANO.
Potom, keď vystúpia títo páni poslanci, otvoríme možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Alojz Baránik, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci.
Ako som už naznačil v úvodnom slove, koalícia vidí tento návrh zákona ako kľúčový pre zmenu povahy našej spoločnosti. Generálna prokuratúra rozhodnutím Vladimíra Mečiara si uzurpovala postavenie, ktoré jej umožňuje udržiavať Slovenskú republiku ako mafiánsky štát. Toto chceme týmto zákonom, ktorý teraz navrhuje, zmeniť.
Keďže tento zákon považujeme za extrémne dôležitý, ako som povedal, máme aj pocit určitej urgentnosti pri tom, ako ho prijímame. Bolo nám vyčítané, že zákon neprebehol nejakým medzirezortným pripomienkovým konaním a že je predkladaný ako poslanecký návrh.
Chcem v tejto súvislosti upozorniť, že poslanci sú primárnymi iniciátormi legislatívy v zmysle skutočnosti, že Slovensko je parlamentná demokracia. Neexistuje žiaden kvalitatívny rozdiel medzi poslaneckým a vládnym návrhom, a teda i z tohto hľadiska je akosi podivné, že takto technicky jednoduchý zákon je napádaný len preto, že ho predložila skupina poslancov naprieč koaličným spektrom. Už tou skutočnosťou je vyjadrené to, že tento zákon má vládnu podporu, ale práve preto, aby sa z dôvodu tej spomínanej urgentnosti dosiahlo čo najskoršie prijatie tohto zákona, sme zvolili túto cestu, pretože medzi prvým a druhým čítaním navyše bude dostatok času na to, aby sa prípadné pochybnosti o jednotlivých ustanoveniach tohto návrhu zákona prebrali, vysvetlili a prípadne opravili, ak také, ak, ak také, taká potreba vznikne. Podotýkam, že napriek všetkému, čo už o tomto návrhu zákona bolo povedané, ja napríklad nevidím zatiaľ nič, čo by bolo potrebné na tomto návrhu opravovať.
Tento návrh, v rozpore s tým, čo viacerí tvrdia, bol pripravovaný v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Pani ministerka sa rokovaní o tomto návrhu zúčastnila. Jej odborný personál na ministerstve pomohol formulovať tento návrh. Čiže nie je pravdou, že by sa išlo nejako poza chrbát pani ministerky. A to, že na niektoré parciálne otázky v tom návrhu pani ministerka má čiastočne odlišný názor, nič nemení na tom, že o znení zákona rozhoduje parlament, a nie minister. Dúfam, že to tak zostane, a teda keď sa väčšina v parlamente rozhodne, že zákon bude mať nejaké znenie, tak tomu tak bude za, samozrejme, tých kartel, tých záruk, ktoré s prijatím zákona v Slovenskej republike súvisia.
Bolo nám tiež vyčítané, a uvádzam to preto, lebo neberieme to na ľahkú váhu, a teda je potrebné to spomenúť, že ustanovenie tohto zákona o tom, že sa možnosť prihlásiť sa za generálneho prokurátora otvára širšiemu okruhu uchádzačov, akosi pripravilo pre potreby jedného alebo dokonca jediného kandidáta. Neexistuje už nič, čo by som k tomuto nepovedal, ale poviem to ešte raz, nie je to pravda. To, že Richard Sulík alebo ktokoľvek iný spomenul jedno také meno, je dôsledkom toho, že sa ho niekto, alebo niekoho iného, možnože aj pána premiéra na to spýtal. Veď je to, tak to chodí. Novinári sa pýtajú otázky a politici majú potrebu, teda viac či menej oprávnenú a rôzne častokrát zdôvodnenú, na také odpovedať. Tak myslím si, že za takej situácie, kedy nebolo ešte celkom pre členov vlády napríklad, ktorí sa nezúčastňovali prípravy toho návrhu, celkom jasné, aká, aký je zámer toho návrhu, tak je jasné, že sa mohlo stať, že na otázku, že je toto, je tento návrh pripravený pre jednu osobu, tak sa, sa mohlo stať, že niekto povedal, že si myslí, že by taká osoba mohla byť dobrým generálnym prokurátorom. A teraz sa strhla vlna protestov, že ako je to možné.
Chcel by som povedať ešte raz, toto nie je zákon pre niekoho, ale toto je zákon pre riadnu, slušnú, výkonnú Generálnu prokuratúru a prokuratúru ako, ako celok. O tomto to je. Nie o žiadnej jednej osobe. Opäť zdôrazňujem, že dôvodom, prečo chceme otvoriť prokuratúru, možnosti, že sa bude hlásiť za generálneho prokuratúra aj osoba mimo prokuratúry, je ten, že prokuratúra naša je po takmer 30 rokov uzavretá nádoba. Je to, je to organizácia, ktorú absolútne nezaujíma, čo sa deje mimo tých pomyselných štyroch stien, v ktorých funguje. Je im to jedno.
Generálny prokurátor nechodí do parlamentu podávať raz za rok správu. Je mu to jedno. Bojí sa sem prísť. Špeciálny prokurátor sem príde, klame od začiatku do konca, všetky nepríjemné otázky vyrieši tým, že povie, že sa mu na hlavu vylievajú vedrá špiny, keď sa hovorí pravda.
Generálny prokuratúra si vymohla na, na smerákoch v roku 2016 úpravu zákona tak, že už ani nemusí posudzovať finálne rozhodnutia prokuratúry o tom, že sa zastavuje trestné stíhanie. Neexistuje žiadna náprava podľa slovenského práva na finálne rozhodnutie prokuratúry o tom, že sa trestné stíhanie zastavuje. Toto sú tie dôvody, pre ktoré my musíme zmeniť to, že prokuratúra je uzavretý systém, ktorý sa vôbec nezaujíma o to, čo sa deje v spoločnosti, alebo poprípade sa zaujíma, ale len pre potreby presne tých, ktorých má zatvárať, a neslúži teda ľud..., ľudu, neslúži tým, ktorým slúžiť má.
Bolo nám tiež vyčítané aj to, že neberieme v úvahu, že niektorí z tých kandidátov, ktorí by sa prípadne mohli prihlásiť z prostredia mimo prokuratúry za generálneho prokurátora, že majú určitú minulosť a že taká minulosť by ich mohla hendikepovať a že nakoniec pani prezidenta tiež bude zvažovať minulosť takých kandidátov. Len nech zvažuje, reagujeme, len nech zvažuje, my tiež budeme zvažovať minulosť každého, kto sa prihlási, a to hlavne budeme zvažovať minulosť tých prokurátorov, ktorí sa tam prihlásia, tých vedúcich prokurátorov.
Nech, nech žiadneho vedúceho prokurátora, ktorý má maslo na hlave, nech ani nenapadne sa hlásiť tam, lebo teraz tu dávam verejný sľub, že budeme pracovať na tom, aby sme odhalili každého, kto s nečestnými úmyslami sa snaží dostať do vedenia prokuratúry. Totižto generálny prokurátor má takého postavenie, ktoré, za súčasných právnych pomerov má také postavenie, kde prakticky nie je možné ho odvolať.
A tým sa dostávame k ďalšej oblasti, ktorá je nám občas vyčítaná, a to je oblasť, to je oblasť nášho návrhu, kde uvádzame, že, v podstate uvádzame, že generálny prokurátor musí byť odvolateľný reálne, nielen teoreticky, tak ako tomu bolo doteraz. Doteraz tie podmienky na odvolanie generálneho prokurátora boli postavené tak, že prakticky nemohlo dôjsť a v histórii ani nikdy nedošlo k odvolaniu generálneho prokurátora. Podotýkam, samozrejme, že nie Národná rada odvoláva generálneho prokurátora. Národná rada len dáva prezidentovi návrh na odvolanie a potom je vecou posúdenia prezidenta, že či takému návrhu vyhovie. My týmto návrhom uvádzame do života niečo, čo je úplne reálne, a to je posudzovanie toho, že či generálny prokurátor si vykonáva svoju funkciu riadne a čestne.
Boli položené otázky v tejto súvislosti, že čo to znamená vykonávať funkciu riadne a čestne. Tak ako v iných prípadoch, kedy je posúdením nejakého problému, rozhodnutie nejakej otázky vecou rozhodnutia nejakého orgánu, či už ten orgán je súd alebo Ústavný súd, tak presne tak bude toto 150-členné teleso, tento kolektívny orgán rozhodovať o tom, že či existujú podmienky na podanie návrhu na odvolanie generálneho prokurátora. A podotýkam, že toto nie je také jednoznačné, ako sa odporcovia tohto návrhu snažia vykresliť, pretože ten odvolávaný generálny prokurátor, ak by sa tak aj naozaj stalo, ako som povedal, môže nielen sa obrátiť na Ústavný súd, to som nepovedal, ale teraz to hovorím. V prípade, že by také odvolanie bolo úplne zjavne protiprávne alebo v rozpore s reali..., s reálnymi skutočnosťami, môže Národná rada totižto len podať návrh prezidentovi a prezident môže zvážiť, že či taký návrh je opodstatnený, alebo nie. A ako som povedal, keby ani jeden orgán, ani druhý orgán si neplnili svoju povinnosť a bolo by také rozhodnutie o odvolaní alebo jeho návrh svojvoľné, môže sa dotyčný generálny prokurátor obrátiť na Ústavný súd, ktorý vďaka tomu, že tam bude dostatočná časová prodleva, dostatočný časový priestor, bude mať možnosť sa obrátiť na Ústavný súd a Ústavný súd bude môcť rozhodnúť o tom, že či také, či je taký návrh na odvolanie a to samotné odvolanie, či bolo v súlade s ústavným právom, s ústavným postavením generálneho prokurátora.
Čiže odmietam to, že sa jedná o nejaký nástroj na politické ovládanie generálneho prokurátora a tým pádom aj prokuratúry. To sú nezmysly, ktoré vyprávajú tí, ktorí nechcú žiadnu zmenu vo fungovaní Generálnej prokuratúry, ktorým vyhovuje to, ako Generálna prokuratúra fungovala doteraz.
Chcem ešte pár slov povedať o tom, čo to je tzv. politizácia Generálnej prokuratúry. Veľmi rád by som počul od týchto ľudí, ktorí vynášajú takéto podľa mňa nezmyselné výroky, že ako má ľud ako zdroj všetkej moci v našej republike rozhodnúť o tom, že je neprípustné, aby mafiáni boli ako doma na Generálnej prokuratúre, aby mafiáni nenatáčali generálnych prokurátorov a nedohadovali sa s nimi o tom, že ako oblafnúť niekoho, aby námestníci generálneho prokurátora neboli osoby ovládané mafiánmi, takže musia odísť, a aby viac aktuálne, aby námestníci generálneho prokurátora nevystupovali ako obhajcovia súdnej mafie v tejto republike. Ako má ľud rozhodnúť o tom, že toto je treba zmeniť? Nech mi niekto povie. No len, len tak, že ľud povie, že takto to ďalej ísť nemôže.
Generálna prokuratúra na Slovensku vďaka rozhodnutiu a pochopeniu Vladimíra Mečiara o tom, že ako ním vybudovaný mafiánsky štát môže fungovať, je orgán, ktorý miesto toho, aby bojoval proti trestnej činnosti, je to orgán, ktorý zabezpečuje ovládnutie Slovenska mafiou.
V roku 2016 som, neviem, či len ja, ale každopádne ja som dostal list od, tak to bolo podpísané, skupiny prokurátorov a policajtov o tom, ako funguje Špeciálna prokuratúra. Ja som ten list zverejnil, môže si ho, kto chce, nájsť na mojom facebooku, kde sa uvádza to, čo sme sa neskôr dozvedeli všetci, máme to potvrdené, o tom, že ako špeciálny prokurátor Kováčik zametá všetky kauzy pod koberec, ako ich dáva svojmu oddanému prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry na to, aby ich zamietol, ako veci idú do stratena. Už tam boli tie všelijaké baštrnákoviny a iné svinstvá nejak predznamenané, a nič podstatné sa neudialo. Videli sme, že by generálny prokurátor dal návrh na disciplinárne riešenie špeciálneho prokurátora? Nevieme. Nevideli sme nič také.
To znamená, toto je celé jedna zohraná skupina, ktorá je tu na to, aby sa udržiavala mafiánska povaha tohto štátu ako zločineckého štátu, štátu ukradnutého ľudu Slovenskej republiky a odovzdaného do rúk mafie.
Dobrým príkladom toho, že čo si, čo si špičky Generálnej prokuratúry myslia, že je prijateľné, pretože podobne ako Fico si myslí, že je prijateľné, že, že býva na zámku, že čo on bude robiť so všetkými tými peniazmi, čo si nakradol, predsa on musí mať nejaký štandard, ktorý zodpovedá tomu, že aký je strašne bohatý, tak podobne aj ľudia v špičkách prokuratúry si predstavujú v nejakej úplne inej rovine to, že čo je prijateľné, čo je pre bežného človeka normálne, že ako oni sa chovajú.
Tak napríklad špeciálny prokurátor donesie 204 000 eur v hotovosti do banky. To, samozrejme, to sa nevyšetruje, ale to úplne je jasné, že to je pranie špinavých peňazí, že to je legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Nikto to nevyšetruje. S takou primitívnou výhovorkou, že, že dostal tie peniaze od brata, ale už sa nikto nepýta, že odkiaľ mal ten brat tú hotovosť. Veď všetci, čo trošku sme zorientovaní, vieme, že predsa je zákaz hotovostných operácií od 5 000 eur už teraz už len.
Ale to, že sa takéto veci dejú, to ukazuje, že tá Generálna prokuratúra jednoducho si myslí, že to je jedno, že trošku je to také pochybné, ale potrebujem to urobiť, lebo už nemám tie, tú hotovosť kam dávať do toho kredenca, už mi to vypadá všetko, tak musím to do tej banky občas doniesť. Takže oni sú presvedčení, že takto to musí ísť ďalej a že nijak inak to nie je možné.
Dobrý ďalší príklad je napríklad Čižnárov synáčik. Predstavte si, že nejaký fagan 26-ročný, alebo ja neviem, koľko, koľko má, že, že má hodinky za 8 000 a auto za 80 000. To je všetko, sa zdá, že to je v poriadku. To sa zdá ale len im. Aj vtip je v tom, že jeho otecko nikdy v živote nerobil inde ako v štátnych funkciách. Všetci vieme, že aké sú tam platy. No, nech sú akokoľvek veľké, tak na to, aby dal synáčikovi na 80-tisícové auto, to určite nie je. A 8-tisícové hodinky.
Teraz taká primitívna výhovorka, že dostal od babičky, dostal na to auto. Ale to je pre malé deti alebo pre tých, ktorí si myslia, že nezáleží na tom, čo si kto myslí o tom, pretože ja som tu naveky a so mnou nikto nepohne. A práve to musíme zmeniť týmto zákonom. My musíme zmeniť to, že prokurátor, generálny prokurátor jednoducho nepríde sem do parlamentu. Nie, my musíme to zmeniť, musíme povedať, keď ťa my zavoláme, ty prídeš a zodpovieš na otázky, a keď nezodpovieš, letíš. To musíme mať. Tak ako každý.
Predstavte si, tu hovoria títo, títo všelijakí klamári a ľudia, ktorí potrebujú tú Generálnu prokuratúru mať takú, aká je. Hovoria, že to je politizácia prokuratúry. No, politizácia prokuratúry je to preto, lebo vykonávame vôľu ľudu. Ako inak to máme spraviť? Ako? Alebo máme mať situáciu, že, že niekto si robí, čo chce, a my s tým nemôžeme robiť? Predstavte si, lebo takto funguje prokuratúra.
Predstavte si, že by napríklad niekto povedal, že ani minister zdravotníctva nemôže byť odvolaný. Nemôže byť, lebo to je politizácia, to je proste, to je politika, je tam, nech je tam na desať rokov a nech si robí, čo chce. Môže, keď môže normálne v štátnych nemocniciach, keď niekto potrebuje výmenu kolena, tak mu vymenia iné koleno alebo mu odrežú nesprávnu nohu, alebo budú mu dávať lieky nie také, ktoré potrebuje, ale také, ktoré farmamafia chce predávať, tak mu budú tie cpať tie lieky, lebo tieto potrebujeme predávať. A to by... A to je tiež politizácia? Keby sme povedali, že nie, ministra zdravotníctva nie je možné odvolať, pretože to by bola politizácia, to by bola politika. A prečo?
Veď trestná žaloba je úplne základný príklad exekutívnej funkcie štátu. To nie je nejaká, nejaká činnosť, ktorá je na nejakej úžasnej ústavnej úrovni, ktorá je nejak významne iná, aká, ako akákoľvek iná exekutívna činnosť štátu. Veď sú krajiny, kde odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu alebo prokurátora je otázkou len rozhodnutia ministra spravodlivosti. Ten navrhuje, vláda ho odvolá. Napríklad ako v Čechách, čo je nám úplne najbližšia krajina, s ktorou máme v podstate identickú modernú históriu, a tam tieto veci vynikajúco fungujú, alebo teda podstatne lepšie ako u nás. A nikto nemá problém s tým, že Generálna prokuratúra nie je nejaká modla alebo vôbec inštitút prokuratúry nie je modla, ktorá je nedotknuteľná. Nie, proste je to jedna funkcia, ktorá keď nie je riadne vykonávaná, tak sa tam musí urobiť personálna zmena presne takisto ako v nejakom, na nejakom ministerstve alebo, alebo na nejakom centrálnom úrade.
Čiže hovoriť o tom, že tieto nami navrhované zmeny toho, ako má fungovať Generálna prokuratúra, a prostredníctvom toho, že ako bude volený generálny prokurátor, je len obrana súčasného stavu a všetci vieme, že súčasný stav je absolútne, ale absolútne nevyhovujúci.
Ja sa potom prípadne ešte prihlásim do ústnej, aby som reagoval na, čo očakávam, že bude búrlivá diskusia.
Ďakujem.