8. schôdza

Ďakujem.
S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Erik Tomáš, beriem to tak, že trafená hus zagága. Je trápne, keď na jednej strane hovorí, že sme tento návrh navrhli proti vôli ministerky alebo dokonca nejakých straníckych centrál, a potom jeho kolega z opozície pán predseda strany Kotlebovci - ĽSNS hovorí, že my tu budeme voliť podľa rozhodnutí straníckych centrál. Tak sa rozhodnite, páni, že teda sme stranícky orgán tu v parlamente, alebo nie. Musíte sa dohodnúť na tom, že čo chcete tvrdiť.
Samozrejme, ešte pokiaľ ide o kolegu Kuffu. Pán kolega Kuffa keď nemá argumenty, tak útočí osobne. A to je väčšina prípadov, že útočí, vymýšľa si, klamstvami sa snaží a osobnými útokmi sa snaží dosiahnuť spochybnenie svojho kolegu v nejakej debate.
Pokiaľ ide o jeho predstavu, že tajná voľba, že je lepšia ako verejná voľba, je treba si pozrieť, ako prebiehala tajná voľba kandidátov na ústavných sudcov, a to zodpovie na tú jeho otázku. Neviem, čo by som viacej povedal. Je to táto, tieto reakcie sú potvrdením toho, že robíme dobrú vec, a musíme vytrvať.

Ďakujem pekne.
Ako ďalší vystúpi v rozprave pán podpredseda Národnej rady, pán Gábor Grendel, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Začnem tak voľnejšie. 13. novembra v roku 2010 dostal predseda SMER-u Robert Fico v diskusnej relácii televízie TA3 otázku, či by zobral post generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Uvediem to trochu do kontextu. Vtedy bola pri moci vláda Ivety Radičovej zhruba pol roka, Dobroslavovi Trnkovi zostali približne štyri mesiace do skončenia jeho funkčného obdobia a pán Fico bol lídrom opozície, predsedom najsilnejšej opozičnej strany. Čo si myslíte, ako odpovedal na otázku, či by zobral post generálneho prokurátora? Myslíte si, že povedal, že ó, to by bola politizácia Generálnej prokuratúry? To určite nie. Myslíte si, že povedal, že nebol som nikdy prokurátor, to by sa nehodilo, určite nie? Nie, pán predseda SMERU, líder najsilnejšej opozičnej strany na otázku, či by zobral post generálneho prokurátora, odpovedal takto, citujem: „Myslím, že to povedal futbalista Hamšík, povedal, že v tom talianskom klube, v ktorom teraz je, sa strašne dobre cíti, že dokonca predĺžil s nimi zmluvu, ale ponuka od Manchesteru United by sa ťažko odmietala.“
To len na margo niektorých reakcií pána predsedu Fica po desiatich rokoch.
Dámy a páni, chceme žiť v štáte, ktorý s mafiou bojuje, alebo v štáte, ktorý sa s mafiou spolčuje? Chceme žiť v štáte, ktorého sa mafia bojí, alebo v štáte, ktorý sa bojí mafie? Chceme žiť v štáte, ktorý proti mafii dokáže rozpútať peklo, alebo v štáte, ktorý o pekle dokáže len rozprávať? Na tieto otázky by sme mali mať rovnakú odpoveď všetci. Voliči, nevoliči, politici vládnych strán, politici opozičných strán. Mali by sme mať rovnakú odpoveď a mali by sme stáť na rovnakej strane barikády. Ale stojíme? Vo februárových voľbách nás voliči poverili vybudovať štát, ktorý pôjde mafii po krku.
Spravodlivosť tu bola taká kľúčová téma volieb naposledy v roku 1998, keď štátne orgány boli zapletené do únosu prezidentovho syna, marili vyšetrovanie tohto skutku, keď bol zavraždený Róbert Remiáš a keď kvôli politike vtedajšieho premiéra hrozilo, že Slovenská republika nedostane pozvánku do Európskej únie a NATO. Mnohí z nás si vtedy mysleli, že porážkou mečiarizmu a vďaka euroatlantickej integrácii sa zo Slovenska stane zo dňa na deň právny štát. Lenže veľmi skoro sme si uvedomili, že Brusel si za nás ten právny štát nevybojuje. Právny štát si musíme vybojovať my sami.
Máte, dámy a páni, po 30 rokoch pocit, po 30 rokoch od Nežnej revolúcie, že sa nám to podarilo? Máte pocit, že 22 rokov od porážky mečiarizmu sa nám to podarilo? Môžeme dnes Slovenskú republiku nazvať právnym štátom?
Tak si povedzme. Únoscovia Michala Kováča mladšieho sú na slobode. Vrahovia Roberta Remiáša sú na slobode. Najväčší tunelár skrachovaných nebankových subjektov je na slobode a vysmieva sa spravodlivosti posielaním vymyslených péeniek na Najvyšší súd. Gorily sú na slobode. A všetky tie prípady, ktoré skončili konštatovaním, že skutok sa nestal. Takto vyzerá právny štát? Tento právny štát je ohrozený? Je dnes spravodlivo potrestaný každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na sledovaní Jána Kuciaka a ďalších novinárov? Bola vyvodená zodpovednosť voči všetkým policajtom, prokurátorom, sudcom, znalcom, notárom, ktorí namiesto verejného záujmu chránili záujem „kontroverzného podnikateľa“ z mafiánskych zoznamov?
Toto je ten právny štát, ktorý má byť otvorením Generálnej prokuratúry ohrozený? To naozaj? Trochu ma prekvapuje, s akou suverenitou hovorí o ohrození právneho štátu niekto, kto v prezidentskom paláci za éry pána Gašparoviča upiekol nevymenovanie právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Toto je vzor právneho štátu, že parlament ako zákonodarný orgán zvolí kandidáta, a potom niekto z opozície dohodne v prezidentskom paláci, že ten kandidát nebude vymenovaný?
Nie, dámy a páni. Právny štát vyzerá úplne inak. Ak chceme žiť v naozaj právnom štáte, a nie o tom iba rečniť, právo a štát by mali reprezentovať tí najlepší. Dnes je prokuratúra uzavretý systém. Novými prokurátormi sa môžu stať synovia, dcéry, sesternice, bratranci, netere, nie tí najlepší, ale tí najbližší. Samozrejme, že aj medzi prokurátormi sa nájdu charakterní a odvážni ľudia. Rovnako však platí, že samotná príslušnosť k profesii prokurátora nie je automaticky zárukou kvality. Dokonca naša historická skúsenosť je taká, že aj kariérneho prokurátora, ktorý sa na začiatku svojho funkčného obdobia javí byť slušným generálnym prokurátorom, môže funkcia zmeniť k horšiemu. Majský, Kočner, Bašternák, všetci títo traja páni si dlhé roky užívali beztrestnosť vďaka kariérnym prokurátorom na čele Generálnej a Špeciálnej prokuratúry.
V uplynulých dňoch zaznelo veľa názorov, vyjadrili sa viacerí politici, právnici, analytici. Počuli ste akýkoľvek odborný argument potvrdzujúci hypotézu, že kvalitných kandidátov na generálneho prokurátora môžeme nájsť výlučne medzi prokurátormi? Veď v každej profesii platí, že čím väčšia konkurencia, tým väčšia šanca vybrať si toho najlepšieho. Preto má zmysel otvoriť voľbu generálneho prokurátora. Nejeden služobne starší advokát, prokurátor alebo sudca vám povie, že najlepším generálnym prokurátorom v novodobých dejinách Slovenska bol dlhoročný sudca, pedagóg a politik Milan Hanzel. V živote nebol prokurátor. A ako sa mohol stať generálnym prokurátorom? Jednoducho. Dosluhujúci generálny prokurátor ho bez predchádzajúcej prokurátorskej praxe - v súlade so zákonom - vymenoval za prokurátora Generálnej prokuratúry ako svojho námestníka. Vtedy nikto nebúchal do stola, že to ohrozuje právny štát, že sa politizuje prokuratúra, lebo tento argument jednoducho by už ani vtedy neobstál a neobstojí ani dnes.
Možnosť vymenovať za generálneho prokurátora neprokurátora je aj v zahraničí úplne, ale úplne bežné. Stačí si prečítať analýzu Parlamentného inštitútu Národnej rady, ktorú sme všetci dostali, a táto analýza hovorí, že len v dvoch členských štátoch Európskej únie, citujem: „Je možné s určitosťou ustanoviť, že za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný iba aktívny prokurátor, na Slovensku a v Maďarsku“.
Ak teda niekto tvrdí, že otvorenie pozície generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora ohrozuje právny štát, tak tým zároveň tvrdí, že Holandsko, Cyprus, Švédsko, Estónsko, Litva, Anglicko a Wales nie sú právne štáty. Vo všetkých týchto krajinách pôsobia ako generálni prokurátori právnici, ktorí nikdy predtým prokurátormi neboli. Ak niekto tvrdí, že tento zákon je šitý na konkrétnu osobu, to je, ako keby povedal, že v Holandsku majú lex Silvis, na Cypre lex Clerides, vo Švédsku lex Lund, v Estónsku lex Parmas, v Litve lex Pašilis a v Anglicku a vo Walese lex Hill, čo je, samozrejme, nezmysel.
Holandský generálny prokurátor pôsobil pred nástupom do funkcie ako sudca Európskeho súdu pre ľudské práva, cyperský generálny prokurátor ako sudca najvyššieho súdu, litovský ako sudca všeobecného súdu, estónsky ako sudca najvyššieho súdu, švédsky ako predseda okresného súdu a anglický ako advokát.
Čo si myslíte, kolegovia, ako ovplyvňuje tento fakt dôveryhodnosť justície v jednotlivých štátoch? Európska únia každoročne zverejňuje porovnávací prehľad, ktorý sa zameriava aj na nezávislosť justičného systému. Rebríček odzrkadľuje vnímanie nezávislosti súdnictva a vnútroštátnych prokuratúr zo strany verejnosti a súkromných firiem. Všetky spomínané krajiny sú v rebríčku prekvapujúco pred nami. Švédsko na štvrtom mieste, Holandsko na siedmom mieste, Veľká Británia na deviatom mieste, Cyprus na osemnástom. A skúste uhádnuť, ktorú priečku obsadila Slovenská republika. Predposlednú.
Spôsobu výberu generálnych prokurátorov sa venovala aj tzv. Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy pre otázky ústavného práva. Závery budem citovať z analýzy Parlamentného inštitútu, ktorú som pred chvíľou spomínal. Citujem: „Taktiež by sa mohli podmienky na voľbu generálneho prokurátora a špeciálnych prokurátorov rozšíriť tak, aby sa o túto funkciu mohli uchádzať nielen prokurátori, ale aj osoby s dvanásťročnou právnou praxou na pozíciu generálneho prokurátora alebo osoby s desaťročnou právnou praxou na pozíciu špeciálneho prokurátora. Na tieto funkcie budú mať nárok aj tie osoby, ktorých doterajšia prax preukáže osobitné znalosti a kompetencie na vykonávanie tejto funkcie.“
Dámy a páni, čaká nás najtransparentnejší výber generálneho prokurátora, aký Slovensko zažilo. Voľba generálneho prokurátora bude verejná a otvorená. Kandidátov budú môcť grilovať na verejnom vypočutí a kandidátov budú môcť navrhovať nielen poslanci, tak ako v minulosti, ale aj profesijné organizácie. Po schválení tohto zákona sa už jednoducho nestane to, že niekto sa bude navonok tváriť, že volí kandidáta A, ale v skutočnosti v tajnej voľbe tu za plentou zakrúžkuje kandidáta B. Taký cirkus, ako tu v minulosti vznikol okolo opätovnej kandidatúry Dobroslava Trnku za vlády Ivety Radičovej, vďaka verejnej voľbe nehrozí a toto nám už nikto nevezme.
Preto zopakujem, bude to najtransparentnejší výber generálneho prokurátora, verejný a otvorený. My si takto predstavujeme právny štát.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pán poslanec Tomáš, ako prvý s faktickou poznámkou.

Pán kolega Grendel, ty dobre vieš, že ja ťa rešpektujem a vážim si ťa, ale musím povedať, že tvoje vystúpenie - zvlášť osobné - je v tomto prípade veľmi citlivé, pretože všetci dobre vieme, a ty to určite nebudeš popierať, že máš veľmi blízky vzťah k Danielovi Lipšicovi. Tak preto možno by som očakával také, takú priamočiarejšiu reč bez tých zbytočných možno póz a nejakých spomienok na históriu.
Keď už si sa, keď sme pri tom, tak len jeden fakt. Napokon riešenie na zrušenie Mečiarových amnestií našla naša vládna koalícia a bolo ústavné to riešenie, čo potvrdil aj Ústavný súd. Nenašiel si ju ani ty, ani pán Budaj, ani nič podobné napriek tým pokusom. Našlo sa ústavné riešenie a dalo by sa o tom veľa rozprávať. Ak ty hovoríš tiež, že to bude najotvorenejšie, najtransparentnejšie výberové konanie, sám dobre vieš, že je šité len a len na tvojho priateľa Daniela Lipšica, a preto by som očakával, že povieš, že áno, Daniel Lipšic bude dobrým generálnym prokurátorom, a basta, a preto to ideme urobiť, pretože keď niekto podrobne lupou číta tú novelu zákona, nič iné z toho nevyplýva. Takto to je a ostatní kandidáti, bohužiaľ, budú len, ako Česi hovoria, také křoví. Skúste sa ešte zamyslieť.
Zmeňte tú novelu podľa všetkých odporúčaní, my podporujeme veľa dobrých vecí, verejné vypočutie, rozšírenie navrhovateľov a nájdime spoločného generálneho prokurátora z radov prokurátorov. Vieme si predstaviť, že podporíme kvalitného prokurátora, a ten, keby prešiel naprieč politickým spektrom, tak bude mať veľmi silný mandát.
O politizácii nehovoríme len my, ale kadekto.

Pán poslanec Kotleba.

Pán podpredseda Grendel, tak vaše vystúpenie bolo naozaj úplne niekde inde aj obsahom, aj formou ako kŕčovité vystúpenie poslanca Baránika, to sa musí naozaj uznať a skutočne dalo sa to vypočuť. Povedali ste, že tá, ten výkon funkcie môže aj pokurátora, ktorý je na začiatku čestný, zlomiť, že môže z neho spraviť nejakého iného, možno nečestného človeka alebo jednoducho ho úplne priviesť niekam inam. Ale však toto môže tá funkcia spraviť s každým jedným adeptom. Aj s civilom, aj s človekom z externého prostredia. Čiže to nie je argument, že prečo tam dať nie prokurátora.
Čo mi však chýbalo vo vašej, vo vašom vystúpení, pán podpredseda, aj keď to bolo naozaj úplne niekde inde ako teda ten váš predchodca, vy ste taktiež nedali odpoveď na tú otázku, ktorá vyplýva z čl. I bod 2, ods. 7 tohto návrhu zákona o tých podmienkach bezúhonnosti, kde hovoríme, že áno, my taktiež vítame tú snahu odpolitizovať Generálnu prokuratúru, ale je na zváženie, či prokurátor, či externista, ale keď chceme, keď chceme tam mať človeka úplne čistého, tak potom nedávajte selektívne podmienky, že kto za čo odsúdený áno, za čo odsúdený nie. Dajme tam podmienku, že tam môže byť len človek, ktorý absolútne nikdy neprišiel do žiadneho konfliktu so zákonom, a bude, budeme mať túto otázku zo stola, o jeden problémový bod menej.
A keď už to dopadne, nech už to dopadne, nech to dopadne hocijako, pán podpredseda, tak my vám držíme palce v tom, že nech ten nový generálny prokurátor konečne naozaj, ako vy ste povedali, začne riešiť Majského a všetkých tých privatizérov, ktorých, na ktorých rukách je rozkradnutie národného majetku a s ktorými nikto nepohol.

Pán poslanec Baránik.

Pán podpredseda Grendel, ďakujem ti za vynikajúce vystúpenie. S tým sa zhodnem, s kýmkoľvek a ja by som sa chcel zamerať na tú časť tvojho vystúpenia, kde si hovoril o tom, že prečo je nezmyselné uzatvárať prokuratúru voči osobám, ktoré nie sú prokurátormi. Realita je taká, že prokurátori a vedenie prokuratúry si zvyklo na to, že tam nikdy nezavanie čistý vietor, že tam nikto neurobí prievan. A ten prievan môže urobiť len niekto, kto nie je človekom, ktorý vyrástol v tých pomeroch, že to je človek, ktorý videl aj niečo iné ako fungovanie tejto jednej prokuratúry. Teda si naozaj myslím, že je namieste vytvoriť konkurenčné prostredie, tak ako si povedal aj tým, že sa zváži možnosť, aby prokuratúru viedol aj neprokurátor.
Ten problém je v podstate ten, že my nehovoríme, že má byť neprokurátor vo vedení prokuratúry. My hovoríme, že musíme vytvoriť konkurenčné prostredie, aby prokuratúra, aby spomedzi prokurátorov sa naozaj prihlásili tí najlepší a aby to nebolo o tom, že si tam dosadia zase nejakého panáčika, ktorý bude robiť to, čo doteraz robil Čižnár.