90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť o preradenie tlači 1569, ktorá sa nachádza v súčasnosti na 191. mieste, na rokovanie po tlači 1605, čiže po bode 15. Vysvetlenie: Ide o zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, v ktorom chceme pomôcť deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú v špecializovaných samostatných skupinách v akreditovaných centrách a vyžadujú si ošetrovateľskú starostlivosť. Potrebujeme im navýšiť zdroje. Nie je to veľká suma, veľmi vás chcem poprosiť, aby sme stihli prerokovať tento návrh, preto ho chcem predradiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (tzv. katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1701).
Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. apríla 2023 uviedla dôvody na vrátenie zákona. V časti III rozhodnutia navrhla, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s dvomi zmenami.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1770 z 24. apríla 2023 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil na začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený zákon a zaujali tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený zákon dňa 27. apríla 2023 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť v pôvodnom znení. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval vrátený zákon dňa 2. mája 2023 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon 2. mája 2023 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov. Gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vráteného zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 443 z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, máme opätovne na stole novelu zákona č. 669/2007 o jednorazových opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Táto novela bola spracovaná s cieľom zefektívniť a skrátiť procesy prípravy najmä pri výstavbe diaľničnej siete v rámci Slovenskej republiky. Tento zákon bol predložený v rámci marcovej schôdze v druhom čítaní ako prostriedok na to, aby došlo k urýchleniu procesu výstavby a rekonštrukcie dopravnej infraštruktúry na Slovensku. Investičná a projektová príprava diaľničnej siete na Slovensku je z časového hľadiska nesmierne zdĺhavá a komplikovaná a neefektívna. To nehovorím ja, to hovoria odborníci dlhé, dlhé roky.
Schvaľovacie procesy prípravy sú duplicitne zaťažované a spomaľované vstupom a hodnotením mnohých subjektov vrátane duplicitných opakovaní ekonomických hodnotení. Činnosti a procesy prípravy sú neúmerne predlžované a z dôvodov narastajúcej administratívnej záťaže na investorov stavieb diaľnic v kontexte jednotlivých fáz získavania rôznych povolení a vyjadrovaní, ako som povedal aj v úvode, sú neúmerne zdĺhavé. Takúto záťaž predstavujú aj opakované ekonomické hodnotenia zo strany Útvaru hodnoty za peniaze, v každej fáze procesu prípravy, ale aj neúmerné požiadavky dotknutých subjektov. Prejdeme k príkladom.
Takým veľmi dobrým príkladom tejto situácie je napríklad križovanie diaľnic D4 a R7, kde Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií Slovenskej republiky musel opakovane posudzovať vzájomné prepojovanie týchto dvoch križovatiek alebo diaľnic, čo niekoľko rokov predlžovalo proces dokončenia obstarávania a realizácie prác napriek tomu, že vzájomné prepojenie diaľnic bolo už predmetom posudzovania v rámci projektu výstavby samotných diaľnic, už to bolo dávno predtým posudzované. Uvedené v krajných prípadoch následne spôsobuje až stratu platnosti niektorých skôr vydaných rozhodnutí, čo vedie k duplicitnému a k zdĺhavému procesu ich obnovovania. Častokrát dokonca dochádza k spochybňovaniu technickej prípravy profesionálnych odborných subjektov tak z hľadiska projektovej, ako aj inžinierskej prípravy. Pritom sa neberie do úvahy skutočnosť, že ekonomicky najvýhodnejšie riešenie, čo sa týka obstarávania nákladov na prípravu a výstavbu diela, v tomto prípade diaľničnej a cestnej infraštruktúry, z dlhodobého prevádzkového hľadiska nie je vždy ekonomicky najvýhodnejšie. Častokrát nízke vstupné náklady na realizáciu stavieb súvisia s neúmerne vysokými nákladmi na prevádzku a údržbu. Dochádza tu teda k výrazným časovým stratám v rámci investičnej prípravy a výstavby diaľnic, a to spôsobuje aj z pohľadu zhotoviteľov neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov, a to z dôvodu rýchlo rastúcich nákladov na výstavbu a limitovaných realizačných kapacít. Jednoducho každá diaľnica, ktorá je postavená o rok, o päť, o desať rokov ako dnes, je určite drahšia.
Prípravná fáza musí rešpektovať viaceré ďalšie požiadavky. Veľmi dobre viete, že popri ekonomickom je to určite ekológia územia dotknutého výstavbou, ochrana životného prostredia, rešpektovania vlastníckych vzťahov, geologické a geomorfologické pomery a celý rad ďalších. To všetko musí riešiteľský kolektív, to znamená investori aj projektanti, zohľadniť a nájsť prienikom všetkých vstupných faktorov najvhodnejšie riešenie. Stále na začiatku dochádza k realizácii štúdií uskutočniteľnosti alebo štúdie realizovateľnosti, pričom tento finálny návrh, poprípade alternatívne variantné riešenia štúdie stavby je následne zohľadnený v ďalších procesoch a v ďalších fázach. Po tej štúdii veľmi dobre viete, že prichádza na rad posudzovanie vplyv na životné prostredie, tzv. EIA, pričom vydané záverečné stanovisko je pre ďalší postup projektových prác záväzné. Podobné ekonomické hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze, ktoré má, prízvukujem, to je veľmi dôležité podotknúť, odporúčací charakter, je predmetom zohľadnenia v ďalšej fáze prípravy stavby.
Tento poslanecký návrh, ktorý bol predložený a schválený v druhom čítaní na marcovej schôdzi, nespochybňuje potrebu ekonomického zhodnotenia projektu. Zohľadňuje len skutočnosť, že ak v minulosti sa takéto hodnotenie projektovej dokumentácie uskutočnilo, je možné pokračovať v procesu prípravy stavby obstaraním ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie, a t. j. projektu pre územné konanie. Aktualizované ekonomické hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze je možné realizovať súbežne, respektíve pri spracovaní ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie.
Na adresu ekonomických expertov, ktorí sa postavili na stranu Útvaru hodnoty za peniaze, musím povedať nasledovné. Ide podľa môjho názoru o nepochopenie tohto návrhu. Je to podľa môjho názoru tzv. skratkovité myslenie, jednoducho ministerstvo dopravy Slovenskej republiky úzko spolupracuje s Útvarom hodnoty za peniaze a výsledkom je napríklad prioritizácia diaľničných a železničných projektov v spolupráci. V minulosti bol spracovaný takýto, jednoducho harmonogram. A je tu určite dobrý základ, na základe ktorého môžeme budovať ďalšie, ďalšie projekty. Chcem preto prízvukovať, že ekonomické hodnotenie ostáva. Nová legislatíva by sa dotkla len troch nových projektov, ktoré boli v prílohe č. 2 k tomuto návrhu zákona, a to v úseku D1 Turany – Hubová s tunelom Višňové, taktiež alebo rýchlostná cesta R4 Via Karpatia na východnom Slovensku smerujúca z Poľska na Slovensko a taktiež diaľnica D3 na Kysuciach. V žiadnom prípade nechceme zobrať kompetencie Útvaru hodnoty za peniaze. Naďalej budú hodnotiť a analyzovať cestné projekty. Avšak po novom by malo byť v rámci stavebného konania a nie ešte počas územného konania, ktoré predchádza stavebnému.
Cieľom teda nie je obmedziť činnosť Útvaru hodnoty za peniaze, ale rýchlejšie a plynulejšie pokračovať v procesoch už aj tak meškajúcej prípravy výstavby diaľničnej siete Slovenska, čo je veľmi dôležité pre ekonomiku Slovenska. Mnohí sa pýtate, to sa ma pýtali aj ľudia v rámci regiónov, ako je to v iných krajinách, lebo tuto na Slovensku prebieha taká živá diskusia. Hovoríte, že chcete obmedziť, teda niektorí ekonomickí experti alebo blogeri vypisujú, že chceme obmedziť kompetenciu Útvaru hodnoty za peniaze. Ako to funguje v iných krajinách? No pre úplnosť môžem konštatovať, že v mnohých najmä zakladajúcich krajinách Európskej únie je proces posudzovania prípravy stavieb najmä cestnej infraštruktúry oveľa jednoduchší, oveľa rýchlejší ako na Slovensku. Podstatná väčšina diaľničnej infraštruktúry sa rieši v zmysle tzv. žltého FIDIC-u. To znamená, naprojektuj a postav. A je tam kontrakt aj za paušálne dohodnutú cenu. Čiže je to oveľa rýchlejšie.
Po základnej príprave posúdení vplyvov na životné prostredie a podobne sa realizuje v niekoľkých etapách výber potom zhodnotiteľa alebo zhotoviteľa stavby. Rozhodujúcim kritériom nie je spravidla najnižšia cena zhotovenia diela. Významným podielom je hodnotenie ponúknutých benefitov uchádzačov vo výberovom procese na zhotoviteľa stavby. Sem patria napríklad také fakty ako ekológia, šetrnosť zásahov na územie a ochrana životného prostredia, potom napríklad použité technológie, celkové náklady na výstavbu potom čo vie zhotoviteľ napríklad ponúknuť pri nejakých kruhových križovatkách alebo napojeniach pri jednotlivých dotknutých obciach. Čiže je tam rad ďalších benefitov, ktoré sa posudzujú pri výbere zhotoviteľa.
Ďalším silným argumentom, prečo by sme mali prijať túto novelu zákona v pôvodnom znení, sú medzinárodné zmluvy. Slovenská republika je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, kde sme sa v minulých rokoch, v minulých vládach, v minulých vládnych garnitúrach zaviazali, aby sme rýchlejšie stavali diaľnice a rýchlostné cesty, ako je to napríklad s Poľskou republikou pri prepojení Via Karpatia. V 2018 bola podpísaná medzinárodná zmluva medzi Poľskom a Slovenskom, kde sme sa zaviazali, aby sme do 10 rokov, tuším je to do roku 2028, prepojili jednotlivé krajiny Via Karpatiou rýchlostnou cestou. No dnes už môžeme povedať, že Poliaci sú výrazne pred nami. Dokonca možno aj o dva roky skôr postavia jednotlivé úseky od Rzeszówa po Vyšný Komárnik. My pri tomto, ako máme nastavenú legislatívu, možno ani nezačneme v danom roku riešiť túto cestnú infraštruktúru.
Môžem povedať jednoznačne aj z rokovaní, keď som chodil buď do Poľska, alebo do Maďarska, alebo z rozhovorov s predstaviteľmi ministerstva dopravy, povedal to aj pán minister dopravy Doležal, keď bol na jednotlivých rokovaniach napríklad s poľským rezortným ministrom infraštruktúry, že sa nám doslova smejú. Smejú sa nám Poliaci, smejú sa nám Česi, laická verejnosť stále poukazuje na ten príklad, že dobre, v Poľsku majú rozostavaných 700 kilometrov diaľnic. Dávajú nám príklad Chorvátsko, že za pár sezón dokázali na Makarskú postaviť diaľnicu. A my sa stále nevieme pohnúť. Tak buď chceme zrýchliť túto prípravu, za čo sme teraz, som veľmi prekvapený, kritizovaní, alebo potom jednoducho tvárme sa, že ideme len študovať a nepohneme sa nikde.
Ďalší silný argument je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 688/2022 zo 7. novembra 2022. Vláda Slovenskej republiky vtedy súhlasila na svojom rokovaní, že ide riešiť zabezpečenie postupu prípravy rýchlostnej cesty R4 na štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou až po Kapušany k Prešovu. Tam jednoznačne bola daná podmienka a povinnosť, úloha, úloha z uznesenia vlády pre ministra dopravy pripraviť takúto novelu, ktorou by sa zrýchlili procesy pri príprave a výstavbe rýchlostnej cesty R4, a pre ministra financií a vtedajšieho podpredsedu vlády, aby taktiež dal spoluprácu, alebo vytvoril spoluprácu medzi ministerstvom dopravy a bol spolusúčinný spolu s Útvarom hodnoty za peniaze pri príprave takejto legislatívy.
Toto, čo máme teraz na stole, tento poslanecký návrh, ktorý bol predložený po spolupráci a bol aj vytvorený, to hovorím otvorene, bol vytvorený, samozrejme, na ministerstve dopravy, pretože tam sú tí experti, ktorí na tom pracovali, ktorí to komunikovali aj na vláde, lebo to je predmetom tohto uznesenia vlády spolu, v spolupráci s ministerstvom financií, tak toto je výsledok tejto úlohy z uznesenia vlády, konkrétne č. 688/2022.
Nemáme tu však Via Karpatiu len, máme tu aj ďalšie úseky, ako napríklad diaľnica na Kysuce, tam je tiež medzinárodná zmluva, tiež sme sa zaviazali, že budeme výraznejšie postupovať pri prepojení severu s južnou Európou cez Slovensko. Taktiež je to diaľnica na Zemplín. Diaľnica na Zemplín, momentálne sa tvorí štúdia realizovateľnosti a v najbližších mesiacoch by mala byť zverejnená táto štúdia, ako aj výsledky, že kadiaľ bude postupovať táto diaľnica, aké bude trasovanie, aká je tam intenzita dopravy. Čiže táto, táto diaľnica je určite veľmi tiež dôležitým signifikantným prvkom, ktorý by mal byť zapracovaný v rámci, v rámci tohto návrhu.
Možno sa nám tu natíska aj trošku otázka, že prečo sa niekto snaží vytvoriť nejaký konflikt medzi ministerstvom dopravy a Útvarom hodnoty za peniaze, pretože tento návrh je absolútne o niečom inom. Počas posledných troch, štyroch týždňov trošku tak so zdvihnutým obočím sledujem, že prečo tuná dochádza k vytváraniu nejakého konfliktu. Tento návrh rieši úplne niečo iné. Bohužiaľ, teraz v posledných dňoch a týždňoch sa dostávame skôr z tej odbornej témy do politickej. Chápem, možno niektorí, niektorí ľudia, ktorí vidia niekde svoju politickú budúcnosť, práve využívajú toto, tento návrh na politikárčenie, čo je mi veľmi ľúto, ale čo sa týka postupu Útvaru hodnoty za peniaze, ja hovorím stále a hovorí to aj minister dopravy, je to veľmi potrebný útvar, je to veľmi dôležitý útvar a, samozrejme, treba aj presne špecifikovať, že kto má aké kompetencie. Ja by som mohol, samozrejme, aj dlhšie tu rozprávať, že, bohužiaľ, aj v rámci Útvaru hodnoty za peniaze nedochádza k rešpektovaniu územných plánov, nerešpektovania technických noriem, keďže odporúčajú napríklad návrhy trojpruhových ciest. Pri stavbách vo vyššom stupni prípravy, t. j. dokumentácie, ktoré už boli v minulosti spracované, navrhujú zmeny, na základe ktorých je potrebné obstarať aktualizovanú projektovú dokumentáciu. Pri odporúčaní polovičných profilov sa v rámci ekonomického posúdenia nepočíta s nákladmi na dobudovanie plného profilu do budúcna, že pri posudzovaní rozpočtu počítajú s minimálnymi cenami pri jednotlivých položkách z databáz vytvorených na základe už vysúťažených zákaziek z minulosti. To znamená, že do nových súťaží sú predpokladané hodnoty zákaziek určované z minimálnych víťazných cien predchádzajúcich súťaží. Pritom za to obdobie, keď sa riešia, a dokumentácie, keď sa posudzujú tieto vplyvy, tak, samozrejme, že tie náklady, stavebné náklady sú ďaleko vyššie, ako keď ste to posudzovali pred rokom alebo pred dvoma.
Mám za to, že tu dochádza k duplicitnému posudzovaniu, keďže máme na jednotlivých stavbách aj protokoly z rezortnej a štátnej expertízy. Odporúčania, je to môj názor, odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze spôsobujú podľa môjho názoru zmarené finančné prostriedky za roky práce v príprave stavieb, za projektové dokumentácie, za majetkovoprávne usporiadanie, čas, vrátane vrátenie sa o niekoľko rokov späť v príprave, kde v konečnom dôsledku budú projektové dokumentácie neaktuálne a budú stáť ešte väčšie finančné prostriedky.
Nový proces prípravy až do termínu realizácie trvá štandardne aj v súvislosti s lehotami verejného obstarávania projektových dokumentácií, a tu si nalejme čistého vína, desať rokov. Vážení, desať rokov. Tým sa oddiali realizácia stavby a stavebné náklady budú o iks rokov ďaleko vyššie, ako úspora pri inom riešení v tomto čase. Furt sa tu hovorí o nejakej úspore, však chvalabohu, keď ušetríme, ja neviem, štyri, päť, šesť miliónov. Výborne! Ale keď sa posunie tá výstavba tej diaľnice o päť, desať rokov, tak tie náklady sú ďaleko-ďaleko-ďaleko vyššie.
Ja by som možno aj spomenul také stanovisko, lebo bavme sa, ja som skôr za tú odbornú diskusiu, stanovisko napríklad Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska alebo Slovenskej komory stavebných inžinierov, slovenskej technickej univerzity, oni sú toho názoru, že tento zákon podporuje efektívnejší systém posudzovania hodnotenia projektov pri zachovaní potrebnej transparentnosti. Urýchlenie procesu prípravy a výstavby nevyhnutnej cestnej infraštruktúry podľa nich prispeje k zlepšeniu životného prostredia a podnikateľských podmienok na Slovensku a zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach by takéto potrebné opakované posudzovanie a hodnotenie eliminoval, čím by sa zrýchlil proces výstavby a znížili náklady. Právomoci, opakujem, a to, toho názoru sú presne aj títo odborníci, právomoci ÚHP nikto neobmedzuje.
Čo sa týka pripomienok pani prezidentky, že bol prilepený pozmeňujúci návrh k tomuto, k tomuto návrhu, kde sa dali ďalšie úseky rýchlostných ciest, no v prvom rade treba povedať, že právo poslancov je v druhom čítaní dávať pozmeňujúce návrhy. Je to ich legitímne právo. Treba si aj uvedomiť, že aj keď sa do tej prílohy dostanú ich úseky diaľnic, tak šesť šesť deviatka im nepomôže. Tie pozmeňujúce návrhy, ktorými sa dali tieto nové úseky, jednoducho na začiatku, to si treba povedať normálne otvorene, nemajú ani čiarku, nemajú štúdiu uskutočniteľnosti, jednoducho táto novela im nevie pomôcť. Preto sa musí na začiatku vytvoriť štúdia, počkať tých 12 – 18 mesiacov, tuším, 18 mesiacov je v priemere tá lehota, kedy sa, dokedy sa môže predložiť finálny návrh štúdie uskutočniteľnosti. Samozrejme, závisí to od toho úseku, ktorého sa týka, tak vtedy táto novela vie pomôcť, ale teraz určite nie.
Ja osobne rešpektujem rozhodnutie pani prezidentky, je to jej legitímne právo. Mám aj informáciu a čítal som to, že pani prezidentka veľmi dobre chápe zámer zákona, ktorý bol predložený. Povedala, že ju vyrušuje len to, že tam poslanci doplnili iné rýchlostné cesty. Je však potrebné povedať, ako som aj povedal pred chvíľočkou, že vo výsledku to nič nemení na tom, že to nijako nepomôže urýchliť týmto úsekom, lebo v prípade všetkých nových úsekov sa začína vždy štúdia uskutočniteľnosti, ktorú hodnotí, a tu sa zase vraciame, Útvar hodnoty za peniaze.
Ja osobne nerozumiem týmto debatám a obavám, lebo keby si aj jednotliví, jednotlivé tieto subjekty prečítali túto novelu alebo tento zákon šesť šesť deväť, tak pochopia, že to je absurdné, lebo hovoríme o dvoch konkrétnych stavbách, ktorým vieme pomôcť. Ja som ich aj presne špecifikoval. Tam sa jedná o stavby predovšetkým, ktoré idú z uznesenia vlády, ktoré bolo prijaté v novembri minulého roka.
Môžem vám osobne povedať, že trošku ma mrzí táto debata, pretože ak, možno viete, ktorí sa venujete infraštruktúre, tak s diaľnicou D1, ktorá mala prepojiť Bratislavu s Košicami, sa začalo v roku 1972. Dnes máme rok 2023. Ja osobne som sa narodil v roku 1983. Ako štyridsiatnik, čerstvý štyridsiatnik je mi trošku trápne tu stáť a normálne žobroniť o to, aby ste vôbec podporili tento návrh zákona. V tejto situácii, keď sa máme jednoducho dostať do bodu, aby sme vôbec začali rýchlejšie s výstavbou diaľnice, tak my tu jednoducho riešime, že či-alebo, či sa pustíme vôbec, vôbec do nejakej rýchlejšej výstavby malou zmenou zákona.
Bohužiaľ, v posledných týždňoch bolo adresovaných na mňa aj viacero útokov, viacero blogov, niektorí ekonomickí experti, niektorých si vážim a bol som trošku prekvapený ohľadne ich blogov, napríklad Ivan Mikloš, áno, to je ten pán, ktorý bol viackrát ministrom financií, podpredsedom vlády pre ekonomiku, to je pán, ktorý aj povedal, že Slováci zarábajú príliš veľa na to, čo robia, to bol taký prekvapujúci tento citát, tak tento pán, ktorý mal roky možnosť riešiť tiež svojou váhou a svojou funkciou pomoc pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, tak podľa môjho názoru napísal blog, ktorý je ďaleko-ďaleko od reality, ja neviem, skadiaľ mal tie informácie, skadiaľ čerpal tieto informácie, dokonca napísal, že tento návrh má predražiť výstavbu diaľnic o 2,6 miliardy eur a dokonca môj návrh je pre ľudí šialenstvom a ľudia ho majú chápať tak, že prečo sa od 28. marca 2023, kedy bol schválený tento návrh zákona, ani nečuduje, že sme zabudli prepojiť dve pretínajúce sa diaľnice. To je pán minister, opakujem, ktorý mal možnosť pomôcť týmto diaľniciam, mal možnosť dokonca mi zavolať alebo sa spojiť so mnou, a jednoducho mohli sme si to vysvetliť. Čiže z toho hľadiska mi je to trošku ľúto, že namiesto odbornej diskusie a normálne ľudskej diskusie že sa vypisujú takéto blogy, ktoré sú ďaleko-ďaleko od reality.
Môžem na záver povedať, mi ostáva pár minút, že z môjho hľadiska, ja som vám aj povedal aj v prvom čítaní, aj cez výbory, aj v druhom čítaní, však som tu mal pomaly hodinovú rozpravu a vystúpenie, prečo je tento zákon dôležitý. Nielen preto, že máme podpísané medzinárodné zmluvy a dohovory, prostredníctvom ktorých sme zaviazaní, aby sme rýchlejšie prepojili diaľnice a rýchlostné cesty, aby sa vôbec dostali nielen na papieri, ale aj realitou do toho 21. storočia, do Európy, aby sme dosiahli to, aby ľudia mohli normálne chodiť po diaľniciach, rýchlostných cestách, aby sa rýchlejšie mohli dostať do práce, aby rýchlejšie mohli byť pri svojich rodinách, aby sa menej ľudí zabíjalo na cestách I. triedy, pretože na cestách ako diaľnice a rýchlostné cesty máte oveľa vyššiu bezpečnosť, tak vy tu dnes v dvadsiatom, v ´23. riešime vôbec to, že či ideme rýchlejšie stavať diaľnice.
V tom druhom čítaní celkovo tento návrh podporilo 137 zo 139 poslancov, zákonodarcov. Ja pevne verím, že aj pri hlasovaní o vete pani prezidentky o pôvodnom znení tohto návrhu že zvíťazí zdravý rozum, žiadna politická demagógia a že tento návrh zákona podporíte, pretože nie je potrebný a prospešný pre Svrčeka, pre Doležala, pre Matoviča, pre Kollára alebo ďalších, je dôležitý pre ľudí, aby sme sa vôbec dostali do 21. storočia aj diaľnicami a cestami, ktoré si ľudia zaslúžia, pretože doteraz sa o nich len rozprávalo. Ale ľudia si už konečne zaslúžia tie cesty, aby sme mohli bezpečnejšie jazdiť po cestách a diaľniciach, rýchlostných cestách na Slovensku.
Opakujem, vážim si vašu podporu, ktorí ste podporili tento návrh zákona, a normálne prosím vás, posuňte tento zákon ďalej, aby mohol byť účinný a aby sa mohli stavať diaľnice a rýchlostné cesty rýchlejšie na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem pekne aj kolegovi za vystúpenie. Ja by som rád len na margo tých medzinárodných zmlúv a dohovorov naozaj potvrdil tie slová, ktoré hovoril aj pán poslanec, a teda že najmä naši partneri či už z Litvy, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Grécka, a teda z tých krajín, kde sa predpokladá cesta Via Karpatia, pomerne pravidelne prízvukujú, že sa veľmi silne obávajú malého lieviku, ktorý sa môže objaviť práve na úseku diaľnice alebo teda v tomto prípade rýchlostnej cesty R4, a teda ponúkajú akúkoľvek pomoc a súčinnosť vrátane legislatívy. Viem o tom, že ministerstvo dopravy najmä s našimi poľskými partnermi je v aktívnom kontakte, a teda moja pripomienka k tomuto návrhu zákona je možno prosba, aby sme aj pri komunikácii častejšie používali práve tento typ problému a možno aj dobré príklady zo zahraničia, ktoré vychádzajú aj z toho, čo spomínal pán poslanec, a to je práve Poľsko, ktoré je mimoriadne efektívne v tejto oblasti a nikto mu nevyčíta to, že by napríklad s európskymi prostriedkami v tomto prípade narábali neefektívne, ale aj už zmienené Chorvátsko. Čiže ak je možnosť doplniť komunikáciu ministerstva dopravy aj o tieto príklady, ja osobne by som to viac ako privítal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Miloš, veľmi správne si to opísal, situáciu, ktorá je. Ja sa divím, musím, musím povedať, že častokrát aj keď sme boli na pracovných cestách s pánom ministrom Doležalom na medzinárodnom fóre, tak hlavne kolegovia z, ministri z Maďarska a hlavne z Poľska stále poukazovali na to, že Via Carpatia má 2 600 km a chýba len nejakých 60 km od Prešova hore po Svidník, takže vidím, že, vidím, že tu je kontraproduktivita a z prezidentskej kancelárie, pokiaľ 137 poslancov schválilo zrýchlený proces, neviem, načo je dobré toto veto. A takisto si musíme uvedomiť, že je tu už, aj po tridsiatich rokoch samostatnej Slovenskej republiky my nie sme schopní spojiť východ so západom. Takže keď je aj nejaký proces alebo keď sa aj niečo schvaľuje, niečo, čo môže urýchliť výstavbu ciest a príde vlastne takéto poleno pod nohy, tak tomu vôbec nerozumiem.
Tak dúfam, že zase zvíťazí zdravý rozum a pohneme sa ďalej. Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci.
Pán poslanec, ja si myslím, že niet jediného človeka v tejto sále, ktorý by si neprial, aby tie diaľnice boli už postavené, ideálne nie zajtra, tak včera alebo predvčerom. Veď je to hanba. Sám si pamätám Poľsko či Chorvátsko pred 10-15 rokmi, tam, kde sme chodili pomaly po rozbitých štrkových cestách vtedy, už dnes stoja diaľnice a my sme sa nepohli s tou našou ďalej.
Ja len fakt úprimne nerozumiem vášmu riešeniu alebo vami navrhovanému riešeniu. Máte tú smolu, že presne v čase, kedy sa tento zákon posudzuje, vyšlo aj hodnotenie kontroly alebo výsledok kontroly najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa zameral práve na jeden z tých úsekov diaľnice, ktorý je aj predmetom zákona. A slovo ÚHP tam nenájdete raz, lepšie povedané raz, ale v kontexte, ktorý asi naznačuje, že chyba je niekde úplne inde. Spomína manažérske prešľapy zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, spomína absenciu koordinátorov a neschopnosť koordinovať. To sú problémy, ktoré treba riešiť.
Prepáčte, pán poslanec, mne to pripadá, že ste sa upreli na jednu časť toho kontrolného procesu, ktorá, úprimne, nie je zdrojom problémov, pretože vám strpčuje život alebo prípadne spôsobuje iné problémy, ktorým celkom nerozumiem, ale ak by človek úprimne hľadal dôvody, prečo diaľnice meškajú, nehľadal by ste ich tam, kde ste ich našli vy. To nie je osobný názor, to je výsledok kontroly najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa zameral, opäť opakujem, na jeden z tých úsekov, ktoré sú aj predmetom toho zákona, a úprimne nerozumiem navrhovanému riešeniu. Takto sa ani nešporia peniaze, ani sa výstavba z diaľnic na Slovensku neurýchli.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Svrček, ja mám pred sebou aktuálnu správu najvyššieho kontrolného úradu, a tá práve konštatuje to, čo si hovoril aj ty, že Slovensko výrazným spôsobom zaostáva za krajinami Európskej únie, čo sa týka budovaní diaľničnej siete a dopravnej infraštruktúry, čo má vlastné ekonomi... podstatné aj ekonomicko-sociálne dopady. Dokonca sa tam uvádzajú aj čísla, že napríklad za kontrolované obdobie rokov 2014 – 2021 sa podarilo zrekonštruovať iba 20 projektov z celkového počtu 133 projektov cestnej infraštruktúry. Z plánovaných 1 478 km bolo postavených iba 213 km. Takže už aj z týchto čísel je zjavné, že ak sa nepreberieme a neurýchlime ten proces výstavby diaľnic, tak Slovensko nebude napredovať a bude stagnovať aj v tých regiónoch na východe Slovenska.
Ďakujem.

Pán, pán poslanec, samozrejme vás podporíme, návrh, ktorý ste predniesli, diaľnice by mali byť prioritou proste každej vlády. To, čo znova napriek tomu, že tam pán poslanec Kuriak dal tie pozmeňovacie návrhy, ktoré, dá sa povedať, že sú nešťastné, ale za každých okolností tento zákon musí prejsť tak, aby sa začalo stavať. Ja ešte pri prvej časti, keď to bolo, som povedal vtedy bývalému ministrovi, aby proste to nezastavil za našej vlády, aby dal spraviť štátnu expertízu a proste aby sa pokračovalo. Každé predĺženie alebo každý odklad tejto diaľnici bude stáť ďalších nie 10, o 10 %, ale o 20 %. Samozrejme, že sú tam problémy, to, čo konštatoval aj najvyšší kontrolný úrad, ale to musí byť, keď ceny išli hore. Tie boli, ten projekt bol za iných okolností projektovaný, za iných podmienok, to treba dneska premietnuť počas tej výstavby, tak jak to robia Česi, tak jak to robia Chorváti, tak jak to robia Nemci. Bez toho sa ďalej nepohneme.

Ďakujem vám za slovo.
Kolega Miloš, tak ako aj pri predkladaní tohto návrhu zákona, aj teraz pred chvíľou si vecne, argumentačne predniesol výhrady voči vetu pani prezidentky. Pani prezidentke, pani prezidentku vyrušuje doplnenie niektorých úsekov rýchlostných ciest. Áno, aj spomínaného úseku R3, neviem, čo tu pán Muňko tou svojou vložkou, že môj pozmeňujúci návrh nebol iba môj, ale aj kolegyne Petry Hajšelovej aj Miloša Svrčeka, ktorým sme rozšírili niektoré úseky do tohto návrhu zákona, a ak niekto tvrdí, že, že to bolo nešťastné riešenie, tak pozývam aj pána Muňku, aj pani prezidentku a ďalších, ktorí toto tvrdia, nech sa prídu pozrieť na Oravu a hlavne na hraničný prechod medzi Oravou a Poľskou republikou. Je to iba páru kilometrov viac.
Ja žijem nejakých zhruba, neviem, okolo 10 km od poľskej hranice, veľmi často cestujem do Poľska a pán Muňko a pani prezidentka a ďalší, ktorí tu tvrdia, poviem na rovinu, nezmysly, lebo nevedia, o čo ide, nech sa prídu pozrieť, aký je markantný rozdiel v kvalite ciest na Slovensku a, a na Poľsku a v Poľskej republike. A naozaj sme na smiech, naozaj sme na smiech. Ja, ja môžem podložiť aj od mnohých priateľov z Poľska, ktorí keď prídu aj na návštevu ku mne, ku mojej rodine, tak keď povedia, že aké my máme katastrofálne a preplnené cesty, ako nechápu tomu. Takže odporúčam, treba prísť pozrieť, v akom stave sú spomínané cesty. Takže ja nevidím nič zlé na tom, ale naopak, veľmi potrebný pozmeňujúci návrh, ktorý rozšíril... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem všetkým pánom poslancom za faktické poznámky.
Tu si musíme normálne položiť jednu zásadnú otázku, a to, či hodnotenie projektov ostáva. Samozrejme, že ostáva, kompetencie Útvaru hodnoty za peniaze nie sú nijakým spôsobom obmedzené. Stále na záver budete mať stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze. Preto tu hovorím o tom, že niekto tu umelo vyvoláva nejaký politický konflikt, politickú demagógiu zapája do nejakej odbornej diskusie, a preto mi to je ľúto, a preto som vystúpil aj tuto v rozprave, že takéto, takéto diskusie by mohli byť niekde v politických diskusiách, ale nie na tejto pôde.
Stále hovorím, že hodnotenie zostáva, nikto tu nejde útočiť na Útvar hodnoty za peniaze. Jednoducho chceme sa posunúť do Európy 21. storočia. A sám som povedal aj v rozprave, že ako to funguje v iných štátoch, že postupujú podľa žltého FIDIC-u, naprojektuj a stavaj. Tak tam to vie fungovať a na Slovensku tuná furt študujeme? Furt testujeme? Vraciame štúdie uskutočniteľnosti zase druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát. Dobre, však môžeme tu mať aj prašné cesty namiesto rýchlostných ciest a môžeme tuná byť za pajácov celej Európy. Alebo sa posuňme ďalej. Toto je teraz možnosť, že vieme zrýchliť proces výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. A teraz sa všetci ukážte! Teraz sa všetci ukážte, či podporíte tento zákon, či len chodíte po regiónoch a rozprávate, že áno, potrebujeme rýchlostné cesty alebo diaľnice, alebo zahlasujte za tento zákon.
Ďakujem.