90. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som rád tu naniesol trochu iný názor na to, aké sú dôvody toho, že u nás sa nestavajú diaľnice. A je pre mňa pozoruhodné, že práve tí, ktorí presadzujú to, že sa má odstrániť jedna vrstva skontrolovania diaľnic, sú tí, ktorí aj v tejto oblasti, ktorú idem teraz zmieniť, sú podstatným problémom. A ten podstatný problém je, že na Slovensku nie je právny štát. Všimnite si, že ako sa stavajú diaľnice v Čechách, ako sa stavajú v Rakúsku, ako sa stavajú v Poľsku a viete prečo? Pretože tam sa právo vynucuje, u nás nie. U nás máme také prípady ako tunel Višňové, kde minister jednoducho dovolí dodávateľovi, aby sa zbavil svojej zodpovednosti za to, že postaví tunel. Kľudne, spíše s nimi nejakú dohodu a pritom ho mal zaviazaného, ale nie a nikomu sa nič nestalo. A pritom, samozrejme, tu máme predpisy trestného práva na to, ako sa má chovať verejný činiteľ v takejto situácii a mohol by byť stíhaný. Nič, nevadí.
Potom tu máme taký Váhostav. Nevyplatí svojich zamestnancov, nevyplatí živnostníkov a kto ich vyplatí miesto neho? Lebo však, samozrejme, pán Široký nemôže platiť. Vyplatíme, my ich vyplatíme všetkých, a takto to tu funguje a preto sa diaľnice nestavajú. Pretože tu nie je právny štát, nedá sa vynútiť právo a tí, ktorí trochu chcú bojovať, aby, za to, aby sa všetko nerozkradlo, tak tí považujú za nevyhnutné vytvárať vrstvy a vrstvy byrokracie na to, aby to aspoň nejako fungovalo alebo sa aby nerozkradlo úplne všetko. A toto je náš problém. A poďme si to povedať, že to tak je. Lebo načo je Útvar hodnoty za peniaze? Však to je úplná, je to hlúposť totálna. Veď keby bol, bolo ministerstvo hospo... ministerstvo dopravy zodpo... riadne zodpovedné za to, ako vykonáva svoju funkciu, tak ony by robili to, čo robí Útvar hodnoty za peniaze. A keby to nerobili, tak niekto by išiel do basy. Takto to funguje v každej normálnej krajine. Ale u nás to funguje tak, že my potrebujeme mať iný odbor, potom to kontrolovať stále, lebo a viete prečo? Lebo keby sme to nerobili, tak oni by to rozkradli celé. A toto je náš problém a poďme si to pripustiť.
A teraz, samozrejme, SME RODINA presadzuje to, že aby sme nemali tieto kontroly, ale oni sú tí, ktorí tu podporujú to, aby sme nemali právny štát. Oni tu majú svojho Žilinku, oni tu vyprávajú o čurillovcoch a takéto, takéto veci, to sú tí istí ľudia. Nechcú, aby sme mali tu funkčný právny štát, ako je tam vo všetkých tých krajinách, kde sa diaľnice stavajú rýchlo. Lebo nemyslite si, v takom Poľsku by toto nebolo možné, čo je u nás možné. Tam sa právo dodržuje, ale u nás proste, keď má zhotoviteľ diaľnice problém, tak jednoducho neplní, a čo sa môže stať? Nič.
A ešte dokonca pán kolega Svrček má toľko odvahy, že tu začne vyprávať o žltom FIDIC-u, to znamená o zmluve, kde zhotoviteľ sa na niečo zaviaže a potom to musí splniť. No ako ho donútite u nás, aby niečo splnil? Akože dáte ho na súd? Kde bude to trvať 15 rokov a potom sa to nejako vyparí? Alebo tu začne vyprávať nejaký kolega Muňko, že to sa nedalo, lebo je úplne iná situácia. Však keď dával svojou vlastnou rukou podpis na tú zmluvu, tak to on nevedel, že môže nastať iná situácia? To je jeho problém. O tom je, o tom sú tie záväzky, však si to mal zakalkulovať. Existujú spôsoby na to, mohol to hedžovať, mohol ísť do banky a zobrať si podľa toho financovanie, to všetko je možné. Ale na Slovensku to nie je potrebné, pretože tam ten problém je takýto a vždy to bol problém, keď sa diaľnica nedostavala alebo to skrachovalo, že ten dodávateľ, ten musí najprv vyplatiť všetky úplatky a keď ich vyplatí, potom zistí, že nemá dosť peňazí. O tom to je celé, takto sa tu stavia všetko, veľké projekty.
A teraz tí istí ľudia, ktorí majú za sebou takýchto operátorov, takýchto „podnikateľov", tak tí teraz presadzujú to, že ten, ten ďalší bod tých kontrol že už nepotrebujeme, no dá sa s tým súhlasiť, že nepotrebujeme. Dodajte nám právny štát, milá SME RODINA, podporte to, aby sme tunák mali funkčnú prokuratúru a funkčnú políciu, aby sa tu nemohlo vyprávať v parlamente o čurillovcoch, aby sa tu nemohlo vyprávať o tom, že sa, sa falšujú trestné stíhania a, a aby sa mohol aj Fico zodpovedať za to, čo robí. Nieže tunák dve poslankyne z OĽANO zahlasujú proti vydaniu Fica súdu a, samozrejme, celá SME RODINA. O tom, aj o tom sú diaľnice, že sa nestavajú. Tu je to prepojenie. Rozumiete tomu? Preto nemáme diaľnice, pretože nemáme právny štát.

Ja sa tiež čudujem, ale musel som.
Pán poslanec, v čom konkrétne nepodporujeme výstavbu, ale v čom konkrétne ideme okliešťovať výstavbu? V oklieštení právomocí ÚHP? Vy ste si čítal ten návrh? Čítal ste stanoviská jednotlivých odborných profesných organizácií? No evidentne nie. Jednoducho týmto návrhom, týmto poslaneckým návrhom sa činnosť ÚHP neokliešťuje. ÚHP sa bude vyjadrovať pri územnom konaní. Jednoducho sa nebude vyjadrovať štyrikrát, bude sa vyjadrovať dvakrát. A doteraz stanovisko ÚHP bolo záväzné, alebo malo odporúčací charakter? Rozprávať tu o tom, ako čo som sa aj dočítal v niektorých blogoch alebo v médiách, že tu ideme urvať nejaké peniaze alebo ideme kradnúť, toto si myslím, že je za hranicou. A rozprávať tu o tom, že preto, lebo tu nefunguje právny štát, no čo ste vy konkrétne spravili pre to, aby sa bojovalo za právny štát? Že ste predložili pred troma rokmi zmenu ústavy, návrh pozmeňujúceho návrhu? Že ste chceli zrušiť Generálnu prokuratúru a dať ju pod povereného člena vlády? To je ten váš boj za právny štát?
Je veľmi jednoduché sedieť na zadku a mudrovať o tom, že ako by sa rýchlejšie stavali diaľnice. Ale musím vám jedno kvitovať. Veľmi sa mi páči, že ste odborník na všetko, na právny štát, justíciu, cestnú infraštruktúru, výstavbu. My ostatní sa máme čo učiť.
Ďakujem.

No, pán kolega Svrček, ja myslím, že ja sa nemôžem prirovnávať k tebe, pokiaľ ide o odbornosť na všetko. Stačí si pozrieť, že čo všetko ty komentuješ v parlamente a k čomu predkladáš pozmeňujúce návrhy. Takže tam si myslím, že je to jasné.
A pokiaľ ide o to, že aký je súvis a že, a že čo ja som urobil pre právny štát. Ja si myslím, že som urobil dosť a určite viac ako niektorí tí, ktorí tu spochybňujú slušných policajtov a slušných prokurátorov a ktorí sa tešia z toho, že nie je možné dosiahnuť tu nejaké rozhodnutie. A tých, ktorí majú vlastnú SIS-ku, ktorá pracuje nie pre nás všetkých, pre právny štát, ale pracuje nikto nevie, pre koho. (Hlasy v sále.) Takže bol by som veľmi rád, keby, samozrejme, v parlamente každý môže povedať všetko a prejde to, ale ja si vyprosím to, aby niekto zľahčoval to, že čo ja robím pre právny štát. Ak mi ukážete niekoho, kto robí viac za daných okolností, prosím. Ale ja robím maximum toho, čo môžem.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v prvom rade poďakovať všetkým vám, ktorí ste pri predchádzajúcej schôdzi podporili tento návrh zákona 137 hlasmi zo 139, ktorí ste boli v tomto pléne. Ja si myslím, že to bol veľmi výrazný a jasný signál aj pre, nielen pre pani prezidentku, ale aj pre občanov Slovenska, že nám záleží na ich potrebách a na tom, aby sme zlepšovali a skvalitňovali život ľudí na Slovensku.
Veľmi, veľmi ma mrzí postoj pani prezidentky. Síce v niektorých prípadoch za tri a pol roka som si zvykol, že pani prezidentka pri niektorých návrhoch zákonov v tomto pléne sa nejak z nepochopiteľných príčin postavila proti a vetovala nie iba tieto dva zákony, ktoré, okrem tohto ešte aj zákon o alternatívnych zdrojoch, čo sa týka vykurovania. Sú to obidva dobré zákony, ale ja sa budem venovať tomuto zákonu, čo sa týka, iba krátko, čo sa týka ciest. Na konci tejto krátkej rozpravy prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka posunutia lehoty platnosti tohto návrhu z mája na začiatok júna. Krátko sa zameriam, keďže pochádzam z regiónu Orava, tak krátko sa zameriam práve na tento úsek. Aj ako poslanec a zástupca občanov Oravy som sa rozhodol a pristúpil som k pozmeňujúcemu návrhu, lebo poznám, aká kritická a alarmujúca situácia je v cestnej doprave na Orave a, ako som spomenul aj vo faktickej, viem to, mám to s čím porovnať, nakoľko bývam pri poľskej hranici a naozaj Poliaci sa nám vzďaľujú. Za posledné roky tam vidieť výrazný, výrazný pokrok, čo sa týka budovania cestnej infraštruktúry a na Slovensku sme aj hlavne vďaka predchádzajúcim, predchádzajúcich vlád nevyužili možnosti a zaspali sme, zaspali sme výrazne dobu nielen, nielen voči Maďarsku, ale, ako aj tu spomínajú mnohí kole..., voči Poľsku, ale aj voči Maďarsku, Česku a ďalším krajinám.
Ja len v krátkosti, v krátkosti spomeniem, prečo sú dôležité, prečo je dôležité rozšírenie o úseky R3 na Orave. Ide o úseky Tvrdošín, Nižná, Nižná nad Oravou, Dlhá nad Oravou, Sedliacka Dubová a Oravský Podzámok. Tam už Oravský Podzámok je vybudovaný, ale je potrebné, aby na konci rýchlostnej cesty z Oravského Podzámku, aby sa urýchlenie, urýchlene začala konať realizácia výstavby úseku po Dolný Kubín až potom po križovatku D1. Tým, keby sa toto podarilo, ja viem, že to nie je otázka najbližších piatich, desiatich rokov, ale tá predstava, že úsek R3 na Orave že by mal byť ukončený v roku 2050, je, je nielen neprijateľná, ale je doslova nezmyselná. V roku 2050 by sa malo ukončiť niekoľko kilometrov rýchlostných ciest na Orave.
Tak ako som aj predtým spomenul vo faktickej, ja naozaj odporúčam kolegovi Muňkovi a ďalším, ale aj pani prezidentke, ktorá síce bola na Orave, ale iné je jazdiť po Orave na prezidentskej limuzíne a iné je jazdiť bežným občanom, ktorí denno-denne cestujú za prácou, ale aj ja sa niekedy aj hanbím, keďže bývam v okrese Tvrdošín, ktorý je turistickým klenotom hlavne na Orave, ale aj v rámci celého Slovenska. Je to veľmi navštevovaný región Slovenska a niekedy, niekedy sa naozaj hanbím, keď niektorí turisti keď hodnotia úsek od, väčšinou je to od Martina alebo od Žiliny, záleží, ktorými cestami títo turisti prichádzajú na Slovensko, a niekedy sa naozaj hanbím, že v akom stave sú tieto cesty.
Ja aj konkrétne môžem uviesť príklad. Ja keď idem do Bratislavy, tak úsek nejakých 70 kilometrov mi trvá, za plynulej cestnej premávky mi trvá hodinu dvadsať do Martina a z Martina do Bratislavy sa po diaľnici viem dostať, je to nejakých, neviem, myslím, že 230 kilometrov, 240 možno, tak dá sa aj do dvoch hodín a netreba nejak extrémne porušovať pravidlá cestnej premávky prekračovaním rýchlosti.
Takže naozaj verím, že tak ako, kolegyne a kolegovia, ako ste podporili tento dobrý návrh zákona nie preto, že, že sme tu niektorí z regiónov, ale tak ako u kolegu Miloša Svrčeka, u Peti Hajšelovej, ktorá tiež bola spolupredkladateľkou pozmeňujúceho návrh, ale aj u ďalších vás, ktorí zastupujeme tu v prvom rade občanov, a keďže sme z regiónov, tak poznáme problémy, verím tomu, že tak ako ste podporili výrazným počtom, naozaj 137 poslan... hlasmi, takže podporíte, a možno, možno aj viacerými, možno nás tu bude viacej pri prelamovaní veta a dáme pani prezidentke jasný signál, že jej vetovanie niektorých zákonov naozaj nie sú opodstatnené, tak ale to už nechám na poradcov pani prezidentky, že prečo, prečo pristupujú k takýmto krokom, ako aj teraz. Rád by som sa, a to možno potom v ďalšej rozprave vyjadrím sa aj k druhému vetovanému návrhu zákona, ale teraz už nebudem, nebudem zdržiavať, aby som stihol aj krátko predniesť pozmeňujúci návrh, tak ho, teraz ho prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady mňa, Milana Kuriaka, a Peti Hajšelovej a Miloša Svrčeka k zákonu z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, tzv. katastrálny zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1701.
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky sa mení takto:
1. V čl. II sa slová „1. mája 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023". V tejto súvislosti sa v čl. I v 5. bode v § 9d v nadpise slová „1. mája 2023" nahrádzajú slovami „1.júna 2023".
Odôvodnenie som v krátkosti spomenul, že ide o posunutie termínu.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že dôležitosť toho zákona, ktorý tu prejednávame, si zaslúži túto debatu. Ďakujem kolegovi Svrčekovi, ktorý veľmi podrobne vysvetlil aj s ostatnými, ktorí vystúpili či už s faktickými poznámkami k tomu. Rovnako rešpektujeme názor pani prezidentky, má na to právo a zároveň verím, že aj ona bude rešpektovať názor tohto pléna, ktoré, verím, že dnes keď o sedemnástej hodine to odsúhlasíme, že to bude vrátené alebo potvrdené v tom pôvodnom znení, ako to bolo.
Takže hlasovanie o sedemnástej hodine.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1703).
Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19. apríla 2023 uviedla dôvody na vrátenie zákona. V časti III rozhodnutia navrhla, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s tromi zmenami.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1770 z 24. apríla 2023 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákon a zaujali tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor predmetný vrátený zákona prerokoval, avšak do začiatku konania schôdze gestorského výboru o návrhu uznesenia nehlasoval preto, lebo bol uznášanianeschopný; výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon 2. mája 2023 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky na hlasovanie o predmetnom vrátenom zákone.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1703, nebola schválená, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda výboru ma zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem aj za strpenie a všetkým kolegom za podpisy, ktoré mi takto na poslednú chvíľu dodali. Mali sme jeden pozmeňovací návrh, ktorý posúva účinnosť, ale pán Kralovič ma ešte upozornil, že naozaj máme tam nesprávnu textáciu, tak teraz sme to doplnili a opravili, takže už je to podané správne. Tento prečítam potom na záver vrátane odôvodnenia, ale chcel by som sa teda vyjadriť najmä k tým dôvodom, pre ktoré pani prezidentka tento zákon vrátila a vyvrátiť niektoré argumenty, keďže sme sa im venovali aj v priebehu prípravy tohto samotného zákona ešte pred druhým čítaním alebo teda pred prvým čítaním, následne aj pred druhým čítaním. Pôjdem tak postupne, možnože povyberám tie z môjho pohľadu tie najzávažnejšie, možnože najzavádzajúcejšie, pretože, žiaľ, tak ako bol, ako bola táto argumentácia z Kancelárie Národnej, pardon, z kancelárie pani prezidentky pripravená, tak sa nejedná o nič iné ako o argumenty copy paste, ktoré už zaznievali naozaj či už pred samotným prvým čítaním, alebo aj pred tým druhým čítaním. Ja si myslím, že zodpovedne sme si ich prebrali aj so všetkými aktérmi.
Jedna z tých pripomienok sa týka tých legislatívnych zásahov, ktoré majú byť náležite zvážené najmä z odbornej stránky a z hľadiska dopadu na široký okruh spotrebiteľov, na strane druhej potreba prihliadnuť na skutočnosť, že legislatívny proces v prípade poslaneckého návrhu zákona, akým bol aj schválený zákon, poskytuje výrazne užší priestor na participáciu odbornej verejnosti, čo je na úkor vyčerpávajúcej odbornej diskusie, aká by bola nepochybne pri zmenách v tepelnej energetike žiadúca. A tu naozaj treba povedať, že tú domácu úlohu sme si splnili do bodky, nejedná sa o žiaden nový návrh. Opiera sa o samotné, samotné programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo prijímané, ktoré naozaj hovorilo práve o otváraní možností v samotnej tepelnej energetike, zákon v tomto znení bol už súčasťou iného zákona, bol následne ministrom Hirmanom stiahnutý, no a v neposlednej rade tak ako bol predložený, bol prerokovávaný aj so všetkými dotknutými osobami. Bol dokonca predmetom MPK – medzirezortného pripomienkového konania, do ktorého ho dal sám zastupujúci, teda pardon, poverený minister, z odbornej verejnosti bol prerokovaný aj s riaditeľom MH Teplárenského holdingu, ktorý, ktorého pripomienky alebo časť z nich boli takisto zapracované a zohľadnené. Takisto som zohľadnil s Tomášom Šudíkom aj pripomienky, ktoré prišli napríklad z mesta Košice.
Celkovo sme mali v druhom čítaní päť pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňovacie návrhy som dával jednak ja, jednak to bol Peťo Kremský a takisto aj Milan Vetrák, skrátka ľudia, ktorých si dovolím označiť, teda nechcem hovoriť za seba, ale hlavne za Peťa Kremského a za Milana Vetráka, ktorí sa tej energetike venujú, a obzvlášť tej tepelnej energetike. Obzvlášť práve takéto otvorenie teplárenstva bolo aj takou srdcovkou súčasného zastupujúceho premiéra Eda Hegera, ktorý takisto v rámci kampane sa zasadzoval práve za liberalizáciu aj tohto trhu. Čiastočne sa nám to podarilo v rámci implementácie zimného energetického balíčka, ktorý sme presadili alebo pripravili ešte na ministerstve hospodárstva, tento proces nám naozaj trval dva roky, ale teda tých zákonov celkovo sme menili päť, pardon, štyri alebo päť, zákon o tepelnej energetike, energetike, regulácii, o podpore obnoviteľných zdrojov, no a táto tepelná išla, išla ako posledná. V pozmeňovákoch sme tento návrh zákona ešte dobrusovali, vypúšťalo sa napríklad slovíčko priamo. Viem, že teraz vám to nič nepovie, ale možno v kontexte samotného návrhu zákona sa tam pridali ako zúčastnené osoby v rámci cenového konania všetci v rade, nielen priamo dotknutý, to znamená dodávateľ, ale naozaj všetci, ktorí sú aj za ním, cez distribúciu, cez výrobcu. Toto bola napríklad jedna výtka práve od teplárenského holdingu.
Takisto bola vypustená časť, ktorá hovorila o tvorbe koncepcií tepelnej energetiky na úrovni mestských častí. Takisto sme si povedali, dobre, nebudeme to teraz lámať cez koleno, vieme sa tomu povenovať aj neskôr a nestojí na tom celý návrh zákona alebo teda jeho podstata. Tá podstata naozaj, ktorá je postavená v tomto návrhu, je na ekologizácii toho teplárenstva. Argumenty, ktoré teda nakoniec sa objavili aj v odpovedi alebo teda v zamietnutí pani prezidentky, časť z nich bola zaslaná dokonca aj do prezidentskej kancelárie, jej traja poradcovia ich obdržali s tým, že pokiaľ budú mať ďalšie otázky, nech ma kontaktujú. No, bohužiaľ, ten kontakt bol na úrovni nula, žiadna spätná väzba, naopak, ako som sa neskôr dozvedel, bol to práve poverený minister Hirman, ktorý telefonoval pani prezidentke, že má tento návrh zákona nepodpísať.
Dokonca pán minister prišiel na výbor pre hospodárske záležitosti, kde si so sebou priniesol riaditeľa Slovenského zväzu výrobcov tepla, čo bol čistý lobing naozaj za to, aby títo dodávatelia, výrobcovia tepla mali zachované svoje postavenie a súčasne aj isté zisky. Ja si nemyslím, že my tu v Národnej rade, ani minister na ministerstve, ani prezidentka by sme mali zastupovať nejakých lobistov alebo ich záujmy alebo ich zisky, alebo ich postavenie. Naopak, my sme tu pre občana, my sme tu pre spotrebiteľa a keď pre nich vieme niečo urobiť, tak by sme to určite mali prijať. Tie nedostatky, ktoré boli vytýkané aj pani prezidentkou, neboli určite odborné, boli to názorové a to aj zaznelo dneska na samotnom výbore, boli to rozdiely, kde mám možnože rozdielny názor na fungovanie tepelnej energetiky ja voči zastupujúcemu, poverenému ministrovi Hirmanovi a, bohužiaľ, musím skonštatovať, že ten konflikt už vôbec nie je odborný, ale naopak osobný a toto sa naozaj prejavilo viackrát aj v komunikácii s ministerstvom.
A teda prečo je tu opätovne tento zákon a prečo vás chcem požiadať o jeho opätovnú podporu. V prvom rade už som spomenul, že tento návrh zákona zavádza vyššiu ekologizáciu teplárenstva. To znamená, že ochrana vo forme práva veta, to znamená, v nejakom úplne finálnom odvolaní alebo vyjadrení sa toho dodávateľa, ktorý takisto sa môže vyjadriť k nejakému novému zdroju, ktorý vzniká, bude už iba pri účinnom centrálnom zásobovaní teplom vyrobeným z obnoviteľných zdrojov energie. A toto je ten rozdiel, ktorý dnes máme definovaný aj v samotnom zákone, pretože máme dve účinné centralizované zásobovania teplom. Tým, to prvé je to, kde sa zabezpečuje rozvod aspoň 50 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov a 50 % odpadového tepla, 75 % využiteľného tepla vyrobeného kombinovanou, to je tzv. kvet, alebo 50 % tepla vyrobeného ich kombináciou. Toto je to prvé. To sú tie klasické plynové kotolne, ktoré vyrábajú najmä teda elektrinu a teplo, no a potom máme CZT z obnoviteľných zdrojov. CZT je centrálne zásobovanie teplom. A tam už sa bavíme o tom, že sa musí jednať o rozvod, ktorý zabezpečuje aspoň 75 % tepla vyrobeného práve z obnoviteľných, práve zo zelených zdrojov. No a je tam, samozrejme, prechodné ustanovenie do 31. decembra 2025, ktoré toto znižuje na 65, a preto všade hovoríme o 65 %, ktoré musia byť dnes dodržané.
Druhý moment je posilnenie právomocí obcí pri vydávaní osvedčení a aj v rámci samotného cenového konania. Ešte sa tomu neskôr detailnejšie povenujem, no a v neposlednom rade ide aj o zníženie cien tepla. To znamená, aby sme vniesli viac konkurencie do samotnej tepelnej energetiky a nielen konkurencie, ale aby sme možnože aj motivovali tých existujúcich dodávateľov, ktorí nemajú potrebné obnoviteľné zdroje alebo potrebný podiel, aby sme ich motivovali k investíciám, ktoré môžu sami realizovať a nemusia čakať na nejakú konkurenciu.
To, čo bolo následne asi na dvoch stranách argumentované, bolo zhrnuté v jednom odstavci alebo v jednej vete, kde bolo povedané, že schválený zákon zužuje právnu úpravu nevydania osvedčenia len na nové zdroje tepla, ktoré využívajú prevažne fosílne palivá. Ale toto nie je pravda. Toto vôbec nie je pravda. Tu sa neuprednostňujú obnoviteľné zdroje pred plynom, iba sa odstraňuje možnosť pre plynové zdroje vetovať obnoviteľný zdroj. To znamená, ak príde investor s nejakou zelenou technológiou, ktorú bude chcieť pripojiť či už na výrobu alebo na ako dodatkové teplo vo forme tzv. prosumera, tak jednoducho ten plynový zdroj, ak nebude spĺňať stanovené kritériá, to znamená 65 % obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla, tak v tom prípade zbehne celý proces povoľovania. Tento bude mať v rukách obec alebo samospráva, v prípade ak sa jedná o zariadenie s inštalovaným výkonom do 10 megawattov, alebo nad 10 megawattov to bude ministerstvo hospodárstva. Toto všetko bude platiť do bodky vrátene posúdenia vplyvov na existujúcich odberateľov, na množstvo odberu, na cenu, na emisie, všetko ostáva zachované, akurát pokiaľ ten existujúci dodávateľ nebude mať splnené 65-percentný podiel z obnoviteľných zdrojov alebo z odpadového tepla, tak si neuplatní právo veta. To, čo bolo doteraz tak často zneužívané.
Takisto si treba povedať, že týmto zákonom znižujeme závislosť Slovenska na nielen fosílnych palivách, ale aj na dovoze takýchto palív zo zahraničia, najmä z tretích krajín. Veď Slovensko bola štvrtá najzávislejšia krajina podľa štatistík, ktoré boli nedávno zverejnené, práve na dodávkach z Ruska. Nebavíme sa iba o plyne, bavíme sa aj o rope, bavíme sa aj o uhlí, hoci uhlie my ako Slovensko z Ruska nedovážame žiadne. Ale tu nejde iba o Rusko. Tu ide o akúkoľvek inú krajinu. My dnes sme na konci všetkých prepravných rúr, ktoré na Slovensku, na Slovensko smerujú, predtým sme boli na začiatku, lebo tá rúra k nám prichádzala z Ukrajiny, pokračovala cez Slovensko, rozvetvovala sa do Maďarska, do Čiech, do Rakúska, po novom dokonca do Poľska, ale teraz sa situácia otočila. Jednoducho ak chceme naozaj ostať energeticky bezpeční, tak rozhodne sa musíme orientovať práve aj na tieto obnoviteľné zdroje a čo najviacej ich v tomto smere podporovať.
Ďalšia výhrada sa týkala vydávania osvedčenia, ktoré by malo získať, ktoré by mohla získať aj domová kotolňa s projektovanou spotrebou zemného plynu vo výšte do 50 % z celkového výkonu, pričom ide o projektované údaje, ktoré sa v reálnej prevádzke môžu výrazne líšiť, a tým má za následok využívanie prevažne fosílnych palív alebo elektrickej energie. Opäť absolútne nezmyselný argument, ktorý bol opäť iba skopírovaný z argumentácie povereného ministra Hirmana. Pretože to, čo sa deje samotným návrhom zákona, je, že osvedčenie bude mať v rukách, v prípade zariadenia do 10 megawattov obec, nad 10 megawattov ministerstvo hospodárstva. Pretože zvyšujeme ich právomoci, a teda bude to otázka na povoľovacie konanie, kedy ten investor bude musieť presvedčiť stavebný úrad, že to tak nebude, že nebude zneužívať napríklad nejakú etapovitú výstavbu, a toto už sú konkrétne skúsenosti z praxe. To znamená, my ako keby sme išli spochybňovať to, že odborníci, ktorí sedia dnes na tých stavebných úradoch, jednoducho budú sa správať inak ako v záujme spotrebiteľov, ako v záujme koniec koncov tých voličov, ktorí volia napríklad toho starostu alebo primátora na stoličku, na ktorej sa nachádza.
Takisto bolo argumentované, že narušenie efektívneho fungovania existujúcich účinných centrálnych zásobovaní teplom môže mať za následok aj negatívny dopad na zvýšenie cien tepla pre odberateľov bez možnosti odpojenia sa najmä z dôvodu technických a ekonomických obmedzení. Ale toto je predsa presne tá istá situácia, ako keď v rámci odberateľov v rámci toho celého bazéna dôjde k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Niekto si zateplí dom, niekto si vymení okná, niekto si zateplí strechu. Jednoducho takisto dochádza v tomto prípade k zníženiu odberu tepla. A ide niekto zakazovať zvyšovanie energetickej efektívnosti? No asi ťažko, pretože toto od nás požaduje nielen Európska komisia, ale aj zdravý sedliacky rozum. Najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme, ktorú jednoducho nepotrebujeme odobrať, a toto isté platí aj v prípade zdrojov, ktoré sú postavené na báze obnoviteľných zdrojov energie, či už je to slnko, solárne kolektory. Komu vadia solárne kolektory? Slnko vám účet za to teplo jednoducho nepošle. Áno, môže to byť v prípade tepelného čerpadla, ale v tomto prípade je to predsa o odbere elektrickej energie, a tá opäť môže byť vyrobená z obnoviteľných zdrojov.
Takže ja si nemyslím, že by tuná niekto mal ísť alebo hovoriť o zvyšovaní cien tepla, v prípade tých ostávajúcich, ktorí ostanú pripojení na tej vetve, opäť, veď v tomto prípade má rovnakú možnosť aj ich existujúci dodávateľ realizovať opatrenia na to, aby investoval, aby znížil dodávku, aby napríklad realizoval opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, jednoducho znížil odber samotného plynu, ktorý dnes je koniec-koncov tým hlavným ťahúňom práve týchto vysokých cien tepla, videli sme to aj v minulom roku. Takže opäť argumentácia, ktorá absolútne, ale že absolútne nesedí. A takisto nikomu z tých odberateľov sa nezakazuje realizovať vlastnú inštaláciu, vlastné, vlastnú realizáciu práve takýchto zdrojov.
No a potom tu máme aplikačnú prax, kedy má schválený zákon neriešiť zastupovania obce v cenovom konaní a v rozsahu jej práv a povinností, lebo druhá časť tohto zákona sa týka práve toho posilnenia tých kompetencií pre samosprávu aj v prípade samotného cenového konania. Aby ste rozumeli, cenové konanie je niečo, čo prebieha, keď sa rieši cena tepla, a chceme, aby sa k tomuto mohla vyjadrovať aj samospráva. Niektoré samosprávy majú vo vlastníctve samotný zdroj, alebo sú dodávateľom, tak tí môžu, pretože sú zastúpení, ale niekde, kde takáto možnosť nie je, tak prečo by nemohli práve tieto obce do toho vstupovať? A nehovorím, že to má byť vo forme účastníka konania, ale zúčastnenej osoby. A opäť ako keby v prezidentskej kancelárii nebolo jasné, čo je zúčastnená osoba a čo je účastník konania. Zúčastnená osoba dostane informáciu o cenovom konaní, vyjadrí sa k nemu, ale nemá možnosť odvolania sa voči samotnému rozhodnutiu. Navyše je tam 60 dní v prípade tepelnej energetiky, kým dôjde k vydaniu cenového, cenového rozhodnutia. Takže žiadne také, že by sme v rámci aplikačnej praxe nevedeli povedať, kto o tom má rozhodnúť. Máme tu predsa zákon o obecnom zriadení, ten povie, že je to starosta alebo primátor, ten môže kohokoľvek poveriť, a takisto nie je pravda to, čo je tam potom neskôr napísané, že môže dôjsť k nejakým rozporom, pokiaľ obcou schválený návrh ceny rozporovaný samotnou obcou už v postavení zúčastnenej, bude rozporovaný samotnou obcou už v postavení zúčastnenej osoby. To by bola aká schizofrénia?
Čiže na jednej strane mi obec alebo mesto schváli nejaký cenový návrh, odobrí, pošle na regulačný úrad a potom, keď budú zúčastnenou osobou, tak to budú samy napádať. No môže sa to stať možno v nejakom prípade, keď dôjde napríklad k politickej obmene alebo napríklad k zmene názoru dodatočnému informovaniu, ale opäť, nie je to regulačný úrad, ktorý rozhodne, aká bude váha toho-ktorého vyjadrenia? Veď my ako keby sme hovorili týmto zákonom, na jednej strane nevieme alebo nemáme preklopené všetky ostatné zákony, práve zákon o obecnom zriadení, čo vôbec nepotrebujeme, a na druhej hovoríme, že keď tu dôjde k nejakému konfliktu v rámci cenového konania, tak sa s ním nemá kto vysporiadať. No má, je to ten regulačný úrad. Čiže všetky tieto pripomienky mi prišli ako keby napísané len aby niečo na tom papieri bolo.
No a posledný argument sa týkal práve toho boja mesta a mestských častí, ktoré takisto budú môcť vstupovať do toho cenového konania, bolo tam argumentované mestom Košice, že ony sú proti tomu. No ale zase mestské časti sú za to, takže teraz si vezmime, že koho ideme obhajovať? Mesto, alebo mestské časti? Alebo ideme naozaj zvýšiť tú verejnú kontrolu? A jednoducho dať ten nástroj tým politikom, ktorí sú volení tými ľuďmi, ktorí odoberajú a platia za toto teplo. Takže naozaj v tej argumentácii som nenašiel jeden jediný relevantný argument okrem obhajoby dodávateľov, ktorí lobujú za svoje postavenie a za svoje zisky. Ja som preto presvedčený a dúfam a chcem vás z tohto miesta presvedčiť, aby sme toto nezmyselné veto prelomili.
Som aj sklamaný z postoja pani prezidentky, ktorá hovorí častokrát o zelených témach, ale vo chvíli, keď to aj reálne môže dokázať, tak podľahne nezmyselným argumentom lobistov bez vypočutia si tej druhej strany.
A ešte raz opakujem, máme ešte minútu pätnásť, celý zákon je v záujme spotrebiteľov. Otvárame trh a vytvárame konkurenciu a vieme tým dosiahnuť nižšie ceny tepla. Je v záujme samospráv, pretože zvyšuje verejnú kontrolu a je v záujme životného prostredia, pretože plyn už nebude môcť vetovať inštalácie na báze obnoviteľných zdrojov. Takže touto cestou ešte raz by som vás chcel všetkých v sále poprosiť o podporu tohto zákona o prelomenie veta pani prezidentky, ktorý naozaj nebol postavený na odborných argumentoch, ale na faktoch a dojmoch, bohužiaľ, povereného ministra, ktorý už boj v rámci takýchto zákonov neberie vôbec odborne, ale, žiaľ, osobne voči mojej osobe.
A dovolím si (reakcia z pléna), prosím? A dovolím si teda predniesť ešte pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka naozaj iba posunutia účinnosti. Takže je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k zákonu z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1703).
Zákon z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vrátaný prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vráteného zákona, sa mení takto:
1. V čl. III sa slová „1. mája 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023".
V tejto súvislosti sa v čl. I v 6. bode v § 38af v nadpise a v čl. II v bode 2 v § 45k v nadpise slová „1. mája 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023" a v čl. I v bode 6, v 6. bode v § 38af sa slová „30. apríla 2023" nahrádzajú slovami „31. mája 2023".
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Moje dôvody sú uvedené v prílohe a sú súčasťou predloženého materiálu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No ja som teda čakal, že čo ešte sa teda k tomu pribalí, k tomu odôvodneniu, ktoré je tak veľmi tak strohé a v podstate nič nehovoriace. Čo k tomu dodať? Osobne si myslím, že toto je vyslovene zámer, ani neviem, či pán Saloň si to takto želal, alebo jednoducho to bolo rozhodnutie niekde mimo, ale čo už na to povedať.
V podstate úprimne sa priznám, že toto odvolávanie vnímam ako ocenenie mojej kvalitnej práce, keď príde strana SMER, sovietska socialistická demagógia vás odvolávať a dokonca návrh predloží pokladník tejto strany. Myslím si, že naozaj niet väčšieho ocenenia. Ako dôvod tam bolo uvedené, že zneužívam teda výbor. No úprimne tak to je fakt, akože je to na smiech, keď takéto niečo podá predseda ochranného výboru SIS. Áno, zámerne hovorím ochranného a nie kontrolného výboru, keďže za celé obdobie jeho pôsobenia v podstate sa neuskutočnila nijaká zásadnejšia alebo že kontrola, alebo nejaké vyhlásenie, alebo niečo podobné, ktoré by malo aspoň nejaký že kritický nádych, ktoré by bolo nejak že smerované k tejto inštitúcii.
A poviem na rovinu, že takisto je to paródia, keď pán poslanec Marián Saloň ma ide odvolávať a je to človek, ktorý dlhodobo znefunkčňoval a ohrozoval práve legitimitu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu SIS, keď dvoch novozvolených členov výboru nepozýval na zasadnutia výboru a neakceptoval ich členstvo vo výbore, tým zabraňoval riadne zvoleným členom výboru podieľať sa na činnosti tohto výboru. Spochybnil tým nielen rokovania a prijaté uznesenia výboru, ale i celú činnosť výboru vo vzťahu k efektivite a transparentnosti kontroly Slovenskej informačnej služby v zmysle kontrolných mechanizmov predpokladaných v ústave v § 5 a 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Čo sa týka tých skutočných dôvodov, vidím, že sa im teda predkladateľ vyhol, tak ja si dovolím spomenúť niekoľko a podľa môjho vyhodnotenia situácie jedným z dôvodov je podľa mňa aj odvolávanie pani Kurilovskej, kde na tom mimoriadnom branno-bezpečnostnom výbore, ktorý sme mali zvolaný po tom nešťastnom incidente, kedy bola tá študentka akadémie postrelená, sa objavilo alebo vyšlo najavo veľa informácií, a teda aj nekompetentnosť tejto osoby viesť túto akadémiu. A zhodou okolností dnes vyšla ďalšia informácia, že to nebol prvý incident, ktorý sa týkal tohto človeka, ktorý chvíľku bol ohodnotený ako inštruktor, potom nejaký poradca a, neviem, nejaký učiteľ, čokoľvek, čiže v podstate ten výbor viedol k tomu, že nabádal vlastne k ďalším vyšetrovaniam, a budú určite prichádzať aj ďalšie odhalenia, ktoré sa týkajú akadémie Policajného zboru. Ale je nám všetkým jasné, že pani Kurilovská bola chránenkyňa pána Kaliňáka, ktorá mala svojím spôsobom prežiť toto volebné obdobie, a ako sa javí situácia, tak to neprežije. Uvidíme však, samozrejme, kde sa objaví.
Každopádne ďalší dôvod, ktorý by som predpokladal, vadil strane SMER, sovietska socialistická demagógia, bol ten pripravovaný podvod s Národným bezpečnostným úradom, kde, povedzme si to na rovinu, ten smrad, ktorý tam bol pohodený, som odkopol hlboko do trávy a musel SMER sa podľa toho nastaviť. Veľmi dobre si určite viacerí pamätáte, veľmi dobre si veľmi pamätáte, ako SMER chcel zvolávať mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu tejto vlády, ako chcel zneužívať rôzne tieto zistenia, ktoré sa týkajú tých zistení NBÚ, na útoky na NAKA, na Úrad inšpekčnej služby, na prezidentku a tak ďalej. Toto všetko sa nepodarilo aj vďaka tomu, že sa uskutočnil tento mimoriadny výbor a, ako hovorím, tieto plány boli zhatené. Žiadna mimoriadna schôdza sa už potom nekonala.
Osobne si myslím, že dôvod, alebo jedným z dôvodov môjho odvolávania je to, že je tu zámer buď znefunkčniť alebo oslabiť fungovanie branno-bezpečnostného výboru, keďže sa dá predpokladať, že takéto aktivity a rôzne iné aktivity ešte pred voľbami SMER chystá niekoľko. A určite keď na to nebude reagovať parlament alebo branno-bezpečnostný výbor, tak v podstate to vytvára úplne príjemný a ľahký priestor pre SMER sa v týchto veciach pohybovať a v podstate pokúšať sa naďalej rozvracať tento štát.
Viem, že, a že viem si predstaviť, samozrejme, SMER-u vadili aj iné mimoriadne výbory, ktorých bolo ináč 20, a nie všetky som zvolával ja. Boli tam aj opozičné výbory, ktoré som zvolával vždy, keď ma o to niekto z poslancov, či už koaličných alebo opozičných, požiadal. Takže tvrdiť, že ja som zneužíval branno-bezpečnostný výbor pre svoje vlastné nejaké záujmy, je naozaj prehnané. Všetky témy, ktoré sme tam riešili, boli témy, ktoré naozaj rezonovali v naše spoločnosti. Či už je to napríklad aj únos Vietnamca, kde, ako vieme veľmi dobre, aj na našom treťom stretnutí k tomuto vyšli ďalšie informácie najavo, ktoré sú v podstate pekne a celkom podrobne popísané v tom ďalšom rozsudku toho Vietnamca z Berlína, ktorý tam bol odsúdený na päť rokov, kde je konštatované, že bol unesený cez Bratislavu. A venovali sme sa tejto téme. A sa vám priznám, že sa tejto téme venujem naďalej a som v kontakte s nemeckými orgánmi. Čiže toto sú určite veci, ktoré vám, vám veľmi vadili. A len tak zhrniem, tých výborov, ktoré, ktoré branno-bezpečnostný výbor mal, ich bolo 106. Z týchto 106 som chýbal na jednom, v porovnaní teda napríklad s výbormi SMER-u, či už napríklad pána Kéryho, ktorý je rekordér v nefunkčnosti jeho zahraničného výboru. Takže asi toľko k tomuto.
Myslím si, že to obdobie, ktoré sme mali v rámci branno-bezpečnostného výboru, bolo veľmi náročné. Áno, bolo, bol covid, boli rôzne opatrenia, ktoré prechádzali aj tento branno-bezpečnostný výbor a museli sme ich nejakým spôsobom zvládať. Prišla vojna na Ukrajine, boli rôzne opatrenie zo strany ministerstva obrany a ozbrojených síl, ktoré, áno, sa opozícii, samozrejme, nepáčili, ale mali svoje opodstatnenie. Ale takisto, samozrejme, to boli aj kauzy, ktoré sa týkali aj predošlých vlád, ktoré sme tu, a teda na tom branno-bezpečnostnom výbore riešili. A myslím si, bez ohľadu na to, čo je dôvod, že to vo väčšine prípadov naozaj prebiehalo kultivovane, sú príklady z iných výbor, kde to prebiehalo oveľa horšie. Mali sme naozaj často vypäté situácie, vypäté, kedy sme sa ale nejak spoločne vedeli aspoň chovať trošku slušne a kultúrne. Takže toto vaše, váš návrh vyslovene vnímam ako, ako účelový.
To je z mojej strany všetko, ďakujem veľmi pekne.

No, Juraj, tak ale ty si si na ten výbor tam, rozumieš, si si tam predvolával generálneho prokurátora. Chcel si vysvetlenia, zastával si sa Ukrajiny, riešil si Vietnamca, zastal si sa postrelenej Mišky, no tak nebol si úplne pohodlný pre tých smerákov. Ja by som povedala, že to, že ťa odvolávajú smeráci, je v podstate veľmi dobrá vizitka, gratulujem ti k tomu. Podobne ako u mňa, keď ma odvolávali nie za výkon, za to, že sa ma zastali všetky zdravotnícke organizácie, ktoré ťa na prvú napadnú, ale za boj za práva žien. Ja som celkom rada za toto, že je to, je to jednoducho dobrá vizitka pre nás.
No chcela by som povedať ale k tomu celému. Viete, že dva mesiace pred skončením schôdzí absolútne nedáva zmysel niekoho odvolávať. Jedine, že by ste, vážení kolegovia, boli tak strašne úbohí a plytkí, že by ste si potrebovali kopnúť. Lebo vlastne ako toto pomôže bežným ľuďom? No nijako. Nezmení to ani rokovanie parlamentu, keďže to nám už končí, hej, to je len také, že jaj, ešte mám päť minút, tak rýchlo si kopnem do toho Krúpu a vybavím si u toho Kollára, aby nám to dal rýchlo dopredu, aby sme to ešte stichli, stihli. Tak vám teda, kolegovia, gratulujem k tejto malosti a, Juraj, tebe gratulujem k tomu, že vadíš SMER-u, je to dobrá vizitka.