90. schôdza

Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, budem už druhý opozičný poslanec po sebe, ktorý vystúpi na podporu tohto návrhu z dielne pána ministra obrany. Nie preto, ako sa tu pokúšali naznačiť niektorí predrečníci po ľavej strany, že je tu nejaké spiknutie, ale pretože všetkým súdnym ľuďom je zrejmé a jasné, po prvé, že tým, ktorým leží bezpečnosť Slovenska na srdci, sú pri srdci, sú za naše členstvo v Európskej únii a v aliancii, lebo vďaka členstvu k týmto spolkom je Slovensko bezpečnejšie a viac prosperujúce, a že tieto spolky, po druhé, by neznamenali nič, keby sme si v rámci nich nepomáhali. A tak ako je Ukrajina obeťou ničím nevyprovokovanej ruskej agresie, tak my by sme takisto dúfali, že v prípade rovnako podobnej nevyprovokovanej agresie by prišli iní ľudia nám na pomoc, je nielen ľudské, ale z hľadiska bezpečnosti Slovenska absolútne namieste a správne, že konáme tak, ako konáme.
Pán poslanec Dostál, môj predrečník, zhrnul pekne dôvody, prečo je táto pomoc v bezpečnostnom záujme Slovenska. Ja ich nebudem opakovať. Odzneli tu elegantne. Predstava, že v prípade, že Ukrajinu hodíme takpovediac cez palubu a ponecháme napospas ruskému agresorovi, že tým sa tento konflikt pre nás skončí a viac sa nás nebude týkať, je v lepšom prípade úsmevná, v inom tragicky pomýlená. Pretože, samozrejme, takto by sa to neskočilo, v tom najlepšom prípade by sme mali ruské vojská priamo na naše hranici so všetkým tým, čo s tým súvisí, boli by sme nárazníkovou zónou aj s tým súvisiacimi výdavkami na obranu. Bola by to pre prosperitu Slovenska, pretože by sa aj investori vyľakali, skutočne jedna z najhorších možných správ. Ale opäť, pán poslanec Dostál už pekne zhrnul tento bod.
Chcem sa dotknúť niečoho iného. Chcem sa dotknúť toho, čo by znamenalo odopretie vojenskej pomoci nielen vo forme techniky, ale aj vo forme toho výcviku, ako ju navrhol pán minister obrany. Čo by to, to odopretie znamenalo pre Ukrajinu. Lebo počúvame tu občas z týchto, od pánov z tejto ľavej strany v sále, že alternatívou súčasnej pomoci, či vojenskej, či vo forme výcviku, je, že by vlastne vypukol mier. Že my vlastne môžme za to, že táto vojna vôbec pokračuje. Lebo jediné, čo stačí, je vypnúť ten kohútiť, prestať pomáhať, opäť, či vojensky, či výcvikom, či materiálne, a všetko sa na dobre obráti. Nuž, páni, netuším, odkiaľ vo vás pramení tento optimizmus. Vladimír Putin mal milión príležitostí túto agresiu zastaviť. Mal tú možnosť vôbec neurobiť a dnes by boli nažive desaťtisíce ľudí, ktorí zomreli len a len preto, že si zmyslel, že prinavráti Sovietskemu zväzu jeho dávno zašlý lesk a slávu. Mal tú možnosť prehodnotiť po tom, čo jeho pôvodné plány pre okupácie celej Ukrajiny neuspeli, po tom, čo sa jeho vojská s chvostom medzi nohami museli stiahnuť od tej plánovanej invázie alebo z plánovanej invázie samotného Kyjeva. Mal možnosť za týchto okolností požiadať o mier a za nejakých pre neho dôstojných okolností tento konflikt ukončiť.
Čo urobil? Nariadil jednu veľkú vlnu mobilizácie, ktorá zjavne neskončila, prebieha naďalej potichu a pripravuje sa podľa všetkého ešte ďalšia. Ten náš postoj voči Západu len pritvrdil, už tu nehovorí o nejakej agresii voči, ako to on nazýva falošne, fašistickému režimu v Ukrajine. Dnes už hovorí, že je v konflikte s nami všetkými.
Páni, tento človek nám všetkými spôsobmi naznačuje, že v momente, keď my Ukrajine tu vojenskú pomoc odoprieme, nevypukne mier, ako hovoríte. Stane sa presný opak. Poďakuje sa, poďakuje sa vám a iným, ktorí mu na Slovensku a v iných krajinách pomáhate, a v tom momente, kedy tú pomoc odopriete, Ukrajina, ktorá je obeťou ničím nevyprovokovanej agresie, sa stane, na tom bude zásadne horšie, preto lebo tento konflikt sa rozšíri aj do časti Ukrajiny, kde ešte dnes nie je. Zomrú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktorí dnes sú nažive vďaka tomu, že Ukrajine pomáhame a že sme otočili ten progres ruských vojsk, a milióny ďalších ľudí budú prinútení z Ukrajiny odísť, áno, aj k nám na Slovensko. A mňa len šokuje, páni, ako tu sedíte, že vaša ľudskosť sa končí hranicami Slovenska. Že keď sa bavíte o krajinách, ktoré ležia kilometre alebo pol odtiaľto, už sa o nich a o ľuďoch v nich bavíte ako, nechcem použiť vaše výrazy, ale popíšem to, ako podprahovo rasistickými spôsobmi, ako odzneli pred zhruba 15 minútami od pána poslanca Mizíka.
Pre mňa je šokujúce už len čisto z ľudského hľadiska, ako ľahostajne pristupujete k tomu utrpeniu desaťtisícov, státisícov Ukrajincov, ktorí boli buď zranení, vyhnaní z domovov, alebo už prišli o životy, opäť s ničím, z dôvodov, s ktorými, za ktoré absolútne nemôžu. Každému, kto má v sebe len trošku ľudskosti, je jasné, opäť, že to neľudské, to amorálne, to neetické v tejto vojne by bolo odoprieť Ukrajine tú pomoc, ktorú si zaslúži, bolo by to nesprávne nielen pre bezpečnosť Slovenska, ale bolo by to hlavne ľudsky pre mňa absolútne neprijateľné. A je šokujúce, že je tu partia ľudí, pre ktorých je takýto, toto mentálne nastavenie úplne v pohode.
Než sa rozlúčim chcem položiť pánu ministrovi jednu otázku. Nemusíš na ňu odpovedať, pán minister, a môžme si to ponechať na iný formát, napríklad hodinu otázok. Ale nechcem, aby sme sa tu o Ukrajine bavili len ako o recipientovi niekoho, kto potrebuje našu pomoc. On ju skutočne reálne potrebuje, preto som za ňu. Ale faktom tiež je, v tomto bode budeš zrejme súhlasiť, že aj vďaka tej ruskej agresii sú dnes ukrajinské vojská jedny z najzocelenejších v Európe. Majú asi najčerstvejšie skúsenosti, bohužiaľ, ťažko vykúpené a ťažko získané s tým, ako sa postaviť ruskému agresorovi a ako v praxi odolávať, ako fungujú rôzne zbraňové systémy, ako fungujú rôzne taktiky. Moja jednoduchá otázka je v tom čase, ktorý ešte máte, tie voľby sú už za rohom a v tom čase, ktorý ešte máte, či sú plány, ak áno, aké, na to, aby sme opäť Ukrajincov nielen cvičili, ale aby sme začali zároveň už aj absorbovať veci, ktoré sa oni naučili, ktoré my ešte nevieme. Lebo, chvalabohu, nemali sme ich trpkú skúsenosť s ruskou agresiou, nie na vlastnej koži. Čiže aké sú plány, ak vôbec, na to, aby sme sa my začali učiť od nich, aby sme tie ťažko nadobudnuté skúsenosti, ktoré mali, potom zakomponovali aj do našich plánov, do našich dlhodobých plánov rozvoja rezortu. Pretože, opäť, majú skúsenosti, ktoré nikdy nechceli mať, ktoré by najradšej nemali. Ale keď ich už majú, bolo by aj od nás hlúpe ich nevyužiť na posilnenie obrany Slovenska.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie tri faktické.
S prvou pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo.
Pán Valášek, spomenuli ste vo svojej rozprave slovo spolky. Áno, spolky, pre bláznov volky. A poviem vám také tajemství, děsně tajný. Mám svoj vek už a vám poviem, mne sa nepáčilo členstvo ČSSR, Československej socialistickej republiky, teda aj Slovenskej socialistickej republiky vo Varšavskej zmluve. Tak ako sa mi nepáči členstvo Slovenskej republiky v NATO. Až keď ste hovorili o neľudskom postoji a o neľudskej vojne, tak neľudské vojny boli vojny tej krajiny, kde ste študovali, to sú vojny USA, spolu s ďalšími majú na svedomí desaťkrát viac mŕtvych v Líbyi, Sýrii a Iraku. A teraz majú zálusk ešte aj na Irán. A to keď hovorím toto, to sa musíte až veľmi začudovať, pretože dobre poznáte môj postoj ku moslimom a k týmto krajinám. Ale oni ich zničili, vôbec toto nemuselo byť, čo je tuná, ani imigrácia z týchto krajín, nič tu nemuselo byť v Európe, mohli sme si spokojne žiť. A to má na svedomí tá vaša milovaná krajina.

Pán poslanec Mazurek.

Pán Valášek, u vás v tom pokryteckom progresívnom narkomanskom Slovensku je nástrojom politického zápasu tá najabsurdnejšia cynická lož, pretože ak mne vy budete hovoriť, že mne nezáleží na utrpení Ukrajincov, tak ste úbožiak. Úbožiak. A nie preto, že vám tu teraz budem hovoriť tie príbehy, jak som behal s ukrajinskými deťmi po pohotovostiach, keď ku mne prišli a poskytol som im ubytovanie, lebo to vás nemusí ani zaujímať, pretože úbožiak ako vy bude naďalej verejne rozprávať svoje blbosti a klamstvá.
Ale zaujíma ma niečo úplne iné. Aká je alternatíva? Čo keď ten Putin neprestane? Čo keď tá vojna bude takto trvať ďalej? Koľko tých Ukrajincov potrebujete vidieť mŕtvych? Koľko tých Rusov potrebujete vidieť mŕtvych? To sú otázky, na ktoré vy ale neodpovedáte. Aká je alternatíva alebo aký je plán bé oproti posielaniu nekonečného množstva zbraní a viere, zvláštnej forme viery v porážku jadrovej veľmoci? Mňa sa to normálne týka, zaujíma ma to. Pretože každý jeden človek na Slovensku chce poznať tieto odpovede, ale vy žiadne nedávate.
Je to úplne rovnaké, ako keď som sa Hegera spýtal na výbore pre európske záležitosti, aká je alternatíva k tomu desaťbodovému plánu prezidenta Zelenského, ku ktorému sa Slovenská republika zaväzuje. To znamená, k dobytiu Krymu, fyzicky vojenskému dobytiu Krymu a dobytiu Luhanska a Donecka. Čo keď to nevyjde? Koľko Ukrajincov pre tento cieľ dobytia Krymu ste ochotní obetovať? Koľko Ukrajincov obetujete pre dobytie Donecka a Luhanska? To sú logické otázky. Lebo ak tvrdíte, že vám ide o ukrajinské ženy, deti a civilistov, tak ja sa pýtam, či predsa len nie je pre ich životy lepšie začať aspoň nejaké rokovania. Uvidíme, aké výsledky budú, ale aspoň niečo. Lebo o tomto sa tu vôbec nebaví. Vy neustále hovoríte zbrane, zbrane, vojna, výcvik, tréning. Super. Ale aká je alternatíva, plán bé? Koľko, 15, 20 rokov sa budeme vraždiť?

Pán poslanec Marek Kotleba.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán Valášek, ja len fakt z tej vašej rozpravy, čo ste mali, pretože vy stále niekoho označujete za fašistov, ale veď vy ste sám fašista. Pretože ak niekto podporuje bojové skupiny, ktoré sú priamo neonacistické ako je batalión Azov, kde jednoznačne je možné povedať, že to je nacistický prápor, tak vy ho podporujete a nás označujete za fašistov. Nám je ľúto každej jednej obete, či je tá obeť na ukrajinskej strane alebo je na strane ruskej, alebo je na stane irackej, líbyjskej, alebo vietnamskej.
Hovorili ste o rasistických útokoch alebo nejakých výrokoch tuto pána poslanca, ale Irak vám nevadí. Lebo je to ďaleko, to sa nás netýka. Ale váš priamy nadriadený z USA, keď tam vyvraždí celé, celé mestá, to je v poriadku, lebo je to ďaleko, rasistické to nie je, lebo to urobili vaši. Spýtajte sa niekoho, kto bol vo Vietnamskej vojne, ako tam trpeli deti, keď vaši Američania, vaši spojenci tam púšťali napalm a boli zhorené, zhorené obete po uliciach. Ako, ako trpeli ľudia v Sýrii, keď tam americká demokracia vstupovala. Ľudia boli po uliciach mŕtvi, ja som sa bavil priamo so Sýrčanmi, bavil som sa aj s Vietnamcami a bavil som sa s ľuďmi z Líbye. A tak ďaleko nebola ani Juhoslávia, pár kilometrov je to. To vám tiež nevadilo. Keď bez požehnania si tam Amerika robila, čo chcela. To vám nevadí, to je v poriadku. Všetci sú fašisti, všetci sú extrémisti, ale vy keď robíte takéto činy napriamo, to je všetko v poriadku. To je tá vaša demokracia.

S reakciou pán poslanec Valášek.

Vďaka, pán podpredseda alebo pán predsedajúci.
Ja nebudem reagovať na, na tie osobné urážky a iné veci, ktoré tu šíria páni tentokrát po mojej pravici, myslím si, že, že urážok a invektív potrebuje Slovensko asi ako hrdzavým klincom do oka. O ich výrokoch a o spôsobe, akým komunikujú a vedú politiky, si urobí každý súdny človek záver sám.
Ale veľmi rád odpoviem na otázku pána poslanca Mazureka o tom, že aké sú alternatívy ďalšiemu vývoju na Ukrajine. Viete, vy tu podsúvate, pán poslanec, a povedal som to úplne jasne v tom, tu vo vystúpení v rozprave, že v prípade, že stačí odrezať pomoc Ukrajine, materiálnu a inú, a vypukne tu mier, už som presne popísal, prečo je to nezmysel a prečo sa stane presný opak. Dnes nemáme na výber medzi krátkou vojnou, ktorá sa ukončí odopretím pomoci, a dlhou vojnou. Dnes máme na výber de facto len medzi kapituláciou alebo totálnou porážkou Ukrajiny medzi tým všetkým, s tým všetkým, čo s tým súvisí, aj s tým strašným dopadom na bezpečnosť Slovenska, alebo trpezlivou ďalšou pomocou Ukrajine. A každý súdny človek, samozrejme, podporuje tú druhú alternatívu, s výnimkou skutočne asi vás štyroch, ako tam sedíte.
A na tie otázky, ktoré tu podsúvate, že, že do koľkých, koľko Ukrajincov sme ešte ochotní obetovať, pripomínam len, že, že 85 % Ukrajincov podľa posledného prieskumu si praje pokračovať v tomto konflikte a sú to oni, ktorí bránia svoju republiku, sú to oni, ktorí sú obeťou nevinnej agresie, a je na nich, aby túto, aby sa v tejto dôležitej otázke rozhodli, ako chcú napredovať. Pokiaľ mi nechcete povedať, že tuto pán minister Jaro Naď manažuje a riadi a rozkazuje tomuto 44-miliónovému národu, tak potom je úplne samozrejmé, že, že v tomto konflikte sa budú brániť, pokiaľ tam tú vôľu majú a oni ju majú a chvalabohu za ňu.

Ďakujem, pozor na slovosled, pán poslanec. Slovné spojenie ´obeťou nevinnej agresie´ ste asi mysleli inak.
Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Monika Kozelová, nech sa páči.