90. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážené dámy, vážení páni, aby som zhrnul ešte výhrady k tomuto návrhu zákona, tak čo som si zapísal a zaznamenal, tak zazneli tu dve skupiny výhrad. Jednak tu zazneli výhrady k poplatkom k vzťahu medzi systémom Urbion a systémom geodézie a katastra k obstarávaniu podkladov pre územné plány. Takže v rámci ešte tejto, teda ukončenej rozpravy, aby ste aj vy mali informáciu, že ako je to v skutočnosti, tak chcem dovysvetliť, že aby neboli žiadne výhrady.
Všetky tieto témy boli už pred včerajšou diskusiou aj dohodnuté a vyriešené cez pozmeňujúce návrhy vo výbore alebo aj v pléne. Ďalej boli výhrady k vlastníctvu systému Urbion, ja som sa už a aj sčasti vyjadril vo faktických poznámkach pre pána poslanca Šíbla. Čo sa týka aj teda výhrad k vlastníctvu systému, k zmenám v povoľovaní stavieb a k princípom nového povoľovacieho konania, tak vo všetkých týchto prípadoch išlo o výhrady k platnému zákonu, nie k návrhu, ktorý predkladáme, čiže to chcem prízvukovať. Z toho mi vyplývajú dva hlavné závery. Prvý je ten, že nezazneli také vecné výhrady, ktoré by sa týkali tohto návrhu alebo ktoré už by boli, ktoré by neboli vyriešené.
Druhý záver je, že je zjavné, že ako predkladatelia rokujeme o otvorených otázkach a podmienkach každého, kto má skutočný záujem, až do poslednej chvíle, pretože máme záujem na čo najlepšom výsledku a netvárime sa, že sme nejakí majstri v tej legislatíve alebo vo všetkom.
Aj dnes predložený pozmeňujúci návrh zohľadňoval len včera komunikované výhrady, ktoré ste tuto (rečník ukázal rukou pred seba), páni poslanci, mali voči tomuto návrhu a ktoré sme operatívne rokovaním a dohodou vyriešili a znenie aj upravili. Čiže preto ešte bol predložený aj v rámci rozpravu, rozpravy tento pozmeňujúci návrh. Niekto by to možno nazval nesprávnym postupom, ja hovorím, že je to pri takomto objeme zákonov a zmien jediný správny prístup. Neviem si ani iný predstaviť. Prišli sme s navrhnutými vlastnými riešeniami, ale byť otvorení a pripravení rokovať o úpravách rezortov, to je pre nás podstatné ako pre spolupredkladateľov.
Častokrát ide, samozrejme, o uhol pohľadu, aký spôsob úpravy, aká textácia sú najvhodnejšie. My sme prišli s touto. Toto je rozdiel medzi nami a, bohužiaľ, musím to otvorene aj povedať, a medzi vedením ministerstva životného prostredia. Pracujeme, neschovávame sa a vieme predložiť aj vlastný návrh riešenia, ale aj dosiahnuť dohodu s druhou stranou. Nový úrad vie, aké úlohy ho čakajú, a pripravuje sa na ne, na rozdiel od rezortu životného prostredia, ktoré naťahovalo kompetencie a tvári sa, že sa nič ďalšie nedalo spraviť.
Dámy a páni, v krátkosti, medzi základné piliere reformy stavebnej legislatívy možno považovať predovšetkým úpravu kompetencií na úseku výstavby, teda zrušenie preneseného výkonu štátnej správy, ktorý v súčasnosti zabezpečujú obce a mestá. Po ďalšie, optimalizáciu a racionalizáciu procesov zahrňujúcu odstraňovanie duplicít, zadefinovanie opatrení proti nečinnosti, obštrukciám a odstraňovanie nadbytočných úkonov, ako aj elektronizácia a postupná digitalizácia celej oblasti.
Nositeľom reformy je v súčasnosti novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý už teraz okrem prípravy implementácie reformy plní úlohy ústredného orgánu štátnej správy pre konanie vedené podľa ešte zatiaľ platného stavebného zákona. Aby aj laická verejnosť vedela, alebo občania, ktorí nás sledujú v tomto priamom prenose, inak povedané, vznikol ani nie pred rokom a okamžite bol schopný vstúpiť do agendy, ktorú dovtedy vykonávali iní. Nie je to rezort životného prostredia, a preto nemám obavy o to, že svoje úlohy zvládne, existujúce, ako aj nové.
K samotným procesom územného plánovania a výstavby, ktoré budú nové od apríla budúceho roka. Už mesiace pracujú pracovné skupiny na novom úrade, ktoré spojili kapacity slovenského územného plánovania a stavebných konaní architektov aj stavebných inžinierov a vytvorili nielen návrhy vykonávacích predpisov pre nové procesy, ale pracujú aj na podrobných metodikách a pomoci pre úradníkov, aby nábeh nových procesov bol bezproblémový.
Chrbtovou kosťou reformy, a to sa aj otvorilo v rozprave, je informačný systém. Dostať stavebné konania do 21. storočia aj u nás na Slovensku. Nepredstavujte si to ako nejaké statické webové stránky alebo nejaký statický register. Pôjde o digitálne dvojča Slovenska, včera sa to aj otváralo v rozprave, o nástroj, ktorý naozaj zmení hru. Mohol by som dlho hovoriť o územnom plánovaní a o plánovaní, plánovacom využití, ale poviem iné.
Tí, ktorí územné plánovanie a výstavbu naozaj robia v sektore stavebníctva, energetiky či telekomunikácií, súkromní podnikatelia, ktorí poznajú hodnotu peňazí, boli ochotní akceptovať zvýšenie poplatkov, ako aj potrebný čas na vybudovanie len preto, že chápu, čo im systém prinesie. Že povolením stavby v mesiacoch a nie rokoch ako dnes im tak klesnú náklady na výstavbu a peniaze utopené v prípravách, že aj keď časť zaplatia štátu, stále sa im to oplatí. A s nimi aj štátu, lebo stúpnu daňové príjmy, odvodové príjmy, zamestnanosť. Dokonca vnímajú systém Urbion a nové procesy s ním spojené ako niečo, do čoho sa im oplatí cez poplatky investovať. Sú ochotní poskytovať do systému aj vlastné údaje a chápu, že im to poskytne možnosť digitálne si modelovať a vyskúšať, tzv. vytvárať stavby či plánovať údržbu existujúcich stavieb. Chápu, že niečo, čo bude digitálnou dvojičkou Slovenska, bude v konečnom dôsledku prínosom aj pre nich, nielen pre štát.
Kolegyne, kolegovia, rád by som poďakoval vám, ktorí ste nám pomohli svojimi pripomienkami zlepšiť predložený návrh. Osobitne chcem poďakovať pani poslankyni Pleštinskej, ktorá nás nijako nešetrila, ale bola vecná a jej výhrady boli čisto odborné, za čo si veľmi vážim jej prístup.
Možno budete prekvapení, ale chcem poďakovať aj dočasne poverenému ministrovi životného prostredia, aj keď z iného dôvodu. On svojím vystúpením a vznesenými výhradami dokázal, že nič vážne sa návrhu vytknúť nedá, keďže všetky jeho výhrady boli buď už vyriešené, alebo nesmerovali k návrhu. Bol teda buď neaktuálny, alebo sa rovno mýlil. Ľudsky ma trošku sklamal, pretože tým svojím výhražným prstom včera ako mával a ako ukazoval na moju osobu, že som nejaký pofidérny poslanec, ktorý tu prichádza s takýmito návrhmi. Bohužiaľ, som trošku sklamaný, ale nie prekvapený, pretože viem, aký bol jeho prístup za posledné tri roky. A keď mi tu hovoril o tom, že zodpovednosť si ma nájde, ja verím v zodpovednosť, ale verím v zodpovednosť každého, nielen poslancov, ale aj ministrov. Čiže verím aj v zodpovednosť jeho krokov, ktoré budú určite riešené aj v ďalších volebných obdobiach, pretože rezort ministra alebo ministerstva životného prostredia, environrezort je mimoriadne dôležitý rezort, ktorý sa nás dotýka dennodenne vo viacerých oblastiach.
Takže chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať pri príprave tohto veľmi dôležitého návrhu zákona a zároveň verím, že aj pri, po predložení týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú výsledkom konsenzu medzi jednotlivými poslaneckými, dotknutými poslaneckým klubmi, že tento návrh aj s pozmeňujúcimi návrhmi prejde.
Ďakujem pekne.

So záverečným slovom ešte pani poslankyňa Zita Pleštinská ako spravodajkyňa.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tak ako povedal pán predkladateľ, stavebná legislatíva je prelomovou reformou a, samozrejme, je to veľmi náročný legislatívny proces. Boli to hodiny sedenia s predkladateľmi a, samozrejme, aj s parlamentnou legislatívou, ktorá nám veľmi-veľmi pomohla. Teda chcem osobne ešte poďakovať ešte raz pani Dr. Janke Oremovej Pažin-Hrickovej za ústretovosť a za tú obrovskú prácu, ktorú pre nás vykonala. Je to veľmi náročná legislatíva, pretože vlastne tento tzv. zberák rieši 57 zákonov a, samozrejme, aj pri tom, keď sme vlastne diskutovali, tak aj pri pozmeňovacích návrhoch mohli vzniknúť malé chybičky. Ešte veľmi náročné bude hlasovanie, to už pani doktorka pripravuje, a verím, že mne ako spravodajcovi sa to podarí spraviť tak, aby to bolo legislatívne správne, ale bude to veľmi náročný proces.
Chcela by som oceniť, samozrejme, aj ústretovosť navrhovateľov komunikovať s nami a rešpektovať naše názory. A ja verím, že nejakým spôsobom spoločne tento návrh zákona posunieme. Samozrejme, tak ako kolega povedal, bude dôležité schváliť aj pozmeňovacie návrhy, ktoré vylepšujú tento návrh.
Takže hlasovať budeme v utorok o sedemnástej. Takže verím, že tento návrh prejde a bude úspešný.
Veľmi pekne ďakujem, je piatok, ďakujem kolegom, ktorí sú dnes v rokovacej sále, takisto aj pánovi predsedajúcemu a prajem vám pekný víkend.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1186, spoločná správa výborov má tlač 1186a.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Vetrákovi, aby návrh zákona odôvodnil.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1186.]

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod poviem len toľko, že ide o návrh zákona, ktorý predpokladala už určitá dohoda, ktorá bola vytvorená na platforme bývalej štvorkoalície na jar minulého roka, keď sa prijímal nový stavebný zákon a kde sme sa dohodli, že určité otázky, aby sme nezdržiavali legislatívny proces, budú upravené ešte následne v ďalších novelách, či už stavebného, alebo iných zákonov.
Ja som tento návrh zákona predložil do parlamentu v auguste minulého roka, ale keďže som chcel vyhovieť aj teda požiadavkám povedzme pána podpredsedu vlády pre legislatívu a ďalších, aby tento návrh zákona bol prerokovaný so všetkými, ktorých sa to týka, tak tento proces trval až doteraz. A tie podrobnosti o tom, k čomu sme dospeli, aj pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rozhovorov s týmito dotknutými subjektami, prečítam v rozprave, do ktorej by som sa rád prihlásil ako prvý.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Zite Pleštinskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1610 z 21. septembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 215 dňa 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Zatiaľ sa prihlásil pán navrhovateľ do rozpravy ako prvý, ale dávam ešte možnosť aj ostatným sa prihlásiť ústne do rozpravy, nech sa páči. Konštatujem, že sa nehlási nikto ďalší.
Takže v rozprave vystúpi ako jediný pán poslanec Milan Vetrák.

Ďakujem pekne. Rád by som vysvetlil, o čom je pozmeňujúci návrh, ktorý budem v rámci, alebo na konci svojej rozpravy čítať, pretože nechcem čítať teraz celé tie odôvodnenia, nakoniec máme ich písomne predložené, zverejnené na webe.
Pôvodne ten návrh zákona riešil dve konkrétne otázky. Prvá bola, prvá otázka bola o tom, aby pri pripomienkovaní územnoplánovacej dokumentácie mohol byť v zmysle, priamo v zmysle zákona ustanovený zástupca verejnosti a to po vzore Českej republiky. V zásade ten zástupca určitým spôsobom funguje aj dnes, ale nie je takýmto spôsobom inštitucionalizovaný. V rámci tých, toho desaťmesačného procesu pripomienkovania tohto návrhu zákona v zásade dochádzalo k určitým vylepšeniam tohto inštitútu, ale nakoniec aj s prihliadnutím na to, že teda strana SaS vyhodnotila tento inštitút ako z ich pohľadu, nechcem povedať že nadbytočný, ale nie povedzme úplne najvhodnejšie upravený celkovo, to možnože by sa pani Zemanová vedela k tomu vyjadriť lepšie, pani poslankyňa, tak som akceptoval túto ich pripomienku a bude platiť to čo doteraz, že verejnosť, ktorá bude pripomienkovať územnoplánovaciu dokumentáciu, spíše petíciu a sama si v zmysle petičného zákona ustanoví zástupcu, tak ako si určí. No, takže mohlo to byť o máličko vylepšené, ale z pohľadu nejakého takého širšieho ten cieľ, ktorý tí ľudia bu... ktorý ľudia budú chcieť dosiahnuť pri pripomienkovaní, bude dosiahnutý aj bez ustanovenia zástupcu. Takže táto celá úprava, ktorá sa týkala zástupcu, vypadne alebo vypustí sa z návrhu zákona, preto aj ten pozmeňujúci návrh potom je o niečo dlhší, pretože bolo treba povypúšťať všetky ustanovenia a bolo ich tam dosť, ktoré sa týkali samotného zástupcu.
Druhá otázka, ktorá sa riešila, bola tá, aby v prípade, keď zastupiteľstvo, či už obecné, župné, hlavného mesta, Košíc a tak ďalej, mestské, uznesením rozhodne, aby sa určitým spôsobom zmenil a doplnil územný plán alebo niektorá iná územnoplánovacia dokumentácia, aby bol povinný obstarávateľ, príslušný obstarávateľ toto uznesenie akceptovať. Dnes totiž v komunále platí, že ak zastupiteľstvo prijme takéto uznesenie, tak obstarávateľ si ho nemusí akceptovať. Napríklad zastupiteľstvo povie, že chce mať na určitom pozemku škôlku, ale obstarávateľ, teda mesto prostredníctvom vedenia si myslí, že by tam malo, mali byť nájomné byty. No, aj jedno je verejný záujem, aj druhé je verejný záujem, ale vždy prevážilo to, čo chcel primátor alebo starosta, čiže tie uznesenia sa v zásade neakceptovali. Novelou tohto zákona dochádza k tomu, že pokiaľ takéto uznesenie bude prijaté, tak bude povinný ho obstarávateľ akceptovať a bude povinný vyobstarávať zmenu územnoplánovacej dokumentácie.
Mali sme okolo toho mnohé diskusie, uskutočnili sa, uskutočnilo sa rozporové konanie alebo kvázi rozporové konanie pod vedením pána podpredsedu vlády, ktorého sa zúčastnila samospráva. Ja som komunikoval aj so zamestnávateľmi, s odborármi, pretože v tom čase nefungovala tripartita, takže som musel každého jedného po druhom osloviť samostatne, rokovať s nimi, jakože teda bol to zážitok, musím povedať, ale nakoniec sme sa k niečomu dopracovali a pripomienky všetkých tak, aby boli s tým spokojní a nikto nemal vážne výhrady, sú aj zapracované v tomto pozmeňujúcom návrhu. Ja len zosumarizujem, čo sa vlastne zmenilo.
Odborári nemali v princípe žiadne pripomienky ani voči pôvodnému zneniu, čiže tam to bolo najjednoduchšie, zamestnávatelia mali hlavne pripomienky voči tomu zástupcovi verejnosti, ktorý sa teraz vypúšťa.
Pokiaľ ide o tie uznesenia, tak tam sme sa dohodli kompromisne, že zastupiteľstvá to budú môcť zmeniť iba v tých prípadoch, keď pôjde o pozemky, ktoré sú vo vlastníctve obce. To znamená, nebudú môcť, nebude môcť zastupiteľstvo týmto spôsobom zasahovať do súkromných pozemkov, to bude musieť byť riešené výlučne tak ako doteraz, teda z pozície primátora, starostu alebo teda toho samotného obstarávateľa. Ďalšia, teda to boli, to boli zamestnávatelia, to boli ich hlavné pripomienky, ktoré boli akceptované.
No, potom pokiaľ ide o samosprávu, samospráve sa veľmi nepozdávalo, hlavne bratislavskej a košickej, že by museli akce... že by musela, museli ako obstarávateľ akceptovať aj uznesenia mestských častí. Ten protiargument bol hlavne taký, že mestské časti nie sú obstarávateľmi v prípade zmien a doplnení územného plánu, a teda nepovažujú za relevantné, aby mestskočastné zastupiteľstvo hovorilo mestu ako celku, čo má povinne obstarávať, no. Tak k tomu bola dosť rozsiahla diskusia, nakoniec sme sa kompromisne dohodli tak, že mestské časti takéto práva, alebo zastupiteľstvá mestských častí takéto právo mať nebudú, alebo takúto právomoc mať nebudú, ale pokiaľ takéto uznesenie prijmú v podobe určitého odporúčania vo vzťahu k mestu, či už v Bratislave, alebo v Košiciach, tak mestské zastupiteľstvo bude povinné na najbližšom svojom zasadnutí riadne v programe prerokovať takýto podnet a prijať k nemu, prijať k nemu uznesenie. To znamená, jednoducho bude sa musieť k tomu rovno, priamo, férovo postaviť, že vyhovieme vám, alebo vám nevyhovieme. Proste aby to nezostalo niekde v šuplíku a aby sa to neignorovalo. Čiže toto bol kompromis, ktorý sme dosiahli na úrovni, alebo so samosprávou, teda s Bratislavou a s Košicami.
Tie ďalšie zmeny, ktoré budem čítať v pozmeňujúcom návrhu, už budú len legislatívno-technického charakteru, ako posun účinnosti, nejaké odkazy vnútorné, poznámky pod čiarou, takže to už nie je nič takého, čo by bolo, si myslím, že aj pre verejnosť zaujímavé a pre vás tak, aby sme to nejako podrobne rozoberali.
Ja by som chcel na záver, predtým než prečítam pozmeňujúci návrh, lebo potom sa nebudem už hlásiť do záverečného slova, ja by som chcel poďakovať všetkým, ktorí prispeli svojimi pripomienkami, ale aj výhradami niekedy k tomu, aby sme sa vedeli dopracovať k určitému zneniu, ktoré bude priechodné, aj dúfam, že bude priechodné, o to vás chcem aj požiadať v parlamente, že trocha vyvážime tú dnešnú situáciu, pokiaľ ide o právomoci medzi zastupiteľstvom a starostom, primátorom, prípadne županmi, a že takisto dopomôžeme k tomu, že územné plány v jednotlivých obciach alebo samosprávach ako takých budú kvalitnejšie a budú aj viac zohľadňovať požiadavky verejnosti, ktoré sú tlmočené prostredníctvom ich zástupcov v podobe poslancov zastupiteľstiev.
Ja len úplne na záver, teda už technicky uvediem, že táto novela zákona sa týka len platného stavebného zákona, teda zákona, ktorý bude platiť do 1. apríla budúceho roka, a taká istá, zrkadlovo taká istá úprava je zohľadnená v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, k tej tlači 1498, ktorá sa prerokovávala v predchádzajúcom bode, predniesol ju pán poslanec Svrček. To znamená, že ide o tak previazané úpravy, že by bolo dobré, aj preto sa rokujú spoločne po sebe a aj by som chcel pani spravodajkyňu poprosiť, aby sa aj hlasovalo po sebe, lebo inak sa nám to môže potenciálne rozbiť a to by, to by nebolo dobré, lebo dáva to spolu jeden súvislý celok a myslím, že tak by to malo byť prerokované aj, aj odhlasované. No a teraz na záver ten pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, skrátene stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 1186.
Tento uvedený návrh sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 3, 4, 5, 6, 7 a 8.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 2 sa slová „a na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na území mesta Košice aj dotknutého miestneho zastupiteľstva ich mestskej časti, ak takýto podnet vyplýva z platného uznesenia zastupiteľstva" nahrádzajú slovami „prijatého formou uznesenia".
3. V čl. I bode 9 sa vypúšťajú slová „a na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na území mesta Košice aj dotknutého miestneho zastupiteľstva ich mestskej časti, ak také uznesenie bolo k návrhu územného plánu schválené".
4. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. Za § 142j sa vkladá § 142k, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 142k
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2023
Uznesenia zastupiteľstiev na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie schválené do 30. júna 2023 sa považujú za podnety podľa § 17 ods. 2 písm. d) v znení účinnom od 1. júla 2023."."
Doterajší bod 11 sa primerane prečísluje.
5. V čl. I bode 11 v prílohe č. 2 sa za slová „(Ú. v. ES L 197, 21. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6)" vkladajú slová „v znení korigenda (Ú. v. EÚ L 164, 3. 6. 2014)".
6. V čl. II doterajší text znie:
„V § 11 sa odsek 4 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
„s) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve obce."."
7. V čl. III bode 1 sa za slovo „aktualizáciu," vkladajú slová „ak ide o pozemok vo vlastníctve Bratislavy alebo niektorej z jej mestských častí".
V čl. III bod 2 znie, to je bod 8, novelizačný bod, alebo bod 8 tohto pozmeňujúceho návrhu:
V čl. III bod 2 znie:
„2. § 11 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak miestne zastupiteľstvo schváli uznesením podnet na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo podnet na jej aktualizáciu, mestské zastupiteľstvo je povinné takýto podnet prerokovať na svojom najbližšom zasadnutí od schválenia podnetu a prijať k nemu uznesenie."."
9. V čl. IV bod 1 znie:
„1. V § 10 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
„p) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve mesta alebo niektorej z jeho mestských častí."."
10. V čl. IV bod 2 znie:
„2. § 10 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak miestne zastupiteľstvo schváli uznesením podnet na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo podnet na jej aktualizáciu, mestské zastupiteľstvo je povinné takýto podnet prerokovať na svojom najbližšom zasadnutí od schválenia podnetu a prijať k nemu uznesenie."."
11. V čl. V doterajší text znie:
„V § 11 sa odsek 2 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
„r) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve samosprávneho kraja."."
12. Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie:
„Čl. VI
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 41 prvom bode sa druhá spojka „a" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „a zákona č. .../2023 Z. z."."
Doterajší čl. VI sa primerane prečísluje.
Nový čl. VI nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa premietne v článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
A nakoniec bod 13.
V čl. VI sa slová „1. decembra 2022" nahrádzajú slovami „1. júla 2023".
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Vetráka pani poslankyňa Pleštinská.