90. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Milan Vetrák, chcela by som sa ti poďakovať za tvoju veľmi zodpovednú, mravenčiu prácu, už to svedčí, že tento návrh zákona vlastne bol podaný v auguste 2022, takže uplynulo už takmer trištvrte roka, boli k nemu veľmi intenzívne diskusie. A chcela by som vlastne vyzdvihnúť aj takú ústretovosť pána podpredsedu vlády Štefana Holého nájsť kompromis v tejto oblasti.
Územnoplánovacia dokumentácia je snáď najdôležitejší dokument pre každú obec, mesto, vyšší územný celok a vítam tento pozmeňujúci návrh, ktorý dáva kompetencie aj zastupiteľstvu, nielen starostovi alebo primátorovi, zvyšuje vlastne takú, myslím, aj dôležitosť poslaneckého zboru a poslancov rozhodovať o tom, aký bude rozvoj tej príslušnej obce a mesta. Verím, že tie obce, ktoré zatiaľ ešte nemajú územnoplánovacie dokumentácie, tak budú sa snažiť čo najrýchlejšie si ich zadovážiť, posledný termín je vlastne rok 2032 a ja verím, že všetky obce, všetky mestá budú mať také dokumentácie, aby aj ten úrad, ktorý vlastne bude spravovať túto dôležitú legislatívu, mal vlastne tie možnosti a vedel rozhodovať v oblasti stavebnej legislatívy.
Chcela by som vyzdvihnúť dôležitosť stavebnej legislatívy aj napriek tomu, že je piatok a tá sála vlastne nie je možno taká, ako by sme si priali, ale skutočne podľa tejto stavebnej legislatívy bude fungovať celý rozvoj Slovenskej republiky, takže je to veľmi-veľmi dôležitá legislatíva.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skočenú. Želá si ešte záverečné slovo pán navrhovateľ? Nie.
Pani spravodajkyňa?

Ja len chcem ohlásiť hlasovanie, tak ako aj pán predkladateľ navrhol, tak vlastne hlasovanie bude v utorok o jedenástej, tak aby sme mohli hlasovať o stavebnej legislatíve spoločne. Teda nie v jednom bode, ale nasledovne, ale v jednom... (Reakcia navrhovateľa.) Prosím? O sedemnástej, á, pardon, pardon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
O sedemnástej bolo avizované to prvé.

Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Pardon, áno, ešte raz, takže hlasovanie bude v utorok o sedemnástej hodine.

Tak, ďakujeme za informáciu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1505, spoločná správa výborov má tlač 1505a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jaroslavovi Karahutovi, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, tlač 1505.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákona vyvolané reformou stavebného práva, ktoré sa týkajú oblasti ochrany životného prostredia. S kolegami predkladáme dva návrhy zákonov reagujúcich na zmeny v stavebnej legislatíve.
Tento návrh zákona patrí do skupiny zákonov v oblasti životného prostredia a jeho cieľom je vo všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy z oblasti ochrany životného prostredia s novými stavebnými kódexami v dvoch smeroch. Navrhuje sa vykonať úpravy dotknutých zákonov najmä z formálnej stránky, keďže je potrebné najmä nahradenie zmenených pojmov a odkazov na poznámky pod čiarou. Tiež je potrebné reagovať na zrušenie územného konania a územného rozhodnutia, ako aj na zásadné zmeny pri vydávaní záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Preto sa navrhuje zapracovanie nového spôsobu vyjadrovania sa dotknutých orgánov k výstavbe a rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou sa menia na režim záväzných stanovísk podľa konania vo výstavbe.
Druhú skupinu zmien predstavujú vyvolané systémové zmeny v oblasti integrovaného povolenia stavieb a činností. Cieľom úpravy integrovaného konania a povolenia stavby a posudzovania vplyvov je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek európskych a medzinárodných predpisov a zároveň odstrániť prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach a idúce nad rámec európskych a medzinárodných požiadaviek. Zakladá sa rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových zložiek súčastí a súčastí ako oblasť ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a podobne a všetkých súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií na princípe hlavná stavba pohltí vedľajšie stavby.
Návrh je v súlade so zákonom o výstavbe, teda rešpektuje postavenie orgánu z rezortu životného prostredia ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby, ktoré sú zároveň predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Návrh tiež neobmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do procesu posudzovania vplyvov, naopak, napríklad možnosť zapojiť sa do konania na pripomienkovanie hlavne environmentálnej dokumentácie sa z dnešných 30 dní predlžuje na 90. Fyzické aj právnické osoby sa môžu stať účastníkmi konania, ak prejavia záujem. Účastníkom konania sa môže stať aj obec. Samospráva si tak posilňuje svoje možnosti zapojenia sa do procesu.
Návrh bol prerokovaný so samosprávami a sociálnymi partnermi, najmä so zástupcami zamestnávateľov, a preto môžme konštatovať, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu vo všetkých otázkach a nemáme žiadne otvorené rozpory.
Ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní tohto zákona. Ďakujem pekne.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Jánovi Szőllősovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2130 z 22. marca 2023 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu dňa 25. apríla 2023 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 223 z 25. apríla 2023 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, ktorý predkladá predmetnú informáciu a na schôdzi Národnej rady bude informovať o výsledku rokovania výboru a bude navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal tri písomné prihlášky, od pána poslanca Jaroslava Karahutu ako povereného člena poslaneckého klubu SME RODINA, ktorý je však aj navrhovateľom, čiže môže sa kedykoľvek prihlásiť bez časového obmedzenia do rozpravy, a ďalej od pána poslanca Ľuboša Krajčíra a Jaromíra Šíbla.
Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Karahuta. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som v svojej rozprave chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu. V krátkosti ho odôvodním.
V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa navrhuje, aby agenda rezortu životného prostredia nielen v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie a integrovaného povolenia, ale aj v oblasti územného plánovania prešla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a stavebné úrady. Dôvodom je požiadavka podnikateľov nielen v oblasti stavebníctva, ale aj energetiky, telekomunikácií, strojárenstva a iných priemyselných odvetví, vychádzajúca z obavy, že z celkom zjavnej nepripravenosti orgánov v rezorte životného prostredia na integrované konanie a výkon pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu.
Navrhuje sa tiež doplniť príloha č. 2 o drobné stavby, ktoré podliehajú len ohláseniu. Rozsah týchto stavieb sa preberá zo zákona o vodách v režime ohlášok, ako boli ustanovené zákonom č. 74/2023 Z. z.
Teraz, pán predsedajúci, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Miloša Svrčeka, Jozefa Lukáča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Pred čl. I sa vkladá nový článok I, ktorý znie:
"Čl. I
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006, Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 313/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z., zákona č. 339/2015 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 378/2016 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 72/2021 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 35/2022 Z. z., zákona č. 137/2022 Z. z., zákona č. 172/2022 Z. z., zákona č. 207/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 334/2022 Z. z., zákona č. 345/2022 Z. z., zákona č. 429/2022 Z. z. a zákona č. 497/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 16 písm. f) sa na konci pripájajú slová "okrem integrovaného konania a navrhovanej činnosti alebo jej stavby, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby,".
2. V § 22 ods. 5 sa čiarka za slovom „h)“ čiarka nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a k).“.
3. § 34a sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ak ide o integrované konanie alebo o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby.“
4. V § 40am sa vypúšťa odsek 1.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Nový čl. I body 1 a 3 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Nový čl. I body 2 a 4 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. IV bod 2 v § 1 ods. 1 písmeno d) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „okrem stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiacej s jadrovým zariadením.“.
3. V čl. IV bod 43 znie:
„43. V § 53 sa odsek 1 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
e) stavebný úrad.“."
V čl. IV bod 43 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. V čl. IV sa za bod 43 vkladajú nové body 44 a 45, ktoré znejú:
„44. V § 54 ods. 2 písm. e) až g), k) a s) sa na konci pripájajú slová „ak nie je príslušným orgánom stavebný úrad,“.
45. V § 55 úvodnej vete a § 56 úvodnej vete sa na konci pripája čiarka a slová „ak nie je príslušným orgánom stavebný úrad,“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
V čl. IV nové body 44 a 45 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
5. V čl. IV bod 44 znie:
„44. Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠56a
Stavebný úrad
(1) Stavebný úrad, v územnom obvode ktorého sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena vykonáva, vrátane posudzovania vplyvov presahujúcich štátne hranice, vykonáva úkony a je príslušným orgánom, ak ide o
a) posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie, ktorých predmetom je navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby,
b) integrované konanie.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o stavbu jadrového zariadenia a stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením.
(3) Stavebný úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa odseku 1 tiež
a) vydáva vyjadrenie podľa § 18 ods. 6,
b) určuje spoločné posudzovanie viacerých navrhovaných činností, ak sú v prevádzkovej alebo priestorovej súvislosti podľa § 20 ods. 2,
c) je správnym orgánom v konaní o pochybnostiach, či niektoré náklady znáša obstarávateľ a navrhovateľ podľa § 59 ods. 2,
d) poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona a zúčastňuje sa konzultácií podľa § 63,
e) zúčastňuje sa konzultácií podľa § 63,
f) plní úlohy kontaktného bodu, ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice,
g) poskytuje informácie o posudzovaní vplyvov do komplexného informačného systému,
h) zabezpečuje uchovávanie dokumentácie z procesu posudzovania po ukončení procesu posudzovania a na požiadanie z nej poskytuje informácie.“.“
V čl. IV bod 44 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
6. V čl. IV sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
„45. Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠57a
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
a) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje stavebný úrad,
b) si môže rozhodnutím vyhradiť výkon činnosti príslušného orgánu v konkrétnej veci, v ktorej by inak bol príslušným orgánom stavebný úrad,
c) určuje, ktorý stavebný úrad je príslušným orgánom, ak sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena umiestňuje v územnom obvode viacerých stavebných úradov,
d) vydáva a zverejňuje metodické usmernenia a poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona v rozsahu, v akom je príslušným orgánom stavebný úrad.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
V čl. IV nový bod 45 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
7. V čl. IV bod 51 znie:
„51. Za § 65h sa vkladajú § 65i a 65j, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠65i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2023, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(2) Do 31. marca 2024 je príslušným orgánom vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(3) Pôsobnosť Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(4) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov alebo zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2023 plnili na ministerstve úlohy vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a), prechádzajú od 1. januára 2024 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Nároky štátnych zamestnancov a zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností uspokojí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(5) Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré boli k 31. decembru 2023 v správe ministerstva a slúžili na plnenie úloh vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a), prechádzajú od 1. januára 2024 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(6) Podrobnosti o prechode práv a povinností podľa odseku 4 a o prechode správy majetku štátu, pohľadávok a záväzkov podľa odseku 5 sa upravia dohodou medzi ministerstvom a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
§ 65j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1) Ustanovenia o integrovanom konaní sa použijú od 1. januára 2025 a dovtedy sa posudzovanie vplyvov a zisťovacie konanie, ktorých predmetom je navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorou je stavba, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie o povolení stavby podľa všeobecného predpisu o výstavbe, vykonávajú samostatne.
(2) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2024.
(3) Na navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorou je stavba, ktorá sa podľa všeobecného predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2024, sa nepoužijú ustanovenia o integrovanom konaní.“
V čl. IV bod 51 § 65i nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IV bod 51 § 65j nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
8. V čl. IX sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 3 odsek 4 znie:
„(4) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa § 60 až 74 a § 86 až 88 stavebného zákona, príslušný orgán má v integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
9. V čl. IX bod 8 § 3 odsek 4 znie:
„(4) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie o stavebnom zámere, príslušný orgán je v integrovanom povoľovaní stavebným úradom. Ak je súčasťou integrovaného povoľovania podľa predchádzajúcej vety posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie, príslušný orgán na posudzovanie vplyvu na životné prostredie a povolenia stavby primerane použije postup integrovaného konania;²⁴⁾ súčasťou žiadosti o vydanie povolenia alebo žiadosti o zmenu povolenia je aj správa o hodnotení činnosti.^24a)“
10. V čl. IX sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú:
„19. V § 30 písmeno b) znie:
„b) príslušný orgán, ktorým je
1. stavebný úrad, ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie o stavebnom zámere,
2. Slovenská inšpekcia životného prostredia, ak ide o iné integrované povoľovanie ako podľa prvého bodu.“
20. Doterajšie znenie § 30 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
a) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje stavebný úrad,
b) si môže rozhodnutím vyhradiť výkon činnosti príslušného orgánu v konkrétnej veci, v ktorej by inak bol príslušným orgánom stavebný úrad,
c) určuje, ktorý stavebný úrad je príslušným orgánom, ak sa predmet integrovaného povoľovania umiestňuje v územnom obvode viacerých stavebných úradov,
d) vydáva a zverejňuje metodické usmernenia a poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona v rozsahu, v akom je príslušným orgánom stavebný úrad.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 19 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IX nový bod 20 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
11. V čl. IX sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
„20. Nadpis § 32 znie: „Príslušný orgán“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 20 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
12. V čl. IX bod 21 znie:
„21. Za § 40i sa vkladajú § 40j a § 40k, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠40j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2023, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(2) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, do 31. marca 2024 je príslušným orgánom Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(3) Pôsobnosť Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(4) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov alebo zamestnancov, ktorí k 31. decembru plnili na ministerstve alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia úlohy vo veciach podľa § 30 písm. b) prvého bodu, prechádzajú od 1. januára 2024 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Nároky štátnych zamestnancov a zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností uspokojí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(5) Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré boli k 31. decembru 2023 v správe ministerstva alebo Slovenskej inšpekcie životného prostredia a slúžili na plnenie úloh vo veciach podľa § 30 písm. b) prvého bodu, prechádzajú od 1. januára 2024 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(6) Podrobnosti o prechode práv a povinností podľa odseku 4 a o prechode správy majetku, pohľadávok a záväzkov podľa odseku 4 sa upravia dohodou medzi ministerstvom a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorých sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
§ 40k
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2024.
(2) Na integrované povoľovanie prevádzky, ktorou je stavba, ktorá sa podľa všeobecného predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2024, sa v integrovanom povoľovaní prevádzky nepoužijú ustanovenia o integrovanom konaní podľa osobitného predpisu.
(3) Ak je súčasťou integrovaného povoľovania prevádzky posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie, pričom vplyv predmetnej činnosti na životné prostredie už bol posúdený a záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť do 31. marca 2024, posudzovanie vplyvov na životné prostredie ako súčasť integrovaného povoľovania sa v rozsahu tohto záverečného stanoviska považuje za vykonané a súčasťou žiadosti o vydanie povolenia alebo žiadosti o zmenu povolenia je záverečné stanovisko.“.“
V čl. IX bod 21 § 40j nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IX bod 21 § 40k nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
13. V čl. IX sa dopĺňa bodom 22, ktorý znie:
„22. V celom texte zákona okrem § 30, § 40, § 40h a § 40j sa slovo „inšpekcia“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovami „príslušný orgán“ v príslušnom tvare.“
V čl. IX doplnený bod 22 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
14. Za čl. XI sa vkladajú nové články XII a XIII, ktoré znejú:
„Čl. XII
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z. a zákona č. .../2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 sa vypúšťa odsek 4.
2. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) až p), ktoré znejú:
„m) vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce,
n) na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie,
o) vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona,
p) nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov¹⁾ (ďalej len „záväzné stanovisko“) podľa § 24 ods. 9.“
3. V § 9 ods. 2 sa slová „písm. j)“ nahrádzajú slovami „písm. d), n) a o)“.
4. V 24 ods. 8, 9 a 10 a v § 31 ods. 14 a 22 sa slovo „ministerstvo“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „úrad“ v príslušnom tvare.
Čl. XIII
Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. .../2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „stavbách, ktoré sú predmetom zisťovacieho konania alebo predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, stavbách v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia a pri“.
2. V prílohe č. 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami l) a m), ktoré znejú:
„l) uskutočňovanie stavebných úprav na vodnej stavbe, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí, že stavebná úprava podlieha postupu pri povoľovaní stavby,
m) uskutočňovanie revitalizácie vodného toku, ak sa revitalizáciou vodného toku nezriaďuje nová vodná stavba; ďalšie náležitosti ohlásenia a príloh k ohláseniu uskutočnenia revitalizácie vodného toku ustanovuje zákon o vodách.“
3. Príloha č. 2 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorá už neplní svoju funkciu, na účely úpravy, zmeny alebo zriadenia koryta vodného toku, ktorý nie je sledovanou vodnou cestou alebo výhľadovo sledovanou vodnou cestou, s cieľom obnovy prirodzeného koryta vodného toku postačuje ohlásenie vlastníka vodnej stavby orgánu štátnej vodnej správy; prílohou ohlásenia je súhlasné záväzné stanovisko správcu vodného toku. Ak ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby nespĺňa zákonom ustanovené podmienky alebo neobsahuje požadované podklady ani po uplynutí lehoty určenej na ich doplnenie alebo odstránenie, orgán štátnej vodnej správy určí, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe postupu pri povoľovaní stavby.“
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Nové články XII a XIII nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V závere si chcem požiadať, z dôvodu kolízie niektorých navrhovaných zmien s návrhmi v spoločnej správe výborov navrhujem vyňať bod 24 zo spoločnej správy výborov na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky, s prvou pán poslanec Šíbl.