90. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Milan Vetrák, chcela by som sa ti poďakovať za tvoju veľmi zodpovednú, mravenčiu prácu, už to svedčí, že tento návrh zákona vlastne bol podaný v auguste 2022, takže uplynulo už takmer trištvrte roka, boli k nemu veľmi intenzívne diskusie. A chcela by som vlastne vyzdvihnúť aj takú ústretovosť pána podpredsedu vlády Štefana Holého nájsť kompromis v tejto oblasti.
Územnoplánovacia dokumentácia je snáď najdôležitejší dokument pre každú obec, mesto, vyšší územný celok a vítam tento pozmeňujúci návrh, ktorý dáva kompetencie aj zastupiteľstvu, nielen starostovi alebo primátorovi, zvyšuje vlastne takú, myslím, aj dôležitosť poslaneckého zboru a poslancov rozhodovať o tom, aký bude rozvoj tej príslušnej obce a mesta. Verím, že tie obce, ktoré zatiaľ ešte nemajú územnoplánovacie dokumentácie, tak budú sa snažiť čo najrýchlejšie si ich zadovážiť, posledný termín je vlastne rok 2032 a ja verím, že všetky obce, všetky mestá budú mať také dokumentácie, aby aj ten úrad, ktorý vlastne bude spravovať túto dôležitú legislatívu, mal vlastne tie možnosti a vedel rozhodovať v oblasti stavebnej legislatívy.
Chcela by som vyzdvihnúť dôležitosť stavebnej legislatívy aj napriek tomu, že je piatok a tá sála vlastne nie je možno taká, ako by sme si priali, ale skutočne podľa tejto stavebnej legislatívy bude fungovať celý rozvoj Slovenskej republiky, takže je to veľmi-veľmi dôležitá legislatíva.
Ďakujem pekne.

Ja len chcem ohlásiť hlasovanie, tak ako aj pán predkladateľ navrhol, tak vlastne hlasovanie bude v utorok o jedenástej, tak aby sme mohli hlasovať o stavebnej legislatíve spoločne. Teda nie v jednom bode, ale nasledovne, ale v jednom... (Reakcia navrhovateľa.) Prosím? O sedemnástej, á, pardon, pardon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
O sedemnástej bolo avizované to prvé.

Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Pardon, áno, ešte raz, takže hlasovanie bude v utorok o sedemnástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákona vyvolané reformou stavebného práva, ktoré sa týkajú oblasti ochrany životného prostredia. S kolegami predkladáme dva návrhy zákonov reagujúcich na zmeny v stavebnej legislatíve.
Tento návrh zákona patrí do skupiny zákonov v oblasti životného prostredia a jeho cieľom je vo všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy z oblasti ochrany životného prostredia s novými stavebnými kódexami v dvoch smeroch. Navrhuje sa vykonať úpravy dotknutých zákonov najmä z formálnej stránky, keďže je potrebné najmä nahradenie zmenených pojmov a odkazov na poznámky pod čiarou. Tiež je potrebné reagovať na zrušenie územného konania a územného rozhodnutia, ako aj na zásadné zmeny pri vydávaní záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Preto sa navrhuje zapracovanie nového spôsobu vyjadrovania sa dotknutých orgánov k výstavbe a rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou sa menia na režim záväzných stanovísk podľa konania vo výstavbe.
Druhú skupinu zmien predstavujú vyvolané systémové zmeny v oblasti integrovaného povolenia stavieb a činností. Cieľom úpravy integrovaného konania a povolenia stavby a posudzovania vplyvov je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek európskych a medzinárodných predpisov a zároveň odstrániť prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach a idúce nad rámec európskych a medzinárodných požiadaviek. Zakladá sa rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových zložiek súčastí a súčastí ako oblasť ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a podobne a všetkých súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií na princípe hlavná stavba pohltí vedľajšie stavby.
Návrh je v súlade so zákonom o výstavbe, teda rešpektuje postavenie orgánu z rezortu životného prostredia ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby, ktoré sú zároveň predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Návrh tiež neobmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do procesu posudzovania vplyvov, naopak, napríklad možnosť zapojiť sa do konania na pripomienkovanie hlavne environmentálnej dokumentácie sa z dnešných 30 dní predlžuje na 90. Fyzické aj právnické osoby sa môžu stať účastníkmi konania, ak prejavia záujem. Účastníkom konania sa môže stať aj obec. Samospráva si tak posilňuje svoje možnosti zapojenia sa do procesu.
Návrh bol prerokovaný so samosprávami a sociálnymi partnermi, najmä so zástupcami zamestnávateľov, a preto môžme konštatovať, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu vo všetkých otázkach a nemáme žiadne otvorené rozpory.
Ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2130 z 22. marca 2023 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu dňa 25. apríla 2023 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 223 z 25. apríla 2023 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, ktorý predkladá predmetnú informáciu a na schôdzi Národnej rady bude informovať o výsledku rokovania výboru a bude navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som v svojej rozprave chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu. V krátkosti ho odôvodním.
V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa navrhuje, aby agenda rezortu životného prostredia nielen v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie a integrovaného povolenia, ale aj v oblasti územného plánovania prešla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a stavebné úrady. Dôvodom je požiadavka podnikateľov nielen v oblasti stavebníctva, ale aj energetiky, telekomunikácií, strojárenstva a iných priemyselných odvetví, vychádzajúca z obavy, že z celkom zjavnej nepripravenosti orgánov v rezorte životného prostredia na integrované konanie a výkon pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu.
Navrhuje sa tiež doplniť príloha č. 2 o drobné stavby, ktoré podliehajú len ohláseniu. Rozsah týchto stavieb sa preberá zo zákona o vodách v režime ohlášok, ako boli ustanovené zákonom č. 74/2023 Z. z.
Teraz, pán predsedajúci, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Miloša Svrčeka, Jozefa Lukáča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Pred čl. I sa vkladá nový článok I, ktorý znie:
"Čl. I
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006, Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 313/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z., zákona č. 339/2015 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 378/2016 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 72/2021 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 35/2022 Z. z., zákona č. 137/2022 Z. z., zákona č. 172/2022 Z. z., zákona č. 207/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 334/2022 Z. z., zákona č. 345/2022 Z. z., zákona č. 429/2022 Z. z. a zákona č. 497/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 16 písm. f) sa na konci pripájajú slová "okrem integrovaného konania a navrhovanej činnosti alebo jej stavby, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby,".
2. V § 22 ods. 5 sa čiarka za slovom „h)“ čiarka nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a k).“.
3. § 34a sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ak ide o integrované konanie alebo o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby.“
4. V § 40am sa vypúšťa odsek 1.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Nový čl. I body 1 a 3 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Nový čl. I body 2 a 4 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. IV bod 2 v § 1 ods. 1 písmeno d) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „okrem stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiacej s jadrovým zariadením.“.
3. V čl. IV bod 43 znie:
„43. V § 53 sa odsek 1 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
e) stavebný úrad.“."
V čl. IV bod 43 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. V čl. IV sa za bod 43 vkladajú nové body 44 a 45, ktoré znejú:
„44. V § 54 ods. 2 písm. e) až g), k) a s) sa na konci pripájajú slová „ak nie je príslušným orgánom stavebný úrad,“.
45. V § 55 úvodnej vete a § 56 úvodnej vete sa na konci pripája čiarka a slová „ak nie je príslušným orgánom stavebný úrad,“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
V čl. IV nové body 44 a 45 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
5. V čl. IV bod 44 znie:
„44. Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠56a
Stavebný úrad
(1) Stavebný úrad, v územnom obvode ktorého sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena vykonáva, vrátane posudzovania vplyvov presahujúcich štátne hranice, vykonáva úkony a je príslušným orgánom, ak ide o
a) posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie, ktorých predmetom je navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby,
b) integrované konanie.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o stavbu jadrového zariadenia a stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením.
(3) Stavebný úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa odseku 1 tiež
a) vydáva vyjadrenie podľa § 18 ods. 6,
b) určuje spoločné posudzovanie viacerých navrhovaných činností, ak sú v prevádzkovej alebo priestorovej súvislosti podľa § 20 ods. 2,
c) je správnym orgánom v konaní o pochybnostiach, či niektoré náklady znáša obstarávateľ a navrhovateľ podľa § 59 ods. 2,
d) poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona a zúčastňuje sa konzultácií podľa § 63,
e) zúčastňuje sa konzultácií podľa § 63,
f) plní úlohy kontaktného bodu, ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice,
g) poskytuje informácie o posudzovaní vplyvov do komplexného informačného systému,
h) zabezpečuje uchovávanie dokumentácie z procesu posudzovania po ukončení procesu posudzovania a na požiadanie z nej poskytuje informácie.“.“
V čl. IV bod 44 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
6. V čl. IV sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
„45. Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠57a
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
a) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje stavebný úrad,
b) si môže rozhodnutím vyhradiť výkon činnosti príslušného orgánu v konkrétnej veci, v ktorej by inak bol príslušným orgánom stavebný úrad,
c) určuje, ktorý stavebný úrad je príslušným orgánom, ak sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena umiestňuje v územnom obvode viacerých stavebných úradov,
d) vydáva a zverejňuje metodické usmernenia a poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona v rozsahu, v akom je príslušným orgánom stavebný úrad.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
V čl. IV nový bod 45 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
7. V čl. IV bod 51 znie:
„51. Za § 65h sa vkladajú § 65i a 65j, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠65i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2023, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(2) Do 31. marca 2024 je príslušným orgánom vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(3) Pôsobnosť Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(4) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov alebo zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2023 plnili na ministerstve úlohy vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a), prechádzajú od 1. januára 2024 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Nároky štátnych zamestnancov a zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností uspokojí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(5) Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré boli k 31. decembru 2023 v správe ministerstva a slúžili na plnenie úloh vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a), prechádzajú od 1. januára 2024 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(6) Podrobnosti o prechode práv a povinností podľa odseku 4 a o prechode správy majetku štátu, pohľadávok a záväzkov podľa odseku 5 sa upravia dohodou medzi ministerstvom a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
§ 65j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1) Ustanovenia o integrovanom konaní sa použijú od 1. januára 2025 a dovtedy sa posudzovanie vplyvov a zisťovacie konanie, ktorých predmetom je navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorou je stavba, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie o povolení stavby podľa všeobecného predpisu o výstavbe, vykonávajú samostatne.
(2) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2024.
(3) Na navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorou je stavba, ktorá sa podľa všeobecného predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2024, sa nepoužijú ustanovenia o integrovanom konaní.“
V čl. IV bod 51 § 65i nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IV bod 51 § 65j nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
8. V čl. IX sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 3 odsek 4 znie:
„(4) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa § 60 až 74 a § 86 až 88 stavebného zákona, príslušný orgán má v integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
9. V čl. IX bod 8 § 3 odsek 4 znie:
„(4) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie o stavebnom zámere, príslušný orgán je v integrovanom povoľovaní stavebným úradom. Ak je súčasťou integrovaného povoľovania podľa predchádzajúcej vety posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie, príslušný orgán na posudzovanie vplyvu na životné prostredie a povolenia stavby primerane použije postup integrovaného konania;²⁴⁾ súčasťou žiadosti o vydanie povolenia alebo žiadosti o zmenu povolenia je aj správa o hodnotení činnosti.^24a)“
10. V čl. IX sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú:
„19. V § 30 písmeno b) znie:
„b) príslušný orgán, ktorým je
1. stavebný úrad, ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie o stavebnom zámere,
2. Slovenská inšpekcia životného prostredia, ak ide o iné integrované povoľovanie ako podľa prvého bodu.“
20. Doterajšie znenie § 30 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
a) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje stavebný úrad,
b) si môže rozhodnutím vyhradiť výkon činnosti príslušného orgánu v konkrétnej veci, v ktorej by inak bol príslušným orgánom stavebný úrad,
c) určuje, ktorý stavebný úrad je príslušným orgánom, ak sa predmet integrovaného povoľovania umiestňuje v územnom obvode viacerých stavebných úradov,
d) vydáva a zverejňuje metodické usmernenia a poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona v rozsahu, v akom je príslušným orgánom stavebný úrad.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 19 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IX nový bod 20 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
11. V čl. IX sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
„20. Nadpis § 32 znie: „Príslušný orgán“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 20 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
12. V čl. IX bod 21 znie:
„21. Za § 40i sa vkladajú § 40j a § 40k, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠40j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2023, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(2) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, do 31. marca 2024 je príslušným orgánom Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(3) Pôsobnosť Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(4) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov alebo zamestnancov, ktorí k 31. decembru plnili na ministerstve alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia úlohy vo veciach podľa § 30 písm. b) prvého bodu, prechádzajú od 1. januára 2024 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Nároky štátnych zamestnancov a zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností uspokojí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(5) Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré boli k 31. decembru 2023 v správe ministerstva alebo Slovenskej inšpekcie životného prostredia a slúžili na plnenie úloh vo veciach podľa § 30 písm. b) prvého bodu, prechádzajú od 1. januára 2024 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(6) Podrobnosti o prechode práv a povinností podľa odseku 4 a o prechode správy majetku, pohľadávok a záväzkov podľa odseku 4 sa upravia dohodou medzi ministerstvom a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorých sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
§ 40k
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2024.
(2) Na integrované povoľovanie prevádzky, ktorou je stavba, ktorá sa podľa všeobecného predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2024, sa v integrovanom povoľovaní prevádzky nepoužijú ustanovenia o integrovanom konaní podľa osobitného predpisu.
(3) Ak je súčasťou integrovaného povoľovania prevádzky posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie, pričom vplyv predmetnej činnosti na životné prostredie už bol posúdený a záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť do 31. marca 2024, posudzovanie vplyvov na životné prostredie ako súčasť integrovaného povoľovania sa v rozsahu tohto záverečného stanoviska považuje za vykonané a súčasťou žiadosti o vydanie povolenia alebo žiadosti o zmenu povolenia je záverečné stanovisko.“.“
V čl. IX bod 21 § 40j nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IX bod 21 § 40k nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
13. V čl. IX sa dopĺňa bodom 22, ktorý znie:
„22. V celom texte zákona okrem § 30, § 40, § 40h a § 40j sa slovo „inšpekcia“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovami „príslušný orgán“ v príslušnom tvare.“
V čl. IX doplnený bod 22 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
14. Za čl. XI sa vkladajú nové články XII a XIII, ktoré znejú:
„Čl. XII
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z. a zákona č. .../2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 sa vypúšťa odsek 4.
2. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) až p), ktoré znejú:
„m) vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce,
n) na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie,
o) vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona,
p) nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov¹⁾ (ďalej len „záväzné stanovisko“) podľa § 24 ods. 9.“
3. V § 9 ods. 2 sa slová „písm. j)“ nahrádzajú slovami „písm. d), n) a o)“.
4. V 24 ods. 8, 9 a 10 a v § 31 ods. 14 a 22 sa slovo „ministerstvo“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „úrad“ v príslušnom tvare.
Čl. XIII
Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. .../2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „stavbách, ktoré sú predmetom zisťovacieho konania alebo predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, stavbách v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia a pri“.
2. V prílohe č. 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami l) a m), ktoré znejú:
„l) uskutočňovanie stavebných úprav na vodnej stavbe, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí, že stavebná úprava podlieha postupu pri povoľovaní stavby,
m) uskutočňovanie revitalizácie vodného toku, ak sa revitalizáciou vodného toku nezriaďuje nová vodná stavba; ďalšie náležitosti ohlásenia a príloh k ohláseniu uskutočnenia revitalizácie vodného toku ustanovuje zákon o vodách.“
3. Príloha č. 2 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorá už neplní svoju funkciu, na účely úpravy, zmeny alebo zriadenia koryta vodného toku, ktorý nie je sledovanou vodnou cestou alebo výhľadovo sledovanou vodnou cestou, s cieľom obnovy prirodzeného koryta vodného toku postačuje ohlásenie vlastníka vodnej stavby orgánu štátnej vodnej správy; prílohou ohlásenia je súhlasné záväzné stanovisko správcu vodného toku. Ak ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby nespĺňa zákonom ustanovené podmienky alebo neobsahuje požadované podklady ani po uplynutí lehoty určenej na ich doplnenie alebo odstránenie, orgán štátnej vodnej správy určí, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe postupu pri povoľovaní stavby.“
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Nové články XII a XIII nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V závere si chcem požiadať, z dôvodu kolízie niektorých navrhovaných zmien s návrhmi v spoločnej správe výborov navrhujem vyňať bod 24 zo spoločnej správy výborov na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.

No, ťažko hľadať slová, pán predseda, ale odobrať ministerstvu životného prostredia pozmeňovacím návrhom v piatok popoludní kľúčové kompetencie v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie vrátane integrovaného povolenia, tak to už, nebudem to hovoriť veľmi nahlas, aby ste to nezobrali vážne, ale to už naozaj môžte to ministerstvo životného prostredia rovno zrušiť alebo ho celé zlúčiť s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ten efekt bude možno porovnateľný. Toto si naposledy dovolila nejaká garnitúra hodne-hodne dávno, keď zrušila ministerstvo životného prostredia a de facto ho zlúčila s ministerstvom vnútra. Ja som myslel, že, aspoň som dúfal, že odvtedy sme sa už posunuli niekam, niekam ďalej, ale zjavne sa tu vracajú staré zlaté časy.
A odôvodňovať to tým, že je to na požiadavku tých kruhov, môžme ich slušne volať oligarchovia, developeri, tzv. podnikatelia, lebo ja si slušných podnikateľov veľmi vážim, a vytvárať jedno mega korupčné prostredie tým, že oddelíme vlastne, alebo dáme dokopy tých, ktorí majú byť kontrolovaní týmto inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie, s tými, čo budú povoľovať, tak... ja si myslím, že má to jednu, jednu výhodu, aj keby vám to náhodou prešlo, akože myslím, že je to v rozpore s viacerými princípmi dobrých mravov a práva Európskej únie, takže skôr či neskôr sa to vráti do pôvodného stavu, ale toto už naozaj asi vyburcuje aj tých najzaspatejších ľudí v tejto krajine, aby niečo proti tomu robili.

Takže mnoho už povedal Jaro Šíbl, ja to poviem jemnejšie, ale inak. Chcete urobiť capa záhradníkom. Takáto výrazná zmena kompetencií v ústredných orgánoch štátnej správy bez predbežného dohodnutia, daná pozmeňovákom v piatok popoludní je fakt nehoráznosť, nehoráznosť. Už komunikujem s vedením klubu, ako to bude, lebo toto nemôže takto fungovať.
Ďakujem.

Áno, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nemôžem reagovať na predrečníka, ale povedal si to tiež za mňa.
Ale čo sa týka vystúpenia pána predsedu výboru, ďakujem, že si vystúpil aj s týmto pozmeňujúcim návrhom a bolo to sčasti už spomenuté aj v rámci vystúpenia v rozprave k bodu 1498. Tam som aj hovoril, že pokiaľ rezorty Ministerstva dopravy Slovenskej republiky alebo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa aktívne pripravovali na novú organizáciu stavebných úradov, tak ministerstvo životného prostredia si opakovane vynucovalo, že legislatívne texty v agende špeciálneho stavebného úradu predloží on sám, čo len spôsobilo chaos a zastavenie celého procesu. A to bol aj hlavný dôvod, prečo od leta 2022 pripravované novely zákonov čakali a neboli predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže preto je tu tento návrh, preto my nahrádzame ako spolunavrhovatelia alebo navrhovatelia tohto poslaneckého návrhu činnosť a aktivitu ministerstva životného prostredia. No, ja si myslím, že je to mimoriadne trápne, že táto nečinnosť ministerstva životného prostredia musí byť nahradzovaná aktivitou poslancov Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som začal možno zhurta.
Nečinnosť ministerstva životného prostredia nás naozaj dostalo do tejto situácie, a preto tu stojíme dnes. Žiaľbohu, áno, 14.43 piatok poobede, ako poznamenal pán Šíbl.
V súvislosti s reformou stavebnej legislatívy ministerstvo životného prostredia si vynútilo zásadné zmeny v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2022, keď bola schvaľovaná reforma stavebnej legislatívy, minister životného prostredia Ján Budaj si presadil, že rezort životného prostredia bude špeciálnym stavebným úradom pre všetky stavby, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Zásadnou zmenou malo prejsť posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré malo byť integrované do jedného konania s rozhodnutím o povolení stavby.
Žiaľ, minister Budaj stále pokračuje ďalej v obštrukciách a v snahe zastaviť celý proces reformy stavebnej legislatívy, dokonca vo februári predĺžil cestou poslancov úplne nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; tam mal vzniknúť nový megarezort, malo sa tam naliať niekoľko desiatok miliónov eur, mali tam vzniknúť pracovné miesta pre vyše 1 200 zamestnancov. Naozaj v čase, kedy potrebujeme plniť plán obnovy, pán už teraz poverený minister Budaj navrhol oveľa komplikovanejší proces schvaľovania investícií do stavieb, než je v platnosti dnes.
Čo je však ešte väčší problém, je, že rezort životného prostredia nemá k dnešnému dňu žiadne nové kapacity ani prostriedky na zvládnutie integrovaných konaní ani agendy špeciálneho stavebného úradu a nerobí žiadne kroky k tomu, aby sa pripravovali na apríl 2024, odkedy má byť v platnosti stavebná reforma po neuveriteľných 47 rokoch. Nakoľko tu nielen môže panovať chaos, ale absolútna nečinnosť, boli moji kolegovia nútení dvomi návrhmi zákonov previesť celé posudzovanie vplyvov na životné prostredie na stavebný úrad.
Ak tu teda pán Šíbl hovorí o nejakej korupcii a podobne, to zaznelo z jeho príspevkov, tak ja by som možno tak na zváženie povedal, čo sa dialo na rezorte ministerstva životného prostredia, keď napríklad pre Bratislavské regionálne ochranárske združenie, však to je absolútne verejná informácia, veľakrát už to tu bolo povedané, to bol absolútne nonsens, ja poviem taký príklad na to. Napríklad ochrana sysľa pasienkového, tam bolo vyčlenených nejakých 5,5 milióna euro, rôzna obnova biotopov pre hraboša severského panónskeho 5,5 milióna euro. Dokopy 55 miliónov euro zo štátneho rozpočtu len pre Bratislavské regionálne ochranárske združenie vyčlenili. Títo ochranári, ktorí naozaj dnes zapríčinili to, že ľudia sa doslova boja chodiť do lesov, nakoľko to začína byť veľmi nebezpečné, lebo vytvárajú bezzásahové zóny, kde naozaj v tých zónach sa nemôže ani len ozdravné orezy robiť stromov, výruby stromov, ktoré sú prehnité, prichádzajú rôzne nešťastia, však iste si spomenieme, aj rok a pol spätne na bratislavskej Kolibe zafúkal vietor, padlo to tam na chlapca, žiaľbohu, zomrel. Nikto nebol absolútne za to zodpovedný, všetci sa len tomu prizerali, dokonca, ba povedali, že tam ľudia nemajú čo robiť, keď fúka. Tak neviem, či sa mali teleportovať v danom momente.
Viete, keď hovoríme o tom, ako sa chceme približovať niekde zahraničným krajinám, treba sa ísť pozrieť, nie je to tak ďaleko, do Rakúska, ako to funguje tam. Tam tiež si extrémne vážia prírodu a chránia, za čo sme, samozrejme, absolútne všetci, nikto tu nehovorí, že poďme ju nejakým spôsobom devastovať, ale s rozumom, aby nebola nebezpečná pre ľudí. Nemusíme hovoriť o tom, čo sa deje s medveďmi, to by nám vedeli ľudia zo stredného a z východného Slovenska porozprávať, ako sa s deťmi boja chodiť, ako sa tam boja chodiť poľovníci, ako sa tam bojí chodiť verejnosť len preto, že nadmieru ich tu rezort životného prostredia chráni. Paradoxne, na druhej strane tu rezort životného prostredia schválil masívny, viac ako 30 metrov vysoký hotel v samotnom jadre Národného parku Nízke Tatry, ktorý je naozaj aj zdrojom pitnej vody pre niekoľko desaťtisíc obyvateľov a návštevníkov regiónu Liptova. Výstavba už naozaj dnes ohrozuje svetovo známe demänovské jaskyne, dokonca Okresný úrad v Žiline zamietol tento projekt a envirorezort koncom marca 2023 zmenil stanovisko na súhlasné. Tu pán Budaj teda sa tváril, že to nie jeho vinou, to niekto predchádzajúci a neviem kde. Nie. Rezort, envirorezort povolil výstavbu sedemposchodového hotela v srdci národného parku. Tak ja sa potom pýtam, kde je tá nejaká miera. Na jednej strane tu ideme naozaj doslova šikanovať ľudí, aby do tých lesov nechodili, a na druhej strane v srdci národného parku povolíme takúto, doslova takéto monštrum vystavať, kde naozaj všetci ochranári bijú na poplach.
Nerozumiem, mrzí ma, že pán minister poverený tu nie je, takže asi z jeho strany k nejakej odpovedi sa nedostanem a je to na pováženie, naozaj absolútne babráctvo na tomto ministerstve a mrzí ma, že teda nesplnia si svoju domácu úlohu. Kolegovia to idú zachraňovať a ešte nejakým spôsobom teda úderka od ministra životného prostredia tu ide nejakým spôsobom kritizovať namiesto toho, aby si priznali, ako to včera spravil pekne pán poverený premiér, že zlyhali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, dnešný piatok má tú výhodu, že pred nami sú tri voľné dni, takže je podstatne viac času, ako sme mali my pred rokom aj pol takmer, keď za dvanásť minút ste vyrobili a predložili zákon o národných parkoch, ktorý bol prečítaný za hodinu a pol a dokázali ste previesť majetok za päť miliárd eur a zastaviť život na vidieku na niekoľko rokov. Toto je úplne niečo iné.
A k tomu ešte o tom, ako sa prideľujú peniaze z plánu obnovy, sa píše už pomaly na každej druhej sociálnej sieti. Polhodina na Muránskej planine. Ten problém je v tom, že ministerstvo životného prostredia zaspalo. Budaj sľúbil, on ozaj sľúbil, kolegovia naši rešpektovali dohody s premiérom, lebo to bola na úrovni premiéra dohoda, v pláne legislatívnych úloh bola novela posudzovania vplyvov o životnom prostredí v novembri 2021, sme v lete 2023 a narýchlo sa predkladá nejaký poslanecký návrh, ktorý nebol s nikým odkonzultovaný. To je ten zásadný rozdiel v porovnaní s tým, čo predkladáme my a čo bolo ozaj odkonzultované a prejednávané so všetkými zástupcami verejnosti, odbornej správy, s komunálom, ozaj že s kým sa len dalo a všetky a všetky pripomienky boli zapracované, zvážené, vlastne boli zvážené a boli zapracované. A prečo a prečo takto? Lebo ako bola spomínaná Demänovská dolina a ďalšie stavby, vy ste mali možnosti na životnom prostredí použiť § 9 zákona 543/2002 Z. z., kde ministerstvo mohlo vydať záväzné stanovisko, ale nevydávalo a účelovo menilo. Presne ako to bolo pri výstavbe deväťposchodového hotela.
Ďakujem.